Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 318/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Mátrayom, Masarykova 16, Prešov, pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je povinným z exekúcie

v napadnutom konaní a na okresnom súde podal 17. septembra 2013 návrh na odklad

a zastavenie exekúcie (ďalej len „návrh“). O návrhu rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 3. januára 2017, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola

zastavená. Sťažovateľ však poukazuje na to, že predmetné uznesenie dosiaľ nenadobudlo

právoplatnosť.

Sťažovateľ podal 20. februára 2017 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní (ďalej len „sťažnosť na prieťahy“). Predseda okresného súdu

v odpovedi na predmetnú sťažnosť sp. zn. Spr. 2231/2017 z 2. marca 2017 vo veci uznal

nečinnosť okresného súdu, za príčinu označil personálne poddimenzovanie súdu a vysoký

nápad exekučných vecí. Za vniknuté prieťahy sa ospravedlnil.

Sťažovateľ namieta, že prerokovávaná vec nebola právne náročná na rozhodnutie,

a zdôrazňuje, že v dôsledku 4-ročnej nečinnosti okresného súdu sa exekvovaná suma

navýšila z 1 022,82 € na sumu 12 637,07 €.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal mu

náhradu trov právneho zastúpenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €.

Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje dĺžkou napadnutého

konania a nenáročnosťou veci na rozhodnutie, pričom zdôrazňuje, že vo veci nebolo treba

vykonávať žiadne dokazovanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Vo veci je nesporným faktom, že okresný súd nerozhodol o jednoduchom návrhu

sťažovateľa približne 40 mesiacov.

Ústavný súd však vo svojej judikatúre už viackrát rozhodol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Na tomto mieste ústavný súd poukazuje tiež na to, že vo veci je rovnako nesporným

faktom, že sťažovateľ sa počas akútne trvajúcich prieťahov prerokovania svojej veci nijako

nedomáhal. Sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podal predsedovi okresného súdu

až po rozhodnutí okresného súdu o návrhu.

Sťažovateľ, vedomý si situácie, že predsedom okresného súdu boli prieťahy

v napadnutom konaní uznané, podáva ústavnému súdu túto sťažnosť. Podľa názoru

ústavného súdu však sťažovateľ týmto počínaním sleduje iba materiálny prospech

z prípadného priznania finančnej satisfakcie, pretože okresnému súdu od podania sťažnosti

na prieťahy v napadnutom konaní (20. februára 2017) neposkytol takmer žiadny priestor

na nápravu priebehu napadnutého konania (sťažnosť na prieťahy v konaní podáva

okresnému súdu dokonca až po rozhodnutí o zastavení exekúcie) a pred ústavným súdom

sa už 22. marca 2017 (teda v priebehu niekoľkých dní po odpovedi predsedu okresného

súdu na podanú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní) domáhal konštatovania

prieťahov, o ktoré sa v období skutočnej nečinnosti okresného súdu nijako nezaujímal.

V súvislosti s tým, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní uznal existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne, ústavný súd

vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu

uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti

na to podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie ( zákona

o ústavnom súde), pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry,

považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení

s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť namietajúca postup

okresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017