Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 218/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

a , , zastúpených , advokátska

kancelária, , vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. januára 2017 sťažnosť , , ,

a , (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

, advokátska kancelária, , vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania

vedeného pred okresným súdom, a to na základe žaloby o ochranu osobnosti, ktorú

sťažovatelia podali 13. septembra 2013.

Sťažovatelia namietajú, že označené konanie okresného súdu je poznačené

zbytočnými prieťahmi, v čom vidia sťažovatelia porušenie svojho základného práva podľa

a tiež práva podľa dohovoru.

V konkrétnosti sťažovatelia argumentujú: „Počas takmer 3 a pol roka nebol vo veci

vykonaný ani jeden relevantný procesný úkon vedúci k odstráneniu právnej neistoty

s výnimkou pojednávania dňa 07.10.2015 (odročený na deň 04.11.2015; neuskutočnil sa),

od ktorého ku dňu podania tejto sťažnosti uplynulo viac ako 15 mesiacov. Výsledkom

absolútnej nečinnosti je teda do dnešného dňa nielen nerozhodnutie vo veci samej (ani

neprávoplatné), ale ani vytýčenie žiadneho ďalšieho pojednávania.“

Sťažovatelia sú toho názoru, že z hľadiska prvého z kritérií zohľadňovaných

ustálenou judikatúrou ústavného súdu pri posudzovaní zbytočných prieťahov nemožno

namietané konanie považovať za skutkovo či právne zložité, keďže predmet konania možno

zaradiť k bežnej agende všeobecných súdov, a dôvodia, že ako účastníci konania sa nijakým

spôsobom nepričinili o jeho zbytočné predĺženie, pričom podľa ich názoru plynulosť

v postupe konania bola narušená neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu. Sťažovatelia

dodávajú:

«Nečinnosť Okresného súdu, ako aj súčasný stav (po takmer 3 a pol roku od podania

žaloby na začatie konania bolo vytýčené len jedno pojednávanie, súd nevykonal ani jeden

relevantný úkon, ktorý by viedol k odstránenie právnej neistoty) nemožno podľa názoru

sťažovateľov ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať. Prvý „úkon“

vykonal až po 15 mesiacov kde pripustil na stranu odporcu poisťovňu a po ďalších dvoch

rokoch ostal pasívny. Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo

a predlžuje, viedli k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.»

Na základe uvedenej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez

zbytočných prieťahov a priznal im primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €,

a to každému z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu sú pri posudzovaní otázky, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, zohľadňované tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu.

Ústavný súd preskúmal obsah spisového materiálu týkajúceho sa sťažovateľmi

namietaného konania, z ktorého zistil tieto relevantné skutočnosti:

Predmetom posudzovaného konania je žaloba o ochranu osobnosti spojená

s uplatneným nárokom na náhradu škody z titulu usmrtenia rodinného príslušníka

sťažovateľov v dôsledku dopravnej nehody. Predmet konania ústavný súd nehodnotí ako

osobitne zložitý či už po skutkovej alebo po právnej stránke, pričom v správaní

sťažovateľov ako účastníkov konania nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by signalizovali

pasivitu sťažovateľov majúcu negatívny vplyv na plynulý postup konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu pri prejednávaní veci sťažovateľov, preskúmal

ústavný súd plynulosť konania, ako aj charakter jednotlivých realizovaných úkonov.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd v počiatočnej fáze konania

vykonával procesné úkony technického charakteru súvisiace so žiadosťou sťažovateľov

o oslobodenie od súdnych poplatkov, následne úkony smerujúce k získaniu vzájomných

vyjadrení oboch strán sporu k uplatnenému žalobnému nároku. Obdobné úkony okresného

súdu nasledovali po vstupe nového účastníka do konania na strane žalovaného. Po vykonaní

prvého termínu pojednávania 7. októbra 2015 (kde bolo umožnené sťažovateľom predniesť

vlastné argumenty) došlo k jeho odročeniu pre účely vypočutia znalca a žalovaného

v prvom rade. Ďalší určený termín pojednávania (4. november 2015) bol zrušený z dôvodu

potreby prejednať sťažovateľmi uplatnený návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

V nadväznosti na označený návrh sťažovateľov vykonával okresný súd technické úkony

smerujúce k získaniu relevantných vyjadrení účastníkov konania.

Po doručení vyjadrenia jedného z účastníkov konania 1. februára 2016 zostal

okresný súd nečinný bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, a v postupe

pokračoval až s odstupom približne deviatich mesiacov vydaním uznesenia o zastavení

konania proti žalovanému v druhom rade 16. decembra 2016.

Následne v januári a februári 2016 zabezpečoval okresný súd doručenie predmetného

rozhodnutia žalovanému v 1. rade.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevysloví

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd v súhrne konštatuje, že pred okresným súdom

konanie vo veci sťažovateľov dosiaľ (teda v čase rozhodovania ústavného súdu) prebieha

po celkovú dobu približne troch rokov a šiestich mesiacov, ktorú nemožno hodnotiť ako

extrémne dlhú. V rámci označenej doby bola zistená celková nečinnosť okresného súdu

v rozsahu približne deviatich mesiacov.

Charakter označeného negatívneho momentu v postupe okresného súdu zhodnotil

ústavný súd s prihliadnutím na celkovú dobu konania pred okresným súdom ako ojedinelý

prieťah, ktorý nedosahuje takú intenzitu, že by bolo možné dospieť k záveru o zbytočných

prieťahoch v postupe okresného súdu a o porušení označených práv sťažovateľov.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu

nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľom obrátiť sa

na ústavný súd so sťažnosťou, ak by dochádzalo podľa vedomia sťažovateľov k zbytočným

prieťahom v namietanom konaní okresného súdu.

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľov sa už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017