Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 201/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany,

zastúpenej spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,

Piešťany, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Kvasnica, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť WM Consulting & Communication, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. decembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting

& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej spoločnosťou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,

Piešťany, v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Kvasnica, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako aj z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva,

že sťažovateľka je v procesnom postavení oprávnenej v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. , v ktorom je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný

rozsudok voči trom povinným osobám.

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje priebeh napadnutého súdneho konania a v tejto

súvislosti okrem iného uvádza:

«Keďže Okresný súd Piešťany napriek podanej Žiadosti o námietkach povinnej

v 2./ rade a povinného v 3./ rade nerozhodol, zaslal sťažovateľ dňa 25. 04. 2016 do rúk

predsedu Okresného súd Piešťany, JUDr. Andrei Kondllovej, sťažnosť podľa § 62 zákona

č. (ďalej ako „“), nakoľko mal za to, že dochádza pri rozhodovaní

o námietkach povinnej v 2./ rade a povinného v 3./ rade k zbytočným prieťahom v konaní

zo strany Okresného súdu Piešťany. V Sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že

odo dňa podania námietok ... uplynula už doba dlhšia ako 17 mesiacov...

Dňa 23. 05. 2016 sťažovateľ obdržal od predsedu Okresného súdu Piešťany

upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 16. 05. 2016, v ktorej predseda

Okresného súdu Piešťany uviedol, že o námietkach povinnej v 2./ rade a povinného

v 3./ rade nebolo doposiaľ rozhodnuté... pre vysokú zaťaženosť súdu a že predseda

Okresného súdu Piešťany dohliadne na to, aby o námietkach ... bolo rozhodnuté.

Protiprávny stav, zapríčinený konaním, resp. nečinnosťou Okresného súdu Piešťany,

spočíva v tom, že ani po uplynutí doby dlhšej ako 24 mesiacov odo dňa, kedy boli podané

námietky povinnej v 2./ rade a povinného v 3./ rade, nebolo o týchto rozhodnuté.

Postupom Okresného súdu Piešťany, na základe ktorého došlo k prieťahom v konaní

vedenom pred Okresným súdom Piešťany pod sp.zn. , sa sťažovateľ dostal

na právneho stavu neistoty, nakoľko pokiaľ nie je rozhodnuté o námietkach... poverený

súdny exekútor nemôže pokračovať vo vykonávaní exekúcie, a teda súdny exekútor nemôže

vymáhať pohľadávku oprávneného a oprávnený si je po dobu rozhodovania o námietkach...

neistý ohľadom toho, či sa v exekúcií bude pokračovať alebo nie. Táto skutočnosť

v sťažovateľovi ako v oprávnenom vyvoláva pocit neistoty ohľadom toho, či bude jeho

súdom judikovaná pohľadávka v plnom rozsahu uspokojená, nakoľko v prípade, ak súd

námietkam vyhovie, bude exekúcia zastavená.»

Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a úhradu trov konania

v sume 362,60 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 30/17

z 27. januára 2017, v ktorom okrem iného uvádza:

„Dňa 24. 1. 2017 zákonná sudkyňa o podaných námietkach rozhodla tak,

že námietkam povinného v 3. rade proti exekúcii vyhovela, námietky povinného v 2. rade

proti exekúcii zamietla a súčasne exekúciu vyhlásila za neprípustnú a exekúciu zastavila

s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

K predmetnému exekučnému konaniu treba uviesť, že oprávnený sa domáhal

vykonania exekúcie na časť príslušenstva pohľadávky, ktorá bola vymáhaná v inom

exekučnom konaní, pričom hoci predmetná exekúcia právoplatne skončila vymožením

pohľadávky, o čom bol oprávnený upovedomený konečným vyúčtovaním exekučného

konania, oprávnený v tomto pôvodnom exekučnom konaní nenamietal, že podľa neho

nebola pohľadávka v celom rozsahu uspokojená v časti príslušenstva, ale podal novú

žiadosť o vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov súd aj exekúciu vo veci

vyhlásil za neprípustnú.

K namietanej nečinnosti súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o námietkach povinných

si dovoľujem uviesť, že súd s prihliadnutím na zaťaženosť exekučného oddelenia,

nedostatočné personálne obsadenie Okresného súdu Piešťany tak sudcami ako

aj administratívnym personálom, rotáciu vyšších súdnych úradníkov v rámci jednotlivých

súdnych oddelení, konal vo všetkých exekučných veciach v dlhších časových intervaloch,

a teda aj v predmetnej exekučnej veci. Z dôvodu potreby konať vo všetkých pridelených

veciach primerane rýchlo sú časové obdobia medzi jednotlivými úkonmi súdu dlhšie

s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti.“

Z predloženého spisového materiálu a vyjadrenia vyplýva, že vo veci boli vykonané

tieto procesné úkony:

1. Okresnému súdu Trenčín bola 15. marca 2013 doručená žiadosť súdneho

exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech

sťažovateľky ako oprávnenej proti povinným.

2. Vec bola 14. mája 2013 postúpená okresnému súdu ako miestne príslušnému.

3. Dňa 13. augusta 2013 bol vyzvaný exekútor, aby v súčinnosti s právnym

zástupcom oprávnenej doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 22. júla 2014 bolo

okresnému súdu doručené doplnenie návrhu.

4. Dňa 11. septembra 2014 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie v danej

veci.

5. Súdny exekútor 6. decembra 2014 postúpil okresnému súdu námietky povinného

v 3. rade.

6. Súdny exekútor postúpil 15. decembra 2014 okresnému súdu námietky povinného

v 2. rade.

7. Vyšší súdny úradník dal 20. januára 2015 doručiť kópiu námietok povinného

v 3. a 2. rade proti exekúcii právnemu zástupcovi oprávnenej na vyjadrenie.

8. Vyjadrenie právneho zástupcu oprávnenej k námietkam povinných v 2. a 3. rade

bolo okresnému súdu doručené 28. apríla 2015.

9. Právny zástupca oprávnenej požiadal 11. augusta 2015 okresný súd o rozhodnutie

o námietkach.

10. Vyšší súdny úradník 11. mája 2016 požiadal o pripojenie exekučného spisu

Okresného súdu Trnava, odkiaľ 19. mája 2016 oznámili, že žiadaný spis už bol skôr

odstúpený na okresný súd.

11. Zákonná sudkyňa o podaných námietkach rozhodla 24. januára 2017.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna

intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami

prípadu (, m. m. ).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť

(napr. , ) a možno ich namietané porušenie preskúmavať spoločne.

Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného

práva podľa opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí,

že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. ,

, ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v posudzovanej veci nebol v období

od 28. apríla 2015 (keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávneného

k námietkam povinných) do 24. januára 2017 spôsobilý meritórne rozhodnúť o námietkach

povinnej v 2. rade a povinného v 3. rade proti exekúcii. Okresný súd sa pokúša ospravedlniť

túto skutočnosť poukazom „na zaťaženosť exekučného oddelenia, nedostatočné personálne

obsadenie Okresného súdu Piešťany tak sudcami ako aj administratívnym personálom...“.

Ústavný súd vo všeobecnosti takúto obranu všeobecného súdu neakceptuje, argumentujúc

svojou ustálenou judikatúrou (pozri napr. , , ,

, ), podľa ktorej nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musia zabezpečiť súdne konania, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd na jednej strane

považoval za potrebné okresnému súdu vytknúť, že rozhodovanie o námietkach povinných

trvalo neprimerane dlho, ale na druhej strane zohľadňujúc, že išlo o ojedinelú nečinnosť

a predovšetkým skutočnosť, že v priebehu konania pred ústavným súdom okresný súd

o námietkach proti exekúcii uznesením z 24. januára 2017 meritórne rozhodol tak, že

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil, dospel k záveru, že pochybenia

v postupe okresného súdu nedosahujú takú intenzitu, na základe ktorej by nemohol

rozhodnúť o sťažnosti inak než vysloviť nálezom porušenie sťažovateľkou označených

práv. Navyše ústavný súd vzal na zreteľ, že okresný súd už v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti nemohol porušovať základné právo sťažovateľky garantované čl. 48 ods. 2

a ani jej právo podľa dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2017