Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci mal. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., pracovisko L., za účasti matky K. S., bytom R. XXXX, L., zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, so sídlom v Humennom, Štefánikova 17 a otca R. Q., bytom W. L. XXX, toho času bytom H. XX/X, T., zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o návrhu matky o zákaz styku otca s maloletou a o zmene úpravy styku s príslušenstvom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11. 11. 2015, č. k. 19P/432/2011-413 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zákaz styku otca s maloletou.

V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky na zákaz styku s mal. W. Q. a návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Nepriznal účastníkom, ani štátu náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa v tomto konaní domáhala zákazu styku otca s maloletou, resp. zmeniť úpravu styku s maloletou oproti doterajšej úprave styku, tak o nej bolo rozhodnuté v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/502/2003. Súd prvej inštancie zdôraznil, že k obmedzeniu alebo zákazu styku mal. dieťaťa s rodičom možno pristúpiť vtedy, ak je to v záujme mal. dieťaťa. Môžu sem patriť prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa spôsobom svojho života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a pod.. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je zákonný dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti mal. dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. obmedzený. Za to, aby sa styk realizoval zodpovedá ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Podľa súdu prvej inštancie matka maloletej neurobila všetko pre to, aby sa rozvíjal pozitívny citový vzťah maloletej k otcovi. Správa sa ľahostajne, neprekáža jej, že mal. W. volá svojho otca menom „R.“ alebo ho označuje slovom „on“. Ako bazálna vzťahová osoba pre mal. W. ju nevychováva k úcte k druhému rodičovi. Nepreukázala, že jej záleží na tom, aby sa styk otca s maloletou realizoval, pričom nemá žiadne argumenty k zákazu styku okrem toho, že maloletá otca odmieta. Nebolo zistené, aby otec maloletú fyzicky či psychicky ubližoval alebo ju týral. Domáha sa len svojho práva na styk s dieťaťom a je len pochopiteľné, že môže byť podráždený, keď za dcérou pricestuje z T. a po niekoľkých minútach je komunikácia ukončená a k styku s dcérou nedôjde. Pokiaľ maloletá súkromne navštevovala psychologičku, išlo zrejme o neefektívne pohovory, keďže tak ako sa maloletá vyjadrila pred znalkyňou, matka s ňou išla za psychologičkou po návšteve otca a nie

predtým, aby ju psychologička na stretnutie s otcom pripravila. Matku maloletej nemrzí, že maloletá sa s otcom nestretáva, že ho nechce v živote vidieť, aj keď jej neublížil, len sa s ňou chce kontaktovať, čo je pochopiteľné, keďže sa domáha svojich rodičovských práv. Matke neprekáža ani to, že dcéra nemá priateľský vzťah ani k starým rodičom zo strany otca, ani k jeho sestre. Dôvody, ktoré uvádza maloletá, pre ktoré otca odmieta, nemôžu byť dôvodom pre jeho zákaz styku, ani pre obmedzenie styku s maloletou. Nebolo zistené, aby otec maloletej ublížil. Naposledy bol styk otca s maloletou upravený bez prítomnosti matky a psychológa, keďže neboli zistené také dôvody, ktoré by takúto úpravu styku otca s maloletou za daných podmienok odôvodňovali. Odvtedy nenastali také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre zákaz styku otca s maloletou alebo pre ktoré by bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou zmeniť. Súd prvej inštancie zdôraznil, že znalec T.. X. S. nie je za zákaz styku otca s maloletou. Uvádza, že v záujme zdravého osobnostného vývinu maloletej je vhodné hľadať zo strany biologického otca iné spôsoby, ktoré by dokázali zmeniť ich vzájomný vzťah. Z posudku Y.. K. L. vyplýva, že matka sa s maloletou o otcovi nerozpráva, čo svedčí o tom, že matka maloletú nepripravuje na styk s otcom, resp. nepripravuje ju tak, ako by mala. Nestačí len povedať, že maloletá má s otcom ísť a keď to dcéra odmietne, správať sa pasívne. U otca nebola zistený dôvod, pre ktorý by mala maloletá otca nenávidieť. Ani znalkyňa Y.. L. neodporúčala zakázať styk otca s maloletou. V posudku poukazuje na to, že aby sa dieťa cítilo v kontakte s človekom bezpečne, musí pociťovať jeho bezpodmienečnú lásku a prijatie. Preto musí predovšetkým matka maloletú psychicky pripraviť tak, aby sa s otcom stretla a rozprávala sa s ním, lebo ak sa s ním neskontaktuje a stretnutie sa po pár minútach ukončí, otec nemá možnosť dokázať dcére, že ju má rad a nehrozí, že ju zoberie od matky a nevráti späť. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je v záujme zdravého psychického a fyzického vývinu maloletej, aby sa jej styk s otcom realizoval. Návrh preto ako nedôvodný zamietol, a to aj pokiaľ ide o návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou s tým, že o trovách konania štátu a o trovách konania účastníkov následne rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jej návrhu na zákaz styku otca s maloletou, resp. na inú úpravu styku otca s maloletou vyhovel. Zamietavé rozhodnutie súdu o podanom návrhu je zdôvodňované tým, že ako matka maloletej vraj neurobila všetko preto, aby pozitívne rozvíjala citový vzťah maloletej k otcovi a že ona spolu so svojim manželom svojimi postojmi, ktoré prejavujú v prítomnosti dcéry k jej biologickému otcovi spôsobili to, že maloletá si osvojila a prebrala ich negatívne správanie sa k otcovi. Nevie na základe čoho dospel súd prvej inštancie k takýmto skutkovým zisteniam a k takémuto konštatovaniu o tvrdenom ovplyvňovaní dcéry vo vzťahu k jej otcovi, keď z vykonaného dokazovania to nevyplýva. Bolo predsa preukázané, že ona ako matka sa snažila hľadať rôzne formy pomoci, aby sa styk dcéry s jej otcom uskutočnil, no tieto jej snahy nepriniesli želateľný efekt. Nakoniec aj zo znaleckého posudku Y.. K. L. vyplýva, že zo strany matky v žiadnom prípade nedochádza k ovplyvňovaniu dcéry v tom smere, aby sa nestretávala so svojim otcom. Súd prvej inštancie nereagoval na tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a síce, že samotný otec dieťaťa nič neurobil preto, aby sa zmenilo odmietavé stanovisko dcéry, pokiaľ ide o zrealizovanie jeho stretnutia s ňou, ale naopak, má len snahu a tendenciu k presadzovaniu vlastných prianí bez rešpektovania potrieb a prianí dieťaťa, čo ako konštatuje aj znalkyňa, len napomáha k prehlbovaniu už narušeného vzťahu medzi ním a dieťaťom. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

4. Pokiaľ ide o kolízneho opatrovníka, tento uviedol, že doterajšia úprava styku otca s maloletou sa nerealizuje. Potreba otca maloletej vidieť dcéru a stretávať sa s ňou je pre opatrovníka zrozumiteľná a akceptovateľná, avšak vo všetkých znaleckých posudkoch je konštatované, že v danej situácii majú prednosť potreby dieťaťa, ktoré stretávanie sa s otcom odmieta. Otec nevyužíval však čas na styk s dcérou určený v rozsudku a nestretával sa s ňou pravidelne. Posledný pokus o kontakt s dcérou bol v júli 2015. V roku 2016 sa s dcérou nekontaktoval. V tomto školskom roku maloletá nastúpila do 1.ročníka Gymnázia v L.. Mal. W. opakovane prezentuje, že sa s otcom stretávať nechce. Vzhľadom na to, že otec maloletej podal na matku podnet na trestné stíhanie, kolízny opatrovník doporučil vyžiadať si spis ORPZ v Q., ČVS: ORP XXX/X-VYS-HE-XXXX, v ktorom bol pre účely vyšetrovania údajného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia vypracovaný znalecký posudok č. 1/2016 znalkyňou T.. Y. F..

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti opodstatnené.

6. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

7. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upraveným podľa ods. j alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne a vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

10. Z obsahu spisu plynie, že naposledy o úprave styku otca s mal. W. Q. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Q. zo dňa 16.9.2008 č. k. 19P/502/2003-439 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 19.2.2009 č. k.13CoP/9/2008-476 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.2.2009 č. k. 13CoP/9/2008-483. Súd prvej inštancie vtedy upravil styk otca s mal. W. raz mesačne v prvý štvrtok v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. v priestoroch Pedagogicko- psychologickej poradne v L. za prítomnosti psychológa, ktorý rozhodne o potrebe prítomnosti matky počas styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie v tom čase vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne T.. H. M., ktorá sa zaoberala okrem iného otázkou vzájomného citového vzťahu medzi rodičmi a mal. W.. Zistila, že citový vzťah medzi matkou a maloletou je vzájomne pozitívne emocionálne sýtený. Citový vzťah maloletej k otcovi je negatívny, otec deklaruje pozitívny vzťah k maloletej, avšak tento je v značnej miere potencovaný potrebou jeho primárnej rodiny. V záujme harmonického vývinu maloletej znalkyňa vyjadrila potrebu riešenia aktuálnej situácie. Zdôraznila, že dieťa potrebuje mať vyriešené vzťahy s vlastným otcom, čo je nevyhnutná požiadavka zdravého psychického vývinu aj do budúcnosti. Odvolací súd v konaní sp. zn. 13CoP/9/2008 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou tak, že upravil styk otca s mal. W. raz mesačne v prvú sobotu v mesiaci od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky, počas 10 dní v mesiaci júl nepretržite (od 8:00 hod. prvého dňa do 20:00 hod. posledného dňa), v prvý sviatok vianočný od 8:00 hod. do 21:00 hod. a prvé dva dni počas jarných prázdnin nepretržite (od 8:00 hod. prvého dňa do 20:00 hod. druhého dňa). Rozsudok o takejto úprave styku otca s maloletou nadobudol právoplatnosť 17.3.2009.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, aby tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.

12. Nepochybne záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie.

13. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.

14. Ak by styk s rodičom negatívne vyplýval na záujmy dieťaťa alebo ak by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom zakáže. Právna teória toto obmedzenie, ako aj zákaz styku podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine chápe ako osobitný druh obmedzenia rodičovských práv a povinností. Súdna úprava tu zasahuje do

úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že dôvody pre zákaz styku otca s maloletou v tomto konaní zistené neboli. Zákaz styku rodiča s dieťaťom neprichádza do úvahy v situácii, ak rodič nezneužil svoju rodičovskú zodpovednosť. Do úvahy môže prichádzať vtedy, ak napr. rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa svojim spôsobom života, nevhodne vplýva na jeho výchovu, zdravotný a psychický vývoj, čo však v prejednávanej veci konštatovať nemožno. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, aby otec maloletú fyzicky, či psychicky týral, resp. jej inak ubližoval. Samotné razantné odmietanie maloletej stretávať sa s otcom bez ďalšieho nie je dôvodom pre vyslovenie záveru o nevyhnutnosti zákazu styku otca s mal. W.. Je tiež potrebné prisvedčiť záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že matka maloletej má dcéru viesť k pozitívnemu vzťahu k otcovi a je predovšetkým v záujme maloletej, aby mala vyriešený vzťah k svoju otcovi. Prípravou na styk otca s dieťaťom nie je len samotná fyzická príprava matkou, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. S ohľadom na danú dôkaznú situáciu, keď dôvody pre zákaz styku otca s maloletou preukázané neboli, súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí tohto návrhu matky a odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok v tejto časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

16. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou, toto je nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov.

17. Súd prvej inštancie podanému návrhu nevenoval bližšiu pozornosť, nezaoberal sa a nezisťoval rozsah takto žiadanej zmeny úpravy pomerov účastníkov a predovšetkým s ohľadom na závery znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní, postoj maloletej k stretávaniu sa s otcom, prvoinštančný súd nevyhodnotil, či doterajšia úprava styku otca s maloletou so zreteľom na všetky tieto okolnosti spĺňa svoj účel.

18. Vzťah maloletej k otcovi nie je dobrý, je dlhodobo odmietavý, výrazne kritický, zrejme v dôsledku nedostatočne vytvorenej citovej väzby. Je len na prospech mal. W., aby sa u nej podarilo vybudovať pozitívny vzťah k vlastnému otcovi, čo však vyžaduje trpezlivosť, toleranciu, rešpekt voči dieťaťu a úsilie o dialóg o to viac, že maloletá je v súčasnosti vekovo staršia, nachádza sa v období puberty, keď direktívnosťou sa hlavne v tomto veku môže dosiahnuť pravý opak. Podľa znalkyne Y.. K. L. si mal. W. dokáže utvoriť svoj názor a dokázala by oceniť aj komunikatívny a rešpektujúci prístup k jej osobe.

19. Súd prvej inštancie správne zdôrazňuje to, že matka, ku ktorej má maloletá výrazne pozitívne väzby a rešpektuje ju, musí u dcéry podporovať vedomie, aby aj k vlastnému otcovi mala dobrý vzťah, je potrebné o tom s maloletou rozprávať a nie zaujímať pasívny postoj. Avšak aj otec by mal mať ochotu vyhodnotiť svoj postoj k dcére, snažiť sa jej citovo priblížiť, postupovať trpezlivo, nie direktívne a rešpektovať jej osobnosť. Je zrejmé, že doterajšia úprava styku otca s maloletou sa prakticky nerealizuje. Vzhľadom na absenciu citových väzieb maloletej k otcovi je otázne, či je možné zabezpečiť realizáciu styku bez pomoci odborníka zúčastneným stranám. Súd prvej inštancie by mal preto vyhodnotiť, či so zreteľom na danú situáciu je táto úprava stretávania sa otca s maloletou pre nich vyhovujúca, resp. či je na mieste postup podľa § 37 Zákona o rodine. Tieto zistenia sa zrejme neobídu bez vyjadrenia znalca z príslušného odboru psychológie, keď zároveň súd prvej inštancie sa v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci oboznámi aj so spisom ORPZ v Q. ČVS: ORP-XXX/X-VYS-HE-XXXX, na obsah ktorého poukázal kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2016.

20. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti, a teda vo výroku o zamietnutí návrhu na zmenu úpravy styku zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s §391 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).