Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 194/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, v mene

ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD. LLM, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -577

z 27. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

22. februára 2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv

podľa , a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -577 z 27. januára 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalovaného účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

v právnej veci (ďalej len „žalobkyňa“) o náhradu škody na zdraví.

Okresný súd v označenom konaní uznesením sp. zn. z 13. apríla 2015

nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a ďalšie znalecké dokazovanie súdnym

znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia stomatológie a povinnosť zaplatiť

preddavok na trovy spojené s podaním kontrolného znaleckého posudku v sume 700 €

uložil žalobkyni. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 30. novembra 2015 uznesenie okresného

súdu zrušil z dôvodu, že neboli splnené predpoklady na uloženie povinnosti zložiť

preddavok na trovy dôkazu podľa

(ďalej len „OSP“) žalobkyni. Následne okresný súd uznesením sp. zn.

z 28. januára 2016 rozhodol tak, že uložil žalobkyni zaplatiť preddavok na trovy spojené

s podaním kontrolného znaleckého posudku v sume 350 € a rovnakú povinnosť uložil aj

sťažovateľovi. Proti označenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 27. apríla 2016 tak, že uznesenie

súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 23. februára 2016 zmenil a uložil

sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 700 €.

Sťažovateľ preddavok na trovy znaleckého dokazovania v tejto sume aj uhradil. Následne

okresný súd uznesením sp. zn. z 2. januára 2017 uznesenie okresného súdu

z 13. apríla 2015 v spojení s uznesením krajského súdu z 27. apríla 2016 a uznesením

okresného súdu z 11. júla 2016 zmenil tak, že vykonaním znaleckého úkonu poveril

ustanovenú znalkyňu, ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 90 dní

a súčasne uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania v sume 2 300 €. Okresný súd na základe oznámenia ustanovenej znalkyne

uznesením sp. zn. z 27. januára 2017 zmenil uznesenie okresného súdu

z 2. januára 2017 tak, že vykonaním znaleckého úkonu poveril „znalecký ústav

“, vzhľadom na komplikovanosť a náročnosť veci predĺžil lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku na 9 mesiacov a súčasne uložil sťažovateľovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 7 800 €. Okresný súd

odôvodnil zmenu uznesenia v časti sumy preddavkov na trovy znaleckého dokazovania tým,

že preddavky určené v pôvodnej sume 700 € nie sú podľa vyjadrenia povereného

znaleckého ústavu postačujúce na pokrytie trov znaleckého dokazovania.

3. Podľa názoru sťažovateľa postup okresného súdu pri vydaní a odôvodnení

napadnutého uznesenia „nesie výrazné prvky svojvôle, arbitrárnosti a dosahuje mieru

protiústavnosti“. V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti bližšie argumentoval:

„Zjavne extrémne vybočenie spočíva v skutočnosti, že na trovy znaleckého

dokazovania bol zaviazaný ten, kto znalecké dokazovanie ani nenavrhol (sťažovateľ), že ide

o extrémne vysokú až likvidačnú sumu, ktorú sťažovateľ nie je objektívne schopný zložiť,

vykonanie znaleckého dokazovania z objektívnych dôvodov nie je možné, ako to vyplýva z už

skôr vypracovaného znaleckého posudku v konaní.

... v zmysle nového povinnosť zaplatiť preddavok

možno uložiť len tej strane sporu, ktorá navrhla vykonanie príslušného dôkazu, pričom túto

preddavkovú povinnosť nemožno v žiadnom prípade prenášať na tú stranu sporu, ktorá

vykonanie príslušného dôkazu nenavrhla.

v tomto smere vychádza zo striktného pravidla, že súd

(až na zákonné výnimky podľa a ) vykoná len tie dôkazy, ktoré navrhne

sporová strana. Súd dohliada nad priebehom procesu a je nezávislým a nestranným

arbitrom, pričom panstvo nad zistením skutkového stavu, a to práve prostredníctvom

navrhovania jednotlivých dôkazov nesú sporové strany.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že nikdy nenavrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie,

znalecké dokazovanie nežiadal a ani na vykonaní znaleckého dokazovania netrval.

Túto skutočnosť žiadala Žalobkyňa, pričom zdôrazňujeme, že vo veci už bolo

vykonané jedno znalecké dokazovanie. Žalovaný ako odborník v danej oblasti opakovane

v konaní zdôrazňoval, že vykonanie znaleckého dokazovania, a to vzhľadom na odstup

rokov, a sanáciu chrupu Žalobkyne nie je možné, t.j. nie je možné posúdiť vznik škody jeho

prípadným protiprávnym konaním.

Z uvedeného dôvodu máme za to, že súd prvej inštancie rozhodujúc za účinnosti

nového o uložení preddavkovej povinnosti sťažovateľovi

vo výške 7.800,- EUR rozhodol v rozpore s účinným , keď

uložil povinnosť uhradiť preddavok len sťažovateľovi napriek tomu, že sťažovateľ nenavrhol

vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Máme za to, že v tomto prípade nemôže byť súd ani

viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, nakoľko ide o nové rozhodnutie, pričom

súd musí vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase vydania rozhodnutia, t.j. v danom

prípade podľa ustanovení .

Poukazujeme predovšetkým na rozdielne dikcie § 141 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a . Zdôrazňujeme, že Žalobkyni v predmetnom konaní nebolo

priznané oslobodenie od súdneho poplatku, pričom dikcia ustanovenia § 253 ods. 2

subsumuje len situáciu, ak bolo oslobodenie od súdneho

poplatku priznané rozhodnutím súdu. Z uvedeného preto nie je zrejmé, z akého dôvodu,

pokiaľ súd pri rozhodovaní mal vychádzať z ustanovenia v spojení s

ods. 1 a v spojení s , zaviazal na zloženie preddavku výlučne

sťažovateľa.

Zároveň zdôrazňujeme, že sťažovateľ už v predmetnej veci uhradil preddavok

na trovy znaleckého dokazovania vo výške 700 EUR, a to na základe uznesenia Krajského

súdu v Bratislave... zo dňa 27.04.2016 (t. j. vydaného ešte počas účinnosti

predchádzajúceho ). V uvedenom prípade by

tak sťažovateľ bol povinný zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej

výške 8.500 EUR napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu nenavrhol ani nežiadal.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zákonom,

a jeho konanie nesie prvky arbitrárnosti, svojvôle, a zároveň koná v rozpore s princípom

hospodárnosti konania, nakoľko neprimerane zaťažuje sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľa súd prvej inštancie tak svojím konaním výrazne zasiahol do jeho

práva vlastniť majetok tým, že neoprávnene zmenšil jeho zákonne nadobudnutý majetok.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol

o porušení jeho v záhlaví rozhodnutia označených práv podľa , dohovoru

a dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu, aby napadnuté uznesenie

zrušil a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 374,81 €. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľom nesprávne uvedený dátum napadnutého uznesenia

(21. január 2017) v petite sťažnosti považoval len za zrejmú nesprávnosť.

5. Sťažovateľ súčasne navrhol, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom

súde prijal dočasné opatrenie, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého uznesenia, keďže

„je tu hrozba, že porušovateľ bude od sťažovateľa preddavok vymáhať prostredníctvom

Justičnej pokladnice SR“ a oprávnený z rozhodnutia (štát) odložením vykonateľnosti

nebude nijako nepriaznivo dotknutý.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená

na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní

a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené

práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená, že ani

prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná,

lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimo rámec

všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci

prehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich

judikatúru ().

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

podľa , a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením, ktorým okresný súd rozhodol

o povinnosti sťažovateľa zložiť preddavok na trovy dôkazu podľa § 207 ods. 1 a § 253

(ďalej aj „“).

11. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa každý

má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Podľa každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch... Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická

osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno

zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon

a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu

prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade

so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

12. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie za svojvoľné a arbitrárne z dôvodu, že

okresný súd v rozpore s ustanoveniami uložil povinnosť

znášať trovy znaleckého dokazovania sťažovateľovi, ktorý znalecké dokazovanie ani

nenavrhol; že ide o extrémne vysokú až likvidačnú sumu, ktorú sťažovateľ nie je objektívne

schopný zložiť, a vykonanie znaleckého dokazovania z objektívnych dôvodov nie je možné,

ako to vyplýva z už skôr vypracovaného znaleckého posudku v konaní. Podľa sťažovateľa

bolo porušené aj jeho právo vlastniť majetok a právo na ochranu majetku tým, že okresný

súd svojím konaním neoprávnene zmenšil jeho zákonne nadobudnutý majetok.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

14. Podľa ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú

spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok (odsek 1). Ak súd

ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu

s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných

nákladov znaleckého dokazovania (odsek 2). Ak strana v lehote určenej súdom preddavok

nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (odsek 3).

15. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa ústavný súd považoval za potrebné

citovať relevantnú časť odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 30. novembra 2015, v ktorom sa uvádza:

„Na základe odvolania navrhovateľky... Krajský súd v Bratislave uznesením

zo dňa 19.03.2014, č. k. -414, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že súd prvého stupňa pochybil, keď

nevychádzal zo zákonom určenej povinnosti vyplývajúcej z ust. (viazanosť

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov), čo malo rozhodujúci vplyv na posúdenie uplatnených nárokov

navrhovateľky, keďže súd nesprávne a v rozpore s rozhodnutím Úradu pred dohľad nad

poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo dňa 22.03.2007 ustálil, že zo strany odporcu

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke nedošlo k porušeniu právnej

povinnosti, hoci táto bola jednoznačne konštatovaná v uvedenom rozhodnutí.

Prvostupňovému súdu uložil, pri akceptovaní záväznosti správneho rozhodnutia

Úradu pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo dňa 22.03.2007,

č. k. ZS , v zmysle ust. § 135 ods. 1 O. s. p,, skúmať splnenie ďalších

zákonných podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa ust. § 420

, vyporiadať sa so všetkými tvrdeniami navrhovateľky, pričom

za týmto účelom považoval za potrebné, aby súd prvého stupňa; na zistenie rozsahu

porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu... nariadil kontrolné znalecké

dokazovanie... Je teda zrejmé, že v danej veci vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania nežiadala navrhovateľka, ktorá naviac v konaní pred súdom prvého stupňa...

argumentovala tým, že podľa súčasnej praxe v prípade nesprávne vedenej zdravotnej

dokumentácie dochádza k tzv. obráteniu dôkazného bremena, čo znamená, že protiprávne

konanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je prezumované a ona ako pacient nie je

povinná preukázať, že došlo k protiprávnemu konaniu.

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec

nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v danej veci boli splnené predpoklady

pre uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania navrhovateľke,

ktorá kontrolné znalecké dokazovanie v prejednávanej veci nenavrhovala a nebolo ani

nariadené na preukázanie skutočností iba v jej záujme, nakoľko i odvolací súd; ktorý

nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania inicioval; v uznesení zo dňa 19.03.2014,

č. k. -414, považoval porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu

za zistené rozhodnutím Úradu pred dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti

zo dňa 22.3.2007; pričom za sporný považoval len jeho rozsah a súvislosť s ujmou

navrhovateľky...“

16. Z citovanej časti odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd

vo svojom uznesení z 19. marca 2014, ktorým zrušil meritórny rozsudok okresného súdu,

uložil okresnému súdu nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na zistenie rozsahu

porušenia právnej povinnosti zo strany odporcu (sťažovateľa, pozn.), ktoré bolo

jednoznačne konštatované v rozhodnutí „Úradu pre dohľad nad poskytovaním zdravotnej

starostlivosti“. Okresný súd vzhľadom na svoju viazanosť právnym názorom

odvolacieho súdu ( a ) a v súlade s jeho pokynom uznesením

z 13. apríla 2015 nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie a ďalšie znalecké

dokazovanie. V zmysle uvedeného preto nemožno súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa,

že kontrolné znalecké dokazovanie navrhla žalobkyňa, resp. že bolo nariadené

na preukázanie skutočností, ktoré sú len v záujme žalobkyne, a sťažovateľ vykonanie tohto

dôkazu nenavrhoval.

17. Ústavný súd v tejto veci považoval za relevantný aj právny názor krajského súdu,

ktorý v uznesení sp. zn. z 27. apríla 2016 uviedol:

„Súd prvého stupňa tiež nepostupoval správne ani, keď uložil povinnosť

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania navrhovateľke i odporcovi.

Prvostupňový súd mal rozhodnúť o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania, avšak bol povinný sa riadiť právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý je preň

záväzný (§ 226 O. s .p.).

Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. -508 prezentoval právny

názor, podľa ktorého neboli splnené predpoklady pre uloženie povinnosti zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania navrhovateľke, ktorá kontrolné znalecké dokazovanie

v prejednávanej veci nenavrhovala a nebolo ani nariadené na preukázanie skutočností iba

v jej záujme. Súd prvého stupňa mal preto o povinnosti zložiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania rozhodnúť len tak, že túto povinnosť uloží výlučne odporcovi, a nie

tak, že túto povinnosť uloží obom stranám sporu.

To, že znalecké kontrolné dokazovanie v konečnom dôsledku má preukazovať

skutočnosti, ktoré sú aj v záujme navrhovateľky, nevyhnutne vyplýva z povahy

uplatňovaného nároku, nemožno sa však z tejto skutočnosti hneď vyvodiť, že povinnosť

zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania treba uložiť navrhovateľke i odporcovi.

Odvolací súd v uznesení č. k. -508 na inom mieste poukázal na argument

navrhovateľky, s ktorým sa stotožnil, podľa ktorého došlo k obráteniu dôkazného bremena,

na základe čoho navrhovateľka ako pacient nie je povinná preukázať, že došlo

k protiprávnemu konaniu.“

18. Ústavný súd na základe citovaného nepovažuje napadnuté uznesenie, ktorým

okresný súd zaviazal na zloženie preddavku na trovy dôkazu len sťažovateľa, za svojvoľné,

arbitrárne či prijaté v rozpore s príslušnými ustanoveniami ,

ako to tvrdí sťažovateľ.

19. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil možnosť porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu, preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

20. Obdobný záver možno formulovať aj vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, porušenie ktorých sťažovateľ namieta

sekundárne, v spojení s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade nedošlo k porušeniu základného práva podľa ani práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených práv.

Ústavný súd preto aj v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

21. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu konštatuje,

že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v súvislosti s namietaným

porušením označeného základného práva sťažnosť bližšie neodôvodnil. Keďže sťažnosť

v tejto časti neobsahuje odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť

ustanovenú v , čo zakladá dôvod na jej odmietnutie

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

22. Ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“

konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesným

úkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“

zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi, preto je jeho povinnosťou rozlišovať medzi

prípadmi, kedy procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti

a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup, hoci by ho aj

bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu ako

postup contra legem, protiústavnosť konania nezaloží.

23. Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd navyše poukazuje na to, že

predmetom sťažnosti sťažovateľa je vec, ktorú možno zaradiť k veciam, pri ktorých

nemožno proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu podať opravný prostriedok v zmysle

platného . V takýchto prípadoch by bolo proti logike

pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba

v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú uplatňované pri zisťovaní

skutkového základu sporu a pri jeho právnom posúdení (m. m. ,

).

24. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti ako aj o návrhu

sťažovateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2017