Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 227/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti , zastúpenej advokátom

JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. januára 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 17. septembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

(ďalej len „navrhovateľka“), sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) domáhala voči sťažovateľke ako odporkyni v označenom konaní určenia

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Okresný súd vo veci rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn.

z 24. júna 2013 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané

sťažovateľkou navrhovateľke, je neplatné. Okresný súd zároveň zaviazal sťažovateľku

nahradiť trovy konania navrhovateľky ‒súdny poplatok vo výške 99,50 €.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom zo 17. septembra 2015 tak, že rozsudok okresného súdu

zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Sťažovateľke priznal právo na náhradu trov

konania vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia.

Krajský súd napadnutý rozsudok vyhlásil na pojednávaní 17. septembra 2015.

Vzhľadom na rozhodnutie o náhrade trov konania právny zástupca sťažovateľky podaním

z 18. septembra 2015 vyčíslil trovy konania a trovy právneho zastúpenia v konaní pred

okresným súdom, ako aj v konaní pred krajským súdom vo výške 2 976,04 €. Sťažovateľka

v sťažnosti uvádza, že právny zástupca uvedené podanie zaslal krajskému súdu

21. septembra 2015.

Krajský súd v písomnom vyhotovení rozsudku o trovách konania rozhodol tak,

že navrhovateľku zaviazal nahradiť sťažovateľke trovy konania, a to sumu 99,50 € z titulu

súdneho poplatku za odvolanie a sumu 168,96 € z titulu trov právneho zastúpenia.

Výrok o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil tak, že právny zástupca si uplatnil

právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil za dva úkony právnej služby.

Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti výroku napadnutého rozsudku krajského súdu,

ktorým tento priznal sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby z dôvodu, že krajský súd neprihliadol na vyčíslenie trov právneho zastúpenia

v podaní z 18. septembra 2015.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Sťažovateľka dňa 11. 01. 2016 nahliadla do spisu vedeného na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. za účelom zistenia, či sa podanie sťažovateľky

zo dňa 18. 09. 2015 nachádza v obsahu tohto spisu, pričom zistila, že podanie jej právneho

zástupcu - Špecifikácia trov konania zo dňa 18. 09. 2015 s v obsahu spisu

z nepochopiteľných príčin nenachádza, a to napriek tomu, že podanie, ktoré obsahovalo

špecifikáciu trov konania a trov právneho zastúpenia bolo včas odoslané na prepravu,

a bolo porušovateľovi riadne a včas doručené a ku dňu 23. 09. 2015 tvorilo súčasť spisu

a nachádzalo sa na č. l. 114-117 spisu. Sťažovateľka pri nahliadnutí do spisu zistila,

že označenia číslovania strán spisu 114-117 boli dodatočne menené, ktorú skutočnosť

preukazuje fotokópiou č. l. 114-117 spisu, na ktorých sa ku dňu 11. 01. 2016 nachádzajú

celkom iné listiny!

Podanie právneho zástupcu sťažovateľky zo dňa 18. 09. 2015 vrátane príloh malo

tri samostatné listy pričom na č. l. 115 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzalo samotné

vyčíslenie trov konania zo dňa 18. 09. 2015. na č. l. 116 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzala

fotokópia osvedčenia pre registráciu DPH a na č. l. 117 sa nachádzala fotokópia

technického preukazu vo vzťahu k OMV e. č. .

Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že číslovanie listov spisového materiálu

na iných miestach spisu je neporušené!

Podľa ustanovenia Poštových podmienok pre listové zásielky vo vnútroštátnom styku

Slovenskej pošty a. s. s účinnosťou od 01. 01. 2014 list 1.triedy je korešpondencia dodávaná

v lehote prepravy D + 1 (dodanie nasledujúci pracovný deň po dni podania).

Podanie sťažovateľky zo dňa 18. 09. 2015 bolo odoslané na poštovú prepravu

ako list 1. triedy dňa 21. 09. 2015 z podacej pošty , bol adresovaný

porušovateľovi a bol mu doručený najneskôr dňa 23. 09. 2015

Ak teda porušovateľ rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak,

že sťažovateľke náhradu trov konania len za dva úkony právnej služby pričom neprihliadol

na obsah podania sťažovateľky zo dňa 18. 09. 2015, ktoré podanie obsahovalo špecifikáciu

trov konania a trov právneho zastúpenia a ktoré podanie bolo porušovateľovi riadne a včas

doručené t. j. sťažovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov

konania porušil tým základné právo sťažovateľky podľa a podľa

ods. 1 a práva podľa dohovoru...

Sťažovateľka má za to, že pre záver porušovateľa o tom, že trovy konania neboli

riadne uplatnené a vyčíslené neboli splnené zákonné predpoklady.

Nepriznaním náhrady trov sťažovateľke dochádza k zníženiu jej majetku bez

možnosti kompenzácie.

Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje

náklady, sa preto nejaví ako spravodlivé, sťažovateľka ho považuje za arbitrárne

a zasahujúce do jej základných práv a to vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich

so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu

a s okolnosťami uplatnenia nároku.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co Pr 4/2014-118 zo dňa

17. 09. 2015 v časti výroku II. o nepriznania trov právneho zastúpenia žalovanému podľa

vyčíslenia zo dňa 18. 09. 2015 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 SR, SR, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom

a nestrannom súde a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., spočívajúce v práve na

spravodlivé súdne konanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 9 Co Pr 4/2014-118 zo dňa 17. 09. 2015 v časti výroku II. o nepriznania trov právneho

zastúpenia žalovanému podľa vyčíslenia zo dňa 18. 09. 2015 a vec vracia Krajskému súdu

v Žiline na ďalšie konanie.

3. Zároveň sťažovateľka žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

363,79 € a túto poukázať jej právnemu zástupcovi.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Krajský súd ako odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu z 24. júna 2013 tak,

že návrh zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť sťažovateľke trovy konania –

99,50 € z titulu súdneho poplatku za odvolanie a 168,96 € z titulu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, že sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu

trov konania v odvolaní a v stanovisku k vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu:

„Odporca si tiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho

zastúpenia, za 1 úkon právnej služby - písomné odvolanie - v sume 60,07 €(§11 ods. 1

písm. a/ vyhl. č. ) + režijný paušál za r. 2013v sume 7,81 € + 20 % DPH

v sume 13,58 €, t. j. celkom 67,88 €...

Na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu sa opätovne písomne vyjadril

odporca... Uplatnil si trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia za ďalší úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľky

v sume 64,38 € ( vyhl. č. ) + režijný paušál za rok 2015

v sume 8,39 € + 14,58 € (20 % DPH), spolu vo výške 72,92 €.“

Výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania krajský súd následne odôvodnil

takto:

„O trovách (celého) konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1

V konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu úhrade

súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 € a ďalej v trovách právneho zastúpenia

v sume 168,96 €. Právny zástupca odporcu si uplatnil právo na náhradu trov právneho

zastúpenia, tieto si však vyčíslil len za celkom 2 úkony právnej služby, a to podanie

písomného odvolania zo dňa 16. 9. 2013 proti rozsudku v sume 60,07 € a za písomné

vyjadrenie odporcu zo dňa 20. 7. 2015 k vyjadreniu navrhovateľky v sume 64,53 € (§ 11

ods. 1 písm. a/ vyhl. č. ), ďalej režijný paušál 7,81 € (rok 2013) a režijný

paušál 8,39 € (rok 2015), spolu 140,80 € + 28,16 € (20 % DPH zo sumy 140,80 €). Trovy

právneho zastúpenia odporcu (vzhľadom na ich vyúčtovanie) predstavujú celkom 168,96 €

(vyhl. č. , , ods. 3, ).“

Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým rozsudkom zo 17. septembra 2015 z dôvodu, že krajský súd

pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol na vyčíslenie trov právneho zastúpenia,

ktoré právny zástupca sťažovateľky doručil krajskému súdu po pojednávaní, na ktorom

krajský súd vyhlásil napadnutý rozsudok.

Na preukázanie tvrdenia, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia v sume 2 976,04 €

doručil právny zástupca krajskému súdu, sťažovateľka predložila ústavnému súdu podanie

z 18. septembra 2015 označené ako „Vyčíslenie trov konania“, ktoré obsahuje špecifikáciu

úkonov právnej služby, režijného paušálu, náhrady za stratu času a cestovné z Dolného

Kubína do Bratislavy.

Sťažovateľka tiež predložila kópiu „denníka odoslanej pošty“ právneho zástupcu

sťažovateľky za obdobie od 16. septembra 2015 do 28. septembra 2015, pričom ide o stranu

veľkosti A4, na ktorej je rukou zhotovená a tlačeným písmom vyplnená

tabuľka v relevantnej časti (sťažovateľkou zvýraznená, pozn.) obsahujúca tieto údaje:

„Dátum 21-09-2015 Adresát KS BRATISLAVA ZÁSIELKA O HODNOTA (nevyplnené,

pozn.) NZ 19/1/12“.

Následne sťažovateľka predložila kópiu úradného záznamu o nazretí do súdneho

spisu sp. zn. , podľa ktorého bol substitučnému právnemu zástupcovi

predložený spis na nahliadnutie 11. januára 2016 s tým, že právny zástupca požiadal

o vyhotovenie kópií č. l. 101 ‒119, t. j. 19 listov.

Následne predložila sťažovateľka detailné kópie číselných označení listov, t. j.

detailné kópie poradových číslic 114 až 117, na ktorých možno rozpoznať, že posledná

číslovka je opravovaná s tým, že pôvodnú (opravenú) číslovku nemožno identifikovať.

Ústavný súd na základe argumentácie sťažovateľky v sťažnosti a na základe

predložených dôkazov, ktorými sťažovateľka preukazuje svoje tvrdenia, dospel k záveru,

že sťažovateľka v dostatočnej miere nespochybnila ústavnú udržateľnosť právneho záveru

krajského súdu, ktorý priznal sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia

v rozsahu dvoch úkonov právnej služby.

Sťažovateľka v sťažnosti tvrdí, že predmetné podanie – vyčíslenie trov – „bolo

odoslané na poštovú prepravu ako list 1. triedy dňa 21. 09. 2015 z podacej pošty

, bola adresovaný porušovateľovi a bol mu doručený najneskôr dňa

23. 09. 2015“.

Sťažovateľka tvrdenie, že zásielku s predmetným podaním odoslala krajskému súdu

21. septembra 2015, preukazuje len výpisom z denníka odoslanej pošty právneho zástupcu.

V uvedenom prípade ide o rukou zhotovený dôkaz, ktorý jednoznačne nie je spôsobilý

preukázať uvedené tvrdenie o podaní predmetnej zásielky. Sťažovateľka nepredložila iný

dôkaz, napr. podaciu potvrdenku vydanú poštou, ktorý by hodnoverne preukazoval jej

tvrdenie o odoslaní zásielky krajskému súdu.

Následne sťažovateľka tvrdí, že jej podanie malo tri samostatné listy s tým,

že „na č. l. 115 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzalo samotné vyčíslenie trov konania zo dňa

18. 09. 2015, na č. l. 116 sa ku dňu 23. 09. 2015 nachádzala fotokópia osvedčenia pre

registráciu DPH a na č. l. 117 sa nachádzala fotokópia technického preukazu vo vzťahu

k OMV e. č. “.

O už citovanom tvrdení sťažovateľka nepredložila žiaden dôkaz – neuvádza,

na základe čoho má vedomosť o ňou tvrdených skutočnostiach. Nepredložila kópie

uvedených listov, na ktorých by boli zrejmé príslušné poradové čísla, nepredložila úradný

záznam o nahliadnutí do spisu, ak sa o týchto skutočnostiach oboznámila týmto spôsobom.

Uvedenú situáciu vyhodnotil ústavný súd na ťarchu sťažovateľky. Pri primeranej

obozretnosti – napr. zvolením príslušnej poštovej služby, vyžiadaním si podacej potvrdenky

a pod. − mohla mať sťažovateľka k dispozícii dôkazy, ktorými by hodnovernejšie

preukázala svoje tvrdenia o podaní a doručení príslušnej zásielky. Vzhľadom na

kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky ústavný súd ju nevyzýval na predloženie

dodatočných dôkazov o jej tvrdeniach uvedených v sťažnosti.

V rámci rozhodovania ústavný súd považoval za relevantné aj to, že námietky

sťažovateľky smerujú výlučne voči výroku o náhrade trov konania. Ústavný súd v tejto

súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri

rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu,

na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže

účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,

t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,

postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli

iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym

spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (, ,

, , , , ).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017