Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 833/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, , a maloletej , ,

, zastúpených ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU

JUDr. Peter Szárszoi s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Peter Szárszoi, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a maloletej na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Maloletej p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť k rukám jej matky

, , , do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Rožňava j e p o v i n n ý uhradiť

a maloletej trovy konania v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri

eur a sedemdesiatštyri centov) na účet ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE JUDr. Peter

Szárszoi s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 10. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) a maloletej , (ďalej len „sťažovateľka“ alebo

„maloletá“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že sťažovateľ v septembri 2014 uplatnil

návrh na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava

2

pod sp. zn. , o ktorom okresný súd v zákonnej lehote nekonal a nerozhodoval.

Sťažovatelia k tomu v ústavnej sťažnosti ďalej uvádzajú:

„Okresný súd doposiaľ nevydal predbežné opatrenie ani návrh sťažovateľa na

vydanie predbežného opatrenia nezamietol. Touto nečinnosťou Okresného súdu Rožňava

boli porušené viaceré základné práva sťažovateľa a jeho maloletej dcéry garantované

SR a zapríčinená právna neistota, ktorá trvá už viac ako 19 mesiacov. (...)

Nakoľko boli zo strany sťažovateľa podniknuté všetky úkony voči okresnému súdu,

ktoré by boli spôsobilé odstrániť v namietanom konaní uvedené zbytočné prieťahy avšak

bezvýsledne, sťažovateľ sa rozhodol podať predmetnú sťažnosť podľa § 49 zákona

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov(...)

Sťažovateľ má záverom za to, že zo všetkého uvedeného vyplýva, že okresný súd je

zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania a nerozhodnutia vo veci

v zákonnej lehote. Od 23.09.2014, t.j. od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia

nevydal rozhodnutie ohľadom predbežného opatrenia. Nevydaním (akéhokoľvek)

rozhodnutia zapríčinil právnu neistotu u sťažovateľa a taktiež je to dôvod nevyplatenia

dávky v hmotnej núdzi sťažovateľovi od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pretože ten

rodičovskú dohodu nepovažuje za relevantnú na vyplatenie dávky. (...)

(...) Sťažovateľ preto považuje taký postup okresného súdu v namietanom konaní,

za postup, ktorý je poznačený dlhodobým bezdôvodným obdobím nečinnosti aj najmä už

vyššie v sťažnosti opísanými znakmi neefektívnej činnosti a neschopnosťou porušovateľa

rozhodnúť vo veci, pretože dlhodobo, viac ako 24 mesiacov efektívne nesmeruje

k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, pričom iba jeho nesústredený postup

spôsobil doterajšiu dĺžku namietaného konania, a spôsobil teda to, že skutkovo a právne

jednoduchá vec nie je dosiaľ právoplatne skončená a nebolo vydané predbežné opatrenie,

čím stav právnej neistoty sťažovateľa stále trvá.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti má sťažovateľ za to, že

v posudzovanom prípade sú zo strany okresného súdu spôsobované zbytočné prieťahy

a nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie predbežného opatrenia, čím dochádza

k porušovaniu namietaných práv sťažovateľa na spravodlivé a rýchle rozhodnutie

v žalovanej veci najmä s prihliadnutím na predmet sporu, nečinnosť a neefektívnu činnosti

3

okresného súdu, ako aj neprimeranosť dĺžky namietaného konania vo vzťahu k predmetu

konania.

(...) Sťažovateľovi a maloletej bola sústavnou ignoranciou ich práv spôsobovaná

v namietanom konaní nemateriálna ujma, ktorej náhradu ohodnocujú na sumu 5000,- EUR

za ujmu sťažovateľa a 10 000,-EUR za ujmu maloletej (...) a to najmä

neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní.“

3. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

, trvale bytom ,

finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR a maloletej ,

, trv. bytom finančné zadosťučinenie v

sume 10.000,-EUR, ktoré je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Rožňava je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 303,16 EUR (2x úkon právnej služby v hodnote 143,00 € + 2x

režijný paušál v hodnote 8,58 €) na účet jeho právnej zástupkyne ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 24/2016 z 23. novembra

2016 a sťažovatelia stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 19. decembra

2016.

4

5. Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto skutočnosti:

„Vec spisovej značky na tunajšom súde vedená pod sp. zn. po právnej

stránke nie je zložitá. Po skutkovej stránke je však obtiažna z dôvodu, že rodičia s maloletou

bývajú v M a vôbec sa nezúčastňujú pojednávaní na tunajšom súde, otec

odmieta sa zúčastniť výsluchu aj na dožiadanom súde a odmietol sa dostaviť na vyšetrenie

aj k znalkyni. Okrem toho rodičia v priebehu konania viackrát zmenili svoje návrhy

ohľadom zverenia maloletej do osobnej starostlivosti /otec pôvodne maloletú žiadal zveriť

do striedavej osobnej starostlivosti a potom svoj návrh zmenil/. Z predložených správ od

kolízneho opatrovníka pritom vyplýva, že maloletá je fakticky v striedavej starostlivosti

rodičov. Z toho dôvodu súd aj nariadil znalecké dokazovanie.

Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania sa musia zohľadniť aj postupy strán

konania. Účastníci sa až na jeden prípad nedostavili na pojednávanie, a preto bolo náročné

vo veci rozhodnúť ohľadom zverenia maloletej. Teda rodičia neposkytli potrebnú súčinnosť

súdu už vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti /už aj vzhľadom na viaceré sťažnosti

zo strany otca, v dôsledku ktorých sa sudcovia Okresného súdu Michalovce, cítili byť

vo veci zaujatí/.

Na konštatovanie vzniku prieťahu v zmysle SR musí byť

preukázané závažné prekročenie určitej hranice v rámci niektorého kritéria alebo v prípade

menej závažných prieťahov prekročenie tejto hranice vo všetkých uvádzaných kritériách.

Týmito kritériami sú miera zložitosti veci, konanie strán a konanie súdu.

Na základe uvedených okolností nechávame na zváženie, či v predmetnom konaní

došlo k porušeniu zo strany Okresného súdu

Rožňava.“

6. Sťažovatelia v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného súdu zaujali toto

stanovisko:

„(...) sťažovateľ dňa 23. 9. 2014 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia

v konaní vedenom na Okresnom súde v Rožňave. O predmetnom predbežnom

opatrení Okresný súd Rožňava v zákonnej 7. dňovej lehote nekonal a nerozhodoval.

Doposiaľ nevydal predbežné opatrenie, ani návrh sťažovateľa na vydanie predbežného

5

opatrenia nezamietol. Práve touto nečinnosťou Okresného súdu Rožňava boli porušené

viaceré základné práva sťažovateľa a jeho maloletej dcéry garantované SR

a zapríčinená právna neistota.

Okresný súd Rožňava sa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 k skutočnosti, že

o predbežnom opatrení nekonal, nevyjadril. V celom vyjadrení sa okresný súd ani okrajovo

nezmienil o tejto závažnej skutočnosti. Práve kvôli tomuto nezákonnému postupu okresného

súdu boli porušené základné práva v zmysle SR. Okresný súd nekonal

a nerozhodol v zákonnej lehote, ktorú mu ukladal . Vo svojom

vyjadrení podrobnejšie a chronologicky popisuje skutočnosti o konaní vedenom

na Okresnom súde v Rožňave, avšak podľa nášho názoru sa úmyselne o predbežnom

opatrení ani nezmienil.

Napriek vyjadreniu Okresného súdu Rožňava sme toho názoru, že okresný súd je

zodpovedný za celkovú neprimeranú dĺžku namietaného konania a nerozhodnutia

o predbežnom opatrení v zákonnej lehote. Od 23. 09. 2014, t.j. od podania návrhu na

vydanie predbežného opatrenia nevydal rozhodnutie ohľadom predbežného opatrenia.

Nevydaním (akéhokoľvek) rozhodnutia vo veci samej taktiež zapríčinil právnu neistotu

u sťažovateľa čo má za následok nevyplatenie dávky v hmotnej núdzi sťažovateľovi od

Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pretože ten rodičovskú dohodu nepovažuje za

relevantnú na vyplatenie dávky.

Sťažovateľ má za to, že v posudzovanom prípade sú zo strany okresného súdu

spôsobované zbytočné prieťahy a nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie predbežného

opatrenia, čím dochádza k porušovaniu namietaných práv sťažovateľa na spravodlivé

a rýchle rozhodnutie.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6

II.

8. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. :

Dňa 21. júna 2011 podal sťažovateľ spoločne s , matkou

maloletej sťažovateľky, na Okresný súd Michalovce návrh na schválenie dohody

o striedavej osobnej starostlivosti.

Dňa 9. mája 2014 bola s ohľadom na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu

Michalovce vybavujúcich agendu „P“ pre zaujatosť vec odstúpená Okresnému súdu

Rožňava.

Dňa 12. mája 2014 bola vec zaevidovaná na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.

.

Dňa 6. augusta 2014 požiadal súd Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Michalovciach (ďalej len „úrad práce“) o podanie správy a o prešetrenie bytových,

majetkových, rodinných, zárobkových a osobných pomerov u rodičov maloletej, ďalej

vyžiadal súvisiace spisy od Okresného súdu Trebišov a Okresného súdu Spišská Nová Ves,

požiadal o správu z evidencie uchádzačov o zamestnanie a o podanie správy od Detského

domova .

Dňa 26. augusta 2014 bola okresnému súdu doručená posledná z vyžiadaných správ.

Dňa 28. augusta 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. október 2014.

Dňa 25. septembra 2014 bol okresnému súdu doručený prípis sťažovateľa označený

ako „Spoločné podanie ku konaniam č. , “, ktorý obsahoval

návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Sťažovateľ zároveň ospravedlnil svoju neúčasť

na nariadenom pojednávaní na 3. október 2014.

Dňa 2. októbra 2014 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní aj matka maloletej a tiež

úrad práce (kolízny opatrovník).

Dňa 3. októbra 2014 bolo pojednávanie pre neúčasť účastníkov odročené na neurčito,

a to na účely vypočutia rodičov dožiadaným súdom.

Dňa 6. októbra 2014 bola Okresnému súdu Michalovce (ďalej aj „dožiadaný súd“)

odoslaná žiadosť o vypočutie sťažovateľa a matky maloletej.

7

Dňa 17. decembra 2014 bolo dožiadanie spolu so spisom vrátené okresnému súdu

bez vybavenia, pretože účastníci sa na výsluch nedostavili. Sťažovateľ písomne oznámil

dožiadanému súdu, že sa na výsluch nikdy nedostaví.

Dňa 9. januára 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. január 2015.

Dňa 19. januára 2015 bolo pojednávanie odročené na 2. február 2015 z dôvodu

neúčasti účastníkov. Sťažovateľ svoju neúčasť neospravedlnil, matka maloletej a kolízny

opatrovník neúčasť ospravedlnili.

Dňa 21. januára 2015 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa zo 16. januára 2015,

v ktorom upozorňuje, že súd do dnešného dňa nerozhodol o jeho návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Dňa 2. februára 2015 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre neúčasť

účastníkov. Sťažovateľ a kolízny opatrovník svoju neúčasť ospravedlnili, matke sa

nepodarilo doručiť predvolanie.

Dňa 19. februára 2015 bola sťažovateľovi doručená výzva, v ktorej súd žiada

o písomné oznámenie, či sťažovateľ trvá na pôvodnom návrhu, aby maloletá bola zverená

do striedavej osobnej starostlivosti, alebo žiada o zverenie do osobnej starostlivosti otca,

a ďalej či trvá na podanom návrhu na predbežné opatrenie; aký je jeho návrh na rozhodnutie

a aby svoj návrh odôvodnil.

Dňa 27. februára 2015 bola súdu doručená odpoveď, podľa ktorej sťažovateľ trvá na

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj na podaní zo 16. januára 2015,

v ktorom žiada o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti.

Dňa 12. marca 2015 bola matka maloletej vyzvaná na vyjadrenie sa k písomnému

stanovisku sťažovateľa.

Dňa 17. apríla 2015 požiadal súd o vypočutie matky maloletej dožiadaným súdom.

Dňa 19. mája 2015 bola matka vypočutá vyšším súdnym úradníkom na Okresnom

súde Michalovce.

Dňa 27. mája 2015 bola sťažovateľovi odoslaná zápisnica o výsluchu matky

maloletej.

Dňa 22. júna 2015 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k zápisnici o výsluchu

matky maloletej.

8

Dňa 8. júla 2015 požiadal súd o vypočutie matky maloletej v súvislosti s písomným

stanoviskom sťažovateľa a tiež o vypočutie kolízneho opatrovníka.

Dňa 28. augusta 2015 sa uskutočnil výsluch matky maloletej a kolízneho opatrovníka

dožiadaným súdom.

Dňa 20. októbra 2015 bola sťažovateľovi odoslaná zápisnica o výsluchu

z 28. augusta 2015, ďalej bola vyžiadaná správa od základnej školy a od pediatričky

maloletej. Následne bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k výsluchu matky

maloletej.

Dňa 28. októbra 2015 bola súdu doručená správa od základnej školy maloletej.

Dňa 30. októbra 2015 bola súdu doručená správa od pediatričky maloletej.

Dňa 9. decembra 2015 bolo nariadené pojednávanie na 22. január 2016.

Dňa 8. januára 2016 bolo súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľa z účasti na

pojednávaní z dôvodu pracovnej neschopnosti.

Dňa 22. januára 2016 bolo pojednávanie pre ospravedlnenú neúčasť všetkých

účastníkov odročené na neurčito.

Dňa 27. januára 2016 bol spis odoslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky.

Dňa 8. februára 2016 bol spis vrátený súdu.

Dňa 16. februára 2016 nariadil súd znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru

klinickej psychológie, ku ktorého spracovaniu uložil lehotu 40 dní.

Dňa 9. marca 2016 súd súhlasil s predĺžením lehoty na 80 dní z dôvodu pracovnej

vyťaženosti znalkyne.

Dňa 15. mája 2016 bol spis po vypracovaní znaleckého posudku vrátený súdu.

Sťažovateľ sa k psychologickému vyšetreniu odmietol dostaviť, pretože s nariadením

znaleckého skúmania nesúhlasil.

Dňa 27. júna 2016 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu

z 13. júna 2016, ktorým bola priznaná odmena súdnej znalkyni.

Dňa 11. júla 2016 súd vyžiadal vyjadrenie matky maloletej, súdnej znalkyne

a kolízneho opatrovníka k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 18. augusta 2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach

na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

9

Dňa 24. augusta 2016 bola vec vrátená ako predčasne predložená, pretože súd

nepredložil k odvolaniu vyjadrenie štátu (príslušného štátneho orgánu), z finančných

prostriedkov ktorého má byť znalečné preddavkovo uhradené.

Dňa 3. októbra 2016 bolo sťažovateľovi, matke maloletej a úradu práce odoslané

vyjadrenie znalkyne k podanému odvolaniu z 23. júla 2016, znalkyni a úradu práce bolo

odoslané vyjadrenie sťažovateľa z 22. júla 2016.

Dňa 2. novembra 2016 bolo znalkyni, matke maloletej a úradu práce odoslané

vyjadrenie sťažovateľa z 26. októbra 2016 a sťažovateľovi, matke maloletej a úradu práce

bolo zaslané vyjadrenie znalkyne.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vo veci starostlivosti o maloletú došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. .

10

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

12. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

úprava pomerov k maloletému dieťaťu, konkrétne v súčasnosti ešte nedoriešená otázka

výkonu rodičovských práv a vyživovacej povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu.

Predmetom konania sú teda nároky, ktoré majú priamy vplyv na kvalitu životnej úrovne

maloletej, ako aj na jej existenčnú sféru. Vzhľadom na uvedené si preto povaha tohto

konania vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú

efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného

11

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty účastníkov konania (napr. , , , ).

14. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd napadnuté konanie,

ktorého predmetom je úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu, nepovažuje za

právne zložité. Metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná a podporená

stabilizovanou judikatúrou. Ústavný súd pripúšťa určitú faktickú zložitosť veci súvisiacu

najmä so zmenou miestnej príslušnosti súdu, v dôsledku ktorej je súd nútený vykonávať

niektoré úkony prostredníctvom dožiadaného súdu. Istá skutková zložitosť veci je daná tiež

tým, že rodičia maloletej v priebehu konania niekoľkokrát menili návrh na rozhodnutie

súdu. Zatiaľ čo pri začatí konania navrhovali zverenie maloletej do striedavej starostlivosti

oboch rodičov, následne navrhovali jej zverenie do osobnej starostlivosti sťažovateľa,

neskôr matka požiadala o zverenie do jej osobnej starostlivosti, kým sťažovateľ naproti

tomu žiadal o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti.

15. Ústavný súd sa ďalej zaoberal kritériom správania účastníkov konania, pričom

zistil, že sťažovateľ odmieta poskytovať súdu riadnu súčinnosť. Sťažovateľ sa nezúčastnil

žiadneho zo štyroch nariadených pojednávaní, odmietol sa zúčastniť výsluchu

u dožiadaného súdu, ako aj psychologického vyšetrenia u znalkyne. Z podaní sťažovateľa

adresovaných súdu pritom vyplýva, že sťažovateľ hodnotí výsluch ako zbytočný,

s nariadením znaleckého skúmania „nesúhlasí“ a k dožiadanému súdu sa podľa jeho slov

„nikdy nedostaví“. Ústavný súd podotýka, že je primárne v kompetencii súdu, aby zvolil

procesný postup vo veci. Pokiaľ je súd toho názoru, že je k vydaniu rozhodnutia potrebné

vypočuť účastníkov konania, ktorí sú riadne predvolaní, je povinnosťou účastníka sa na taký

výsluch dostaviť. Účastník konania má síce právo svoju neprítomnosť ospravedlniť, avšak

pri rozhodovaní o sťažnosti takéhoto účastníka na prieťahy v konaní nemožno na túto

okolnosť, pokiaľ mala preukázateľný dopad na celkovú dĺžku trvania doterajšieho konania,

neprihliadnuť. Procesná taktika sťažovateľa, ktorý so súdom komunikoval výlučne písomne,

mala nepochybne vplyv na celkovú dĺžku konania, keďže súd bol nútený opakovane

zasielať písomné vyjadrenia sťažovateľa ostatným účastníkom a naopak. Ústavný súd

hodnotí prístup sťažovateľa v danej veci ako zjavne obštrukčný a v podstatnej miere

12

prispievajúci k dĺžke predmetného konania. Tento prístup sa navyše rozchádza s účelom

konania súdu vo veci starostlivosti o maloletých, ktorým je čo najrýchlejšia stabilizácia

vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Zatiaľ čo v jeho

postupe nezistil žiadne dlhšie obdobie nečinnosti vo veci samej, okresný súd je absolútne

nečinný vo vzťahu k sťažovateľovmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Napriek

tomu, že predmetný návrh mu bol doručený 25. septembra 2014, okresný súd o ňom do

dnešného dňa nerozhodol. Ústavný súd síce zastáva názor, že pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý

v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len

s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty (, ), a nedodržanie

zákonnej lehoty tak automaticky nevyvoláva porušenie základného práva na prerokovanie

veci v primeranej dobe, pretože aj v tomto prípade sú rozhodujúce všetky okolnosti danej

veci. V predmetnej veci je však už s ohľadom na dĺžku obdobia nečinnosti, keď súd

prekročil sedemdňovú zákonnú lehotu o viac než dva roky, nepochybné, že okresný súd

vo veci spôsobuje ničím neodôvodnené prieťahy. Ústavný súd na tomto mieste pripomína,

že v zmysle (v súčasnosti neodkladné opatrenie

podľa a nasl. ) mohol súd o návrhu na vydanie

predbežného opatrenia rozhodnúť aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia

pojednávania. Je na navrhovateľovi, aby už v návrhu dostatočne osvedčil podmienky na

nariadenie predbežného opatrenia, v opačnom prípade súd jeho návrh zamietne. Snahy

okresného súdu o predvolanie účastníkov na výsluch preto nemožno vo vzťahu

k predbežnému opatreniu považovať za efektívny postup vo veci. Podobne ani postup súdu,

ktorý po takmer piatich mesiacoch od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

sťažovateľa vyzval na vyjadrenie, či trvá na podanom návrhu a akým spôsobom o ňom

navrhuje rozhodnúť, nemá oporu v aktuálnom čase platnom a účinnom ustanovení § 75

ods. 3 , a je teda nutné ho pokladať za neefektívny.

Ústavný súd podotýka, že konanie vo veci starostlivosti o maloletú bolo začaté už

v roku 2011, pričom do dnešného dňa nebolo ukončené ani konanie súdu na prvom stupni.

Napriek tomu, že predmetom konania o tejto ústavnej sťažnosti je výlučne postup

13

Okresného súdu Rožňava, ktorému vec napadla 12. mája 2014, nemôže ústavný súd celkovú

dĺžku konania úplne prehliadať. Aj samotná doba konania na Okresnom súde Rožňava,

ktorá v súčasnosti činí už viac než dva a pol roka, je však s ohľadom na význam predmetu

konania neakceptovateľná. K tejto dĺžke konania pritom okrem nedostatočnej súčinnosti

sťažovateľa prispela aj neefektívna činnosť Okresného súdu Rožňava, ktorý ani v jednom

prípade nevyužil takú organizáciu jeho postupu, ktorá by eliminovala nedostatok súčinnosti

účastníkov konania, napríklad poriadkové opatrenia pri procesnej nedisciplinovanosti,

prípadne prerokovanie veci v neprítomnosti niektorého z účastníkov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci

došlo k zbytočným prieťahom, ktoré sú čiastočne pričítateľné okresnému súdu a sčasti

zavinené správaním sťažovateľa. Vzhľadom na to ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

17. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

17.1 Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5 000 €, ktoré odôvodnil najmä tým, že „okresný súd svojou nečinnosťou a neefektívnou

činnosťou spôsobuje sťažovateľovi nemajetkovú a majetkovú ujmu značne prevyšujúcu

sumu požadované finančného zadosťučinenia“. Vzhľadom na okolnosti danej veci,

predovšetkým na nesúčinnosť, ba až obštrukčnú činnosť sťažovateľa v napadnutom konaní,

však ústavný súd dospel k názoru, že v tomto prípade vo vzťahu k sťažovateľovi postačí

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, a preto finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal.

17.2 Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10 000 €. Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať jej finančné zadosťučinenie podľa už

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, vzhľadom aj na

14

povahu veci považuje za primerané vo výške 1 000 € k rukám jej matky

, , , vzhľadom aj na správanie sťažovateľa v danej

veci.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bodoch 2 a 3.

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti z 9. mája 2016

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. decembra 2016). Za všetky tieto

úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume trikrát po 143 € a režijný paušál trikrát

po 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľov

predstavujú celkovú sumu 454,74 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2017

15