Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 130/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s. r. o.,

Hlavná 142, Tesárske Mlyňany, zastúpenej obchodnou spoločnosťou JÁNSKÝ

& PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Martin Jánsky, pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra

č. k. -135 z 30. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AGROSPOL 5.TM, s. r. o., o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) mailom

13. februára 2017 a poštou 15. februára 2017 sa obchodná spoločnosť AGROSPOL 5.TM,

s. r. o., Hlavná 142, Tesárske Mlyňany (ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania

nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv

a slobôd uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 18 C 397/2015-

135 z 30. novembra 2016 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe návrhu

(ďalej len „navrhovateľ“) proti sťažovateľke ako odporkyni okresný súd

uznesením č. k. -37 z 5. augusta 2015 nariadil predbežné v znení:

„Súd zakazuje odporcovi zmluvne prenechávať právo užívať a požívať plody tretím osobám

a právne disponovať s poľnohospodárskymi pozemkami v okrese ,

obec , nachádzajúce sa v kat. úz. , zapísané na ... Súd

ukladá navrhovateľovi, aby do 30 dní podal návrh vo veci samej na určenie vlastníckeho

práva a náhradu škody.“ Odvolanie sťažovateľky proti uvedenému uzneseniu okresného

súdu Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -62

z 27. novembra 2015 potvrdil s tým, že nariadené predbežné opatrenie trvá do

právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej okresným súdom pod sp. zn.

.

3. Z dôvodu, že navrhovateľ v zmysle druhého výroku uvedeného uznesenia

okresného súdu nepodal návrh vo veci samej na určenie vlastníckeho práva a náhradu

škody, sťažovateľka podaním z 28. októbra 2016 navrhla okresnému súdu, aby v zmysle

(ďalej aj „“) svoje predchádzajúce

rozhodnutie bezodkladne zrušil. Okresný súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľky

na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol, „nakoľko v konaní neboli preukázané

zákonné podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia, keďže konanie vo veci

nie je právoplatne skončené. Zároveň neboli preukázané ani iné dôvody,

pre ktoré by neodkladné opatrenie zaniklo alebo malo byť zrušené. Súd poukazuje na

uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -62, zo dňa 27. 11. 2015, keď

nariadené predbežné opatrenie v konaní pod sp. zn. trvá do právoplatného

skončenia konania vo veci vedenej pod sp. zn. . Z týchto dôvodov nebolo

povinnosťou žalobcu podať žalobu tak ako to uvádza žalovaný vo svojom návrhu, a preto

nie sú ani splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia.“.

4. S uvedeným záverom okresného súdu sťažovateľka nesúhlasí a v sťažnosti

opakovane vznáša námietku o nepodaní žalobného návrhu navrhovateľom, na ktorú mal

podľa jej názoru okresný súd prihliadať „aj sám bez návrhu“. Keďže tak neurobil, svojím

konaním uprel sťažovateľke v záhlaví označené základné práva a slobody, preto ani jeho

rozhodnutie nezodpovedá atribútom práva na súdnu ochranu.

II.

5. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

6. Ústavný súd konštatuje, že inštitút „neodkladného opatrenia“ po zmene právnej

úpravy občianskeho súdneho konania s účinnosťou od 1. júla 2007 zaviedol Civilný

sporový poriadok. Jeho účel vymedzuje , podľa ktorého neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho

dôsledky a spôsob zániku upravuje a nasl. .

7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,

ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé

následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Dočasnosť

tohto opatrenia ako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu

vzťahov medzi subjektmi. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna

zo sporových strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len

dočasne upravuje určitý okruh vzťahov.

8. Pred účinnosťou ústavný súd viackrát zaujal

jednoznačné stanovisko, v ktorom vyslovil, že „Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu

na predbežné opatrenie v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa . Predpokladom na záver

o porušení základných práv a slobôd je však také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné

alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74

a nasl., ), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými

prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v v spojitosti

s predbežnými opatreniami. Predbežné opatrenie ako zabezpečovací prostriedok v civilnom

procese však nemôže sám osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo

právnickej osoby ( )“ (m. m. ),

resp. že „Rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia vydaným v občianskoprávnom

konaní môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka súdneho konania. Takéto

porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa Slovenskej

republiky len vtedy, ak by účastníkovi súdneho konania nebolo možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného pred všeobecnými

súdmi. Predpokladom záveru o porušení základných práv a slobôd je však také porušenie,

ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím

konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ),

resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom

súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami“ (m. m. ).

9. Reflektujúc uvedené východiská ústavný súd konštatoval aj to, že realizácia

inštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese

nemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej

osoby vyplývajúceho z alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému smeruje

výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred prípadným

neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas konania vo veci

samej. Keďže túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú a jednak za dostupnú,

účastník súdneho konania sa jej nemôže súčasne dovolávať aj prostredníctvom sťažnosti

pred ústavným súdom (m. m. , , , ,

).

10. Na druhej strane treba pripustiť, že ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne

však išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto

súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu majúci charakter svojvôle (obdobne ,

).

11. Preskúmaním napadnutého uznesenia (bod 3) však ústavný súd dospel k názoru,

že takéto známky zjavnej svojvôle nenesie, a teda z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho

dôvodu na to, aby sa závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a plne

rešpektujú kompetencie, ktorými okresný súd v tomto type konania disponuje,

spochybňovali.

12. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu

svojím vlastným (obdobne , , ).

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná

jeho právomoc na prerokovanie sťažnosti, pretože ochranu základnému právu sťažovateľky

zaručenému a Listiny základných práv a slobôd poskytuje

sťažovateľke všeobecný súd v meritórnom konaní, preto rozhodol o jej odmietnutí podľa

, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

14. Ústavný súd zároveň konštatuje, že rozhodovacia prax Európskeho súdu pre

ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke

predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych právach alebo

záväzkoch (pozri rozhodnutie APIS proti Slovenskej republike z 10. 1. 2000 č. 39754/98,

v ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení

predbežného opatrenia), preto námietku sťažovateľky o jeho porušení považoval iba za

súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe ani nezakladá dôvod ústavného

prieskumu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017