Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 125/2017
PDF · 137.42 KB
No categories available
III. ÚS 125/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 28/2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. decembra 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 28/2011.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že na okresnom súde je vedené konanie
o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom pod sp. zn. 10 C 26/2014, v ktorom vystupuje
ako žalobca proti spoločnosti , ako žalovanej. V predmetnom spore
bol až po uplynutí jedného roka od podania žaloby na súde nariadený prvý termín
pojednávania, ktoré sa aj konalo, avšak ďalšie pojednávanie vo veci sa do dnešného dňa
neuskutočnilo. Posledný procesný úkon okresného súdu v predmetnom spore bolo vydanie
uznesenia o priznaní znalečného ustanovenému znalcovi č. k. 10 C 26/2014-155
z 22. februára 2016. Vzniknuté prieťahy v tomto súdnom konaní sa sťažovateľ snažil
vyriešiť podaním sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu,
ktorá bola ním vyhodnotená ako dôvodná. Napriek nariadenému termínu pojednávania
na 8. február 2017 je sťažovateľ toho názoru, že v predmetnom súdnom konaní dochádza
k nečinnosti a zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd vo veci nálezom takto rozhodol:
„Základné právo , , bytom
na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb/28/2011 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva , , bytom
finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- € ako náhradu
nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu Ústavného súdu.
2
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 € ... na účet právneho zástupcu
JUDr. Ladislava Ščuryho ... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
3
8. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
10. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
11. Ústavný súd preskúmal sťažnosť a vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 20
ods. 4 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie
konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone), čo sa prejavuje
predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, zistil, že sťažnosť vykazuje
nedostatok zásadného charakteru spočívajúci v tom, že v petite sťažnosti sťažovateľ žiada
vysloviť porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 25 Cb 28/2011, avšak v samotnom odôvodnení sťažnosti vôbec neuviedol, akým
spôsobom malo k porušeniu týchto práv okresným súdom v uvedenom konaní dôjsť.
V rámci jej odôvodnenia sťažovateľ poukazuje iba na prieťahy vzťahujúce sa na úplne iné
konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 10 C 26/2014 a v tej súvislosti napáda
postup okresného súdu, ktorý v uvedenom konaní podľa názoru sťažovateľa nekonal bez
zbytočných prieťahov. Aj dôkazy, ktoré sťažovateľ doložil k sťažnosti a na ktoré v jej
4
odôvodnení poukazuje (sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní z 10. októbra 2016
adresovaná predsedovi okresného súdu, upovedomenie okresného súdu o spôsobe
vybavenia sťažnosti z 3. novembra 2016, vyjadrenie zákonného sudcu vo veci vedenej pod
sp. zn. 10 C 26/2014 z 20. októbra 2016), sa vzťahujú na konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 10 C 26/2014, a nie na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
25 Cb 28/2011 uvedené v petite sťažnosti.
12. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je ex offo povinný odstraňovať
nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov. Na taký
postup slúži inštitút obligatórneho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,
pričom aj z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
13. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
14. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
a rozpor petitu sťažnosti a jej samotného odôvodnenia, na ktorý ústavný súd poukázal
v bode 11 tohto uznesenia, predstavuje jej závažný nedostatok, ústavný súd aj so zreteľom
na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
5
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nezaoberal už
ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti (návrh na priznanie
finančného zadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).
16. Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť obsahujúcu zákonom predpísané náležitosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2017
6