Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 126/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2017 prostredníctvom faxu doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

následne doplnená 27. januára 2017, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného. Okresný

súd 9. decembra 2009 vydal v danej veci platobný rozkaz č. k. -26, ktorý

nadobudol právoplatnosť 26. januára 2010. Sťažovateľ 6. mája 2016 podal proti platobnému

rozkazu odpor, tvrdiac, že „do dnešného dňa“ mu do „vlastných rúk nebol doručený...

a napriek tomu je na tomto platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti

a vykonateľnosti“. Uvádza, že o jeho odpore okresný súd dosiaľ nerozhodol, hoci odo dňa

jeho podania uplynulo už 8 mesiacov. Celkovo tak od začatia konania (26. novembra 2009)

uplynulo 7 rokov a 2 mesiace, do dnešného dňa však nie je konanie právoplatne skončené.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru) môže vyplývať z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby

sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ,

), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

3

na ďalšie konanie“ (, ). Ústavný súd tiež poukazuje na svoje

predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

“ (, ).

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

10. Ústavný súd zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľ

podaním z 10. októbra 2016 adresovaným predsedníčke okresného súdu uplatnil sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní. V odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr. 4584/16

z 25. októbra 2016 predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla, že „platobný rozkaz

bol (sťažovateľovi, pozn.) doručený dňa 04.01.2010 do vlastných rúk. Platobný rozkaz

nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2010“. Poukázala pritom na to, že „údaje uvedené na

potvrdení o doručení písomnosti (doručenke) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný

opak„ ( účinného do 30. júna 2016). V časti však

uznala sťažnosť za dôvodnú, keďže o podanom odpore rozhodnuté nebolo, a preto v konaní

nariadila „dohľad v pravidelných trojmesačných lehotách“.

11. Ústavný súd následne v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd

uznesením z 21. decembra 2016 (t. j. ešte pred podaním ústavnej sťažnosti) rozhodol

o podanom odpore sťažovateľa tak, že ho odmietol a priznal žalobcovi náhradu trov

konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ 6. februára 2017 odvolanie

(v elektronickej podobe, pozn.).

12. Ústavný súd tak na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona

4

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako

účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil ešte pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu.

13. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej

správy súdov preto zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v

porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. , ).

14. Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy v konaní

a po prijatí príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej

koná (aktuálne zabezpečuje všetky procesné úkony k tomu, aby vec mohla byť po doručení

vyjadrenia žalobcu k odvolaniu predložená odvolaciemu súdu), čo ústavnému súdu

umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutého konania v čase

predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu

zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu.

15. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

16. Iba pre úplnosť sa žiada upriamiť pozornosť sťažovateľa na judikatúru ústavného

súdu, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ). Obdobie od

právoplatnosti platobného rozkazu (26. januára 2010) do podania odporu (6. mája 2016)

nemožno vzhľadom na účinky právoplatnosti tohto rozhodnutia (záväznosť a zásadná

nezmeniteľnosť) hodnotiť ako „zbytočný prieťah“ a pripísať na ťarchu okresného súdu

5

a doba konania od podania odporu 6. mája 2016 do rozhodnutia o ňom (t. j. 7 mesiacov)

sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v okolnostiach danej

veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017

6