Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 226/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom,

Nitrianska 5, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Sťažovateľka hneď v úvode sťažnosti uvádza, že sa ochrany svojho základného práva

podľa domáhala aj sťažnosťou zo 17. decembra 2012, ktorá bola

ústavnému súdu doručená 20. decembra 2012. Ústavný súd túto jej sťažnosť uznesením

sp. zn. odmietol pre neprípustnosť z dôvodu, že nevyčerpala iné právne

prostriedky. Keďže odvtedy uplynulo viac ako dva a pol roka, podáva sťažovateľka druhú

sťažnosť, ktorou namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v označených

konaniach.

Zo sťažnosti a z jej jednotlivých príloh vyplýva, že sťažovateľka je navrhovateľkou

v právnej veci obnovy konania vedenej na okresnom súde pod sp. zn. a taktiež

povinnou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. na základe

exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz okresného súdu č. k. -55

z 23. júna 2010.

Sťažovateľka uvádza, že 12. apríla 2011 podala návrh na povolenie obnovy konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. , v ktorom okresný súd 23. júna 2010

podľa jej názoru vydal nezákonný platobný rozkaz, ktorého vydaním porušil nielen

„spotrebiteľské právo“ vnútroštátne, ale aj medzinárodné právo. Keďže na základe tohto

exekučného titulu prebieha exekučné konanie, sťažovateľka podala okresnému súdu

12. apríla 2011 aj podnet na odklad exekúcie. Sťažovateľka namieta, že do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu, čo je viac ako 53 mesiacov, okresný súd nielenže vo veci obnovy

riadne nekoná, ale nebolo nariadené ani jedno pojednávanie a nerozhodol tak ani vo veci

samej. O odklade exekúcie rozhodol okresný súd po takmer dvoch rokoch.

Sťažovateľka uvádza, že sa na okresný súd obrátila na účely poskytnutia ochrany

pred nezákonnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami a namiesto toho

„dostáva od neho len ignoráciu vo forme nečinnosti“. Podľa nej okresný súd od doručenia

návrhu na obnovu konania a podnetu na odklad exekúcie nevykonal žiaden relevantný úkon

smerujúci k rýchlemu prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci, najmä ak na strane navrhovateľa

je spotrebiteľ zaviazaný k nezákonnému plneniu a vec sa nachádza v exekučnom konaní,

ktorému mal okresný súd zabrániť nevydaním spomínaného platobného rozkazu. Okresný

súd bol a je teda v oboch konaniach absolútne nečinný a porušuje jej ďalšie práva.

Dňa 22. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. -39 povolil odklad

exekúcie do právoplatného rozhodnutia o obnove konania a 24. januára 2013 uznesením

č. k. -16 povolil obnovu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -16 z 24. januára 2013 podal

odporca 18. februára 2013 odvolanie. Sťažovateľka namieta, že okresný súd po podanom

odvolaní vo veci nevykonal žiaden úkon. Až na základe jej žiadosti o riadne konanie

a rozhodnutie vo veci zo 16. júna 2014 bola prípisom predsedníčky okresného súdu z 3. júla

2014 upovedomená o tom, že „odvolanie nebolo predložené na rozhodnutie odvolaciemu

súdu a súd svojou nesústredenou činnosťou od podania odvolania (18.02.2013) do

predloženia odvolania odvolaciemu súdu (august 2014) spôsobil tak vo veci ďalší viac 18

mesačný zbytočný prieťah (spolu už takmer 40 mesiacov)“.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) o podanom odvolaní rozhodol

28. januára 2015 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. -16 z 24. januára 2013

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka namieta, že týmto sa vec nielenže

dostala na začiatok, ale od vrátenia spisu z odvolacieho súdu do podania tejto ústavnej

sťažnosti sa opäť viac ako sedem mesiacov nekonalo, okrem pripustenia vystúpenia

pôvodne oprávneného (konanie vedené pod sp. zn. , pozn.) a pripustenia

vstupu iného oprávneného uznesením okresného súdu z 2. marca 2015 „(spolu teda ide

o 4 roky prieťahov zo 4 a pol ročného konania )“.

Sťažovateľka namieta, že „spôsobené a spôsobované prieťahy Okresným súdom

Piešťany spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu

uplatňovať akokoľvek a kdekoľvek svoje práva, keďže je neustále atakovaný nebankovou

spoločnosťou, resp. po x-násobnom postúpení spoločnosťou na Britských Panenských

ostrovov, ktorá si svoje podnikanie založila na nevedomosti ľudí a zneužívania slabšieho

postavenia spotrebiteľa na ďalší subjekt sídliaci na Cypruse s jednoznačným úmyslom

nedobytnosti prípadnej náhrady trov konania úspešnému spotrebiteľovi.

Obiter dictum, predmetná exekúcia je vykonávaná ,

z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, exekútorom dobre známym a v neposlednom

rade z uznesenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 02. 03. 2015, č. k. -58

vyplýva, že postúpil pohľadávku voči sťažovateľovi (priznaná

platobným rozkazom -55 zo dňa 23. 06. 2010) na

už pred podaným odvolaním a odvolanie proti povolení odvolania tak

v podstate podala neoprávnená osoba, pričom Krajský súd v Trnave predmetné

odignoroval, resp. nemal vedomosť z úmyselného zatajenia či už odporcom v konaní

alebo oprávnenými v konaní . I to znásobuje dôležitosť

riadneho konania a riadneho, zákonného a spravodlivého rozhodovania a rozhodnutia

Okresným súdom Piešťany, o čo žiada, a na čo sa sťažovateľ objektívne spolieha.“.

Nečinnosť okresného súdu spôsobuje podľa sťažovateľky zbytočné prieťahy

v označených konaniach okresného súdu, a tým dochádza k porušeniu jej označených práv.

Výška celkovej pohľadávky je pričinením okresného súdu už takmer 4 000 € z istiny

cez 900 €. Neúmerná dĺžka konaní pred okresným súdom má dopad najmä na psychickú

stránku sťažovateľky, keďže «do dnešného dňa nemôže byť uzavreté „vazalstvo“

na nebankovom subjekte... Ide o priemerného účastníka, ktorý podpísal úverovú zmluvu

pod tlakom s neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Túto chybu, ako i chybu Okresného

súdu Piešťany (vydanie platobného rozkazu) a nekalé praktiky všetkých „oprávnených“

sa snaží napraviť v konaniach pred Okresným súdom Piešťany, čo mu však nie je umožnené

nečinnosťou porušovateľa.».

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti takto:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. a porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaniach vedených pod sp. zn.

a konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €

(slovom: šesťtisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony vykonané v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3

Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb) v sume 296,44 € advokátovi JUDr. Daliborovi

KUCIAŇOVI, Nitrianska č. 5, 921 01 Piešťany, na jeho účet č. , do dvoch

mesiacov od právoplatností tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka 12. apríla 2011 podala návrh na povolenie obnovy konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. .

Dňa 20. decembra 2012 sťažovateľka doručila ústavnému súd sťažnosť

zo 17. decembra 2012, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Dňa 24. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. -16 povolil obnovu

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky zo 17. decembra 2012 uznesením sp. zn.

z 12. februára 2013 odmietol pre neprípustnosť z dôvodu, že nevyčerpala

iné právne prostriedky nápravy.

Dňa 18. februára 2013 žalovaný doručil okresnému súdu podanie, ktorého obsahom

bolo odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -16 z 24. januára 2013.

Následne sťažovateľka podaním zo 16. júna 2014 doručeným okresnému súdu

20. júna 2014 žiadala predsedníčku okresného súdu o riadne konanie a rozhodnutie vo veci.

Predsedníčka okresného súdu sťažovateľku prípisom č. Spr. 464/14 z 3. júla 2014

upovedomila o tom, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za opodstatnenú.

Dňa 30. júna 2014 bol spis okresného súdu sp. zn. spolu s odvolaním

žalovaného predložený krajskému súdu na konanie o odvolaní. Krajský súd o podanom

odvolaní rozhodol uznesením č. k. -38 z 28. januára 2015 tak, že uznesenie

okresného súdu č. k. -16 z 24. januára 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia podľa krajského súdu nebolo možné

zistiť, ako súd zistil opodstatnenosť a včasnosť návrhu na obnovu konania, v dôsledku čoho

toto uznesenie považoval aj za nepreskúmateľné.

Po vrátení veci okresnému súdu sťažovateľka 5. októbra 2015 doručila ústavnému

súdu predmetnú sťažnosť podľa .

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka podaním z 20. septembra 2016 zobrala svoj návrh

na povolenie obnovy konania v celom rozsahu späť. Okresný súd uznesením č. k.

-58 z 20. septembra 2016 konanie zastavil a rozhodol, že žalovaný má právo

na náhradu trov konania v celom rozsahu. Predmetné rozhodnutie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť 19. novembra 2016.

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom bol jej návrh na povolenie obnovy

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania

alebo zamietnutia návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný

v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože nejde

o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty

v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci. Pri obnove konania podľa

účinného do 30. júna 2016 môže byť základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené len v štádiu po nadobudnutí

právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy (napr. , ,

).

Vzhľadom na uvedené v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sa účastník

nenachádza v stave právnej neistoty, keďže táto bola odstránená právoplatnosťou

predchádzajúceho rozhodnutia vydaného vo veci samej v konaní, o obnovu ktorého účastník

žiada. Sťažovateľka preto nepožíva ochranu vyplývajúcu z v tejto fáze

konania o návrhu na povolenie obnovy. Uvedené závery týkajúce sa základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno primerane vzťahovať aj na právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd túto časť sťažnosti pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu aj v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 16. decembra 2010 sa na návrh oprávneného

a na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz okresného súdu č. k.

-55 z 23. júna 2010, začalo exekučného konanie o vymoženie uloženej

povinnosti zaplatiť istinu v sume 962,06 € s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho

konania a trovy exekúcie. Exekučné konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn.

.

Okresný súd poveril súdneho exekútora výkonom exekúcie 14. februára 2011.

Dňa 12. apríla 2011 sťažovateľka v postavení povinného doručila okresnému súdu

návrh na odklad tejto exekúcie.

Okresný súd uznesením č. k. -39 z 22. januára 2013 povolil odklad

exekúcie do právoplatného rozhodnutia o obnove konania vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd zistil, že predmetné uznesenie okresného súdu

nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2013. Konanie o obnove konania vedené

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené 19. novembra 2016 zastavením

konania.

Sťažovateľka predmetnú sťažnosť doručila ústavnému súdu 5. októbra 2015,

teda v čase, keď konanie o obnove konania vedené na okresnom súde pod sp. zn.

ešte nebolo právoplatne skončené.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného

štátneho orgánu (m. m. , , , ). Súčasťou

rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (napr. , ,

, , , , ), že ochrana

základnému právu podľa sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom

len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) ešte trvalo, resp. mohlo

trvať. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž požiadavka, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,

že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo

a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(m. m. , , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd konštatuje, že v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu nemohlo postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. dochádzať k porušovaniu základného práva sťažovateľky podľa

, resp. práva podľa dohovoru, keďže výkon exekúcie bol

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. októbra 2015, pozn.) odložený, pretože

okresný súd uznesením č. k. -39 z 22. januára 2013 povolil odklad exekúcie,

pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť ešte pred doručením sťažnosti ústavnému

súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017