Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 118/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených

v a a Listiny základných

práv a slobôd a práva zaručeného v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd prípisom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 47539/2015-61/D/533 z 30. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2016 doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných

práv zaručených v a (ďalej len

„ústava“) a v čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

zaručeného v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „protokol č. 7 k dohovoru“) prípisom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) č. 47539/2015-61/D/533

z 30. novembra 2015.

2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z ústavným súdom vyžiadaných

príslušných písomných materiálov vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Nitra sp. zn. z 3. júla 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 5. februára 2014 právoplatne uznaný vinným zo spáchania

dokonaného obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2

písm. b) a ods. 3 písm. a) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a v ods. 4 písm. a) v štádiu pokusu

podľa s poukazom na , , a Trestného

zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením na jeho

výkon do ústavu s najvyšším stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad

v trvaní 3 rokov.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie podané

sťažovateľom v tejto trestnej veci z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) odmietol uznesením sp. zn. zo 14. júla 2015.

4. Následne sa sťažovateľ podaním označeným ako „Podnet na podanie dovolania“

adresovaným ministerstvu spravodlivosti domáhal podania dovolania ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) podľa § 371 ods. 3

, ktorému ministerstvo spravodlivosti nevyhovelo a podnet prípisom

č. 47539/2015-61/D/533 z 30. novembra 2015 odložilo.

5. Sťažovateľ je presvedčený, že jeho podnet sa „u MS SR stretol s mimoriadnou

nevôľou konať v... prospech“ sťažovateľa. „Príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím MS SR,

že nebude konať vo veci... podnetu a porušením označených práv“ sťažovateľ vidí v tom,

„že MS SR sa rozhodol nekonať bez podrobného preskúmania príslušného spisu

, nachádzajúceho sa na OS Nitra“.

6. Ako sťažovateľ uvádza, «Spôsob, akým Minister vybavil... podnet... nie je možné

akceptovať, nakoľko v dotknutom „oznámení“ nie je spomenutý ani jeden zákonný dôvod,

pre ktorý by... podnet mohol byť odložený.

Pokiaľ by pred rozhodnutím o... podnete bol preštudovaný príslušný Tr. spis, zistil

by MS SR, že svoju možnosť dovolania som už vyčerpal, a teda neodporúčal by mi, aby som

sám podal dovolanie z dôvodu podľa por. 371 ods. 1 písm. i , ktorý vyhodnotil podľa

obsahu môjho podnetu.». Sťažovateľ odmietol názor, že „... MS SR nemôže podrobiť

skúmaniu hodnotenie dôkazov...“. Podľa presvedčenia sťažovateľa „z ustanovenia par. 371

ods. 3 vyplýva, že Minister Spravodlivosti SR je subjekt, ktorý má právo v dovolaní

namietať právoplatné rozhodnutie vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý bol na základe

vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený.

MS SR teda nesprávne interpretuje uvedené ustanovenie , v čom opäť tkvie

príčinná súvislosť medzi rozhodnutím MS SR a porušením označených práv.“.

7. Sťažovateľ dodáva, že „Ministerstvo vo svojom oznámení konštatovalo,

že... podnet na základe uvedených skutočností posudzovalo z dôvodu podľa par. 371 ods. 1

písm. i , čím“ podľa neho „potvrdilo, že sú dané dovolacie dôvody na podanie

dovolania“.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. ... minister spravodlivosti SR svojim rozhodnutím, že nebude konať vo veci

podnetu na podanie dovolania v prospech sťažovateľa , čo oznámil v podaní

č. 47539-2015-61/D/533 zo dňa 30. novembra 2015, porušil právo sťažovateľa

na podávanie mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1

SR, SR, Listiny základných práv a slobôd,

ods. 2 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR nariaďuje Ministrovi Spravodlivosti SR, aby konal vo veci podnetu

sťažovateľa a podal mimoriadne dovolanie v prospech sťažovateľa.

3. Ústavný súd SR ukladá Ministerstvu Spravodlivosti SR, aby do dvoch mesiacov

uhradilo sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000,- eur, ktoré mu poukáže

na účet v

4. Minister Spravodlivosti SR uhradí všetky trovy právneho zastúpenia sťažovateľa.“

9. Okrem uvedeného sťažovateľ vzniesol požiadavku ustanoviť mu právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu jeho nemajetnosti a zlej finančnej

situácie, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

12. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

16. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 46

ods. 1 a , základného práva zaručeného v listiny a práva

zaručeného v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 k dohovoru prípisom ministerstva spravodlivosti

č. 47539/2015-61/D/533 z 30. novembra 2015, ktorým bol odložený podnet sťažovateľa

na podanie dovolania ministrom spravodlivosti.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa a rovnako podľa listiny nikoho nemožno

trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby.

Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade

so zákonom.

19. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru nikoho nemožno stíhať alebo

potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin,

za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného

poriadku tohto štátu.

20. Podľa čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7 k dohovoru ustanovenia predchádzajúceho

odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a príslušného

štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom

konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.

21. Sťažovateľ sa svojím podnetom domáhal podania dovolania ministrom

spravodlivosti v zmysle ustanovenia , podľa ktorého

minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho

zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach

nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

22. Podľa dovolanie z dôvodov uvedených v

podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon

nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania

uvedenú v § 372 ods. 1.

23. Ministerstvo spravodlivosti v sťažnosťou napadnutom prípise č. 47539/2015-

61/D/533 z 30. novembra 2015 okrem iného uviedlo: „napriek tomu, že namietate dovolací

dôvod podľa , ktorý spočiatku vo svojom podnete odôvodňujete,

z ďalšieho obsahu podnetu už zase vyplýva, že nepriamo uznávate, že ste sa skutku

dopustili, avšak nesúhlasíte s právnou kvalifikáciou skutku.

Vzhľadom na uvedené preto ministerstvo Váš podnet posudzovalo z dôvodu podľa

Z dôvodov podľa je však obvinený v prípade, že podal proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok, sám oprávnený na podanie

dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou prvostupňového súdu.“

24. S prihliadnutím na citovanú časť napadnutého prípisu ústavný súd vo vzťahu

k podstatnej námietke sťažovateľa uvádza, že ministerstvo spravodlivosti týmto prípisom

nekonštatovalo naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku, tak ako to tvrdí sťažovateľ, preto sa nemožno stotožniť ani s jeho argumentáciou,

že ministerstvo spravodlivosti „potvrdilo, že sú dané dovolacie dôvody na podanie

dovolania“. Žiaden takýto záver z napadnutého prípisu nemožno vyvodiť. Ministerstvo

spravodlivosti podnet sťažovateľa z hľadiska tohto dovolacieho dôvodu iba posudzovalo,

a to na základe sťažovateľom uvedených skutočností, t. j. konštatovalo, že sťažovateľom

prednesené námietky nespĺňajú kritériá pre postup podľa ,

ale javia sa ako odôvodnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku s tým, že v takomto prípade zákon dáva samotnému sťažovateľovi možnosť podať

dovolanie, a nie je opodstatnené (nepripúšťa to ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného

poriadku) domáhať sa iniciovania dovolacieho konania podaním podnetu adresovaného

ministrovi spravodlivosti.

25. Námietka, že ministerstvo nezohľadnilo vyčerpanie dovolania samotným

sťažovateľom, a to ešte pred jeho obrátením sa s podnetom na ministra spravodlivosti, je

irelevantná. Ak by aj ministerstvo zisťovalo a zistilo túto skutočnosť, konečný záver prijatý

vo vzťahu k podanému podnetu by to nemohlo zvrátiť, keďže išlo o posúdenie

a vyhodnotenie obsahu podnetu. Navyše, podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal

dovolanie z dôvodov podľa , , a , ktoré bolo

najvyšším súdom odmietnuté. Vzhľadom na túto situáciu je prinajmenšom otázny účinok

sťažovateľom sa domáhajúcej ochrany prostredníctvom podnetu na podanie dovolania

ministrom spravodlivosti.

26. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ďalšiu okolnosť týkajúcu sa tejto

veci sťažovateľa, a to že hoci podal sťažnosť ústavnému súdu proti prípisu ministerstva

spravodlivosti, napriek tomu sa opätovne obrátil na najvyšší súd so svojím ďalším

dovolaním podaným z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i) Trestného

poriadku (podanie z 5. februára 2016), o ktorom je aktuálne najvyšším súdom vedené

konanie pod sp. zn. . Dôvody, pre ktoré tak sťažovateľ znova urobil, sa

prekrývajú s jeho námietkami prednesenými ministerstvu spravodlivosti v podnete

na podanie dovolania, ale aj s námietkami v už skôr podanom dovolaní. Postup sťažovateľa

teda nasvedčuje akceptácii záverov prijatých v napadnutom prípise ministerstva

spravodlivosti.

27. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet

na podanie dovolania podľa nie je opravným prostriedkom

a z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi

spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom

ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie neukladá

povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra

spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe

iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí,

že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie

dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (m. m. , , ).

28. Z uvedených dôvodov ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením podania,

t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie označených základných práv

sťažovateľa. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa

minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe

jeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť

za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. ).

29. V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

30. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo (pozri čl. 127

ods. 2 ).

31. Rovnako z dôvodu odmietnutia sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť bolo

bez právneho významu skúmať splnenie podmienok a rozhodovať o žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže je zrejmé,

že ani právne zastúpenie sťažovateľa by v danej veci nemohlo prispieť k inému výsledku

tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2017