Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 12/2017
PDF · 327.41 KB
No categories available
I. ÚS 12/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej
prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18,
Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 47/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 47/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 47/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 700 € (sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
SPRAVBYT, s. r. o., trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur
a sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., Južná
trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 12/2017-12 z 11. januára 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 18, Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“),
doručenú 28. decembra 2016, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo 29. novembra 2007 podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Keďže proti vydanému platobnému rozkazu bol
podaný odpor, okresný súd vykonal vo veci prvé pojednávanie 7. augusta 2008.
Sťažovateľka tvrdí, že uvedené „pojednávanie je jediným, ktoré sa vo veci uskutočnilo
po celú dobu jeho trvania od roku 2007 až do dňa podania ústavnej sťažnosti“. Z obsahu
sťažnosti ďalej vyplýva, že okresný súd uznesením z 30. októbra 2009 vo veci prerušil
konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
4 C 4/2007, pričom toto konanie malo byť právoplatne skončené 14. apríla 2011. Nadväzne
na to sťažovateľka uvádza:
„Uznesenie, ktorým okresný súd pokračuje v konaní je označené dátumom
15.3.2011, avšak okresný súd toto uznesenie doručil sťažovateľovi až 26.3.2012, teda v čase
kedy od právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 4C 4/2007 uplynul takmer 1 rok.
Okresný súd okrem doručenia uznesenia (26.3.2012), ktorým sa vo veci pokračuje
nevyvíjal v čase po vydaní uznesenia, ktorým sa pokračuje v konaní žiadnu aktivitu. Činnosť
okresného súdu spočívala v rozhodovaní a reagovaní na podania sťažovateľa, zo dňa
13.8.2012, ktorým sťažovateľ navrhoval vstup ďalšieho účastníka do konania
a z 27.11.2012, ktorým sťažovateľa navrhoval spojenie veci na spoločné konanie.
Okresný súd o návrhu sťažovateľa zo dňa 13.8.2012 rozhodol uznesením zo dňa
28.2.2013, t. j. 6 mesiacov po podaní návrhu. O návrhu sťažovateľa na spojenie veci zo dňa
27.11.2012 okresný súd nerozhodol vôbec.“
3. Aj ďalší postup okresného súdu sa mal vyznačovať prieťahmi v konaní. Dôvodom
zrušenia termínu pojednávania na 25. október 2013 má byť podanie návrhu sťažovateľky
na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde
pod sp. zn. 7 C 193/2013. O tomto návrhu na prerušenie konania okresný súd rozhodol
až uznesením z 24. januára 2014, t. j. 4 mesiace po jeho podaní, pričom uznesenie je
napadnuté odvolaním odporcu. Ďalší termín pojednávania je určený na 8. november 2016,
ktorý je však zrušený vzhľadom na doručenie oznámenia o úmrtí odporcov. Sťažovateľka
nadväzne uvádza, že okresný súd nevykonal „žiaden úkon vo veci už od 24.1.2014, teda
takmer 3 roky“.
4. Vzhľadom na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že okresný súd postupuje
v zjavnom rozpore so svojou povinnosťou postupovať v konaní rýchlo a hospodárne, ako to
vyplýva z § 157 Civilného sporového poriadku, a nesústredenosťou a roztrieštenosťou
svojho postupu spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Podľa sťažovateľky pritom nie je vec
po právnej stránke právne zložitá, pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú
v judikatúre vyšších súdov stabilizované. V konaní tiež nebolo potrebné vykonávať žiadne
rozsiahlejšie dokazovanie, ktoré by mohlo odôvodňovať takú dlhú dobu konania. K vzniku
zbytočných prieťahov podľa sťažovateľky rovnako nemohlo prispieť ani jej správanie, a tak
jedinou príčinou vzniku týchto prieťahov bol len postup samotného okresného súdu.
Ten totiž nevyvíja žiadnu činnosť na zistenie stavu veci, na návrhy sťažovateľky reaguje až
s odstupom niekoľkých mesiacov, pričom v konaní sa počas 9 rokov uskutočnilo len jedno
hlavné pojednávanie. Vzhľadom na to považuje za primerané priznať jej finančné
zadosťučinenie v sume 9 000 €.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,
aby svojím rozhodnutím vo veci vyslovil, že okresný súd „v konaní vedenom pod sp. zn.:
5C/47/2008 porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru“, okresnému súdu v označenom konaní prikázal
postupovať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v
sume 9 000 € a trovy konania v sume 363,79 €.
6. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie v senáte ústavného
súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová
(sudkyňa). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2017 účinného od 1. marca 2017
I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Milan
Ľalík (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval
a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto
nálezu.
7. Okresný súd sa k prijatej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. 1 SprO 184/17
z 13. marca 2017, v ktorom uviedol podrobnú chronológiu vo veci vykonaných procesných
úkonov a poukázal na to, že sťažovateľka sa s poukazom na rozhodovaciu činnosť
ústavného súdu (I. ÚS 558/2014) nedomáhala pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
nápravy tohto nežiaduceho stavu podaním sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákona o súdoch“). Účelom podania takejto sťažnosti na prieťahy v konaní je
totiž poskytnúť príležitosť tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka
však v priebehu doterajšieho konania žiadnym spôsobom v čase ňou tvrdenej nečinnosti
okresného súdu túto nečinnosť nesignalizovala, sťažnosť na prieťahy predsedníčke
okresného súdu nepodala, nevyužila ani svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a ani
nedala príležitosť konajúcemu okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t. j. neposkytla mu
primeraný čas na odstránenie ňou tvrdeného protiprávneho stavu. Podľa názoru okresného
súdu dĺžku napádaného súdneho konania spomaľovala sama sťažovateľka „svojimi
procesnými návrhmi (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci
na spoločné konanie, na odročenie už nariadeného pojednávania z dôvodu ospravedlnenia
sa právneho zástupcu žalobcu pre jeho neprítomnosť na území Slovenskej republiky)“,
pričom okresný súd „vo veci konal predovšetkým o procesných otázkach a návrhoch
sťažovateľa“. Okresný súd súčasne poukázal na potrebu „vykonať rozsiahlejšie
dokazovanie a zároveň vyčkať na právoplatnosť konania, vedeného pod spisovou značkou
5C/4/2007, čo nastalo až 14.04.2011 a do ktorého skončenia bolo toto konanie prerušené a
ktorého výsledky mali vplyv na právne posúdenie základu nároku žalobcu v tomto konaní“,
a tiež na skutočnosť, že v priebehu konania zomreli obidvaja z pôvodne žalovaných,
následkom čoho je aj v súčasnosti konanie prerušené.
8. Okresný súd ďalej v označenom vyjadrení uvádza, že sťažovateľka „pôvodným
návrhom, ktorý neskôr upravil aj zmenil, požadoval svoj nárok na zaplatenie z toho dôvodu,
že je správcom bytového domu Súd vykonával dokazovanie za účelom posúdenia
aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu, pasívnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade
(manželov ) ako vlastníkov bytu v predmetnom bytovom dome, výšky
prípadného nedoplatku, platnosti zmluvy o výkone správy a najmä výšky preddavkov
na zaplatenie nákladov služieb spojených s bývaním a reálnych nákladov, súvisiacich
s právnym vzťahom A. správca bytového domu a B. vlastníci bytov. Podaním, doručeným
súdu dňa 17.08.2012 a rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol, žalobca zmenil
svoj žalobný návrh vo všetkých doterajších aspektoch a žiadal zaplatenie tých nákladov,
ktoré vynakladal v domnení, že je správcom bytového domu, na zaplatenie ktorých má
podľa vlastného presvedčenia nárok a to buď od vlastníkov bytu, alebo od správcu
( ), ktorý podľa žalobcu v rozhodujúcom období neposkytoval reálne správu danému
bytovému domu. Žalobca už netvrdil, že je správcom, ale to, že poskytoval služby namiesto
správcu. A to mení všetky aspekty tohto konania. Odvtedy je potrebné vykonať úplne iné
dokazovanie a to najmä na skutočnosti, aké náklady spojené s výkonom správy bytového
domu za rozhodujúce obdobie vznikli, komu, kedy, v akej výške a v súvislosti s akou
činnosťou. Toto je úplne iná žaloba, odlišné tvrdenia, vyžadujúce odlišné dokazovanie ako
dovtedy, iné právne posúdenie (najskôr zmluvný vzťah, neskôr bezdôvodné obohatenie) a
najmä produkovanie nových tvrdení a návrhov na nové dokazovanie. Tento spor. ktorý je
predmetom tohto konania (nárok žalobcu SPRAVBYT, voči žalovaným fyzickým osobám
a spoločnosti , na spoločné zaplatenie peňažnej sumy), teda reálne trvá nie
od podania žaloby, ale od podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby dňa 17.08.2012
a v konaní podľa názoru súdu odvtedy nie sú spôsobované prieťahy s už spomenutým
aspektom úmrtia pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade.“.
9. Okresný súd napokon považoval za nevyhnutné poukázať na „opakované
personálne zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných
sudcov. Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou
fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch
sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období
posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu
funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho
stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu
len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali
medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane
), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno
opomenúť aj to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec
a poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania
a samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov,
študovaním spisového materiálu a pod. Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená
aj správaním účastníkov konania, vrátane sťažovateľa (ako už bolo skôr uvedené), ktorí sa
ospravedlňovali z účasti na nariadenom pojednávaní a z toho dôvodu boli pojednávania
opakovane odročované.“.
10. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným
ústavnému súdu 29. marca 2017, v ktorom odmieta názor, že návrhom na spojenie vecí
o žalobách tých istých účastníkov spomaľuje postup okresného súdu v konaní. Poukazuje
v ňom na to, že v dôsledku nespojenia vecí bolo potrebné vykonávať dokazovanie v každej
jednej veci osobitne. Pritom namieta, že okresný súd v jej veci prakticky nevykonal žiadne
dokazovanie ani výsluch účastníkov konania a «k súdnemu spisu pripojil neautorizované
a bez vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia iných súdov a okresného súdu. V danej veci
ide o posúdenie toho kto je správcom v kontexte vykonanej schôdze vlastníkov bytov – súd
odmietol vypočuť účastníkov tejto schôdze (zamietol návrh na doplnenie dokazovania
všetkých účastníkov schôdze), súd odmietol uznesením pripojiť originály listín a dokladov
z tejto schôdze.
Ba dokonca je potrebné uviesť, že od počiatku vedenia tohto sporu sa kópie
„vybraných listín“ zo schôdze predložili zo strany žalovaného až v roku 2017 (!!!). Súd teda
posudzoval vec od počiatku bez toho, aby mal v tejto veci pripojené základné dokumenty. ...
Za toto vyjadrenie požadujeme úhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci
(147,33 € + 8,48 € - režijný paušál + príslušné DPH).».
11. Ústavný súd so súhlasom procesných strán podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
12. Ústavný súd preskúmal postup okresného súdu a úkony, ktoré vo veci vykonal
preverením súdneho spisu, ktorý si na tento účel od okresného súdu zapožičal, pričom zistil,
že v danej veci boli vykonané tieto procesné úkony:
- 29. novembra 2007 bola doručená okresnému súdu žaloba sťažovateľky
o zaplatenie sumy 39 507 Sk s príslušenstvom, veci bola pridelená sp. zn. 3 Ro 40/2007
a určený zákonný sudca ;
- 7. januára 2008 bola sťažovateľka vyzvaná súdom na doplnenie neúplnej žaloby;
- 8. februára 2008 sťažovateľka doručila doplnenie žaloby;
- 26. februára 2008 okresný súd vydal platobný rozkaz;
- 14. marca 2008 žalovaní podali proti platobnému rozkazu odpor;
- 26. marca 2008 bol spis prevedený do registra civilných vecí, veci bola pridelená
sp. zn. 5 C 47/2008 a určená zákonná sudkyňa ;
- 31. marca 2008 okresný súd vydal uznesenie, ktorým bol vyrubený súdny poplatok
za odpor a zaslaný odpor na vyjadrenie protistrane;
- 8. apríla 2008 sťažovateľka doručila vyjadrenie k podanému odporu proti
platobnému rozkazu;
- 16. apríla 2008 žalovaní doručili vyjadrenie k veci;
- 16. apríla 2009 sudkyňa nariadila termín pojednávania na 7. august 2009;
- 19. mája 2009 bolo doručené písomné vyjadrenie sťažovateľky k veci s návrhmi
na vykonanie dôkazov;
- 7. augusta 2009 okresný súd vykonal pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že sťažovateľke bola poskytnutá lehota na doručenie kópií písomného vyjadrenia
k veci a žalovaným uložená povinnosť predložiť splnomocnenie pre nimi zvoleného
zástupcu;
- 18. septembra 2009 okresný súd vyzval žalovaných na splnenie povinnosti
predložiť splnomocnenie pre nimi zvoleného právneho zástupcu;
- 30. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 C/47/2008-78, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 24. novembra 2009, konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 4/2007;
- 3. februára 2010, 23. apríla 2010, 30. júna 2010, 30. septembra 2010, 28. decembra
2010, 7. januára 2011, 7. marca 2011 a 7. mája 2011 bol opakovane zisťovaný stav konania
vedeného pod sp. zn. 4 C 4/2007;
- 11. augusta 2011 vydala zákonná sudkyňa pokyn na založenie písomného
vyhotovenia rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 4/2007 s vyznačenou doložkou
právoplatnosti do spisu;
- 15. marca 2012 okresný súd vydal uznesenie o pokračovaní v konaní
č. k. 5 C 47/2008-89, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 2012;
- 2. mája 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. august 2012;
- 23. mája 2012 sťažovateľka požiadala o zmenu termínu pojednávania z dôvodu,
že jej právny zástupca sa v termíne pojednávania mal nachádzať v zahraničí;
- 31. mája 2012 sťažovateľka doručila písomné dôkazy do spisu;
- 25. mája 2012 na základe uvedeného ospravedlnenia zákonná sudkyňa určila nový
termín pojednávania na 16. august 2012;
- 14. augusta 2012 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania;
- 17. augusta 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie s návrhom na pripustenie vstupu
ďalšieho účastníka konania;
- 4. decembra 2012 sťažovateľka doručila návrh na spojenie v podaní označených
vecí;
- 28. februára 2013 zákonná sudkyňa vydala pokyn na pripojenie spisov na účely
posúdenia návrhu sťažovateľky na spojenie vecí a uznesením č. k. 5 C 47/2008-116, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 27. marca 2013, okresný súd pripustil do konania vstup obchodnej
spoločnosti , ako ďalšieho účastníka na strane žalovaných (ďalej len
„žalovaný v 3. rade);
- 28. júna 2013 bol určený nový termín pojednávania na 25. október 2013;
- 11. júla 2013 bolo doručené vyjadrenie žalovaných;
- 15. júla 2013 sudkyňa vydala pokyn na doručenie vyjadrení protistranám
a na oznámenie adresy bydliska žalovaných v 1. a 2. rade;
- 26. augusta 2013 právny zástupca žalovaných oznámil miesto ich bydliska;
- 3. septembra 2013 samosudkyňa vydala pokyn na doručenie predvolania
žalovaných v 1. a 2. rade z oznámeného miesta bydliska;
- 23. septembra 2013 sťažovateľka doručila žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 25. október 2013 s návrhom na prerušenie konania do skončenia veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 193/2013;
- 7. októbra 2013 zákonná sudkyňa zrušila termín pojednávania a vydala pokyn
na doručenie návrhu sťažovateľky na prerušenie konania protistrane;
- 29. októbra 2013 právny zástupca pôvodných žalovaných doručil vyjadrenie
k návrhu na prerušenie konania;
- 24. januára 2014 okresný súd vydal uznesenie č. k. 5 C 47/2008-137, ktorým
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. 7 C 193/2013;
- 19. februára 2014 právny zástupca pôvodnej žalovanej doručil odvolanie proti
uzneseniu č. k. 5 C 47/2008-137 z 24. januára 2014;
- 6. marca 2014 zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie rovnopisu odvolania
protistrane a vykonanie prípravných úkonov na predloženie spisu krajskému súdu;
- 2. júla 2014 bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu;
- 17. júla 2014 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 Co 137/2014-153, ktorým zrušil
uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 47/2008-137 z 24. januára 2014; uznesenie krajského
súdu nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2014;
- 23. júla 2014 krajský súd vyžiadal od okresného súdu kópiu osvedčenia o dedičstve
po žalovanom v 1. rade, žiadosť bola vybavená obratom;
- 29. júla 2014 krajský súd vrátil spis okresnému súdu;
- 27. augusta 2014 okresný súd vydal pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu
č. k. 2 Co 137/2014-153 zo 17. júla 2014;
- 22. apríla 2015 zákonná sudkyňa vydala pokyn na nahliadnutie do spisu okresného
súdu sp. zn. 7 C 193/2013;
- 28. apríla 2015 zákonná sudkyňa vydala pokyn na vylúčenie pripojeného spisu
okresného súdu sp. zn. 7 C 193/2013;
- 7. apríla 2016 sťažovateľka doručila vyjadrenie s návrhmi na vykonanie
dokazovania;
- 2. mája 2016 bol z dôvodu zmeny v obsadení okresného súdu sudcami spis
pridelený na konanie sudcovi ;
- 9. augusta 2016 sťažovateľka doručila ďalšie vyjadrenie vo veci s návrhmi
na dokazovanie;
- 10. augusta 2016 zákonný sudca nariadil pojednávanie na 8. november 2016;
- 26. septembra 2016 bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade;
- 30. septembra 2016 bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných
v 1. a 2. rade s uvedením dôvodu odročenia pojednávania;
- 4. októbra 2016 zákonný sudca vydal pokyn na doručenie vyjadrení žalovaných
právnemu zástupcovi sťažovateľky;
- 13. októbra 2016 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k veci so žiadosťou
o odročenie pojednávania;
- 4. novembra 2016 okresný súd z dôvodu úmrtia pôvodných žalovaných
v 1. a 2. rade zrušil termín pojednávania;
- 9. decembra 2016 žalovaný v 3. rade zaslal do spisu písomné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení;
- 12. decembra 2016 sťažovateľka podala návrh na spojenie vecí;
- 20. januára 2017 právny zástupca žalovaného v 3. rade podal vyjadrenie k veci
(vrátane splnomocnenia na zastupovanie);
- 30. januára 2017 okresný súd vydal uznesenie č. k. 5 C 47/2008-222 o zamietnutí
návrhu na spojenie vecí;
- 28. februára 2017 okresný súd vydal uznesenie č. k. 5 C 47/2008-223, ktorým bolo
konanie prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodne žalovanej
v 2. rade.
Do dňa rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nebolo
napadnuté konanie právoplatne skončené.
III.
13. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej
aj „SSP“).
19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa
bude konať nové pojednávanie.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
21. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153
CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 ‒§ 172 CSP
o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP,
podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1
prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Ústavný súd [obdobne ako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“)] pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.
23. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba
v občianskoprávnej veci o zaplatenie peňažnej sumy 1 311,39 € s príslušenstvom.
Rozhodovanie všeobecných súdov o takýchto návrhoch patrí do ich bežnej rozhodovacej
činnosti a spor sa nevyznačuje žiadnymi podstatnými okolnosťami svedčiacimi o osobitej
zložitosť skutkového alebo právneho základu veci. Dĺžku konania však ovplyvnilo aj
vedenie iných konaní, ktorých výsledok mal priamy vplyv na posúdenie právneho základu
napadnutého konania, a preto bolo konanie 1-krát právoplatne a 1-krát neprávoplatne
prerušené.
24. Správanie sťažovateľky v konaní je druhým kritériom pri rozhodovaní, či
v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd zistil, že
z dôvodu na strane sťažovateľky bolo odročené pojednávanie nariadené na 8. august 2012
(neprítomnosť právneho zástupcu sťažovateľky v Slovenskej republike), taktiež
pojednávanie nariadené na 25. október 2013 (z dôvodu, že sťažovateľka požiadala
o prerušenie konania do skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
7 C 193/2013) a čiastočne aj pojednávanie nariadené na 8. november 2016 (v tomto prípade
odročenie pojednávania navrhovali obidve sporové strany). V súvislosti s hodnotením
správania sťažovateľky v konaní považuje ústavný súd za nutné prisvedčiť argumentácii
okresného súdu, že sťažovateľka 17. augusta 2012 navrhla nielen pripustenie vstupu
ďalšieho subjektu na strane žalovaných, ale upravila aj svoj žalobný návrh (formulovala ho
v podobe alternatívneho petitu), poukazujúc na výsledok iného súdneho konania vedeného
pred okresným súdom pod sp. zn. 4 C 4/2007, ktorý však vyžaduje vykonanie dokazovania
o iných rozhodujúcich skutočnostiach vedúcich napokon aj k inému právnemu posúdeniu
prípadu. Z priebehu konania ďalej vyplýva, že sťažovateľka podaním doručeným
23. septembra 2013 navrhovala aj prerušenie konania z dôvodu iniciovania iného súdneho
konania (vedeného pod sp. zn. 7 C 193/2013), ktorého výsledok mal byť podstatný
pre následné rozhodnutie o žalovanom nároku, pričom rozhodovanie práve o procesnom
návrhu sťažovateľky okresným súdom zjavne tiež viedlo k ďalšiemu predĺženiu konania.
Uvedené okolnosti, ktoré možno pričítať sťažovateľke, preto ústavný súd zohľadnil najmä
pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia.
25. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.
26. Z ústavným súdom zapožičaného spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd
sa v konaní dopustil dlhších období nečinnosti, konkrétne v období od 16. apríla 2008
do 16. apríla 2009 a tiež v obdobiach od 14. augusta 2012 do 28. februára 2013,
od 27. augusta 2014 do 22. apríla 2015 a od 28. apríla 2015 do 10. augusta 2016.
Z uvedeného spisu tiež vyplýva, že napadnuté konanie bolo v období od 30. októbra 2009
do 11. apríla 2012 prerušené v súvislosti so súbežne prebiehajúcim konaním medzi
sťažovateľkou a žalovaným v 3. rade, pričom z pripojeného rozsudku okresného súdu
sp. zn. 4 C 4/2007 z 15. decembra 2010 vyplýva, že konanie okresného súdu vedené
pod sp. zn. 4 C 4/2007, pre ktoré bolo napadnuté konanie prerušené, právoplatne skončilo
14. apríla 2011. Na podnet sťažovateľky bolo napadnuté konanie neprávoplatne prerušené aj
v období od 24. januára 2014 do 23. júla 2014, čo však krajský súd na podklade podaného
odvolania protistrany zrušil uznesením č. k. 2 Co 137/2014- 53 najmä z dôvodu, že ďalšie
prerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti priebehu
konania. Napokon, v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti bolo uznesením
č. k. 5 C 47/2008-23 z 28. februára 2017 rozhodnuté o v poradí už treťom prerušení
konania, a to z dôvodu neskončeného dedičského konania po pôvodnej žalovanej v 2. rade
( ), ktoré je vedené pod sp. zn. 1 D 42/2017.
27. Ústavný súd konštatuje, že hlavnou príčinou vzniknutej neprimeranej dĺžky
súdneho konania je v predloženej veci predovšetkým nečinnosť okresného súdu súhrnne
v období viac ako troch rokov a sčasti aj jeho neefektívny postup, ktorý sa prejavil napríklad
v zrušení pojednávania nariadeného na 16. august 2012 bez toho, aby bol zrejmý dôvod jeho
zrušenia. V dôsledku toho nebola vec do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti
právoplatne skončená. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj
nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol
(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
28. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu ústavný
súd stabilne uvádza, že ani systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti, ktoré
okresný súd podrobne objasnil vo svojom vyjadrení k sťažnosti, nemožno pripisovať
na ťarchu účastníkov súdneho konania, a tak oslabiť mieru ochrany ich základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,
a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu (pozri napr. I. ÚS 119/03, I. ÚS 150/06). S ohľadom na dopadajúcu
judikatúru ESĽP (pozri napríklad rozsudky vo veci Ištván, Ištvánová proti Slovenskej
republike a Komanický proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012), z ktorej vyplýva záver,
že sťažnosť predsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno
považovať za efektívny právny prostriedok nápravy porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd nepovažoval ani absenciu podania uvedenej sťažnosti predsedníčke
okresného súdu za prekážku prerokovania sťažnosti doručenej ústavnému súdu vo veci
namietaných zbytočných prieťahov postihujúcich napadnuté konanie.
29. Ústavný súd pri hodnotení rozsahu zbytočných prieťahov prihliadal aj na svoju
ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sa v prerušenom konaní nemôžu vykonávať žiadne
procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty jeho účastníkov, a tým nemôže
dôjsť ani k naplneniu účelu sťažovateľkou označených práv. Nečinnosť súdu v dôsledku
existencie prekážky jeho postupu vytvorenej zákonom ustanoveným postupom – ako to je aj
v danom prípade právoplatným uznesením o prerušení konania č. k. 5 C 47/2008-78
z 30. októbra 2009, tak ústavný súd neposudzoval ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní
(m. m. III. ÚS 42/02, III. ÚS 121/2013).
30. Vzhľadom na celkovú dĺžku súdneho konania, ktoré po zohľadnení obdobia,
v ktorom bolo konanie prerušené, možno kvantifikovať na 6 a pol roka, ako aj vzhľadom
na uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu dospel ústavný súd k záveru, že v danej veci
bolo postupom okresného súdu porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
IV.
31. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej
osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľky v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému
súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby ďalej konal
bez zbytočných prieťahov. Ústavným súdom vyslovený príkaz konať vo veci
bez zbytočných prieťahov je povinný rešpektovať okresný súd, aj pokiaľ bude tento
v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony
vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí odvolacieho súdu účastníkom konania.
32. Sťažovateľka žiadala priznať od okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume
9 000 €, keďže dĺžka napadnutého konania je hrubým zásahom do „ústavou a Dohovorom
garantovaných práv“ a v dôsledku „neodstránenia stavu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ nachádza, vzniká sťažovateľovi škoda spočívajúca v ušlom zisku“.
33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a na neho nadväzujúceho § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušené, aj primerané finančné
zadosťučinenie.
34. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných
podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).
36. V okolnostiach daného prípadu ústavný súd zastáva názor, že na dovŕšenie
nápravy porušenia sťažovateľkou označených práv je potrebné sťažovateľke priznať aj
primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal z celkovej dĺžky
súdneho konania po zohľadnení dĺžky prerušenia konania, ako aj zo zisteného rozsahu
nečinnosti okresného súdu a prihliadal aj na tie okolnosti vzniku zbytočných prieťahov,
ktoré možno pričítať správaniu sťažovateľky (bližšie pozri bod 24 odôvodnenia tohto
nálezu). Vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval za primerané priznať sťažovateľke
finančné zadosťučinenie v sume 700 €.
37. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
38. Sťažovateľka si uplatnila trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 551,19 €,
a to za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti
a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu), čo zodpovedá odmene, ako aj sume paušálnych
náhrad za tri úkony právnej služby podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Odmena za 1 úkon právnej služby v roku 2016 predstavovala sumu 143 €
a v roku 2017 sumu 147,33 € a paušálna náhrada za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku
2016 sumu 8,58 € a v roku 2017 sumu 8,84 €.
39. Ústavný súd vzhliadol za dôvodné priznať sťažovateľke úhradu trov právneho
zastúpenia len za dva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2016
(t. j. prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti), vzhľadom na to, že v replike
sťažovateľky z 22. marca 2017 k stanovisku okresného súdu síce sťažovateľka odporovala
tvrdeniam uvedeným v stanovisku okresného súdu, avšak neuviedla žiadne zásadne nové
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci. Ústavný súd preto
porušovateľa základného práva zaviazal na zaplatenie úhrady trov právneho zastúpenia
sťažovateľke v sume 363,79 € v súlade s už označenými ustanoveniami vyhlášky
(pozostávajúcej z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 143 €, paušálnej náhrady
nákladov v sume 2 x 8,58 € a dane z pridanej hodnoty v sume 60,63 €).
40. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2017