Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_26P-254-2018.pdf
PDF · 151.99 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/254/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky K.. Q. S., bytom C. H. XX, štátnej občianky SR, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667 a otca T. B., bytom C. H. XX, štátneho občana SR, právne zastúpeného Mgr. Janou Ježíkovou, advokátkou, so sídlom v Revúcej, Kúpeľná 487/19, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 17:45 hod. do 18:45 hod., každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 14:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., a to v období jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku za prítomnosti matky a po uplynutí uvedeného obdobia j e otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každý týždeň v utorok a štvrtok v čase od 17:45 hod. do 18:45 hod., každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 14:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v stanovenom čase a termíne v mieste bydliska matky.
Otec j e p o v i n n ý po ukončení stretnutia dieťa matke v stanovenom čase a termíne vrátiť v mieste bydliska matky.
Návrh na uloženie výchovného opatrenia s a z a m i e t a.
Návrh na určenie predbežnej vykonateľnosti tohto rozsudku s a z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku s maloletým A. tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., každú nepárnu nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každú stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.06.2016 č. k. 31P/79/2016-24 súd schválil rodičovskú dohodu, predmetom ktorej bolo jeho stretávanie s maloletým každú sobotu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú stredu v čase od 17:30 hod. do 18:30 hod. za prítomnosti matky. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie. Na odvolanie matky Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 4CoP/57/2016-70 zo dňa 02.02.2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a upravil jeho styk s maloletým každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 15:00
hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky, čím bola podstatným spôsobom zmenená rodičovská dohoda. Od poslednej úpravy stretávania s maloletým došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého spočívajúceho v tom, že maloletý už nie je bábätko, ale bude mať tri roky a stretávanie maloletého s ním je nedostatočné. Navyše, úprava, ako bola určená odvolacím súdom, ho v niektorých mesiacoch oberala o možnosť pravidelne sa stretnúť so synom, pretože sa stalo, že mesiac mal päť týždňov a dieťa nevidel tri týždne (piata a prvá sobota). Matka napriek jeho prosbám striktne dodržiavala rozsudkom určený čas aj dni. Nemal možnosť sa s dieťaťom vidieť nad rámec určených hodín. Miesto stretnutia vždy určovala matka, nemal priestor sám rozhodnúť, kam s dieťaťom pôjde. Čas tiež nerešpektoval režim dieťaťa. Aj dĺžka času, počas ktorej je oprávnený stretávať sa so synom, je vzhľadom na vek dieťaťa nedostatočná. Dieťa okolo 15-tej hodiny ešte zvykne spávať a nie je niekedy na styk riadne pripravené a on nemôže byť s dieťaťom ani ten minimálny čas, ktorý mu umožňuje rozsudok. Navrhol matke v máji 2017 zmenu stretávania tak, aby sa stretával so synom v čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. dopoludnia v rovnakých dňoch, ako je upravené rozsudkom a zároveň matku poprosil, aby s ohľadom na to, že dieťa je staršie a mali vyvinutý dobrý vzťah, mu umožnila stretnutia bez jej prítomnosti. Žiadal len 10 hodín v mesiaci, a to z dôvodu, že žiaden z dôvodov, pre ktorý matka trvala na jej osobnej prítomnosti, už nepretrvával (zdravotný stav a vek dieťaťa). Takáto úprava už ďalej nie je pre dieťa a ani pre neho prijateľná a nie je v záujme dieťaťa. A. je na neho naviazaný a často sa za ním ťahá a pýta sa, keď sa stretnú na ulici a chce za ním ísť, matka ale tento kontakt striktne odmieta, rovnako tak kontakt dieťaťa so starou matkou z jeho strany. Maloletý A. ešte nebol na návšteve doma u neho, pretože matka tam ísť odmieta a zároveň je tak vylúčené, aby sa styk realizoval v jej prítomnosti. Týmto matka ovláda aj ten minimálny čas, ktorý by s dieťaťom mohol tráviť. Súdom uložená povinnosť ho v podstate núti rešpektovať nepriamo rozhodnutie matky dieťaťa, ktorá rozhoduje sama o spôsobe trávenia voľného času ich syna. Bol a je schopný v plnej miere riadne zabezpečiť potreby ich dieťaťa, a to po každej stránke a rovnako dieťa má právo na plnohodnotný styk s ním. Napriek jeho prosbám, matka aj naďalej využívala postavenie preferenčného rodiča a odmieta mu vyjsť v ústrety s tým, že je rozsudok, ktorý budú obaja rodičia akceptovať a že je v záujme dieťaťa. Chcel by byť s dieťaťom osamote, ale nie je mu to umožnené a rovnako mu nie je umožnené zdieľať so synom rôzne rodinné oslavy, ako aj oslavy maloletého A.. Súčasná úprava styku je nedostatočná, nespravodlivá a vynecháva ho z možnosti riadne sa podieľať na starostlivosti a na výchove dieťaťa. Matka návrhy na dohodu odmieta, styk nad rámec rozhodnutia odmieta, styk dieťaťa s jeho rodinou odmieta, všetko je v rozpore so záujmami dieťaťa.
2. Otec maloletého na pojednávaniach uviedol, že incident v 02/2020 vyplynul z toho, že chcel maloletého zobrať k nim na dvor na chvíľu, s čím matka nesúhlasila. Maloletého ťahala od neho, obaja maloletého držali za ruku, maloletý začal plakať, tak maloletého pustil. Okolo išiel I. Q., matku ani maloletého nechytil pod krk, ani ju neoprel o žiadny múr. I. Q. bol výrazne pod vplyvom alkoholu, na bicykli sa neviezol, len ho vedľa seba tlačil. Ťahal ho domov, aby sa upokojil. Uviedol, že zrušil svadbu, agresívny nebol, ani nikdy nepovedal, že niekomu zapáli dom. S matkou maloletého bol viackrát na pobytoch, nepamätal si, že by bol fyzicky agresívny k matke maloletého, vždy tam boli nejakí svedkovia. Matku maloletého nikdy fyzicky nenapadol, nebolo tomu tak ani v T., ani v 2/2020. Matka ho provokuje tým, že všetko sa snaží riadiť len ona, nič mu nedovolí. Je pravdou, že nachvíľu chcel ísť na dvor s maloletým, aj keď sa dohodli, že pôjdu na prechádzku, zasa bola proti tomu, chcel si len zobrať kľúče od auta. Uviedol, že je možné, že nebol na niektorých stretnutiach v tomto roku, pretože mal pracovné povinnosti alebo doma neodkladné povinnosti. Nepamätal si, či to dal druhej strane vedieť. Matke vždy zavolal, že nemôže prísť, mohlo sa stať, že neprišiel, ale následne jej napísal, že nemohol prísť. Taktiež nebol na styku, pretože si to zle vysvetlil a nedržal sa kalendára. Dokonca mu matka aj volala, že má styk, neuvedomil si to, že je to tá nedeľa, kedy mal mať styk s maloletým. Viackrát matke volal, či mu maloletého dá aj bez nej, povedala, že nie, že maloletý sa ho bojí, tak neprišiel, pretože matke povedal, že ak mu ho nedá, tak nepríde. Bál sa, že si niečo vymyslí, lebo ho obviňuje, že ju fyzicky napadol a sú to vážne obvinenia. Nechápe, prečo to matka robí. Počas korony sa stretával s maloletým tak, ako mu to matka umožnila, nebolo to vždy v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne. Po nariadení neodkladného opatrenia, od augusta 2020, mu matka neumožňovala stretávanie s maloletým počas víkendov v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, čo odôvodňovala tým, že je nariadené neodkladné opatrenie, takže neplatí rozsudok a s maloletým sa stretával ešte menej. Zúčastnil sa troch stretnutí u psychologičky, nesúhlasil s tým, aby sa s maloletým stretával u nejakých psychológov a hral sa v nejakých uzavretých priestoroch. Považoval za prospešnejšie, aby bol s maloletým niekde vonku na ihrisku a robili bežné aktivity. Snaží sa postupovať podľa toho, čo uviedla znalkyňa, stretáva sa s bratovými deťmi, stará sa o ne, jedná sa o dve deti, S., ktorý bude mať XX.XX. sedem rokov a E., ktorá bude mať v auguste päť rokov. Býva s nimi aj sám. Súhlasil by s tým, že by mohol dieťa preberať z
predškolského zariadenia, ktoré navštevuje, o 16:00 hod. a maloletý by mohol byť s ním, dokedy sa matka nevráti z práce.
3. Matka maloletého na pojednávaniach uviedla, že podľa nej incident sa odohral tak, že sa pôvodne dohodli na poobednom stretnutí, že pôjdu na prechádzku, otec však túto dohodu zmenil a chcel, aby maloletý išiel k nemu. Maloletého obaja držali za ruky, bol medzi nimi. S týmto nesúhlasila, otec maloletého chytil za krk a ťahal ho k sebe, maloletý jej toto aj ukazuje, že ho to bolelo a otca sa pustil. Maloletého tiež pustila, začal utekať na trávu. Ju otec chytil za ramená, sotil ju do ich bránky a potom začal s ňou zúrivo triasť. Potom prišiel pán Q., už nevedela, či sa na bicykli viezol alebo ho tlačil, ale vedela, že svoj bicykel odhodil a išiel od nej odtrhnúť otca maloletého. Potom ho odtiahol k ním do dvora. Tento incident videlo množstvo ľudí okrem nej, maloletého a pána Q.. Aj sa jej ľudia pýtali, či sú v poriadku. Otec bol agresívny viackrát, aj v minulosti, keď zrušil svadbu, raz aj na chate. Keď zrušil svadbu, bol pod vplyvom alkoholu, začal jej vybuchovať na dvere, na okná. V T. bol tiež pod vplyvom alkoholu, sotil ju v chodbe, lebo ho rozčúlilo, že nemal navlečený paplón. Agresívny k dieťaťu bol otec len pri incidente v 2/2020, inokedy agresivitu otca vo vzťahu k maloletému neevidovala. Nikdy k týmto incidentom nevolala policajtov, pretože nechcela nikomu robiť zle. Uviedla, že počas víkendov maloletý ešte spáva v čase od pol jednej do tretej, preto nesúhlasila, aby bol styk upravený v tomto čase. Ona má pracovnú dobu do 15:45 hod., potom musí ísť pre maloletého do MŠ, s maloletým každý deň domov prichádza o pol šiestej, preto nemôže akceptovať návrh otca, aby sa s maloletým stretával o 16:00 hod..
4. Zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 17.06.2020 poprela, že sa incident stal, ako to uvádza matka. Otec dieťaťu neublížil, nie je agresívny, podrobí sa znaleckému dokazovaniu, pokiaľ bude nariadené. Spochybnila vyjadrenie I. Q., ktorý sa písomne vyjadril k incidentu, ktorý sa mal odohrať v 2/2020, pretože podľa ich zistení I. Q. si ani neprečítal, čo podpísal a navyše skutočnosti, ktoré sú tam uvedené, nie sú pravdivé, pretože I. Q. bol pod vplyvom alkoholu, nebol schopný objektívne vnímať uvedenú udalosť a nie je pravdivé, že rozdeľoval účastníkov tak, ako to bolo uvedené v písomnom vyjadrení, ale podľa vyjadrení otca, len ho odťahoval domov, pretože kričal na matku. Na pojednávaní dňa 19.05.2021 poukázala na to, že vzhľadom na závery znaleckého dokazovania si otec dokáže počas pracovného týždňa zabezpečiť svoje pracovného povinnosti, aby mohol 2-3x byť s mal. A.. Úpravu styku otca s maloletým navrhla každý utorok a štvrtok od 17:45 hod. do 18:45 hod., a každú párnu sobotu od 9:00 hod. do 14:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode. Otec vzhľadom na postoj matky nesúhlasí s výchovným opatrením, ktoré navrhla jej zástupkyňa, keďže postoj matky je neprekonateľný, nie je ochotná dohodnúť sa na tom, aby sa otec mohol stretávať so synom 28 hodín v mesiaci, a preto si nemyslí, že by asistovaný styk viedol k nejakému úspechu. Doterajšia úprava stretávania je neprimeraná, nerovnomerná, nevyvážená, je v rozpore so záujmami mal. dieťaťa. Čo sa týka neodkladného opatrenia, toto navrhla zrušiť, s poukazom na to, že sa míňa účinkom a je v rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním v tomto konaní. Tiež poukázala na to, že matka neumožňuje styk otcovi v zmysle pôvodného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ale len v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhla, aby súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť tohto rozhodnutia, aby sa mohol styk realizovať, pretože ide o obštrukciu zo strany matky. Obštrukciu vidí v tom, že sa matka nechce dohodnúť, aby sa otec stretával s maloletým. Akokoľvek súd rozhodne, matka bude podávať odvolanie, aby oddialila prípadné stretávanie otca s mal. dieťaťom. Otec súhlasí s tým, aby sa jeho styk realizoval za prítomnosti matky v trvaní jedného mesiaca od účinnosti rozhodnutia. Uviedla, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletý sa na svojho otca teší, čo je dôležitá skutočnosť a pre zachovanie a postupné budovanie väzieb je potrebné túto skutočnosť rešpektovať a takýmto spôsobom, predovšetkým rozšírením styku otca s mal. dieťaťom, napĺňať potreby mal. dieťaťa. Poukázala na vyjadrenie znalkyne, ktorá nepovažuje za nutné, aby sa rodičia podrobili konzultáciám za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a správania, mnohé pochopili a zlepšili priamo počas znaleckého skúmania.
5. Zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 17.06.2020 uviedla, že vzhľadom na priebeh pojednávania má za to, že rodičia nie sú schopní uzavrieť žiadnu rodičovskú dohodu ohľadne zmeny úpravy styku otca s mal. dieťaťom. Vzhľadom na intenzitu narušenia vzťahov medzi rodičmi, vzhľadom na to, že matka zastáva názor, že otec je agresívny, vzhľadom na incident z 2/2020, navrhla nariadiť znalecké dokazovanie. Matka nie je ochotná umožniť širší styk otcovi tak, ako má určené rozhodnutím súdu, pretože sa nedokáže o maloletého postarať, pretože sa bojí jeho agresivity, pretože podľa tvrdenia matky, predmetom ataku bolo aj mal. dieťa, toto môže znalec v rámci znaleckého dokazovania preveriť. Otec napriek tomu, že má právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a stále trvá na rozšírení styku, tak v
r. 2020 si 4x neprišiel pre dieťa, matke nedal ani vedieť, piatykrát si neprišiel pre dieťa poslednú sobotu, matke povedal, že keď mu ho nedá bez jej prítomnosti, tak sa s ním nechce stretnúť. Na pojednávaní dňa 19.05.2021 uviedla, že znalkyňa zistila, že mal. A. má k matke vybudovanú bezpečnú vzťahovú väzbu, vzťah k matke je emočne pozitívny a intenzívny. Matka má lepšie predpoklady pre emočné porozumenie a výchovné riadenie. Vzťah mal. A. k otcovi je ambivalentný, avšak nielen z dôvodu absencie kontaktu, ako na to bolo na predchádzajúcom pojednávaní poukázané, ale z dôvodu nedostatku sociálnych zručností otca. Znalkyňa, pokiaľ ide o otca, uviedla, že otec má nízko rozvinuté predpoklady pre výchovu, nakoľko je sociálne málo rozvinutý, senzibilný, chýbajú mu rodičovské zručnosti, dokonca znalkyňa na viacerých miestach znaleckého posudku uviedla, že otec je nekompetentný. V záťažových situáciách reaguje viac emočne a nekriticky, nevie regulovať napätie, následne sa sťahuje z kontaktu. Situáciu sociálneho tlaku a stresu potom emócie ovládajú jeho úsudok a konanie je impulzívne. Znalkyňa uviedla, že mal. A. potrebuje otca, ale otca zrelého, sociálne funkčného a kompetentného. Znalkyňa, pokiaľ ide o styk s maloletým, uviedla, že jeho podstatou nie je trvanie a dĺžka kontaktu, ale kvalita vzájomného kontaktu. Znalkyňa navrhla styk počas víkendu v rozsahu 3-5 hodín cca mesiac s matkou. Na základe uvedeného matka je ochotná pre účely dohody sa s otcom dohodnúť tak, že sa maloletý bude stýkať s otcom v párnom týždni v sobotu od 9:00 hod. do 13:00 hod. aj na úkor spánkového režimu dieťaťa a v párnom týždni v nedeľu od 15:00 hod. do 19:00 hod., a to mesiac od právoplatnosti rozsudku v prítomnosti matky, po uplynutí mesiaca po právoplatnosti bez jej prítomnosti. Považovala to za kompromis, keď znalkyňa navrhla 3-5 hodín cez víkend, pričom matka navrhla v párnom týždni 4 hod. v sobotu a 4 hod. v nedeľu. Pokiaľ ide o styk cez týždeň, znalkyňa uviedla, že tento by mal byť v rozsahu 30-45 minút, pričom navrhla tri alternatívy, ako by mal byť tento trávený, buď vonku na prechádzke, v domácnosti matky, alebo za odbornej asistencie v CDR. Znalkyňa výslovne uviedla, že nie v domácnosti otca, z dôvodu, aby otec nadobudol pevný, výlučný, emočne stabilný a istý vzťah k mal. A.. Na základe návodu znalkyne sa pripojila k tretej možnosti k styku cez týždeň za odbornej asistencie CDR a týmto podala návrh na nariadenie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a navrhla, aby súd uložil povinnosť otcovi, príp. aj matke, ktorá je ochotná sa tomuto výchovnému opatreniu tiež podrobiť, aby rodičia a maloletý navštevovali Centrum pre deti a rodiny U. za účelom podrobenia sa psychoedukácii zo strany otca, zameranej na vzťahové správanie, stabilnú interakciu s maloletým, nadobudnutie lepších otcovských zručností, sociálnych kompetencií a za účelom kooperácie rodičov. Uvedený účel vychádza z odporúčaní znalkyne. Nesúhlasila s predbežnou vykonateľnosťou rozhodnutia, pretože nie je zrejmé, či sa matka vo veci odvolá alebo nie, na toto má však právo. Uviedla, že neodkladné opatrenie sa minulo účinku pre pasivitu na strane otca, ktorý sa nedostavil 3x k psychologičke N.. U., bol absolútne pasívny, sám jej rozhodnutie neposlal, o stanovenie termínov nežiadal, všetku aktivitu v tomto smere paradoxne vyvíjala matka, aj keď návrh na neodkladné opatrenie si podal otec, proti ktorému nepodal opravný prostriedok, takže musel byť s tým subjektívne spokojný. Poukázala na bod 3.13 znaleckého posudku, ktorý má aj druhú časť, na ktorú nepoukázala zástupkyňa otca a z ktorej vyplýva, že je žiaduce, aby sa otec podrobil psychoedukácii zameranej na vzťahové správanie, hrovú a emočne sýtenú a stabilnú interakciu a nadobudol lepšie otcovské zručnosti a sociálne kompetencie, aby sa obaja rodičia učili vo výchove kooperovať a dopĺňať. Poukázala na to, že znalkyňa odporučila v jednej časti znaleckého posudku 2-3-krát a v druhej časti znaleckého posudku 2-4-krát stretnutie počas bežného týždňa a počas víkendov 3-5 hodín. Matka tak, ako navrhla určiť styk, urobila kompromis medzi tým, čo navrhovala samotná znalkyňa. Čo sa týka výchovného opatrenia, v tomto poukázala na to, že podľa znalkyne je otec sociálne málo zrelý a spôsobilý vo vzťahu k synovi a výchovným opatrením by sa malo dosiahnuť zlepšenie otcovských zručností a sociálnych kompetencií a obaja rodičia by sa učili vo výchove kooperovať, dopĺňať. Tiež poukázala na to, že neodkladné opatrenie nesplnilo svoj účel pre správanie otca dieťaťa, ktorý zmaril tri stretnutia a hľadal len výhovorky, ako sa tomuto stretnutiu vyhnúť, pričom sa jednalo o neodkladné opatrenie, ktoré navrhol a proti tomuto sa ani neodvolal.
6. Kolízna opatrovníčka odporučila, aby súd vyhovel návrhu zástupkyne matky a uložil výchovné opatrenie v zmysle jej návrhu, toto je potrebné ani nie tak na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, pretože rodičia komunikujú v rámci možností slušne, ale predovšetkým by to malo byť zamerané na zlepšenie vzťahu medzi otcom a maloletým, na zlepšenie jeho rodičovských zručností. Navrhla upraviť styk otca s maloletým každý týždeň utorok a štvrtok od 17:45 hod. do 18:45 hod. a každý víkend v zmysle návrhu otca.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh otca na úpravu styku s maloletým, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.06.2016 č.
k. 31P/79/2016-24, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2016-70 zo dňa 02.02.2017, návrh na uzavretie rodičovskej dohody ohľadne úpravy stretávania sa otca s maloletým A., výzvu, návrh na zmenu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom - odpoveď, správy z prešetrenia pomerov, správu z psychologického poradenstva, čestné vyhlásenie, vyjadrenie k návrhu, záznam, prehľad styku otca s maloletým, znalecký posudok, písomné vyjadrenia rodičov maloletého, vyjadrenie k priebehu asistovaného styku otca s dieťaťom.
8. Takto bolo súdom zistené, že maloletý A. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.06.2016 č. k. 31P/79/2016-24 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2016-70 zo dňa 02.02.2017 bol upravený styk otca s maloletým každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky.
9. Uznesením č. k. 32P/159/2020-16 tunajší súd dňa 17.07.2020 nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky za asistencie psychológa N.. E. U., N.., v rozsahu šesť stretnutí, ktorých termíny určí psychológ. Matka je povinná maloletého na takýto styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť. Po absolvovaní šesť stretnutí bez prítomnosti matky za asistencie psychológa je otec oprávnený stýkať sa s maloletým A. každú nepárnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 16:00 hod. do 19:00 hod.. Matka je povinná maloletého A. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ho odovzdať otcovi v mieste svojho bydliska. Otec je povinný maloletého A. vyzdvihnúť v mieste bydliska matky v stanovený čas a dieťa vrátiť v stanovený čas v mieste bydliska matky. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o zmene úpravy styku vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 26P/254/2018. Vo zvyšku bol návrh otca zamietnutý. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že z obsahu spisu vyplýva, že stretávanie otca s maloletým niekedy prebieha neštandardným spôsobom, za účasti ostatných rodinných príslušníkov, sú vyvolávané vzájomné konflikty, hádky a nedorozumenia. Je preto viac než potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že ich povinnosťou by v prvom rade mala byť ochrana záujmov mal. A., a preto by mali byť schopní vzájomných ústupkov, najmä žiadnym spôsobom nezaťahovať maloletého do ich vzájomných problémov.
10. Zo znaleckého posudku A.. K.. O.. S. Z. U., znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých č. XX/XXXX zo dňa 23.01.2021 vyplynulo, že riziko dopadu rodičovského konfliktu na zdravotný stav dieťaťa, potencovaný matkou, je mierne zvýšené: Pripisuje pred synom otcovi zdroj skutočnosti, prečo rodičia nežijú spolu. Je presvedčená, že príčinou je otec dieťaťa. Hovorí synovi o negatívnych vlastnostiach mužov. Ponecháva úplne na synovi, či sa bude s otcom stretávať, čím ho vystavuje neúmernej a veku neprimeranej zodpovednosti. Syn sa opakovane stretáva s matkinými emóciami, súvisiacimi so vzťahom k jeho otcovi, čím je emočne zahlcovaný. Tvorí koalície so svojou primárnou rodinou, s ktorou hodnotí otca a jeho rodinu. Znalkyňa vzhľadom na vývin maloletého odporučila čo najčastejší kontakt s otcom, zo začiatku s pevnou štruktúrou a intenzívnejšou frekvenciou v týždni, napr. 2-4 dni 30-45 min. vonku alebo v domácnosti matky, príp. za odbornej asistencie v CDR. Z dôvodu preventívnych opatrení zatiaľ neodporučila styk v domácnosti otca. Nie z dôvodu vyhýbania sa jeho domácnosti, ale z dôvodu, aby otec nadobudol pevný, výlučný, emočne stabilný a istý vzťah k A., rozvinula sa u nich vzájomnosť a ich vzťah nebol kontaminovaný inými väzbami. Zároveň odporučila počas víkendu dlhší styk s otcom 3-5 hodín, cca mesiac za účasti matky. Od šiesteho roku aj s prespávaním a učením. Následnú prítomnosť/asistenciu matky pri styku otca so synom a syna s otcom považuje za vhodnú nie z dôvodu emočného vyhýbania sa syna otcovi, ktoré nie je, ale z dôvodu poskytovania spätno-väzbového usmernenia, láskavého inštruovania otca, prípadného učenia ho interaktivite a interafektivite v hre a čítaní so synom alebo iným výchovným a sociálnym zručnostiam. Syn sa veľmi teší z prítomnosti oboch rodičov. Zároveň si potrebuje budovať výlučný priestor, ktorý odporúča, pre vzťah s otcom. Pri paralelnom profesionálnom edukovaní otca a psychoterapii matky, sú obaja schopní dozrievať pri tvrdej práci na sebe, zvládnuť vlastné zranenia a nezraňovať sa z lásky k synovi a transgeneračne nepresúvať ďalej vlastné limity a traumy na syna. Zo záverov posudku vyplynulo, že vývin maloletého A. je mierne dysbalancovaný, socioemočne a kognitívne nevyrovnaný: preberá koncepty dospelých, stráda rovesnícku a mužská rivalitu. Citová väzba mal. A. k matke je emočne sýta, recipročne previazaná, bezpečná a stabilná, ale pri jeho zneistení matkiným obrazom otca parentifikujúca, t.j. veku neadekvátne stabilizuje matku. Citová väzba mal. A. k otcovi je menej intenzívna, emočne viac zneisťujúca a ambivalentná, z dôvodu nízkej sociálnej a väzbovej kompetentnosti otca a absencie výlučnosti kontaktu, chýba mu. Mal. A. sa s otcom
identifikuje, čo je vývinovo potrebné a zdravé. V prítomnosti otca bez matky je emočne dysregulovaný, ťažšie usmerniteľný, teší sa z jeho prítomnosti, táto je nestabilná. Mal. A. vzhľadom na kognitívnu nezrelosť nemá autonómny postoj. V prítomnosti matky sa cíti bezpečne, psychosociálne má prirodzenú potrebu výlučného a špecifického častého kontaktu s otcom. Nebola zistená psychosomatická dynamika u mal. A. podľa údajov v zdravotnej dokumentácii. Anamnesticky a situačne je u neho prítomný somatický tlak pri nemožnosti naplniť vlastné vývinové psychosociálne potreby z dôvodu vnútorného rozporu: dôveruje matke a preberá jej hodnotiace úsudky a interpretácie o otcovi a z obavy straty jej priazne potláča vlastné priania a túžby. Praje si zmenu prístupu otca k nemu a vlastností otca, týkajúce sa stabilného a emočne sýteho záujmu. Charakter matky je poznačený jej vývinovou negatívnou konceptualizáciou iných: cíti sa nimi viac ohrozená a nedocenená, charakter otca je poznačený negatívnym konceptom seba a hanbou, neverí si. Matke bráni v dozrievaní vlastná krehkosť a hrdosť, otcovi nezrelosť a absencia ašpirácií, či poznanie a uznanie vlastných limitov a skúsenosť ich pozitívneho prekonávania. V sociálnych interakciách je závislý od riadenia inými, nemá autonómne sociálne zručnosti, chýba mu iniciatívnosť a kompetentnosť. Obaja rodičia majú k mal. A. emočne pozitívny vzťah, otec však neistý, poznačený vlastnou úzkostlivosťou a vzťahovými obranami, málo intenzívny a interakčný, bez zdieľania vzájomnosti, ktorá vyplýva z emočného odstupu a nekompetentnosti. U matky je výchovne a emočne stabilný, intenzívnejší, interafektívny, ale i rizikovo zahlcujúci prenosovými reakciami z jej frustrácie a afektov. Obaja rodičia majú rovnakú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o mal. syna, obaja majú k tomu špecifický a vzájomne nenahraditeľný potenciál, ktorý však je potrebné zveľaďovať učením sa, skúsenosťou a jej spätnoväzbovým zhodnocovaním a precvičovaním rodičovských spôsobilostí. V tomto je matka zručnejšia a zrelšia, citlivejšia a vnímavejšia na potreby a riziká u mal. A.. Otec je sociálne málo zrelý a spôsobilý objavovať vo vzťahu k synovi tvorivé možnosti a prirodzenými či logickými dôsledkami usmerňovať jeho napätia. Môže sa to však s pomocou matky alebo profesionálov učiť, rovnako samoštúdiom z literatúry a edukačných web sídiel k téme vzťahu otec - syn. Hoci má matka mal. tendenciu zamieňať si vlastné potreby s potrebami syna, aktuálne sa u nej nezistili priame negatívne manipulačné prejavy. Nevedomý tlak, prenosová dynamika a indukcie z jej vzťahu k otcovi mal. voči mal. A. však prítomné sú, je potrebné ich eliminovať, čo matka pochopila. Rodičia dokážu aktuálne vzájomne vecne, hoci emočne dištancovane komunikovať v medziach slušnosti, nedochádza u nich však ku konsenzu a výchovne jednotnému postupu. Jednak z dôvodu, že matka sa bráni - obávajúc sa emočných zranení zo strany otca mal. a jeho príbuzných - vstúpiť do hlbšej rodičovskej interakcie s otcom, jednak z dôvodu, že očakáva od otca autentický a samostatný záujem, do ktorého nebudú vťahovaní jeho príbuzní. Otec je však sociálne málo zrelý prejavovať sa autonómne a silou aktívneho riadenia a podpory interakcií so synom. Spolupráci sa obaja musia učiť. Matka na vedomej úrovni rešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť otca v živote mal. A.. Keďže je však frustrovaná z otcovej nižšej sociálnej gramotnosti a sociálnej závislosti, má potrebu výchovu syna riadiť a nedáva otcovi dostatočný priestor. Nedôveruje otcom deklarovanému záujmu o syna, chce zabrániť ňou vnímanému negatívnemu vplyvu jeho rodiny. Aktuálne túži, aby si otec so synom vytvorili výlučný a špecifický vzťah. Neočakávané konanie otca mal. vzťahovačne interpretuje ako negatívne gesto voči sebe. Otec mal. osobnostne nevykazuje známky otvorenej agresie, v jeho správaní a tele primárne nie je uplatňované emočné napätie a agresivita. Je ľudomilný. Napätie nedostatočne diferencuje a reflektuje a v situácii sociálneho tlaku a stresu potom emócie ovládajú jeho úsudok a konanie, je impulzívny. Vzhľadom na psychosociálne potreby mal. A., v záujme zabezpečenia jeho harmonického a komplexného vývinu, odporučila znalkyňa pravidelný, viac frekventovaný, hoci krátky styk s otcom počas pracovného týždňa 2-3 razy na prechádzke alebo v domácnosti matky (vytvoriť si rituály vzájomného upevňovania vzťahu a tranzície), a počas víkendu 3-5 hodín výlučne, cca mesiac s matkou. Približne od šiesteho roku, ak sa rodičia výchovne zjednotia, odporučila aj prespávanie a učenie s otcom. Z klinickopsychologického hľadiska nepovažovala za nutné, aby sa rodičia podrobili konzultáciám za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácii a správania. Mnohé pochopili a zlepšili priamo počas znaleckého skúmania. Považovala však za žiaduce, aby sa otec podrobil psychoedukácii zameranej na vzťahové správanie, hrovú a emočne sýtu a stabilnú interakciu a nadobudol lepšie otcovské zručnosti a sociálne kompetencie a aby sa obaja rodičia učili vo výchove kooperovať a dopĺňať. Rodičovstvu je potrebné sa priúčať. Odporučila to nielen z vlastnej skúsenosti, či chýb, kedy už môže byt neskoro, ale získavaním poznatkov o. i. z kníh o rodičovskej pedagogike a z funkčnej kultúry rodičovstva, komunikáciou s inými zrelými matkami a zrelými otcami vrstovníckej generácie. Obaja rodičia nesú rovnakú zodpovednosť za individualizovanie a výchovu svojho syna. Táto je ich výlučnou výsadou, nie výsadou ich príbuzných. - Vzťah oboch rodičov mal. A. je formovateľný. Matka mal. má otca mal. rada. Nepripúšťa si to však z dôvodu obáv zo zranení: tak od otca mal., ako i jeho matky a príbuzných. Otec mal. pre lásku k iným ešte dozrieva postojovou
separáciou od primárneho prostredia a nadobúdaním mužskej autonómie a sociálnej kompetentnosti. Oboje je možné podporiť psychosociálnym nácvikom. Na triadickej väzbovosti je možné a nutné pracovať aj v rámci rodičovstva (s profesionálnou pomocou), ak obaja rodičia chcú pozitívnu zmenu a rast. - Obom rodičom prospeje intenzívne vzdelávanie za účelom prijatia a kompetentného uplatnenia rodičovskej zodpovednosti s dôrazom na interaktivitu so synom cez expresivitu tela a dotyky, symbolizáciu a prežívanie a výlučné otcovské a materské potvrdzovanie jeho jedinečnosti. - Otcovi odporučila rodičovskú edukáciu s cieľom získania náhľadu na rolu otca vo vývine syna a kurz tanca (pri súhlase matky syna, najlepšie s ňou). Matke odporučila individuálnu dynamickú psychoterapiu za účelom reintegrácie negatívnych skúseností z minulosti, aby neblokovali rast pre jej budúcnosť a necyklila sa. - Pochopenie a porozumenie rodičov navzájom (aj ich príbuznými) je predmetom láskavej trpezlivosti a sociálne zrelej otvorenej komunikácie, ktorej je možné sa učiť v každom veku. Odporučila konflikt a zo vzťahu plynúce napätia vyriešiť s osobou, ktorej sa vzťah týka a nezaťahovať do toho iné osoby. Neprenášať napätie do iných situácií a vzťahov a nevytvárať koalície s blízkymi, aby boli utvrdzované vlastné (často negatívne) presvedčenia. O. i. tým zabránime ohováraniu. - Rodičom odporučila prijať a rozhodovať sa podľa skutočnosti, že väzby matky a otca sú A. primárnymi vzťahovými väzbami. Nie sú to jeho väzby k príbuzným rodičov, hoci tieto majú sekundárne taktiež veľký a od rodičovstva sa líšiaci špecifický význam v jeho vývine. - Odporučila uznať, že každý zdravý rodič sa snaží robiť pre svoje dieťa to najlepšie, čo a ako vie, v súlade so svojou kapacitou, zrelosťou a stupňom poznania. V nich je možné rásť a napredovať. Matka nemôže nahradiť otca a otec matku, len vzájomným dopĺňaním sa, obaja zabezpečia zdravý, komplexný a harmonický vývin syna, kde je matka pre A. v danom veku primerane - emočným a bezpečným útočišťom a otec by mal byť inšpirátorom k novým objavom a iniciátorom psychosociálneho rastu, pozitívnej zmeny v rozširovaní obzorov a tvorivosti. - Psychologické zistenia a odporúčania nie sú zbraňou a rodičovský vzťah nie je bojom. Rodičovskú kooperáciu musia vyvíjať obaja rodičia, ak chcú zabezpečiť celostný a harmonický vývin syna. Nie je hanbou ani menejcennosťou radiť si navzájom a dovoliť si vzájomne učiť sa a obohacovať sa.
11. Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 08.01.2020 vyplynulo, že prešetrením v domácnosti otca bolo zistené, že vo svojej domácnosti má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku s dieťaťom, a to aj s prespatím. Otec dieťaťa na svojom návrhu trvá, aktuálny styk považuje za nedostatočný na budovanie vzťahu s dieťaťom. Matka s návrhom otca nesúhlasí. Nemá presnú predstavu o stretávaní sa otca s dieťaťom, v tomto smere sa potrebuje poradiť so svojim právnym zástupcom. Vzhľadom na potrebu rozvoja vzťahu otca s dieťaťom, a to aj z pohľadu budúcnosti dieťaťa a potreby nadobúdania mužského vzoru je potrebné styk otca s dieťaťom rozšíriť. Návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní považuje kolízny opatrovník za obštrukčný, z dôvodu predĺženia času celého konania. Opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý v konaní háji záujmy maloletého, je za to, aby sa styk otca s dieťaťom rozširoval postupne a aby sa postupne odbúravala aj prítomnosť matky na stretnutiach otca s dieťaťom. Bližšie stanovisko bude vyjadrené priamo na pojednávaní, po vypočutí oboch rodičov, keďže kolízny opatrovník aktuálne nedisponuje informáciou od matky, akú má predstavu o stretávaní sa otca s dieťaťom.
12. Zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 09.06.2020 vyplynulo, že prešetrením v domácnosti otca bolo zistené, že tento žije v plne vyhovujúcich podmienkach. Domácnosť otca je vhodná pre realizáciu styku otca s A., a to aj s prípadným prespaním v jeho domácnosti. Otec trvá na svojom návrhu, rozsah styku by vedel prispôsobiť potrebám dieťaťa. Trvá však, aby matka nebola prítomná pri realizácii styku, nakoľko len ona určuje, kde a ako sa bude styk otca s dieťaťom realizovať. Je si vedomý, že bude potrebné styk rozširovať postupne. Prešetrením v domácnosti matky bolo zistené, že matka s maloletým A. býva v plne vyhovujúcich bytových podmienkach. Matka s návrhom otca na zmenu úpravy styku nesúhlasí, trvá na jej prítomnosti pri realizácii styku. Poukazuje na skutočnosť, že otec nemá s dieťaťom vybudovaný vzťah, dieťa sa ho bojí. Po dlhšom čase mal kolízny opatrovník možnosť stretnúť sa s dieťaťom, keďže matka všetky stretnutia, na ktoré bola predvolaná s dieťaťom, zrušila, resp. nepriviedla dieťa alebo bolo dieťa choré. A. je komunikatívny chlapec, pomerne rýchlo a bez problémov nadviazal kontakt s pracovníčkami ÚPSVaR Trenčín. Z vyjadrení dieťaťa na adresu stretávania sa s otcom, dieťa nadšene uviedlo, že sa s ním stretáva, ale vzápätí zosmutnel, keď hovoril, že ubližuje maminke, že maminku z toho bolí bruško a podobne. Kolízny opatrovník vidí potrebu v rozšírení styku otca s maloletým A.. Od poslednej úpravy styku je dieťa vekovo staršie a čoraz viac si uvedomuje potrebu otca a mužského vzoru vo svojom živote. Aktuálna prítomnosť matky pri styku spôsobuje nedorozumenia medzi rodičmi, resp. do situácie medzi nimi vstupuje širšia rodina
na stranách oboch rodičov dieťaťa. Opatrovník dieťaťa ako príklad postupného rozšírenia styku otca s dieťaťom navrhuje nasledujúci model stretávania sa: prvé tri mesiace by sa styk otca s dieťaťom realizoval na ÚPSVaR Trenčín, bez prítomnosti matky a za prítomnosti psychológa RPPS ÚPSVaR Trenčín v rozsahu každú párnu stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod., následne by sa styk otca s dieťaťom realizoval ďalšie tri mesiace každý nepárny víkend v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 16:00 hod. do 19:00 hod. bez prítomnosti matky a ďalej by sa styk otca s dieťaťom realizoval každý nepárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. V prípade, ak rodičia nedôjdu na pojednávaní o zmenu úpravy styku k dohode o postupnom rozširovaní styku, budú navrhovať účasť rodičov a maloletého dieťaťa na konzultáciách na RPPS ÚPSVaR Trenčín.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodiča s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
14. Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 Zák. o rodine sa použijú primerane.
16. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zák. o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
17. Podľa § 233 Civilného sporového poriadku na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.
18. Predmetom konania je zmena úpravy styku otca s maloletým A.. V danej veci súd zistil, že maloletý A. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Styk otca s maloletým bol upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/79/2016-24 zo dňa 30.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2016-70 zo dňa 02.02.2017 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 15:00 hod. do 17:00 hod. (spolu 6 hodín mesačne) za prítomnosti matky. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že od posledného rozhodovania o úprave styku otca s maloletým došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, predovšetkým na strane maloletého, ktorý je vekovo starší. V čase poslednej úpravy styku mal maloletý trinásť mesiacov a v súčasnosti má takmer 5 rokov a 5 mesiacov. Otec má záujem o stretávanie s maloletým, podľa jeho vyjadrenia, mu matka aktuálne umožňuje stretávanie s maloletým len v rozsahu stanovenom neodkladným opatrením vydaným tunajším súdom pod č. k. 32P/159/2020-16 dňa 17.07.2020, nedovoľuje mu stretávať sa s maloletým v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2016-70 zo dňa 02.02.2017, čím došlo k situácii, že sa so svojím synom reálne stretáva menej ako mal určené rozhodnutím krajského súdu. V tomto konaní k uzatvoreniu dohody o úprave styku otca s maloletým nedošlo, pretože matka nebola ochotná umožniť širší styk otcovi tak, ako má určené rozhodnutím súdu z dôvodu, že podľa nej, sa otec nedokáže o maloletého postarať. Vzhľadom na intenzitu narušenia vzťahov medzi rodičmi a aj vzhľadom na to, že matka bola presvedčená, že otec je agresívny, navrhla nariadiť znalecké dokazovanie, ktorému návrhu súd vyhovel.
19. S poukazom na závery znaleckého dokazovania a v záujme zabezpečenia harmonického a komplexného vývinu maloletého, vychádzal súd pri posúdení zmeny rozsahu úpravy styku otca s maloletým z odporúčaní znalkyne, ktorá vzhľadom na vývin maloletého zistila potrebu viac frekventovaného, hoci krátkeho, styku maloletého s jeho otcom počas pracovného týždňa 2-4- krát po 30 - 45 min. (strana 18 znaleckého posudku + odpoveď 3.12 znaleckého posudku) na prechádzke alebo v domácnosti matky a počas víkendu 3-5 hodín výlučne, cca mesiac s matkou. Súd v danej veci pri nastavení pravidiel úpravy styku otca s maloletým vychádzal z odporúčaní znalkyne o potrebe intenzívneho a viac frekventovaného stretávania otca s maloletým a samozrejme pri určení rozsahu
styku otca s maloletým prihliadal aj na záujem maloletého, ktorý je nepochybne zrejmý zo zistení znalkyne o tom, že obaja rodičia majú k mal. A. emočne pozitívny vzťah a maloletý sa teší z prítomnosti svojho otca, identifikuje sa s ním, čo je vývinovo potrebné a zdravé. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd za optimálnu úpravu styku otca s maloletým v rozsahu, v akom ju navrhol otec maloletého na pojednávaní dňa 19.05.2021, a to každý utorok a štvrtok od 17:45 hod. do 18:45 hod., ktorý rozsah korešponduje aj s odporučeniami znalkyne ohľadne jeho stretávania s maloletým počas pracovného týždňa tak, aby sa otec stretával s maloletým každý týždeň dva až štyrikrát. Súčasne pri určení rozsahu tohto stretávania otca s maloletým zobral súd do úvahy aj vyjadrenie otca, že si dvakrát do týždňa zabezpečí pracovné povinnosti, aby v tomto čase mohol byť so svojím synom. Pri určení začiatku stretnutí otca s maloletým počas pracovného týždňa zobral súd na zreteľ skutočnosť, že matka uviedla, že s maloletým prichádza domov o 17:30 hod., a preto stanovil začiatok stretnutí otca s maloletým počas pracovného týždňa o 17:45 hod., aby mala matka priestor na to, aby maloletého na styk s otcom riadne pripravila. Čo sa týka stretávania otca s maloletým počas víkendu, znalkyňa odporučila počas každého víkendu styk otca s maloletým 3-5 hodín. Napriek takémuto odporučeniu súd neupravil stretávanie otca s maloletým každý víkend v rozsahu 3 až 5 hodín, čo je spolu 12 až 20 hodín mesačne, ale styk otca s maloletým upravil každý párny víkend v rozsahu spolu deväť hodín, a to v sobotu päť hodín a v nedeľu štyri hodiny. Súd mal za to, že takouto frekvenciou a dĺžkou trvania stretnutí otca s maloletým počas víkendov bude zabezpečený dostatočný priestor na zachovanie a budovanie vzťahu medzi otcom a maloletým a zároveň budú takto zabezpečené aj ucelené víkendy len pre matku a maloletého. Takýmto spôsobom je určený styk otca s maloletým v rozsahu 26 hodín mesačne, pričom tridsaťdňový kalendárny mesiac má 720 hodín. Vzhľadom na odporučenie znalkyne, určil súd stretávanie otca s maloletým mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku za prítomnosti matky maloletého. Takto stanovenú dĺžku obdobia prítomnosti matky pri styku otca s maloletým považoval súd za primeranú s poukazom na to, že matka maloletého mala dostatok času a príležitostí syna pripravovať na širší styk s jeho otcom, čo počas celého trvania tohto konania neurobila, naopak, otcovi umožňovala styk s maloletým len v rozsahu určenom neodkladným opatrením. Zároveň v tomto období bude rešpektované aj odporučenie znalkyne o tom, že zo začiatku sa má styk otca s maloletým realizovať vonku alebo v domácnosti matky, z dôvodu, aby otec nadobudol pevný, výlučný, emočne stabilný a istý vzťah k A., rozvinula sa u nich vzájomnosť a ich vzťah nebol kontaminovaný inými väzbami. Súd má za to, že styk otca s maloletým v období, kedy sa bude realizovať za prítomnosti matky maloletého, sa tento nebude realizovať v domácnosti otca s poukazom na jeho vyjadrenia o tom, že miesto stretnutia vždy určovala matka, nemal priestor sám rozhodnúť, kam s dieťaťom pôjde. Maloletý A. ešte nebol na návšteve u neho doma, pretože matka tam ísť odmieta. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd neupravil styk otca s maloletým mimo jeho domácnosti. Ďalej súd uvádza, že matka nebola v konaní ochotná dohodnúť sa s otcom na jeho rozšírenom styku s maloletým s odôvodnením, že otec maloletého sa nedokáže o neho postarať, pretože sa maloletý svojho otca bojí, pretože tento je agresívny. Je pravdou, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo ohľadne rodičovskej spôsobilosti, že v tomto je matka zručnejšia a zrelšia, citlivejšia a vnímavejšia na potreby a riziká u mal. A.. Otec je sociálne málo zrelý a spôsobilý objavovať vo vzťahu k synovi tvorivé možnosti a prirodzenými, či logickými dôsledkami usmerňovať jeho napätia. Môže sa to však učiť s pomocou matky alebo profesionálov, tiež komunikáciou s inými zrelými matkami a zrelými otcami vrstovníckej generácie, samoštúdiom z literatúry a edukačných webov k téme vzťahu otec - syn. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že aj napriek nedostatočnej sociálnej zrelosti otca maloletého znalkyňa odporučila rozšírenie rozsahu styku otca s maloletým, pretože podľa zistení znalkyne, je otcovo miesto v živote maloletého nezastupiteľné, väzby rodičov sú A. primárnymi vzťahovými väzbami. Nie sú to jeho väzby k príbuzným rodičov, hoci tieto majú sekundárne taktiež veľký a od rodičovstva sa líšiaci špecifický význam v jeho vývine. Je potrebné uznať, že každý zdravý rodič sa snaží robiť pre svoje dieťa to najlepšie, čo a ako vie, v súlade so svojou kapacitou, zrelosťou a stupňom poznania. V nich je možné rásť a napredovať. Matka nemôže nahradiť otca a otec matku, len vzájomným dopĺňaním sa obaja môžu zabezpečiť zdravý, komplexný a harmonický vývin syna, kde je matka pre A. v danom veku primerane emočným a bezpečným útočišťom a otec by mal byť inšpirátorom k novým objavom a iniciátorom psychosociálneho rastu, pozitívnej zmeny v rozširovaní obzorov a tvorivosti. Matka nebola ochotná sa s otcom maloletého dohodnúť na rozšírení jeho styku s maloletým aj z dôvodu, že ho považovala za agresívneho. Aj tieto tvrdenia matky boli predmetom znaleckého dokazovania, pričom agresivita otca bola znaleckým dokazovaním vylúčená. Ďalej súd považuje za potrebné poukázať na závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že vývin maloletého je mierne dysbalancovaný, socioemočne a kognitívne nevyrovnaný: preberá koncepty dospelých, stráda rovesnícku a mužskú rivalitu, čo, podľa názoru súdu, pramení
z nedostatočného kontaktu maloletého s jeho otcom. Vzhľadom na uvedené súd upravil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. Čo sa týka návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, tento považoval súd za nedôvodný, a preto ho zamietol. Pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že doposiaľ nebolo zrušené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého je zabezpečený asistovaný styk otca s maloletým, kde by malo dochádzať k edukácii otca a osvojovaniu si rodičovských zručností. Okrem toho tak, ako bolo uvedené v znaleckom posudku, otec sa môže priúčať rodičovským zručnostiam nielen za pomoci odborníkov, ale napr. za pomoci matky, prípadne samoštúdiom literatúry a edukačných webov k téme vzťahu otec - syn. Navyše k nedostatku rodičovských zručností na strane otca súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že doposiaľ mal otec na ich budovanie len šesť hodín mesačne, po nariadení neodkladného opatrenia to bolo ešte menej, nemal možnosť si tieto zručnosti ako osvojiť, a to hlavne za situácie, že nikdy so svojim synom nebol sám. Tiež súd pri posudzovaní návrhu na uloženie výchovného opatrenia zohľadnil skutočnosť, že otec uviedol, že sa snaží postupovať podľa toho, čo uviedla znalkyňa, stretáva sa s bratovými deťmi, stará sa o ne, jedná sa o dve deti, S., ktorý bude mať XX.XX. sedem rokov a E., ktorá bude mať v auguste päť rokov. Býva s nimi aj sám. Tiež súd nezistil potrebu uloženia výchovného opatrenia i s poukazom na to, že styk otca s maloletým sa naďalej bude realizovať v prítomnosti matky maloletého, od ktorej sa otec maloletého môže tiež priúčať rodičovským zručnostiam.
21. Návrh otca na vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti výroku o úprave styku s maloletým súd ako nedôvodný zamietol. Právna úprava predbežnej vykonateľnosti rozsudku predpokladá, že účastníkovi konania by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, ktoré podmienky však v danom prípade splnené neboli. Právu otca na pravidelný kontakt so synom bola poskytnutá súdna ochrana formou súdneho rozhodnutia, ktoré je stále účinné a na základe ktorého by sa styk otca s maloletým mal realizovať. Skutočnosť, že otec považuje tento rozsah styku za nedostatočný, nie je dôvod pre použitie inštitútu predbežnej vykonateľnosti rozsudku, ktorý je vo svojej podstate špecifický a jeho použitie tak nie je bežné ani štandardné, práve naopak, je výnimočné, a práve z tohto dôvodu zákonodarca na jeho použitie viaže splnenie stanovených podmienok.
22. Týmto rozsudkom sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/79/2016-24 zo dňa 30.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súde v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2016-70 zo dňa 02.02.2017.
23. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok), a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.