Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 318/2017
PDF · 100.79 KB
No categories available
III. ÚS 318/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Mátrayom, Masarykova 16, Prešov, pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 Er 209/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 209/2009 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je povinným z exekúcie
v napadnutom konaní a na okresnom súde podal 17. septembra 2013 návrh na odklad
a zastavenie exekúcie (ďalej len „návrh“). O návrhu rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.
38 Er 209/2009 z 3. januára 2017, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola
zastavená. Sťažovateľ však poukazuje na to, že predmetné uznesenie dosiaľ nenadobudlo
právoplatnosť.
Sťažovateľ podal 20. februára 2017 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v napadnutom konaní (ďalej len „sťažnosť na prieťahy“). Predseda okresného súdu
v odpovedi na predmetnú sťažnosť sp. zn. Spr. 2231/2017 z 2. marca 2017 vo veci uznal
nečinnosť okresného súdu, za príčinu označil personálne poddimenzovanie súdu a vysoký
nápad exekučných vecí. Za vniknuté prieťahy sa ospravedlnil.
Sťažovateľ namieta, že prerokovávaná vec nebola právne náročná na rozhodnutie,
a zdôrazňuje, že v dôsledku 4-ročnej nečinnosti okresného súdu sa exekvovaná suma
navýšila z 1 022,82 € na sumu 12 637,07 €.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 209/2009, priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 €.
Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje dĺžkou napadnutého
konania a nenáročnosťou veci na rozhodnutie, pričom zdôrazňuje, že vo veci nebolo treba
vykonávať žiadne dokazovanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Vo veci je nesporným faktom, že okresný súd nerozhodol o jednoduchom návrhu
sťažovateľa približne 40 mesiacov.
Ústavný súd však vo svojej judikatúre už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom
podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Na tomto mieste ústavný súd poukazuje tiež na to, že vo veci je rovnako nesporným
faktom, že sťažovateľ sa počas akútne trvajúcich prieťahov prerokovania svojej veci nijako
nedomáhal. Sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní podal predsedovi okresného súdu
až po rozhodnutí okresného súdu o návrhu.
Sťažovateľ, vedomý si situácie, že predsedom okresného súdu boli prieťahy
v napadnutom konaní uznané, podáva ústavnému súdu túto sťažnosť. Podľa názoru
ústavného súdu však sťažovateľ týmto počínaním sleduje iba materiálny prospech
z prípadného priznania finančnej satisfakcie, pretože okresnému súdu od podania sťažnosti
na prieťahy v napadnutom konaní (20. februára 2017) neposkytol takmer žiadny priestor
na nápravu priebehu napadnutého konania (sťažnosť na prieťahy v konaní podáva
okresnému súdu dokonca až po rozhodnutí o zastavení exekúcie) a pred ústavným súdom
sa už 22. marca 2017 (teda v priebehu niekoľkých dní po odpovedi predsedu okresného
súdu na podanú sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní) domáhal konštatovania
prieťahov, o ktoré sa v období skutočnej nečinnosti okresného súdu nijako nezaujímal.
V súvislosti s tým, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy
v napadnutom konaní uznal existenciu prieťahov a ospravedlnil sa za ne, ústavný súd
vo svojej predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu
uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti
na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 zákona
o ústavnom súde), pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry,
považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení
s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
Tento stav vedie ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť namietajúca postup
okresného súdu v napadnutom konaní je zjavne neopodstatnená a podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde je potrebné ju odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti (priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017