Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 126/2017
PDF · 129.97 KB
No categories available
III. ÚS 126/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 Ro 422/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára
2017 prostredníctvom faxu doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
následne doplnená 27. januára 2017, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Ro 422/2009.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 4 Ro 422/2009 v procesnom postavení žalovaného. Okresný
súd 9. decembra 2009 vydal v danej veci platobný rozkaz č. k. 4 Ro 422/2009-26, ktorý
nadobudol právoplatnosť 26. januára 2010. Sťažovateľ 6. mája 2016 podal proti platobnému
rozkazu odpor, tvrdiac, že „do dnešného dňa“ mu do „vlastných rúk nebol doručený...
a napriek tomu je na tomto platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti“. Uvádza, že o jeho odpore okresný súd dosiaľ nerozhodol, hoci odo dňa
jeho podania uplynulo už 8 mesiacov. Celkovo tak od začatia konania (26. novembra 2009)
uplynulo 7 rokov a 2 mesiace, do dnešného dňa však nie je konanie právoplatne skončené.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru) môže vyplývať z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom
konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby
sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05,
I. ÚS 455/2014), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania
sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá
3
na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Ústavný súd tiež poukazuje na svoje
predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).
9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie
nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené
jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
10. Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľ
podaním z 10. októbra 2016 adresovaným predsedníčke okresného súdu uplatnil sťažnosť
na prieťahy v napadnutom konaní. V odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr. 4584/16
z 25. októbra 2016 predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla, že „platobný rozkaz
bol (sťažovateľovi, pozn.) doručený dňa 04.01.2010 do vlastných rúk. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2010“. Poukázala pritom na to, že „údaje uvedené na
potvrdení o doručení písomnosti (doručenke) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný
opak„ (§ 45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016). V časti však
uznala sťažnosť za dôvodnú, keďže o podanom odpore rozhodnuté nebolo, a preto v konaní
nariadila „dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách“.
11. Ústavný súd následne v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd
uznesením z 21. decembra 2016 (t. j. ešte pred podaním ústavnej sťažnosti) rozhodol
o podanom odpore sťažovateľa tak, že ho odmietol a priznal žalobcovi náhradu trov
konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 6. februára 2017 odvolanie
(v elektronickej podobe, pozn.).
12. Ústavný súd tak na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona
4
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako
účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu.
13. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej
správy súdov preto zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na
to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v
porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
14. Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy v konaní
a po prijatí príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej
koná (aktuálne zabezpečuje všetky procesné úkony k tomu, aby vec mohla byť po doručení
vyjadrenia žalobcu k odvolaniu predložená odvolaciemu súdu), čo ústavnému súdu
umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutého konania v čase
predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu
zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu.
15. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
16. Iba pre úplnosť sa žiada upriamiť pozornosť sťažovateľa na judikatúru ústavného
súdu, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Obdobie od
právoplatnosti platobného rozkazu (26. januára 2010) do podania odporu (6. mája 2016)
nemožno vzhľadom na účinky právoplatnosti tohto rozhodnutia (záväznosť a zásadná
nezmeniteľnosť) hodnotiť ako „zbytočný prieťah“ a pripísať na ťarchu okresného súdu
5
a doba konania od podania odporu 6. mája 2016 do rozhodnutia o ňom (t. j. 7 mesiacov)
sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej
veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa.
17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. februára 2017
6