Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 114/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského

25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola od 12. júna 2012 v postavení

žalobkyne účastníčkou konania vedeného pôvodne Okresným súdom Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) „o zaplatenie odškodného nemajetkovej ujmy za extrémne dlhé konanie

vedené na Okresnom súde Bratislava III. v konaní č. k. , následne pod

č. k. “.

3. Sťažovateľka nadväzne na to uvádza, že vo veci rozhodol okresný súd rozsudkom

č. k. -109 z 22. novembra 2013 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania

doručeného 16. januára 2014 bol spis 18. apríla 2014 predložený krajskému súdu, pričom

„ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti sa Krajský súd v Bratislave riadne nestará o vec,

nekoná s urýchlením a vec je stále v nerozhodnutom stave už takmer 3 roky , pričom vec má

pre sťažovateľku mimoriadny význam, sťažovateľka k prieťahom a nesúrodému konaniu

porušovateľa neprispela , stav jej právnej neistoty o výsledok odvolacieho konania trvá

extrémne dlho, keďže podľa rozhodovacej praxe ESĽP by malo byť v kompenzačných

veciach rozhodnuté bez zbytočných prieťahov a s urýchlením a to v lehote do 11 mesiacov...

Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok odvolacieho konania (ako aj konania

ako celku) stále trvá a to v tomto štádiu odvolacieho konania vinou porušovateľa -

Krajského súdu v Bratislava, ktorý za takmer 3 roky pasivity a neefektívneho konania,

nezáujmu o vec nerozhodol o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava III, keďže odvolanie podala dňa 16.01.2014 (príloha č. 3), teda legitímne

očakávala a očakáva , že odvolací súd zabezpečí postup podľa rozhodovacej praxe ESĽP

a vo veci rozhodne o jej odvolaní v primeranej lehote.

Keďže k tomu vinou porušovateľa zjavne nedošlo a stav jej právnej neistoty

o výsledok odvolacieho konania trvá už viac ako 3 roky (od 16.01.2014), tak má zato

a tvrdí, že postupom odvolacieho súdu (porušovateľa) došlo k porušeniu

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru , čo je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné a neprijateľné,

keďže podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR by malo byť o odvolaní spravidla

rozhodnuté do 6-ich mesiacov , k čomu zjavne nedošlo.“.

4. Vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn.

z obsahu sťažnosti vyplýva, že jeho predmetom bolo rozhodovanie o miestnej príslušnosti

okresného súdu vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. a skončilo

sa vydaním uznesenia č. k. -64 z 2. novembra 2012. K namietanej dĺžke

konania sťažovateľka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“), a to „rozhodnutia ESĽP vo veci COCCHIARELLA p. Taliansku, sťažnosť

č. 64886/01; SARTORY p. Francúzsku, sťažnosť č. 40589/07, § 22; SIMALDONE

p. Taliansku, sťažnosť č. 22644/03, § 9 - kedy ESĽP dĺžku kompenzačného konania v trvaní

11 mesiacov považoval za neprimerane dlhú dĺžku konania.

Obdobne viď rozhodnutie ESĽP vo veci GOLHA p. Českej Republike, sťažnosť

č. 7051/06 a VERITER p. Francúzsku, sťažnosť č. 31508/07, § 83 - 87.“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa SR

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom

pod č. k. a pod č. k. porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov .

3. Obchodnej spoločnosti priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 303,04 Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť...

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná súdom.

12. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

13. Ústavný súd zároveň poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , ). V prípade, keď ústavný súd zistil,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , , ).

14. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn.

začalo na krajskom súde 18. apríla 2014. Overujúc si stav vedeného odvolacieho konania

ústavný súd dopytom na krajskom súde zistil, že krajský súd rozsudkom verejne

vyhláseným 15. februára 2017 (v deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu) rozsudok

okresného súdu č. k. -109 z 22. novembra 2013 vo veci samej potvrdil.

15. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd vychádzajúc

z uvedených okolností prípadu konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

bolo v označenom odvolacom konaní vyhlásené potvrdzujúce rozhodnutie sťažovateľkou

napádaného rozsudku okresného súdu. V danom prípade tak už sťažnosť vo svojej podstate

nesmerovala proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu krajského súdu do označených práv.

Hoci sťažovateľkou opísané skutočnosti by mohli indikovať možnosť porušenia označených

práv krajským súdom v období od predloženia spisu okresným súdom, t. j. od 18. apríla

2014 do vydania rozsudku krajského súdu o odvolaní sťažovateľky 15. februára 2017 (spolu

v trvaní približne 2 rokov a 10 mesiacov), tieto prieťahy v okolnostiach danej veci nie sú

takej intenzity, aby dosahovali ústavný rozmer. Ústavný súd totiž pri svojom rozhodovaní

zohľadnil aj skutočnosť, že od podania návrhu okresnému súdu (12. júna 2012)

do vyhlásenia rozhodnutia krajského súdu v odvolacom konaní (15. februára 2017)

neuplynulo viac ako päť rokov, čo pre súdne konanie na dvoch stupňoch súdov nemožno

považovať za ústavne neakceptovateľnú dĺžku súdneho konania, z ktorej by bolo možné

vyvodzovať záver o porušení označených práv.

16. Skutočnosť tvrdená samotnou sťažovateľkou, že konanie krajského súdu vedené

pod sp. zn. sa skončilo vydaním uznesenia z 2. novembra 2012,

teda niekoľko rokov pred podaním sťažnosti, zároveň vylučuje akúkoľvek možnosť

vyslovenia porušenia sťažovateľkou označených práv v ďalšom ňou napádanom konaní,

podstatou ktorého bolo rozhodovanie len o miestnej príslušnosti okresného súdu na konanie.

17. Vo vzťahu k sťažovateľom označovanej judikatúre ESĽP ústavný súd uvádza,

že vo veci Durand proti Francúzsku (rozhodnutie zo 7. 7. 2011, č. 4912/10) ESĽP

akceptoval aj konanie o kompenzačnom prostriedku nápravy trvajúce na jednom stupni 23

mesiacov, pričom v sťažovateľkou uvádzanom prípade Simaldone proti Taliansku

(rozsudok z 31. 3. 2009, č. 22644/03) riešil ESĽP otázku primeranosti dĺžky lehoty

na vyplatenie už priznaného odškodnenia, a nie dĺžky konania o návrhu na priznanie

odškodnenia (pozri Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M., Evropská úmluva

o lidských právech. Komentář. 1. vydání, Praha : C. H. Beck, 2012, XIV/188). V tomto

smere preto sťažovateľkou uvádzané argumenty ústavný súd nepovažoval za relevantné na

zmenu právneho stanoviska formulovaného v danej veci vychádzajúceho z ustálenej

judikatúry ústavného súdu.

18. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním

krajského súdu vedeným pod sp. zn. a pod sp. zn. odmietol

ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd

už ďalšími nárokmi uplatneným v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2017