Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 227/2017
PDF · 196.41 KB
No categories available
II. ÚS 227/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti , zastúpenej advokátom
JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia
jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 CoPr 4/2014 zo 17. septembra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. januára 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 9 CoPr 4/2014 zo 17. septembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že
(ďalej len „navrhovateľka“), sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) domáhala voči sťažovateľke ako odporkyni v označenom konaní určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Okresný súd vo veci rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn. 14 Cpr 1/2012
z 24. júna 2013 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané
sťažovateľkou navrhovateľke, je neplatné. Okresný súd zároveň zaviazal sťažovateľku
nahradiť trovy konania navrhovateľky ‒súdny poplatok vo výške 99,50 €.
Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd napadnutým rozsudkom zo 17. septembra 2015 tak, že rozsudok okresného súdu
zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Sťažovateľke priznal právo na náhradu trov
konania vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia.
Krajský súd napadnutý rozsudok vyhlásil na pojednávaní 17. septembra 2015.
Vzhľadom na rozhodnutie o náhrade trov konania právny zástupca sťažovateľky podaním
z 18. septembra 2015 vyčíslil trovy konania a trovy právneho zastúpenia v konaní pred
okresným súdom, ako aj v konaní pred krajským súdom vo výške 2 976,04 €. Sťažovateľka
v sťažnosti uvádza, že právny zástupca uvedené podanie zaslal krajskému súdu
21. septembra 2015.
Krajský súd v písomnom vyhotovení rozsudku o trovách konania rozhodol tak,
že navrhovateľku zaviazal nahradiť sťažovateľke trovy konania, a to sumu 99,50 € z titulu
súdneho poplatku za odvolanie a sumu 168,96 € z titulu trov právneho zastúpenia.
Výrok o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil tak, že právny zástupca si uplatnil
právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil za dva úkony právnej služby.
Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti výroku napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktorým tento priznal sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby z dôvodu, že krajský súd neprihliadol na vyčíslenie trov právneho zastúpenia
v podaní z 18. septembra 2015.
Sťažovateľka ďalej uvádza:
„Sťažovateľka dňa 11. 01. 2016 nahliadla do spisu vedeného na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 14 Cpr/1/2012 za účelom zistenia, či sa podanie sťažovateľky
zo dňa 18. 09. 2015 nachádza v obsahu tohto spisu, pričom zistila, že podanie jej právneho
zástupcu - Špecifikácia trov konania zo dňa 18. 09. 2015 s v obsahu spisu
z nepochopiteľných príčin nenachádza, a to napriek tomu, že podanie, ktoré obsahovalo
špecifikáciu trov konania a trov právneho zastúpenia bolo včas odoslané na prepravu,
a bolo porušovateľovi riadne a včas doručené a ku dňu 23. 09. 2015 tvorilo súčasť spisu
a nachádzalo sa na č. l. 114-117 spisu. Sťažovateľka pri nahliadnutí do spisu zistila,
že označenia číslovania strán spisu 114-117 boli dodatočne menené, ktorú skutočnosť
preukazuje fotokópiou č. l. 114-117 spisu, na ktorých sa ku dňu 11. 01. 2016 nachádzajú
celkom iné listiny!
Podanie právneho zástupcu sťažovateľky zo dňa 18. 09. 2015 vrátane príloh malo
tri samostatné listy pričom na č. l. 115 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzalo samotné
vyčíslenie trov konania zo dňa 18. 09. 2015. na č. l. 116 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzala
fotokópia osvedčenia pre registráciu DPH a na č. l. 117 sa nachádzala fotokópia
technického preukazu vo vzťahu k OMV e. č. .
Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že číslovanie listov spisového materiálu
na iných miestach spisu je neporušené!
Podľa ustanovenia Poštových podmienok pre listové zásielky vo vnútroštátnom styku
Slovenskej pošty a. s. s účinnosťou od 01. 01. 2014 list 1.triedy je korešpondencia dodávaná
v lehote prepravy D + 1 (dodanie nasledujúci pracovný deň po dni podania).
Podanie sťažovateľky zo dňa 18. 09. 2015 bolo odoslané na poštovú prepravu
ako list 1. triedy dňa 21. 09. 2015 z podacej pošty , bol adresovaný
porušovateľovi a bol mu doručený najneskôr dňa 23. 09. 2015
Ak teda porušovateľ rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak,
že sťažovateľke náhradu trov konania len za dva úkony právnej služby pričom neprihliadol
na obsah podania sťažovateľky zo dňa 18. 09. 2015, ktoré podanie obsahovalo špecifikáciu
trov konania a trov právneho zastúpenia a ktoré podanie bolo porušovateľovi riadne a včas
doručené t. j. sťažovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov
konania porušil tým základné právo sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru...
Sťažovateľka má za to, že pre záver porušovateľa o tom, že trovy konania neboli
riadne uplatnené a vyčíslené neboli splnené zákonné predpoklady.
Nepriznaním náhrady trov sťažovateľke dochádza k zníženiu jej majetku bez
možnosti kompenzácie.
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto nejaví ako spravodlivé, sťažovateľka ho považuje za arbitrárne
a zasahujúce do jej základných práv a to vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu
a s okolnosťami uplatnenia nároku.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co Pr 4/2014-118 zo dňa
17. 09. 2015 v časti výroku II. o nepriznania trov právneho zastúpenia žalovanému podľa
vyčíslenia zo dňa 18. 09. 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 Ústavy SR, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom
a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., spočívajúce v práve na
spravodlivé súdne konanie.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9 Co Pr 4/2014-118 zo dňa 17. 09. 2015 v časti výroku II. o nepriznania trov právneho
zastúpenia žalovanému podľa vyčíslenia zo dňa 18. 09. 2015 a vec vracia Krajskému súdu
v Žiline na ďalšie konanie.
3. Zároveň sťažovateľka žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
363,79 € a túto poukázať jej právnemu zástupcovi.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu
štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
Krajský súd ako odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu z 24. júna 2013 tak,
že návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť sťažovateľke trovy konania –
99,50 € z titulu súdneho poplatku za odvolanie a 168,96 € z titulu trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, že sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu
trov konania v odvolaní a v stanovisku k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu:
„Odporca si tiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia, za 1 úkon právnej služby - písomné odvolanie - v sume 60,07 €(§11 ods. 1
písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál za r. 2013v sume 7,81 € + 20 % DPH
v sume 13,58 €, t. j. celkom 67,88 €...
Na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu sa opätovne písomne vyjadril
odporca... Uplatnil si trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia za ďalší úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky
v sume 64,38 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál za rok 2015
v sume 8,39 € + 14,58 € (20 % DPH), spolu vo výške 72,92 €.“
Výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania krajský súd následne odôvodnil
takto:
„O trovách (celého) konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. V konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu úhrade
súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 € a ďalej v trovách právneho zastúpenia
v sume 168,96 €. Právny zástupca odporcu si uplatnil právo na náhradu trov právneho
zastúpenia, tieto si však vyčíslil len za celkom 2 úkony právnej služby, a to podanie
písomného odvolania zo dňa 16. 9. 2013 proti rozsudku v sume 60,07 € a za písomné
vyjadrenie odporcu zo dňa 20. 7. 2015 k vyjadreniu navrhovateľky v sume 64,53 € (§ 11
ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), ďalej režijný paušál 7,81 € (rok 2013) a režijný
paušál 8,39 € (rok 2015), spolu 140,80 € + 28,16 € (20 % DPH zo sumy 140,80 €). Trovy
právneho zastúpenia odporcu (vzhľadom na ich vyúčtovanie) predstavujú celkom 168,96 €
(vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 13a ods. 1 písm. c/, 16 ods. 3, § 18 ods. 3).“
Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa ústavy a práva
podľa dohovoru napadnutým rozsudkom zo 17. septembra 2015 z dôvodu, že krajský súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol na vyčíslenie trov právneho zastúpenia,
ktoré právny zástupca sťažovateľky doručil krajskému súdu po pojednávaní, na ktorom
krajský súd vyhlásil napadnutý rozsudok.
Na preukázanie tvrdenia, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume 2 976,04 €
doručil právny zástupca krajskému súdu, sťažovateľka predložila ústavnému súdu podanie
z 18. septembra 2015 označené ako „Vyčíslenie trov konania“, ktoré obsahuje špecifikáciu
úkonov právnej služby, režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovné z Dolného
Kubína do Bratislavy.
Sťažovateľka tiež predložila kópiu „denníka odoslanej pošty“ právneho zástupcu
sťažovateľky za obdobie od 16. septembra 2015 do 28. septembra 2015, pričom ide o stranu
veľkosti A4, na ktorej je rukou zhotovená a tlačeným písmom vyplnená
tabuľka v relevantnej časti (sťažovateľkou zvýraznená, pozn.) obsahujúca tieto údaje:
„Dátum 21-09-2015 Adresát KS BRATISLAVA ZÁSIELKA O HODNOTA (nevyplnené,
pozn.) NZ 19/1/12“.
Následne sťažovateľka predložila kópiu úradného záznamu o nazretí do súdneho
spisu sp. zn. 14 Cpr 1/2012, podľa ktorého bol substitučnému právnemu zástupcovi
predložený spis na nahliadnutie 11. januára 2016 s tým, že právny zástupca požiadal
o vyhotovenie kópií č. l. 101 ‒119, t. j. 19 listov.
Následne predložila sťažovateľka detailné kópie číselných označení listov, t. j.
detailné kópie poradových číslic 114 až 117, na ktorých možno rozpoznať, že posledná
číslovka je opravovaná s tým, že pôvodnú (opravenú) číslovku nemožno identifikovať.
Ústavný súd na základe argumentácie sťažovateľky v sťažnosti a na základe
predložených dôkazov, ktorými sťažovateľka preukazuje svoje tvrdenia, dospel k záveru,
že sťažovateľka v dostatočnej miere nespochybnila ústavnú udržateľnosť právneho záveru
krajského súdu, ktorý priznal sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia
v rozsahu dvoch úkonov právnej služby.
Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že predmetné podanie – vyčíslenie trov – „bolo
odoslané na poštovú prepravu ako list 1. triedy dňa 21. 09. 2015 z podacej pošty
, bola adresovaný porušovateľovi a bol mu doručený najneskôr dňa
23. 09. 2015“.
Sťažovateľka tvrdenie, že zásielku s predmetným podaním odoslala krajskému súdu
21. septembra 2015, preukazuje len výpisom z denníka odoslanej pošty právneho zástupcu.
V uvedenom prípade ide o rukou zhotovený dôkaz, ktorý jednoznačne nie je spôsobilý
preukázať uvedené tvrdenie o podaní predmetnej zásielky. Sťažovateľka nepredložila iný
dôkaz, napr. podaciu potvrdenku vydanú poštou, ktorý by hodnoverne preukazoval jej
tvrdenie o odoslaní zásielky krajskému súdu.
Následne sťažovateľka tvrdí, že jej podanie malo tri samostatné listy s tým,
že „na č. l. 115 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzalo samotné vyčíslenie trov konania zo dňa
18. 09. 2015, na č. l. 116 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzala fotokópia osvedčenia pre
registráciu DPH a na č. l. 117 sa nachádzala fotokópia technického preukazu vo vzťahu
k OMV e. č. “.
O už citovanom tvrdení sťažovateľka nepredložila žiaden dôkaz – neuvádza,
na základe čoho má vedomosť o ňou tvrdených skutočnostiach. Nepredložila kópie
uvedených listov, na ktorých by boli zrejmé príslušné poradové čísla, nepredložila úradný
záznam o nahliadnutí do spisu, ak sa o týchto skutočnostiach oboznámila týmto spôsobom.
Uvedenú situáciu vyhodnotil ústavný súd na ťarchu sťažovateľky. Pri primeranej
obozretnosti – napr. zvolením príslušnej poštovej služby, vyžiadaním si podacej potvrdenky
a pod. − mohla mať sťažovateľka k dispozícii dôkazy, ktorými by hodnovernejšie
preukázala svoje tvrdenia o podaní a doručení príslušnej zásielky. Vzhľadom na
kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky ústavný súd ju nevyzýval na predloženie
dodatočných dôkazov o jej tvrdeniach uvedených v sťažnosti.
V rámci rozhodovania ústavný súd považoval za relevantné aj to, že námietky
sťažovateľky smerujú výlučne voči výroku o náhrade trov konania. Ústavný súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri
rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu,
na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže
účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,
t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,
postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli
iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym
spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04,
IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017