Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-79-2016.pdf
PDF · 76.64 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o mal. G. E., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky H.. Z. E., L. Y. P. XX, Š. S.A. R., právne zastúpenej Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom, so sídlom Lúčna 491, Trenčianska Turná a otca V. N., L. Y. P. XX, Š. S. R., právne zastúpeného JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34, Považská Bystrica, o návrhu matky na úpravu styku otca s mal. dieťaťom
rozhodol:
Ohľadne stretávania sa otca s mal. dieťaťom sa rodičia dohodli nasledovne: "Otec má právo stretávať sa s mal. G. každú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každú stredu v týždni v čase od 17.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že ak by matka alebo otec mali v čase určeného stretávania sa pracovné povinnosti tak vzájomne si túto okolnosť neodkladne oznámia a zároveň si dohodnú náhradný termín. Stretnutia otca s mal. G. budú realizované za prítomnosti matky." Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 23.02.2016 sa matka mal. domáhala úpravy styku otca s mal. G., tak, že tento bude mať právo stretávať sa s mal. G. každú sobotu v párnom týždni kalendárneho roka v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že mal. dieťaťa si v určenú hodinu otec prevezme pred bydliskom matky a na rovnakom mieste dieťa odovzdá matke, ktorá je povinná mal. dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť. V návrhu uviedla, že mal. G. je dieťaťom narodeným mimo manželstva. S otcom mal. dieťaťa matka nikdy nežila v spoločnej domácnosti. K uznaniu otcovstva k mal. dieťaťu došlo súhlasným vyhlásením rodičov. Od narodenia sa o mal. G. stará výlučne sama za pomoci jej rodiny. Žijú v spoločnej domácnosti s jej matkou a sestrou. Problematickým vzhľadom na predstavy otca je jeho styk s mal. dieťaťom, nakoľko otec mal. dohodnuté termíny návštev často nerešpektuje, do jej domácnosti prichádza bez ohlásenia, dožaduje sa návštev aj keď mal. dieťa napr. spí. Ona sama mu nebránila, aby dieťa navštevoval. Je potrebné však poukázať na to, že ide o dieťatko bez prostredne po jeho narodení, ktorého imunita sa ešte len buduje a jeho režimu sa okolie musí nevyhnutne prispôsobiť. Ďalej uviedla, že mal. G. je ešte stále dojčený, trpí zdravotnými problémami primeraným jeho veku, trápia ho detské koliky. Tvrdila, že vyššia uvedená náročnosť starostlivosti o mal. dieťa a požiadavky otca na styk s ním bez akejkoľvek vopred stanovenej pravidelnosti a doby trvania jednotlivých návštev zo strany otca rozrušujú nielen mal. ale aj ju ako čerstvú matku, pričom zasahujú aj do súkromia osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, poukázal, že od jeho podania uplynuli 4 mesiace, dieťa je staršie. Otec sa chce podieľať na jeho starostlivosti a chce sa s ním stretávať každú stredu od 16.30 hod. do 18.00
hod., každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Styk by bol realizovaný napr. po dobu 5 týždňov za prítomnosti matky, následne bez jej prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka a oboznámením správy zo šetrenia opatrovníka.
Takto bolo súdom zistené, že mal. G. pochádza z mimomanželského vzťahu. Otcovstvo k nemu uznal V. N.. Rodičia nikdy nežili a ani nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s mal. dieťaťom žijú v rodinnom dome spolu s jej matkou a sestrou. Rodičia sa nevedeli dohodnúť o styku otca s mal. Podľa tvrdenia matky otec chodil do jej domácnosti neohlásene, nerešpektoval denný režim mal. a týmto zasahoval do jej súkromia ako aj do súkromia spolužijúcich osôb v domácnosti. Navrhovala, aby okrem každej soboty od 15.00 hod. do 17.00 hod. mal otec právo stretávať sa s mal. každú stredu od 17.30 do 18.30 hod. s tým, že ak by mala matka v tom čase pracovné povinnosti vopred to otcovi oznámi a vzájomne si odsúhlasia náhradný termín. Trvá na tom, aby styk bol realizovaný za jej prítomnosti.
Mal. G. H. X mesiacov. Matka s ním navštevuje, nefrologickú, ortopedickú a gastroentrologickú ambulanciu nakoľko trpí kolikou a refluxom. Užíva rôzne kvapky, mastičky, je plienkovaný. Kojený už nie je.
Otec dieťaťa je slobodný, okrem mal. G. iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije u svoje matky v rodinnom dome. Tvrdil, že si chce k synovi vytvoriť vzťah a podieľať sa na jeho výchove. Poukázal na to, že syna nevidel už 2 týždne a problém je v tom, že matka nechce, aby chodil do jej domácnosti. Súhlasil s úpravou styku tak ako žiadala matka s ktorou uzatvorili na pojednávaní dňa 30.06.2016 rodičovskú dohodu.
Zástupkyňa opatrovníka s rodičovskou dohodu súhlasila. Potvrdila, že táto je v záujme mal. a apelovala na rodičov, aby zlepšili komunikáciu. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Právo maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov má svoj základ v článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti patria aj úpravy styku s dieťaťom, ktorým môžu rodičia tiež dohodnúť. Ak uzavrú dohodu stane sa súčasťou rozhodnutia. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu. Styk rodiča s mal. dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu či pretrvávanie prípadných rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom.
Rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy jedného z rodičov neznamená, že druhý z rodičov by mal byť vylúčený z možnosti výkonu rodičovských práv alebo dokonca vylúčený z možnosti styku s dieťaťom. Takéto rozhodnutie by bolo nanajvýš nežiaduce a nevhodné. V danom prípade matka svojím návrhom žiadala upraviť styk súdom v zmysle § 25 Zákona o rodine. V prípade tejto veci, maloleté dieťa pochádza z mimo manželského vzťahu. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že styk otca s mal. Danielom tak ako sa rodičia dohodli je v záujme mal., rešpektuje jeho útly vek, zdravotný stav ako aj potrebu vytvárania citových väzieb na otca.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie ktoré je možno začať bez návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.