Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 172/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Legényovou,

Advokátska kancelária, Komenského 3, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č. VI/1 Pz 238/16/1000

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod č. VI/1 Pz 238/16/1000

(ďalej aj „napadnutý postup“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podnetom z 20. septembra 2016

adresovaným generálnej prokuratúre, odkiaľ bol postúpený na vybavenie Krajskej

prokuratúre v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“), sa sťažovateľ domáhal

podania dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -306

z 24. mája 2016. Podnet sťažovateľa bol generálnej prokuratúre doručený 22. septembra

2016 a po jeho postúpení bol doručený krajskej prokuratúre 30. septembra 2016. Krajská

prokuratúra vybavila podnet a o jeho vybavení informovala sťažovateľa listom označeným

ako „Vyrozumenie o spôsobe vybavenia podnetu na podanie dovolania generálneho

prokurátora“ č. -12 z 30. novembra 2016, v ktorom uviedla:

„Podnetom z 20.09.2016 adresovaným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,

odkiaľ bol postúpený na vybavenie Krajskej prokuratúre Banská Bystrica, domáhate sa

v mene Vášho klienta p. podania dovolania generálneho prokurátora

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -306 z 24.05.2016,

ktorým v spojení s rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -267

zo 17.03.2015 bola zamietnutá žaloba , ktorou sa domáhal, aby súd

uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nepravdivých údajov o ňom, že mu

ako súkromnému podnikateľovi nebol schválený leasing na dve kamiónové súpravy, lebo

nepredložil na výzvu žalovanej následne všetky účtovné doklady v októbri 2008, týmto mu

žalovaná spôsobila v značnej miere morálnu škodu, lebo týmto nepravdivým tvrdením, bola

v značnej miere znížená jeho občianska česť a dôstojnosť u maďarskej firmy, pre ktorú mal

vykonávať leasingovú dopravu, tiež u občanov obce ako aj u priateľov, známych

a rodinných príslušníkov a súčasne bolo poškodené aj obchodné meno. Zároveň sa žalobou

domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť písomne sa mu ospravedlniť zaslaním listu

v ním navrhovanom znení.

Váš podnet bol Generálnej prokuratúre SR doručený 22.09.2016 a po jej postúpení

bol doručený Krajskej prokuratúre Banská Bystrica 30.09.2016. Na písomnú žiadosť

tunajšej krajskej prokuratúry z 30.09.2016 o zapožičanie na vec sa vzťahujúceho spisu

Okresný súd Veľký Krtíš listom z 10.10.2016 krajskej prokuratúre oznámil, že požadovaný

spis jej poskytne po rozhodnutí o výške trov konania. Po opakovanej vzájomnej komunikácii

bol na vec sa vzťahujúci spis Krajskej prokuratúre Banská Bystrica doručený 29.11.2016.

V mene generálneho prokurátora Slovenskej republiky nahliadol som do

zapožičaného spisu a zistil, že Vašim podnetom napádané rozhodnutia súdov nadobudli

právoplatnosť 04.07.2016. Trojmesačná zákonná lehota podľa § 461 Civilného sporového

poriadku (ďalej len ) účinného od 01.07.2016, na prípadné podanie dovolania

generálneho prokurátora (v prípade splnenia zákonných podmienok pre jeho podanie)

uplynula 04.10.2016.

Dovolanie generálneho prokurátora je opravným prostriedkom v civilnom procese,

ktorý je oprávnený podať len generálny prokurátor. Jeho využitie v konkrétnej veci

predpokladá zabezpečenie na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu z príslušného súdu

prokurátorom, oboznámenie sa s obsahom súdneho spisu, posúdenie dôvodov uvádzaných

v podnete, kvalifikované posúdenie splnenia resp. nesplnenia podmienok upravených v

pre podanie dovolania generálneho prokurátora, v prípade splnenia dôvodov podľa ust.

, vypracovanie dovolania a jeho doručenie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota na podanie dovolania generálneho

prokurátora proti rozhodnutiu súdu v sporovom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť od

1. júla 2016 je trojmesačná a začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Podľa o prokuratúre v znení platnom a účinnom

v čase podania Vášho podnetu, prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný

vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie.

V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený

prokurátor. Takto stanovená lehota na vybavenie podnetov teda začína plynúť až po

vykonaní prvotných evidenčných a ďalších úkonov po nápade podnetu. Túto 2-mesačnú

lehotu považoval zákonodarca za dostatočnú, aby v nej prokurátor mohol vyžiadať spisy

potrebné na vybavenie podnetu, aby mohol vec naštudovať, posúdiť súlad resp. rozpor

s príslušnou právnou úpravou a na tom základe podnet vecne vybaviť - to všetko za

predpokladu, že neuplynuli lehoty limitujúce možnosť uplatnenia oprávnení prokurátora.

Lehota na vybavenie spisu stanovená pre prokurátora, nemá vplyv na plynutie 3-mesačnej

lehoty podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu napádaného podnetom.

Vzhľadom na to, že v čase doručenia spisu súdu prokuratúre lehota na prípadné

podanie dovolania generálneho prokurátora už uplynula, Váš podnet odkladám bez

vecného prieskumu, pretože 3 mesačná lehota pre prípadné podanie dovolania generálneho

prokurátora je lehota prekluzívna a po jej uplynutí dovolanie generálneho prokurátora už

nie je prípustné.“

3. Sťažovateľ sa domnieva, že napadnutým postupom generálnej prokuratúry

a následne postupom krajskej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa . Sťažovateľ je toho názoru, že

prokurátorka generálnej prokuratúry nepostupovala v súlade so zákonnými ustanoveniami,

keď namiesto toho, aby urobila všetky opatrenia potrebné na riadne a včasné vybavenie

podnetu, postúpila podanie bez toho, aby obsah podnetu v zmysle zákonných ustanovení

preskúmala a konala. K preskúmaniu podnetu v zmysle zákonných ustanovení došlo podľa

sťažovateľa až po postúpení veci na krajskú prokuratúru.

3.1 Sťažovateľ uvádza, že podnet zaslal so všetkými potrebnými dokumentmi

a prílohami, a to rozsudkami súdov a podaniami sťažovateľa v súdnych konaniach tak, aby

bolo možné vo veci urýchlene rozhodnúť bez toho, aby si musel konajúci prokurátor

zadovažovať súdne spisy a ďalšie podklady.

3.2 Vzhľadom na o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v ktorom je podľa

sťažovateľa vykonávaný pozitívny záväzok štátu vyplývajúci z , bol

podľa sťažovateľa napadnutý postup generálnej prokuratúry nesprávny a neefektívny.

Týmto postupom prokuratúry mu bolo odňaté právo, aby bola jeho vec prerokovaná v rámci

konania o dovolaní generálneho prokurátora pred nezávislým súdom. Ospravedlňovanie

prieťahov v postupe generálnej prokuratúry nemožnosťou získania spisového materiálu

a zákonnými lehotami na vybavovanie podnetov je zo strany konajúceho prokurátora

alibistické a zámerné. Podľa názoru sťažovateľa je nepochopiteľné, že v čase, keď je štátna

správa kompletne informatizovaná a na súdoch sa vedú elektronické spisy, nie je

prokuratúra schopná si zadovážiť spisový materiál tak, aby vedela rozhodnúť o podnete

včas. O alibistickosti tvrdení prokuratúry svedčí podľa sťažovateľa aj skutočnosť,

že napriek tomu, že sa konajúci prokurátor snaží ospravedlniť svoju nečinnosť zákonnou 2-

mesačnou lehotou, nedokázal o podnete rozhodnúť ani v tejto zákonnej lehote. Sťažovateľ

zastáva názor, že o jeho podnete na podanie dovolania generálnym prokurátorom generálna

prokuratúra a ani krajská prokuratúra dodnes riadne nerozhodla, pretože vyrozumenie

o vybavení podnetu zaslané mu krajskou prokuratúrou neobsahuje žiadny výrok o spôsobe

vybavenia podnetu, ale len konštatovanie, že sa vecou nebude zaoberať.

3.3 Vzhľadom na uvedené nie je podľa sťažovateľa predpoklad, že porušiteľ bude

urýchlene konať a vo veci rozhodne, keďže od podania podnetu uplynulo viac ako 4

mesiace. Berúc do úvahy všetko uvedené, sťažovateľ je toho názoru, že v tomto prípade

došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd, a to z dôvodu nečinnosti a nezákonného

postupu generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry. Podľa sťažovateľa generálna

prokuratúra konala s bezdôvodnými prieťahmi.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/1 Pz 238/16/1000 porušila právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , právo aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov zaručených v a jeho

právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 2000 Eur, ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej Republiky povinná vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Generálna prokuratúra Slovenskej Republiky je povinná uhradiť na účet právnej

zástupkyni sťažovateľa advokátky Mgr. Andrei Legényovej... trovy právneho zastupovania

vo výške 312,34 Eur /2 úkony po 147,33 Eur, 2x náhrada hotových výdavkov vo výške 8,84

Eur/ všetko do 15 dní od doručenia rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Sťažovateľ v súvislosti s podnetom adresovaným generálnej prokuratúre namieta,

že zákon o prokuratúre výslovne uvádza, že o podnetoch na podanie dovolania generálneho

prokurátora rozhoduje výlučne generálny prokurátor, pričom o jeho podnete rozhodla

krajská prokuratúra. Tento postup sťažovateľ hodnotí ako neefektívny a nesprávny.

Sťažovateľ sa rovnako domnieva, že dochádza k prieťahom pri vybavovaní jeho podnetu,

keďže jeho podnet nebol dosiaľ riadne vybavený vzhľadom na to, že krajská prokuratúra

v písomnom vyrozumení o vybavení podnetu neuviedla výrok vybavenia podnetu.

8. Podľa (ďalej len „“) proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to

vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho

prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Podľa dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde

v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Podľa § 16b zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť

uvedenú v § 13 ods. 1, 2, 5 a 6, § 14 a § 15 ods. 1 až 3; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9.

V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Podľa § 49 zákona o prokuratúre na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor,

ktorý je príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.

Podľa § 51 zákona o prokuratúre na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry môže

generálny prokurátor a v rozsahu svojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky

z ustanovení § 46 až 50. Vo veciach, ktoré nepatria do právomoci Špecializovaného

trestného súdu, môže generálny prokurátor takto postupovať a určiť, že na konanie je

príslušný špeciálny prokurátor len s prechádzajúcim písomným súhlasom špeciálneho

prokurátora; súhlas možno vziať späť písomným vyhlásením, ak pominú dôvody určenia

výnimky z ustanovení § 46 až 50.

8.1 Pokiaľ prokurátor krajskej prokuratúry na základe postúpenia podnetu generálnou

prokuratúrou a v mene generálneho prokurátora preskúmal sťažovateľov podnet a podnet

vybavil, potom generálna prokuratúra i krajská prokuratúra postupovali zákonným

spôsobom v zmysle už uvedených ustanovení zákona o prokuratúre. Takémuto postupu nie

je z pohľadu práv garantovaných alebo dohovoru možné nič

vytknúť. Navyše samotný postup krajskej prokuratúry po postúpení podnetu spočívajúci

v zaobstaraní si podkladov na vybavenie podnetu nemožno hodnotiť ako neefektívny alebo

porušujúci určité práva sťažovateľa ako podnecovateľa.

8.2 Ďalej ústavný súd pripomína, že podanie dovolania generálneho prokurátora

(predtým mimoriadneho dovolania v zmysle ) je

podmienené splnením zákonných predpokladov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 458

a nasl. . Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný

prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu

prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné

zahrnúť pod alebo pod dohovoru.

8.3 Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie dovolania generálneho prokurátora (predtým

mimoriadneho dovolania v zmysle ) neexistuje právny

nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp.

akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

dovolania generálneho prokurátora (predtým mimoriadneho dovolania v zmysle

) nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (porov. napr. , , , ,

, , , ).

8.4 Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry, ústavný súd dospel k záveru, že

nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -306 z 24. mája 2016 dovolanie generálneho prokurátora

nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava

nezakladá sťažovateľovo právo (právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie

dovolania generálneho prokurátora.

8.5 Ústavný súd poukazuje na to, že podnet sťažovateľa bol generálnej prokuratúre

doručený 22. septembra 2016 a po jej postúpení bol doručený krajskej prokuratúre

30. septembra 2016. Na písomnú žiadosť krajskej prokuratúry z 30. septembra 2016

o zapožičanie na vec sa vzťahujúceho spisu Okresný súd Veľký Krtíš listom z 10. októbra

2016 krajskej prokuratúre oznámil, že požadovaný spis jej poskytne po rozhodnutí o výške

trov konania. Po opakovanej vzájomnej komunikácii bol na vec sa vzťahujúci spis krajskej

prokuratúre doručený 29. novembra 2016. Treba dôrazne vytknúť spomenutým orgánom

verejnej moci (najmä Okresnému súdu Veľký Krtíš), že svojím postupom prispeli

k predĺženiu času vybavenia podnetu sťažovateľa. Krajská prokuratúra potom však

objektívne vyhodnotila, že v čase (počas) vybavovania podnetu uplynula 3-mesačná lehota

od právoplatnosti rozhodnutia súdu na podanie dovolania generálneho prokurátora, takže

generálny prokurátor by nemohol (z objektívneho hľadiska) už ani pre túto formálnu

prekážku vyhovieť podnetu a podať dovolanie generálneho prokurátora.

8.6 Nemožno ďalej súhlasiť s námietkou sťažovateľa, že o jeho podnete nebolo

dosiaľ rozhodnuté a dochádza k prieťahom v konaní o vybavení jeho podnetu, keďže podľa

sťažovateľa vybavenie podnetu krajskou prokuratúrou nie je možné považovať za konečné,

keďže list krajskej prokuratúry o vybavení podnetu neobsahuje výrok vybavenia podnetu.

Ústavný súd konštatuje, že, ako je z už uvedeného zrejmé, sťažovateľov podnet bol riadne

vybavený krajskou prokuratúrou (ktorej bol postúpený generálnou prokuratúrou v súlade

so zákonom o prokuratúre) a o jeho vybavení bol sťažovateľ riadne písomne vyrozumený.

To, že obsah listu o vybavení podnetu krajskej prokuratúry nezodpovedá predstavám

sťažovateľa, neznamená, že nie je takéto vybavenie súladné so zákonom alebo že je ústavne

vadné. Z obsahu vybavenia podnetu sťažovateľa musí byť zrejmé, ako prokuratúra podnet

vybavila a aké prípadné opatrenia alebo úkony zrealizovala alebo bude realizovať. To, že

posúdenie podnetu prokuratúrou nie je formalizované v určitej forme výroku, ale vyplýva

z textu vybavenia podnetu, neznamená, že takéto vybavenie podnetu je nezákonné. Zákon

o prokuratúre neupravuje formálnu stránku (formálne náležitosti) písomného vybavenia

podnetu. Vybaveniu sťažovateľovho podnetu krajskou prokuratúrou nemožno z tohto

pohľadu nič vytknúť a nemožno zároveň tvrdiť, že sťažovateľov podnet nebol dosiaľ riadne

vybavený a že dochádza zo strany generálnej prokuratúry k prieťahom pri vybavovaní

sťažovateľovho podnetu.

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti napadnutému postupu

generálnej prokuratúry odmietol v zmysle ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017