Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 228/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Hurtišom, Matice slovenskej 17, Prievidza, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv zaručených čl. 41 ods. 2, čl. 19 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Humenné a Krajského súdu

v Prešove, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 21. marca

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

,,sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv zaručených čl. 41

ods. 2, a (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove.

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplynulo, že sťažovateľ je

účastníkom civilného mimosporového konania, ktorého predmetom je styk s maloletým

dieťaťom.

3. V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

,,Krajský súd v Prešove napádaným rozhodnutím č.k. . potvrdil

rozhodnutie Okresného súdu v Humennom zo dňa 11.11.2015 vydané v konaní

-413 a v prevyšujúcej časti vrátil Okresnému súdu v Humenné na ďalšie

konanie. Dôvodom pre takýto postup malo byť, že neboli naplnené dôvody na zákaz styku

otca s dcérou a nie je možné odobrať toto základné právo otcovi bez zákonného dôvodu.

Predmetom prieskumu bolo vydanie rozsudku zo dňa 19.10.2016 vydaného v konaní

č.k. . Obsahom návrhu matky maloletej bol návrh na zákaz styku otca

s maloletou ako aj alternatívny návrh na úpravu styku otca

s maloletou...

Moje právo vychovávať dieťa bolo porušené, pretože mi nebolo možné využívať

moje právo na styk s dcérou už dlhé roky. Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove mi bol

stanovený styk s dcérou v termínoch , ktoré stanovil súd. Toto moje právo bolo porušené nie

len matkou maloletej, ale predovšetkým súdmi Slovenskej republiky, pretože do dnešných

dní svojimi rozhodnutiami nezabezpečili výkon mojich práv, z dôvodu, že napriek tomu,

že matka neplnila svoje povinnosti..., ale napriek tomu nerozhodli o postihu matky za svoje

konanie. Upriamujem pozornosť Ústavného súdu na skutočnosť, že toto tvrdím 13 rokov

a žiadam tak Okresné ako aj Krajské súdy o zabezpečenie môjho práva, ale súdy sa ku mne

chovajú ako keby som nebol človek...

Súdy zároveň robia prieťahy v konaní, pretože pri návrhu na zákaz styku otca

s dcérou rozhodli rozsudkom, že síce zamietli matke návrh na zákaz styku, ale v

prevyšujúcej časti vrátili vec na ďalšie konanie. Predmetom ďalšieho konania je úplná

zvrátenosť znovu zisťovať a posudzovať nepodstatné veci... Krajský súd sa odvoláva

na názor Okresného súdu v Humennom, že otec by mal prejaviť viac tolerancie. Tak to už je

výsmech právu. Matka bráni otcovi byť s dcérou a súd bez znalosti veci povie, aby bol otec

tolerantný... Nebol som ani pozbavený svojprávnosti, ani inak obmedzený na právach.

Do dnešných dní všetky návrhy matky súdy zamietli a aj tak som nebol s dcérou. Podával

som niekoľko trestných oznámení, ktoré vyústili v súdne konania, kde sa „kvázi“ skúmala

trestná zodpovednosť matky. A aký výsledok? Matka oslobodená zakaždým a ja som nebol s

dcérou do dnešných dní !!!!!...

Navrhoval som výkon rozhodnutia a do dnešných dní súdy nerozhodli . To je totálny

výsmech právu. Dávam do pozornosti Ústavnému súdu, že súdy ma šikanujú, pretože mi

nezabezpečili výkon rozhodnutia...

V doterajších konaniach súdy zakaždým rozhodli o mojich právach , prisúdili mi

moje práva, avšak nezabezpečili vykonateľnosť mojich práv. V právnom systéme Slovenskej

republiky nie je možné, aby boli prisúdené práva, ktoré sú nevykonateľné. Súdy majú

z úradnej povinnosti zabezpečiť na požiadanie subjektu práva vykonateľnosť. Mne takúto

vykonateľnosť súdy nie len že nezabezpečili, ale práve naopak, dochádzalo k úmyselným

prieťahom v súdnych konaniach, na ktoré som aj poukazoval počas súdnych procesov...

Upriamujem pozornosť na skutočnosť, že súdy ma svojimi rozhodnutiami neustále

šikanujú, pretože teraz v tomto poslednom konaní č.k zase budem musieť chodiť

na pojednávania do Humenného, kde budem mať zase náklady na cestu a výsledok bude

znovu ten istý. Že nebudem s dcérou. V minulosti som súdom vyúčtoval, že som mal náklady

5000.-€ na cesty do Sniny úplne zbytočne. Musím platiť výživné, cestovné na súdy a dieťa

so mnou 13 rokov nebolo... Článok 41 ods. 4 SR hovorí jednoznačne mám právo

na uplatňovanie svojich ústavných práv na výchovu dcéry. Ale mne je toto právo 13 rokov

odopierané... Dávam do pozornosti Ústavného súdu SR, že súdy do dnešných dní

neodstránili bráneniu môjmu právu zo strany matky, pretože na moje podnety reagovali

súdy zamietnutím a oslobodením matky spod obžaloby...

Už 13 rokov sú flagrantne porušované moje práva a matka maloletej je

zvýhodňovaná a ja som poškodzovaný, pretože v rozhodnutiach doteraz vydaných súdmi,

ktoré sa týkali výkonu rozhodnutia sa zakaždým ignoruje pri vynesení rozsudku správanie

matky... Ani jeden súd sa nezaoberal vplyvom matky od 5 rokov jej života. To popiera

absolútne od základu moje práva. Matka poruší zákon a ja mám robiť kroky, aby som našiel

inú cestu k dieťaťu...

V celom konaní dochádzalo a aj k prieťahom v konaní, pre ktoré nemôžem vykonávať

svoje právo stýkať sa s dcérou . V konaní síce súdy zamietli návrh matky na zákaz styku otca

s dcérou, avšak v ostatnej časti nariadil Krajský súd, aby sa pokračovalo v konaní.

Je absolútne šikanózne, že mne je upierané 13 rokov byť s dcérou a súd nezmyselne nariadi

ďalšie prešetrovanie vzťahu otca s dcérou. Veď o mojom práve sa stýkať s dcérou sa

naposledy rozhodlo v roku 2009, kde mi stanovil súd styk. Od roku 2009 sa nerealizoval ani

jeden styk z dôvodu, že matka preukázateľne bránila styku otca s dcérou. Je zarážajúce, že

som od roku 2009 dával niekoľko trestných oznámení pre bránenie styku zo strany matky.

Moje právo sa stáva postupom súdov nevykonateľné. Nie je možné, aby som mal

od roku 2002 samé právoplatné rozsudky a matka účelovo vždy, keď súd rozhodne

o prisúdení mojich práv, dá okamžite nový návrh na zákaz styku, popritom sa ešte

nerealizoval ani jeden krát od právoplatnosti posledného rozsudku z roku 2009 styk . Ako je

možné, že vôbec súd skúma dôvody, keď nenastala žiadna nová skutočnosť, práve naopak,

čím viac sa nerealizuje styk otca s dcérou, tým viac sa dcéra odcudzuje s otcom. A súdy,

tým, že nezabezpečili okamžité zamietnutie návrhu matky, ale práve naopak pokračujú

v konaní, spôsobujú mne ako účastníkovi konania škodu tak finančnú ako aj psychickú

ujmu...“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Z uvedených dôvodov sa domnievame, že Krajský súd v Prešove ako aj Okresný

súd v Humennom svojim nekonaním porušil moje ústavné práva a to: právo na rodinný

život podľa SR ako aj SR ako aj

SR

2. Na základe týchto skutočností v mene sťažovateľa navrhujem, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky rozhodol, že boli porušené moje ústavné práva a to porušené právo

na rodinný život a prieťahy v konaní a zároveň mi prisúdil majetkovú ujmu vo výške

7 000. €, ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 100 000.-€.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

8. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

9. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania podľa sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní

podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného

súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany

(). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (, , , ).

Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(, ).

11. Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol vyslovenie porušenia svojich práv

garantovaných , a v spojitosti s nekonaním

Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Humenné. V odôvodnení sťažnosti

uviedol sťažovateľ spisovú značku Okresného súdu Humenné ‒19 a Krajského

súdu v Prešove , teda neúplnú. K sťažnosti pripojil rozsudok Okresného súdu

Humenné č. k. -413 z 11. novembra 2015, rozsudok Krajského súdu

v Prešove č. k. -443 z 19. októbra 2016 a opravné uznesenie Krajského súdu

v Prešove č. k. z 25. júna 2009 týkajúce sa konania prebiehajúceho

na odvolacom súde pod sp. zn. . Poukazom na uvedené dospel ústavný súd

k záveru, že z petitu sťažnosti a príloh nie je možné zistiť, porušenie ktorého práva priradil

sťažovateľ ku ktorému rozhodnutiu, resp. konaniu všeobecného súdu, a teda ktorým

rozhodnutím, resp. konaním bolo porušené jeho právo na rodinný život a právo

na bezprieťahové konanie. Sťažnosť tak vykazuje znaky neurčitosti a zmätočnosti, čo je

v rozpore s a .

12. V dôsledku uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje

elementárne zákonom predpísané náležitosti ( ), ktorých

absencia je zákonným dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní.

13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že nedostatky

zákonom predpísaných náležitostí v prípade osoby práva znalej (advokáta) nie je povinný

odstraňovať z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

14. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalšom návrhu sťažovateľa (priznanie ujmy), ktorý je viazaný

na to, že sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017