Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 239/2017
PDF · 168.7 KB
No categories available
III. ÚS 239/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , správcu konkurznej podstaty, úpadcu
v konkurze, Plavecký Štvrtok 470, zastúpeného advokátom
JUDr. Ivom Osvaldom, Trhová 1, Zvolen, pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 557/2015
a takto
rozhodol:
Sťažnosť , správcu konkurznej podstaty úpadcu
v konkurze, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca
2017 doručená sťažnosť , správcu konkurznej podstaty úpadcu
v konkurze, (ďalej len „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 557/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol, že «Správca konkurznej
podstaty , so sídlom podal Žalobu
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.03.2015. Predmetná
žaloba bola podaná v súvislosti so znením ust. § 53 ods. 1 zák. č. 07/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“): „Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu zaniknuté
úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo. treba vykonať jeho
vyporiadanie.“
Podľa ust. § 53 ods. 2 ZoKR: „Správca je oprávnený vykonať vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto
úpadcu vrátane podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
príslušným súdom. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je správca oprávnený uzavrieť len vo forme zmieru schváleného príslušným súdom.“
... Následne Okresný súd Malacky sťažovateľa vyzval na predloženie listinných
dôkazov ako overenú fotokópiu sobášneho listu. Zmluvu o hypotekárnom úvere
č. 2003029420 a Zmluvu o záložnom práve zo dňa 05.11.2003. ktoré tento po predložení
úpadky ňou zaslal do spisu podaním zo dňa 18.05.2015.
Keďže v konaní neboli urobené žiadne ďalšie úkony, Žiadosťou zo dňa 02.11.2015
sťažovateľ požiadal Okresný súd Malacky, aby v čo možno najkratšom čase vytýčil
pojednávanie v predmetnej veci, keďže bez vyporiadania BSM úpadcu nie je možné zahájiť
speňažovanie majetku v konkurznom konaní č. 3K/40/2014 úpadkyne
vedenom na Okresnom súde Bratislava I.
Dňa 07.01.2016 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu Malacky, na
základe ktorého ho OS Malacky vyzval na doplnenie písomného podania zo dňa 31.03.2015
doručeného súdu dňa 07.04.2015 ku konaniu spisová značka 6C/557/2015. Podľa nášho
názoru bolo vydanie tohto uznesenia zo strany Okresného súdu Malacky tendenčné
s úmyslom len oddialiť rozhodovanie vo veci.
Napriek tomu sťažovateľ dňa 09.02.2016 doručil Okresnému súdu Malacky
doplnenie písomného podania zo dňa 31.03.2015 doručené súdu 07.04.2015.
Keďže opätovne nebolo vytýčené pojednávanie v predmetnej veci a ani na základe
telefonických urgencií sťažovateľovi nebol uvedený termín pojednávania, dňa 08.07.2016
tento opätovne podal písomnú Žiadosť, aby v čo možno najkratšom čase OS Malacky vytýčil
pojednávanie v predmetnej veci. keďže bez vyporiadania BSM úpadcu nie je možné zahájiť
speňažovanie majetku v konkurznom konaní č. 3K 40/2014 vedenom na Okresnom súde
Bratislava I.
Na predmetnú žiadosť Okresný súd Malacky nijakým spôsobom nereagoval a teda
bol sťažovateľ nútený podať Sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a nerozhodovaní
v právnej veci č.k. 6C/557/2015 zo dňa 30.08.2016.»
Ďalej sťažovateľ uviedol: „Dňa 26.09.2016 bola doručená odpoveď na Sťažnosť
zo dňa 22.09.2016. kde predseda Okresného súdu Malacky
konštatuje, že vzhľadom na nadmernú zaťaženosť oddelenia 6C, nie je zákonná sudkyňa
schopná vybavovať veci v primeraných lehotách a teda predmetná vec príde na poradie
až v II. polroku 2017. Zároveň skonštatoval prieťahy v konaní z objektívnych dôvodov,
pričom zatiaľ podľa jeho názoru niet zákonného dôvodu na odňatie veci zákonnej sudkyni.“
Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo dosiaľ právoplatne skončené,
sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 48 ods.2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Malacky v konaní
vedenom pod sp.zn. 6C/557/20I5 bolo porušené.
Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/557/2015
konal bez zby točných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500.-
Eur (slovom dve tisic Eur), ktoré jej je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet správcu konkurznej podstaty.
Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia 374.81 Eur (slovom 2x úkon právnej pomoci á 147.33 Eur + 2 x režijný paušál
á 8.84 Eur + DPH) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ivo Osvald. advokát, ktoré je
Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
3. Ústavný súd zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu okresného súdu
vedeného pod sp. zn. 6 C 557/2015 zistil, že priebeh napadnutého konania až dosiaľ bol
takýto:
- 7. apríl 2015 – správca konkurznej podstaty v konaní vedenom Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 3 K 40/2014 (uznesenie z 30. októbra 2014 nadobudlo právoplatnosť
22. novembra 2014) podal na okresnom súde na základe § 53 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) žalobu o vyporiadanie
bezpodielového vlastníctva medzi (úpadca) a
(odporca),
- 28. apríl 2015 – okresný súd prípisom vyzval správcu konkurznej podstaty (ďalej
len „SKP“), aby v lehote 15 dní predložil na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, čo SKP
realizoval podaním doručeným okresnému súdu 20. mája 2015,
- 9. júl 2015 – okresný súd vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k žalobe,
ktorý tak učinil podaním doručeným okresnému súdu 22. júla 2015,
- 5. november 2015 – SKP žiadal okresný súd, „aby v čo možnom najkratšom čase
vytýčil pojednávanie v predmetnej veci...“,
- 7. január 2016 – okresný súd uznesením vyzval navrhovateľa SKP, aby v lehote
15 dní „doplnil svoje písomné podanie doručené 07.04.2015 tak, že opätovne zašle súdu
riadny návrh so všetkými náležitosťami...“; na uvedené SKP reagoval podaním doručeným
15. februára 2016,
- 7. apríl 2016 – okresný súd prípisom vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní vyjadril
„k upravenému návrhu s prílohami...“, na čo reagoval odporca podaním doručeným
okresnému súdu 26. apríla 2016,
- 11. júl 2016 – SKP podaním žiadal okresný súd, „aby v čo možnom najkratšom
čase vytýčil pojednávanie v predmetnej veci...“,
- 9. marec 2017 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. apríl 2017.
4. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je
viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody
na jeho odmietnutie.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť na ústavnom súde uplatnil sťažovateľ –
správca konkurznej podstaty v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
3 K 40/2014, ktorý na okresný súd na základe § 53 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
podal žalobu o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva medzi
(úpadca) a (odporca).
10. Ústavný súd konštantne akceptuje správcov konkurznej podstaty aktívne
legitimovaných na podanie ústavnej sťažnosti pri ich úlohe chrániť súkromný majetok
dlžníkov v konkurzných sporoch (napr. II. ÚS 88/2016). V okolnostiach danej veci sa však
sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorý je pre posúdenie veci záväzný, nedomáha vyslovenia
porušenia jeho práv označených v sťažnosti, ale domáha sa vyslovenia porušenia
označených práv úpadcu. Na základe uvedeného mohol ústavný súd sťažnosť odmietnuť
z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
11. Ústavný súd sa však napriek uvedenému sťažnosťou zaoberal a zisťoval,
či postupom okresného súdu v napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu označených
práv sťažovateľa.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
13. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
K porušeniu označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
14. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na
skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu
nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného
základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03,
II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita
namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu
verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,
m. m. IV. ÚS 62/08).
15. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil,
že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných
prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
16. Podľa ďalšej štandardnej judikatúry ústavného súdu „nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. II. ÚS 57/01,
17. Po zhodnotení veci ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu
v napadnutom konaní nebol optimálny, no na druhej strane okresný súd procesné úkony
vykonával priebežne a plynule.
18. Ústavný súd ďalej konštatuje, že niektoré procesné úkony boli vykonané s väčším
odstupom, táto okolnosť však podľa názoru ústavného súdu zásadným spôsobom
neovplyvnila celkový priebeh napadnutého konania. Pri hodnotení veci ústavný súd zobral
do úvahy aj tú skutočnosť, že po uplatnení ostatnej urgencie sťažovateľa okresný súd
aktuálne nariadil termín pojednávania na 11. apríl 2017.
19. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že aj keď postup okresného súdu
v napadnutom konaní nebol optimálny, v jeho priebehu sa nevyskytli také obdobia
nečinnosti ani znaky neefektívnosti, ktorých intenzita by nasvedčovala tomu, že došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
20. Keďže v uvedenej súvislosti ústavný súd rovnako vyhodnotil aj samotnú dĺžku
doterajšieho priebehu napadnutého konania (necelé 2 roky), sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať
o ďalších požiadavkách sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 ústavy).
22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v prípade, že postupom
okresného súdu v ďalšom období bude dochádzať k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017