Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 186/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2017 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol od 18. júna 2012 v postavení žalobcu

účastníkom konania vedeného pred okresným súdom „o odškodnení nemajetkovej ujmy

za prieťahy“ vzniknuté v inom konaní. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd sa o vec

riadne nestará, pretože „zmaril realizáciu ním vytýčených pojednávaní (dňa 27.06.2016

o 14:00 hod., dňa 16.11.2016 – nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu

pojednávania, takže aj po podaní sťažnosti na prieťahy predsedníčke Okresného súdu

Bratislava I listom z 12.10.2015 (príloha č. 4) stav utrpenia, psychického strádania,

bezmocnosti, právnej neistoty sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania stále trvá...“.

Ďalej poukazuje na to, že prvé pojednávanie sa uskutočnilo až po viac ako roku od podania

žaloby, avšak z dôvodu neefektívneho postupu okresného súdu, ktorý podľa tvrdenia

sťažovateľa nepripojil iný spis Okresného súdu Bratislava V, nebolo možné vo veci riadne

konať a rozhodnúť. Okresný súd je podľa názoru sťažovateľa zodpovedný za „nečinnosť,

pasivitu, neefektívne konanie, ad hoc úkony súdu a prieťahy ním zavinené v kompenzačnom

konaní“, čo považuje za ústavne neprijateľné.

3. Nadväzne na uvedené sťažovateľ poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“, v citáciách aj „Súd“), podľa ktorej malo byť

rozhodnuté čo najrýchlejšie, keďže „o účinný prostriedok nápravy so jedná v prípade , že je

poškodenej osobe priznaná primeraná výška zadosťučinenia na základe rozhodnutia súdu,

ktoré je rýchle , dostatočne odôvodnené a vykonané bez prieťahov.

Bližšie viď rozhodnutia Súdu vo veci COCCHIARELLA p. Taliansku, sťažnosť

č. 64886/01; SARTORY p. Francúzsku, sťažnosť č. 40589/07, § 22; SIMALDONE

p. Taliansku, sťažnosť č. 22644/03, § 9 - kedy Súd dĺžku kompenzačného konania v trvaní

11 mesiacov považoval za neprimerane dlhú dĺžku konania.

Obdobne viď rozhodnutie Súdu vo veci GOLHA p. Českej Republike, sťažnosť

č. 7051/06 a VERITER p. Francúzsku, sťažnosť č. 31508/07, § 83 - 87.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní

č. k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

12. Zároveň však ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, , , ). V prípade, keď ústavný súd zistil,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , , ).

13. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn.

začalo 18. júna 2012. Z ústavným súdom vyžiadaného prehľadu úkonov uskutočnených

okresným súdom v označenom konaní vyplýva, že okresný súd nariadil vo veci

pojednávania na 6. november 2013, 2. máj 2016, 27. jún 2016, 16. november 2016

a 13. marec 2016, z ktorých pojednávania nariadené na 6. november 2013, 2. máj 2016

a 27. jún 2016 boli odročené bez meritórneho prerokovania veci z dôvodov na strane

sťažovateľa (vznesená námietka zaujatosti proti konajúcej sudkyni, sťažovateľom tvrdené

zhoršenie zdravotného stavu, resp. zdravotného stavu jeho syna). Ďalej bolo zistené, že

z dôvodu dovolania podaného sťažovateľom proti postupu Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) o ním vznesenej námietke zaujatosti bol spis v období

od 30. januára 2014 do 24. novembra 2015 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Napokon bolo zistené, že okresný súd 13. marca 2017

vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol a nárok žalovanej

na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal.

14. Ústavný súd aplikujúc svoju ustálenú judikatúru na posudzovanú vec

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup okresného súdu

v namietanom konaní nevykazuje také závažné prieťahy, ktoré by odôvodňovali vyslovenie

porušenia sťažovateľom označeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , prípadne práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Bolo totiž potrebné vziať zreteľ hlavne na už uvádzané

skutočnosti, a to že zákonnou sudkyňou nariadené tri termíny pojednávania boli odročené

z dôvodov na strane sťažovateľa, ako aj že vecou po dobu 22 mesiacov disponoval najvyšší

súd z dôvodu sťažovateľom podaného dovolania. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína

svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak k predĺženiu konania dochádza v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníka konania, zodpovednosť za tento stav neznáša

oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(, ). Zodpovednosť za predĺženie konania v období, počas

ktorého sa spis v sťažovateľovej veci nachádzal na krajskom súde z dôvodu ním vznesenej

námietky zaujatosti, resp. na najvyššom súde v dôsledku ním podaného dovolania, preto nie

je možné pripísať na zodpovednosť okresnému súdu.

15. Hoci teda sťažovateľom uvádzaná celková dĺžka napadnutého súdneho konania

(4 roky a 8 mesiacov) by mohla indikovať možnosť porušenia označených práv okresným

súdom, tieto prieťahy v už uvádzaných okolnostiach danej veci nie sú takej intenzity, aby

dosahovali ústavný rozmer.

16. Vo vzťahu k sťažovateľom označovanej judikatúre ESĽP ústavný súd uvádza, že

vo veci Durand proti Francúzsku (rozhodnutie č. 4912/10 zo 7. 6. 2011) ESĽP akceptoval aj

konanie o kompenzačnom prostriedku nápravy trvajúce na jednom stupni 23 mesiacov,

pričom v sťažovateľom uvádzanom prípade Simaldone proti Taliansku (rozsudok

č. 22644/03 z 31. 3. 2009) riešil ESĽP otázku primeranosti dĺžky lehoty na vyplatenie už

priznaného odškodnenia a nie dĺžky konania o návrhu na priznanie odškodnenia (pozri

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M., Evropská úmluva o lidských právech.

Komentář. 1. vydání, Praha : C. H. Beck, 2012, XIV/188.). V tomto smere preto

sťažovateľom uvádzané argumenty ústavný súd nepovažoval za relevantné na zmenu

právneho stanoviska formulovaného v danej veci vychádzajúceho z ustálenej judikatúry

ústavného súdu.

17. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním

okresného súdu vedeným pod sp. zn. odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími nárokmi

uplatnenými v sťažnosti bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2017