Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-95-2026.pdf
PDF · 126.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/95/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K. H. N., dieťa rodičov: matky Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. N., D. XXX/XX, XXX XX K. H. N., právne zastúpenej Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves a otca N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., K. H. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpeného JUDr. Dominikou Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Sadová 1967/2, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a znížení výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 18P/38/2026-95 zo dňa 01. apríla 2026 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie XX.XX.XXXX otec maloletej žiadal zmeniť úpravu jeho styku s maloletou K. tak, ako je uvedené v návrhu a zároveň upraviť aj styk s maloletou počas sviatkov a prázdnin. Zároveň žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 110 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne s povinnosťou uhrádzať výživné vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci k rukám matky a trovy konania nežiadal priznať. Matka sa vyjadrila k návrhu podaním zo dňa XX.XX.XXXX a žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Kolízny opatrovník doručil XX.XX.XXXX správu zo sociálneho šetrenia, pričom realizoval pohovor s oboma rodičmi. V správe uviedol, že s návrhom otca sa nestotožňuje a vzhľadom na to, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností uplynulo krátke obdobie, odporučil jeho návrh v celom rozsahu zamietnuť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Z obsahu napadnutého rozhodnutia Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom pod sp. zn. 18P/38/2026 - 95 dňa 01. apríla 2026 rozhodol tak, že I. Návrh otca na rozšírenie styku s maloletou K. N., nar. XX.X.XXXX zamieta.
II. Styk otca s maloletou K. N., nar. XX.X.XXXX upravený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 18P/5/2025 - 132 zo dňa 4.7.2025 sa po uplynutí 5-tich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku bude realizovať bez prítomnosti matky. III. Návrh otca na zníženie výživného zamieta. IV. Rodičia sú povinní podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte psychologicko- poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. H. N. v rozsahu XX-tich hodín od právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona o rodine, konkrétne § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2 a § 37 ods. 2.
4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že návrh otca na zmenu styku jeho rozšírením nie je dôvodný. Zároveň konštatoval, že na strane účastníkov nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúce rozšírenie rozsahu styku otca s maloletou K. a súd má za to, že doposiaľ neuplynula dostatočne dlhá doba pre rozhodnutie o zmene rozsahu styku. Posledná úprava ohľadom styku otca s maloletou bola rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné, aby sa styk naďalej realizoval v prítomnosti matky a otec sa s jej pomocou zdokonalil v rodičovských zručnostiach, pričom práve k tvrdeniu o práve rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti na styk s dieťaťom v rozsahu 50 % voľného času dieťaťa s odkazom na judikatúru súdov súd uviedol, že prioritným kritériom konaní týkajúcich sa maloletého dieťaťa je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že otec nedisponuje v súčasnej dobe dostatočnými rodičovskými zručnosťami nevyhnutnými pre realizáciu styku v zmysle jeho návrhu a taktiež nedisponuje ani dostatočným príjmom. S poukazom na uvedené súd návrh otca na rozšírenie styku zamietol, pričom sa nezaoberal ani otázkou predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia a zároveň dospel k záveru, že po uplynutí adaptačného obdobia je možná realizácia styku otca s maloletou i bez prítomnosti matky, a to s poukazom na rozsah súdom upraveného styku v trvaní X až X B. hodiny, a to po uplynutí 5. mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Za nedôvodný súd vyhodnotil i návrh otca na zníženie výživného, nakoľko v konaní nemal preukázanú zmenu pomerov závažnejšieho charakteru odôvodňujúcu takúto zmenu rozhodnutia o výživnom. Otec podal návrh po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, pričom jeho pomery sa nezmenili, je aj naďalej práceneschopný, poberá nemocenské dávky a naďalej je zamestnaný v pracovnom pomere s kratším pracovným časom v rozsahu XX hodín týždenne s hodinovou sadzbou 5 eur. I keď oficiálne dosahoval z pracovného pomeru priemernú čistú mesačnú mzdu v sume 167,58 eur, v predchádzajúcom konaní sám potvrdil, že v zamestnaní trávil dlhší čas a počas sociálneho šetrenia špecifikoval svoj príjem sumou od 680 do 690 eur mesačne, z ktorého súd pri určení výživného aj vychádzal. Súd konštatoval, že má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem z pracovného pomeru, nakoľko jeho zdravotný stav je stabilizovaný, nebola mu priznaná invalidita a znížená pracovná schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Výška nemocenských dávok je závislá od výšky dosahovaného príjmu a zo samotného vyjadrenia otca v predchádzajúcom konaní vyplynulo, že jeho skutočný príjem z pracovného pomeru bol vyšší. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je samé schopné sa živiť by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Zároveň súd prvej inštancie uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte psychologicko - poradenských služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K. H. N. v rozsahu XX. hodín od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom jeho účelom je odstránenie komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcich z ich výrazne negatívneho vzťahu, nastavenia správania sa a s rešpektom k druhému rodičovi, ako aj tlmenie negatívnych emócií pre dieťaťom s cieľom eliminovať jeho vťahovanie do problémov a konfliktov medzi nimi. Je podľa súdu prvej inštancie na rodičoch, aby pristupovali k svojmu dieťaťu veľmi opatrne a vždy povyšovali jeho záujmy nad svoje záujmy, očakávania a potreby.
III. Odvolanie otca a matky a vyjadrenia účastníkov k odvolaniu
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to konkrétne proti výrokom I. a II. rozsudku. Odvolanie odôvodnil poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Podľa odvolateľa je rozhodnutie založené na nesprávnych skutkových zisteniach, rozhodnutie ignoruje obštrukčný postoj matky a rezignuje na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Matka si uzurpuje
právo rozhodovať o styku otca s maloletou. Odvolateľ zároveň poukázal na to, že matka, keď pracovala v E., o maloletú sa starali starí rodičia, z čoho vyplýva, že maloletá je schopná dlhší čas tráviť bez prítomnosti matky. Matka pritom obišla otca, ktorého by vytesnila zo života dcéry. Podľa odvolateľa matka mu bráni v styku s dcérou, priamo bráni otcovi v získavaní informácií o dieťati. Matka zrušila termíny styku bez umožnenia náhradného termínu a pri styku vyvolávala neustále konflikty. Nie je pravdou ako tvrdí odvolateľ, že nevyužíval určitý styk a aj keď odišiel skôr, styk skončil z toho dôvodu, že to bolo v záujme maloletého dieťaťa. Súd podľa otca tohto trestá za nedostatok zručností a neumožňuje mu tráviť s dcérou čas osamote. Poukázal pritom na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 138/2013 bez akýchkoľvek spojitostí so samotnou vecou. Podľa odvolateľa súd sa oprel v odôvodnení rozhodnutia o povrchné a formalistické závery kolízneho opatrovníka. Podľa otca najlepší záujem dieťaťa nie je úzkostlivé brzdenie vzťahu otca, ale jeho aktívna podpora s dieťaťom, pričom poukázal na nález ÚS SR III.ÚS 318/2017 opätovne bez spojitosti s danou vecou, resp. konkrétnym vysvetlením poukazu na toto rozhodnutie. Podľa odvolateľa súd sa vôbec nezaoberal návrhom otca na úpravu styku počas sviatkov a prázdnin a rozhodnutie je podľa neho arbitrárne, nepreskúmateľné a v rozpore s povinnosťou súdu rozhodnúť o celom návrhu.
6. Otec navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci vydal tento rozsudok: I. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 18P/38/2026 - 95, zo dňa 1. apríla 2026 sa vo výroku I. a výroku II. mení takto: „Styk otca s maloletou K. N., nar. XX.X.XXXX, sa upravuje nasledovne: a) Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou bez prítomnosti matky každý párny týždeň v sobotu a nedeľu od XX:XX hod. do XX:XX hod., každý nepárny týždeň v utorok, stredu a piatok od XX:XX hod. do XX:XX hod., kedy si maloletú vyzdvihne v mieste bydliska matky a po skončení styku ju v mieste bydliska matky odovzdá. b) Po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia je otec oprávnený stýkať sa s maloletou K. každý párny víkend v sobotu od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod., každý nepárny týždeň od utorka od XX:XX hod. do štvrtka do XX:XX hod., kedy maloletú vyzdvihne od matky a po ukončení styku ju matke odovzdá v mieste jej bydliska. c) Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny rok od XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX. do XX.XX hod. a od XX.XX. nasledujúceho kalendárneho roka od XX:XX hod. do XX.XX. do XX.XX hod., a každý párny kalendárny rok od XX.XX. od X.XX hod do XX.XX. do X.XX hod a od XX.XX. od X.XX hod do X.X. nasledujúceho kalendárneho roka do XX.XX hod. d) Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok od Zeleného štvrtka od X.XX hod. do nasledujúceho utorka do XX.XX hod. e) Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny rok od X.X. od X.XX hod. do X.X. do XX.XX hod., od XX.X. od X.XX hod. do XX.X. do XX.XX hod., od X.X. od X.XX hod. do X.X. do XX.XX hod. a od XX.X. od X.XX hod. do XX.X. do XX.XX hod.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku II. a IV. podala odvolanie matka a navrhuje, aby odvolací súd celé rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, resp. zmenil rozhodnutie sám podľa § 388 CSP tak, že zrušuje výrok II. a IV. v celom rozsahu. Podľa matky je rozhodnutie neodôvodnené v zmysle § 220 CSP, pričom poukazuje na rozhodnutie ÚS SR 44/2003, ÚS 115/2003, ÚS2d 09/2004, ktoré rozhodnutia podľa nej zvýrazňujú zásadu, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Podľa odvolateľky výrok II. v bode 28 na strane 11 a 12 a výrok IV. v bode 30 rozsudku, v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé, nedostatočné a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Čo sa týka odvolania ohľadom výroku II. podľa matky, otec sa nevie postarať o maloletú K. sám, pričom prostredie v jeho rodine je neprijateľné, v domácnosti žije jeho psychicky narušená sestra a aj pes, ktorý je vo vnútri domácnosti a ide o nehygienické prostredie. Čo sa týka odvolania voči výroku IV., výchovné opatrenie podľa matky neprinesie žiadny efekt, pričom matka nemá záujem o žiadne konflikty s otcom z dôvodu jeho správania sa voči nej, len reagovala na jeho neprimerané poznámky.
8. Kolízny opatrovník podal vyjadrenie z XX.XX.XXXX a uviedol, že otec necelý mesiac po pôrode maloletej K. neoprávnene zdržiaval dieťa v jeho domácnosti a vydal dieťa matke až XX.XX.XXXX realizáciou výkonu uznesenia súdnou cestou. Kolízny opatrovník bol pri prvých stretnutiach otca s maloletou K. a bol stále a je nápomocný pri realizácii styku, ako aj stretnutia rodičov. Jeho úlohou je
výlučne ochrana záujmov maloletého dieťaťa, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom navrhol odvolanie otca ako nedôvodné zamietnuť.
9. Doplnenie vyjadrenia otca k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslal otec prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom argumentuje, že reaguje na závažné skutkové tvrdenia, obvinenia a argumentačné rozpory uvedené v správe kolízneho opatrovníka a vo vyjadrení matky, ktoré považuje za potrebné uviesť na správnu mieru v záujme objektívneho zistenia skutočného stavu veci a ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolateľ považuje odporúčanie kolízneho opatrovníka zamietnuť odvolanie otca za formalistické, jednostranné a zjavne ignorujúce dlhodobú obštrukčnú stratégiu matky, ktorej cieľom je úplné vytesnenie otca zo života dcéry. Odvolateľ prvom rade poukazuje na zjavnú formálnu a pisársku chybu v texte vyjadrenia kolízneho opatrovníka, kde sa uvádza dátum XX.XX.XXXX v súvislosti s plynutím 5 mesačnej lehoty na realizáciu styku bez prítomnosti matky. Táto lehota v zmysle II. výroku napadnutého rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX začína plynúť až od právoplatnosti tohto nového rozsudku, nie od rozhodnutia z roku XXXX. Kolízny opatrovník vo svojej správe tendenčne a bez hlbšieho preverenia okolností preberá tvrdenia matky. Odvolateľ matke pri jej príchode s kolíznou opatrovníčkou na sedenie jasne vysvetlil, že jej dieťa okamžite odovzdá akonáhle predloží lekárske potvrdenie od lekára, že je v poriadku a dieťaťu nehrozí z jej strany nebezpečie. Tvrdenie, že dieťa bolo zadržiavané neoprávnene je úplne vyvrátené faktom, že navrhovateľ dcéru odovzdal bezodkladne v momente, kedy mu bolo osobne sudkyňou doručené vydané neodkladné opatrenie, pričom k odovzdaniu došlo priamo do rúk kolízneho opatrovníka a za prítomnosti sudkyne. Rovnako zavádzajúce je nepravdivé tvrdenie kolízneho opatrovníka, že dieťa bolo v tomto období bezdôvodne kŕmené umelým mliekom na úkor materského mlieka. Ďalej argumentuje odvolateľ v doplnení vyjadrenia, že výčitka kolízneho opatrovníka, že otec prenechal vtedy mesačnú dcéru v starostlivosti svojej matky a odchádzal do práce je taktiež neopodstatnená, pretože navrhovateľ do práce odchádzal, avšak výhradne na nevyhnutný čas jednej až dvoch hodín. Zároveň navrhovateľ dôrazne popiera tvrdenie kolízneho opatrovníka, že by ho pracovníčka úradu pri prvých stretnutiach akokoľvek poučovala o vhodnosti stravy. Skutočnosťou je, že pri podaní keksíka sa menovaná pracovníčka spolu s matkou len málo usmievali a zo strany kolízneho opatrovníka nedošlo k žiadnemu odbornému usmerňovaniu. Odvolateľ zároveň v doplnení vyjadrenia uviedol, že v súvislosti s absolútnou nečinnosťou ignoranciou a zjavnou zaujatosťou zo strany kolízneho opatrovníka poukazuje, že vždy navrhoval telefonicky kontakt s kolíznou opatrovníčkou a písomné maily posielal vždy kolíznemu opatrovníkovi. Keď sa otec počas týchto telefonátov snažil informovať o stave svojej dcéry a chcel vysvetliť rodinnú situáciu, kolízna opatrovníčka nenechala ho dohovoriť a dala za pravdu vždy matke. K otázke výskytu separačnej úzkosti u maloletého dieťaťa, ktorou kolízny opatrovník obhajuje potrebu obmedzenia styku s otcom otec uviedol, že na závery úradu sú vedecky nepodložené, nepresné a účelovo interpretované v neprospech otca. Maloletá, ktorá má aktuálne necelých XX mesiacov sa nachádza na prirodzenom vývojovom vrchole tohto štádia a riešením tejto situácie však v žiadnom prípade nemôže byť zakonzervovanie súčasného stavu a izolácia dieťaťa od otca, ako navrhuje kolízny opatrovník a matka.
10. Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhuje odvolaciemu súdu na námietky odporkyne a kolízneho opatrovníka neprihliadať a odvolaniu otca v celom rozsahu vyhovieť a zmeniť napadnutý rozsudok v zmysle návrhu.
11. Opätovne zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právnej zástupkyne sa vyjadril otec maloletej K. k vyjadreniu matky a úradu práce, pričom poukazuje na odvolanie matky ohľadom výroku II. a IV. a dôvodí tým, že z celkového správania a procesného postupu matky je úplne zrejmé, že nemá žiadny úprimný záujem vytvárať priaznivé prostredie na postupné rozširovanie styku a prehlbovanie vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou. Matka namiesto podpory vzťahu dcéry s otcom stavia umelé prekážky v samotnom styku. Takýto prístup matky priamo odporuje jej zákonnej povinnosti pripraviť dieťa na styk a vytvárať pozitívny obraz otca, pričom jej skutočným cieľom je zakonzervovať súčasný stav obmedzeného styku pod jej neustálou kontrolou a urobiť z otca len občasného a bezvýznamného návštevníka v živote dcéry, čo je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že by otec dcéru nekŕmil, pričom ako dôkaz predložil fotografiu, na ktorej dcéru kŕmi detskou výživou. Matka takéto tvrdenia banálnej situácie zneužíva na jeho diskreditáciu pred súdom, naopak otec poukazuje na to, že práve matka maloletej dcére podáva správu, ktorá je vzhľadom na jej nízky vek absolútne nevhodná. Otec predkladá súdu fotografie, kde maloletej dcére podáva matka pohár so šľahačkou. Zároveň tvrdenia odporkyne o častom nedostavení sa otca na styk a jeho meškaní
sú nepravdivé. Pokiaľ došlo v ojedinelých prípadoch k meškaniu, išlo maximálne o 2 až 3 prípady, a to 5 až 10 minút. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu tendenčne interpretuje zámer otca vziať dcéru do domu svojich rodičov ako prejav jeho neschopnosti a snahy preniesť starostlivosť na tretiu osobu. O dcéru sa však bude primárne a osobne starať výlučne on sám. Odporkyňa vo svojom vyjadrení hrubo osočuje neoverené tvrdenia o sestre otca, pričom táto nemá žiadnu psychiatrickú poruchu, jej zdravotný stav nepredstavuje žiadne riziko pre okolie podľa lekárskej správy Z.. D.. Tvrdenie matky, že v domácnosti otca žije pes, je úplne výmyslom, nakoľko v domácnosti otca sa žiadny pes nenachádzal nikdy. Domácnosť otca je v Z., je plne a bezpečne pripravená na pobyt a starostlivosť o maloletú dcéru, pričom má vyhradenú vlastnú izbu, kde je pripravená pre maloletú K. izba pre stály styk s otcom. Čo sa týka tvrdení matky vo vyjadrení k odvolaniu voči výroku IV., ktorým bolo uložené výchovné opatrenie, toto opatrenie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa absolútne dôvodné a nevyhnutné. Otec sa vždy snažil a snaží komunikovať s odporkyňou výhradne písomne a výlučne vo veciach týkajúcich sa maloletej dcéry. Matka si musí uvedomiť, že jej súkromný život nemôže stáť nad zákonným právom dieťaťa na styk s oboma rodičmi. Ďalej poukázal na to, že matka maloletej vyjadrila sa ohľadom podania oznámenia na Obvodnom oddelení PZ K. H. N. z XX.XX.XXXX pre údajné vulgárne nadávky a vyhrážanie zo strany otca maloletej K.. Uvedené podanie oznámenia na polícii je zo strany odporkyne vysoko účelové a šikanózne s cieľom vyrobiť negatívny záznam voči otcovi maloletej K. pre potreby odvolacieho konania. Zároveň poukazuje vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX, že jeho odporúčanie zamietnuť odvolanie otca je formalistické a nezohľadňuje dlhodobú obštrukčnú stratégiu matky. Ojedinelý incident z minulosti nemôže slúžiť ako doživotný argument na obmedzovanie rodičovských práv otca a blokovanie jeho vzťahu s dcérou. V závere svojho vyjadrenia k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ako aj k vyjadreniu matky argumentuje poukazom, že bránenie v styku bez prítomnosti matky po dosiahnutí veku XX. mesiacov nemá žiadne opodstatnenie a odporuje prirodzenému vývinu dieťaťa. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/10/2022, podľa ktorého konflikt rodičov nemôže byť riešený obmedzovaním styku dieťaťa s otcom a zároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/254/2018, podľa ktorého otec sa nemôže učiť rodičovským zručnostiam, pokiaľ mu na to matka nevytvorí dostatočný priestor a neumožní mu samostatný styk s dieťaťom. Tvrdenie matky vo vyjadrení k odvolaniu, že navrhovateľ nemá zručností, a preto s ním dieťa nemôže byť samo je paradox, nakoľko jedine styk bez prítomnosti kontrolujúcej a nepriateľsky naladenej matky umožní otcovi plne rozvinúť jeho rodičovské kompetencie. Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov navrhuje otec maloletej, aby odvolací súd na námietky odporkyne v jej vyjadrení k odvolaniu neprihliadal, odvolaniu otca v celom rozsahu vyhovel a zmenil napadnutý rozsudok v zmysle jeho návrhu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas v súlade s ust. § 362 ods. 1 CSP oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané v súlade s § 359 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ust. § 355 ods. 1 CSP po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ust. § 65 CMP a dôvodmi odvolaní s poukazom na § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
13. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti padnutého rozhodnutia svoje ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolatelia uvádzajú v odvolaní vyriešil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaniami tak otca, ako aj matky maloletej K., pričom odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie na základe dôvodov uvedených v rozhodnutí odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva svoje argumenty.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostrené v odvolacom konaní odvolateľmi, bolo potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na určenie rozsahu samotnej zmeny styku, ako aj zmeny výšky výživného a samotného rozsahu styku a zároveň posúdiť či je uložené výchovné opatrenie v záujme maloletého dieťaťa, ako aj v záujme rodičov maloletej K..
16. Ako vyplýva z obsahu odvolaní, otec maloletej K. nesúhlasil s výrokom I., II. rozsudku, pričom argumentoval tým, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnych zisteniach, ignorujúcich obštrukčný postoj matky a rezignuje toto dohodnutie na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie posúdil dôkladne návrh otca na zmenu úpravy styku, a to na základe podaného návrhu, ktorý nadväzuje na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo právoplatne skončené dňom XX.XX.XXXX. Aj podľa odvolacieho súdu obdobie od poslednej úpravy styku otca s maloletou K. je pomerne krátke na to, aby mohol súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd konštatovať, že došlo k takej zmene, že je potrebná úprava samotného styku tak, ako to navrhuje otec maloletej K.. Argumentuje v odvolaní aj tou skutočnosťou, že nebol upravený styk s dcérou počas sviatkov a prázdnin. Maloletá nenavštevuje ešte žiadne predškolské zariadenie, to znamená, že žiaden styk upravovaný počas prázdnin nemôže byť nastavený. Čo sa týka samotného styku s maloletou je potrebné absolvovať výchovné opatrenia v rozsahu XX hodín, aby obidvaja rodičia dospeli k jednoznačnému záveru, že ich správanie, konanie a vzájomné rešpektovanie jeden druhého je predovšetkým v záujme maloletej K.. Preto správne a v súlade so zisteným skutočným stavom súd prvej inštancie zamietol návrh na rozšírenie styku s maloletou K. a na základe samotného upraveného styku Okresným súdom Spišská Nová Ves rozhodnutím zo dňa 04.07.2025 je v dostatočnej miere nastavený styk otca s maloletou, a to s tým, že po uplynutí 5. mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním zo dňa XX.XX.XXXX vlastne sa bude realizovať styk otca s maloletou K. už bez prítomnosti matky. Ide o obdobie kedy sa má nielen realizovať uvedený styk otca s maloletou K., ale aj zistiť, že či prakticky bude fungovať samotný styk v takom rozsahu a na základe takých skutočností, ktorými argumentoval otec v odvolaní, teda že sa dostatočným spôsobom bude na základe rodičovských oprávnení starať o maloletú v jej najlepšom záujme. Skutočnosti, ktoré uvádzala matka v odvolaní a ktoré uvádzala napokon aj počas celého konania, odvolací súd neakceptuje, nakoľko ako správne uviedol otec maloletej K., musí najprv fungovať styk na to, aby sa otec maloletej dostatočným spôsobom stotožnil so všetkými rodičovskými povinnosťami, a teda realizáciou rodičovských práv voči maloletej K.. Odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ matka maloletej K. pracovala v E. na niekoľko hodín, z čoho vyplýva, že maloletá môže byť bez matky počas určitej doby, táto skutočnosť je v prospech otca a odvolací súd dáva otcovi za pravdu, že jedine tou formou, že bude stále s maloletou K., bude môcť realizovať svoje rodičovské práva a nadobúdať zručnosť, čo sa týka či už samotného prebaľovania, podávania stravy alebo starostlivosť o maloletú K., ktorá v súčasnej dobe je batoľaťom, o ktoré sa treba starať so zvýšenou opatrnosťou a mierou. Odvolací súd preto v celom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý na základe dostatočne vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa, ktoré sa nachádza v celodennej starostlivosti matky a je na matku citovo naviazané, je potrebné uplatniť takzvanú krokovú postupnosť v rozširovaní styku maloletej s otcom. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že zároveň otec nedisponuje dostatočnými rodičovskými zručnosťami nevyhnutnými pre realizáciu styku v zmysle jeho návrhu a taktiež nedisponuje dostatočným príjmom, je záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal práve z vykonaného dokazovania a z vyjadrení nielen samotnej matky a kolízneho opatrovníka, ale aj z vyjadrení otca. Pri návštevách či už v obchodnom dome, E., v nejakom inom obchode alebo cukrárne bezpochyby vyplýva, že otec sa o maloletú vyslovene sám nepostaral, ale vždy tam bola prítomná matka, ktorá zabezpečovala nevyhnutné potreby maloletej K.. Nie je preto dôvodné poukazovanie otca na to, že matka mu bráni v styku s dcérou, priamo mu bráni v získavaní informácií, nakoľko aj sám potvrdil, že keď sa informoval telefonicky u matky, tak táto mu informácie o maloletej poskytla. Nie vždy ten telefonický rozhovor, resp. komunikácia mailom bola na mieste a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nepriateľskú situáciu v komunikácii a samotnom styku oboch rodičov voči sebe, pretože nielen otec maloletej, ale aj matka maloletej K. sa nevedia dohodnúť na vzájomnej komunikácii, na vzájomnom pobyte maloletej K., či už s obidvoma rodičmi alebo
so samotným otcom tak, ako by si to predstavoval otec sám. Na základe takto špecifikovaného spôsobu styku určeného rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX súdom prvej inštancie pod ešte konaním 18P/5/2025 je nastavený v súlade a primerane s vekom maloletej K.. Je preto potrebné, aby zo strany otca uvedené nastavenie bolo akceptované a po uplynutí 5. mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto napadnutého rozsudku je potrebné realizovať samotný styk už bez prítomnosti matky. Na základe takto nastavených podmienok styku je potrebné, aby sa vzájomný rešpekt medzi obidvoma rodičmi nastavil tak, aby styk otca s maloletou K. prebiehal v pokoji, v kľude a predovšetkým, aby to bolo v záujme maloletej K..
17. Čo sa týka odvolania matky voči výroku II. argumentuje odvolací súd tým, že je potrebné v prvom rade upozorniť matku na toho, že odvolací súd čo sa týka zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti ako jedného z rodičov znamená to, že dieťa žije s rodičom v spoločnej domácnosti a tento rodič zabezpečuje jeho primárne osobnú starostlivosť. Druhý rodič, t. j. v tomto danom prípade otec maloletej je ten, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, avšak má zachované svoje rodičovské práva a povinnosti, je povinný prispievať na výživu dieťaťa rodičovi, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, ale zároveň má právo na styk s dieťaťom či už priamy alebo nepriamy. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po individuálnom posúdení podmienok a situácie dospel k záveru, že potom ako bolo zverené maloleté dieťa do výslovnej starostlivosti matky, rozhodol a určil styk otca s maloletou v rozsahu, ako je uvedený v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX. Matka v žiadnom prípade nemôže ignorovať uvedené rozhodnutie a odvolacie dôvody, ktoré uviedla, čo sa týka samotného výroku II. rozsudku, odvolací súd vôbec neakceptoval, pretože v danom prípade súd prvej inštancie predovšetkým skúmal, ktorý z rodičov je výchovne spôsobilý a má lepšie predpoklady zabezpečiť výkon riadnej výchovy, pričom rešpektuje rodičovské práva druhého rodiča a nie je proti nemu negatívne zameraný, ako aj to, aký má dieťa vzťah k rodičovi a prostrediu, v ktorom žije a aké sú reálne pomery rodičov a dieťaťa. Všetky tieto skutočnosti bolo potrebné skúmať a vyhodnotiť a aj odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nastavil rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX samotný styk tak, aby bol v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa.
18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil neexistenciu dôvodov na zmenu samotného rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol nastavený jednak výkon styku s maloletou, ako aj výživné vo výške 110 eur na maloletú K.. Nakoľko sa otec svojimi odvolacími námietkami argumentujúcimi proti výroku I. a II. domáhal zrušenia samotného návrhu na rozšírenie styku, ako aj zmeny výroku II. ohľadom styku nastaveného rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, súčasťou tohto rozhodnutia je aj výživné, ktoré správne súd prvej inštancie zamietol výrokom III. a odvolací súd považuje námietky otca voči výroku I. a II., ako aj námietky matky voči celému rozsudku za nedôvodné, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, to znamená vo výrokoch I., II., III. a IV.
19. Odvolací súd k samotnému odvolaniu matky čo do výroku IV. ohľadom výchovného opatrenia sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko považuje samotné nastavenie výchovného opatrenia v celkovom rozsahu XX hodín ako potrebné. Účelom tohto výchovného opatrenia je jednoznačne aj podľa odvolacieho súdu odstránenie komunikačných problémov medzi rodičmi, ktoré vyplývajú z ich výrazne negatívneho vzťahu, ako aj nastavenia správania sa voči sebe, ktoré vyústilo až do negatívnych emócií pred dieťaťom, ktorého je dieťa samotným svedkom, pričom aj súd prvej inštancie argumentoval uvedené rozhodnutie o výchovnom opatrení práve predovšetkým v súvislosti s tým, že by si mali obidvaja rodičia uvedomiť, že ich maloleté dieťa vníma všetko čo sa deje okolo neho, teda aj negatívne emócie obidvoch rodičov, negatívne správanie sa jedného voči druhému, ako aj nerešpektovanie záujmu jedného rodiča voči druhému. Uloženie výchovného opatrenia je preto podľa odvolacieho súdu na mieste a je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, a to s poukazom na ten najzákladnejší dôvod na to, aby sa situácia medzi rodičmi upokojila, a to nielen v ich komunikácii, ale aj vo vzťahu predovšetkým k K.. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd vyzýva obidvoch rodičov, aby pristupovali pri výchove svojho dieťaťa opatrne a nezamieňali si svoje subjektívne záujmy nad záujmy a očakávania, a teda predovšetkým na najlepší záujem maloletej K..
20. Odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z predchádzajúceho obdobia, ale predovšetkým argumentuje potrebou postupovať zo strany obidvoch rodičov v najlepšom záujme maloletej K. a zdôrazňuje opätovne, že zverenie dieťaťa do starostlivosti len jedného rodiča je v podstate zúžením reálnych možností úplného uplatňovania rodičovských práv druhého dieťaťa, avšak nejde o obmedzenie rodičovských práv podľa ust. § 38 Zákona o rodine, ale o zásah, ktorý je dôsledkom rozpadu samotného vzťahu obidvoch rodičov. Rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti vzniká právo
na styk s dieťaťom a tento styk otca s maloletou K. bol napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie určený v rozsahu, ktorý aj odvolací súd považuje za dostatočný vzhľadom na vek maloletej K., ako aj na podmienky na strane obidvoch rodičov. Tieto skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie len utvrdzujú odvolací súd v tom, že súd prvej inštancie rozhodol svojím rozsudkom v súlade so zákonom o rodine, ale predovšetkým v najlepšom záujme maloletej K..
21. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na rozšírenie styku, ako aj návrhu na zníženie výživného je v súlade s najlepším záujmom maloletej K., nakoľko nastavený styk rozsudkom zo XX.XX.XXXX je aj podľa odvolacieho súdu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine. Odvolacie námietky tak otca, ako aj matky odvolací súd vôbec nevyhodnotil ako také, ktoré by mali za následok zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné v celom rozsahu potvrdil. V súvislosti so samotným stykom, takto rozsiahly styk otca s dcérou umožňuje realizáciu jeho rodičovských práv v rozsahu, v akom je uvedené v zákone o rodine, ale predovšetkým zabezpečuje najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom akceptuje všetky zásady jednak v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach. Týmto konaním súd prvej inštancie neporušil žiadnu povinnosť, čo sa týka samotného odôvodnenia svojho rozhodnutia v zmysle ust. § 220 CSP, nakoľko svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu, poukázal na všetky skutočnosti, ako aj na všetky námietky, ktoré uvádzali samotní rodičia počas celého konania. To, že nie je otec spokojný s postupom kolízneho opatrovníka, ako aj s jeho vyjadreniami nie je dôvodom na to, aby odvolací súd samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil len na základe vyjadrenia kolízneho opatrovníka, resp. na základe námietok nielen matky, ale aj otca, ktoré sú jednoznačne nasmerované zo strany jedného rodiča proti druhému. Odvolací súd z odvolacích námietok nevzhliadol potrebu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby zmenil samotné rozhodnutie.
22. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádzal pri hodnotení všetkých skutkových okolností z najlepšieho záujmu maloletej K. a rozhodol správne, a preto v súlade s príslušným ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
23. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách konania v zmysle ust. § 52 CSP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).