Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 100/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.,

Hurbanova 666/18, Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozef Sotolářom, PhD.,

Južná trieda 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

SPRAVBYT, s. r. o., trovy konania v sume 551,19 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur

a devätnásť centov) na účet jej právneho zástupcu doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD.,

Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. zo 14. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bardejov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby o zaplatenie

mesačných platieb za služby spojené s bývaním 29. novembra 2007 na okresnom súde, kde

je vedené pod sp. zn. .

3. Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

4. Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , zároveň

navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 9 000 € a úhrady trov

konania.

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. (doručeným ústavnému súdu 20. marca 2017), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„... Žalobca sa pred podaním sťažnosti nedomáhal zjednania nápravy u

predsedníčky Okresného súdu Bardejov, čo je zákonný predpoklad pre podanie ústavnej

sťažnosti v zmysle ustanovenia zákona číslo o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytne a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitých predpisov. Týmto iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje

ochranu sťažovateľom označeného základného práva, je sťažnosť podľa § 62 odsek 1

zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený predpoklad ustanovený v odseku 2

citovaného zákonného ustanovenia. V kontexte sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a

jeho argumentácie je potrebné teda uviesť, že podanie sťažnosti v zmysle zákonného

ustanovenia § 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa zásadne stále považuje za účinný

prostriedok ochrany tých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu

ochranu, ako aj základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (),

pričom účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na

prieťahy v konaní, je poskytnúť príležitosť tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ však v priebehu doterajšieho konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej

nečinnosti Okresného súdu Bardejov, túto nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy

predsedníčke okresného súdu nepodal a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a

ani nedal príležitosť konajúcemu okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t.j. neposkytol

mu primeraný čas na odstránenie ním tvrdeného protiprávneho stavu (,

, , )...

Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi procesnými

návrhmi (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci na spoločné konanie,

na odročenie už nariadeného pojednávania z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu

žalobcu pre iné jeho pracovné povinnosti). Aj keď doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia

vo veci samej, Okresný súd Bardejov vo veci konal predovšetkým o procesných otázkach

a návrhoch sťažovateľa. Samotný procesný postup žalobcu, ktorý nedostatočným spôsobom

označil účastníkov konania, následne žiadal o pripustenie ďalšieho účastníka do konania

a podával početné nedôvodné procesné návrhy: 1/ návrh na spojenie veci, ktorý mu bol

zamietnutý uznesením zo dňa 08.11.2013, právoplatným dňa 08.11.2013, 2/ návrh

na prerušenie konania zo dňa 06.02.2014 do právoplatného skončenia konania vedeného

na tunajšom súde pod spisovou značkou . Uvedený návrh bol zamietnutý

uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.03.2014 a po podanom odvolaní žalobcu potvrdený

uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.07.2014. Naviac treba spomenúť, že

v konaní vedenom pod spisovou značkou bol tiež žalobcom a vzal žalobu späť,

3/ návrh na spojenie veci zo dňa 05.12.2016, ktorý bol zamietnutý na pojednávaní konanom

dňa 09.03.2017. Je nutné upozorniť aj na neuspokojivú prípravu na pojednávanie právneho

zástupcu žalobcu, keď na pojednávaní konanom dňa 09.03.2017, majúc vedomosť o tom,

že je predvolaný na pojednávanie len vo veci vedenej pod spisovou značkou

a nie aj v ďalších veciach, uviedol, že ďalšiu argumentáciu, resp. označenie navrhovaných

dôkazov, ktorých realizáciu žiada, vykoná v dodatočnej lehote, lebo predpokladal, že súd

vyhovie jeho návrhu na spojenie veci, resp. nevedel relevantným spôsobom uviesť, o ktoré

dôkazy sa jedná, ktoré navrhuje vykonať. Uviedol tiež, že nevie uviesť, o ktoré dôkazy sa

opieral v písomných vyjadreniach. Naviac napriek ustanoveniu § 167 odsek 3 Civilného

sporového poriadku, na pojednávaní žiadal realizovať ďalšie dôkazy, ktoré neoznačil ani

vo svojich písomných podaniach a dostatočným spôsobom nekonkretizoval ani

na pojednávaní (neurčité označenie dôkazov ohľadom zvolávania ďalších schôdzí

vlastníkov bytov predchádzajúcej relevantnej schôdzi, spisovú dokumentáciu z Ministerstva

financií, atď.), o ktoré dôkazy sa má jednať a v neposlednom rade navrhol dôkazy nemajúce

relevantný súvis s prejednávanou vecou. Žalobca napriek tomu, že ako dominus litis mal

možnosť žalovať v konaní už pri podávaní žaloby všetkých, o ktorých sa domnieval, že mali

byť žalovanými, keďže je aj v ostatných konaniach žalobcom, tak neurobil. O to viac sa jeho

postup javí byť obštrukčným, ak napriek právoplatnému zamietnutiu návrhu na spojenie

veci, opakovane navrhol postup znamenajúci predĺženie konania, návrhom na spojenie veci,

a v konečnom dôsledku vychádzajúc z postupu na pojednávaní konanom dňa 9.3.2017

badať, že nemal záujem na rozhodnutí sporu ani na uvedenom pojednávaní...

... Vo veci bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a zároveň vyčkať

na právoplatnosť konania, vedeného pod spisovou značkou , čo nastalo až

14.04.2011 a do ktorého skončenia bolo toto konanie prerušené a ktorého výsledky mali

vplyv na právne posúdenie základu nároku žalobcu v tomto konaní.

Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné viesť aj opakované personálne

zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných sudcov.

Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou

fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch

sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období

posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu

funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho

stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu

len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali

medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane

JUDr. Milana Majerníka, PhD.), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno

opomenúť aj to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec

a poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania

a samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov,

študovaním spisového materiálu a pod. Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená

aj správaním samotného sťažovateľa, ako už bolo skôr uvedené.“

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorých vo vzťahu k sťažnosti boli

relevantné tieto:

«- dňa 29.11.2007 bola podaná žaloba na súde (zákonnou sudkyňou sa stala

JUDr. Viera Zoľáková,)

- dňa 10.12.2007 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku,

- dňa 01.02.2008 bol žalobca vyzvaný na úpravu žaloby, keďže v návrhu uviedol dve

osoby ( a ) a v petite žaloby žiada zaviazať len jednu

osobu ( ),

- vo vyjadrení zo dňa 26.02.2008 žalobca opravil žalobu a uviedol, že žiada zaviazať

oboch žalovaných a doplnil údaje žalovanej v 2. rade,

- dňa 07.03.2008 pod číslom konania -18 bol vo veci vydaný vyšším

súdnym úradníkom platobný rozkaz,

- dňa 25.03.2008 bol voči platobnému rozkazu podaný žalovanými v 1. a 2. rade

odpor zo dňa 18.03.2008,

- dňa 27.03.2008 bol uznesením tunajšieho súdu pod číslom konania

34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2008 zrušený platobný rozkaz, keďže sa ho

nepodarilo doručiť žalovanému v 1. rade,

- dňa 30.05.2008 bola vec prevedená do registra „C“ (zákonnou sudkyňou sa stala

JUDr. Eliška Wagshalová) v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2008,

- dňa 05.06.2008 bol daný pokyn samosudkyne na doručenie uznesenia s poučeniami

stranám konania, výzvy na vyjadrenie a odporu právnemu zástupcovi žalobcu...,

- dňa 21.10.2008 bol súdnou tajomníčkou súdu vydaný pokyn na vyrubenie súdneho

poplatku za odpor žalovaným v 1. a 2. rade,

- dňa 07.11.2008 bolo súdu doručené odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol dňa

21.10.2008 vyrubený súdny poplatok,

- dňa 14.11.2008 sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že nemieni podanému odvolaniu

proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odpor vyhovieť v zmysle § 374 odsek 3

. Zároveň bol daný vyšším súdnym úradníkom pokyn, aby

bolo podané odvolanie predložené Krajskému súdu v Prešove až pred rozhodnutím, ktorým

sa konanie končí...,

- uznesením zo dňa 11.05.2009 číslo konania -53, právoplatným

dňa 07.07.2009, bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou ...,

- dňa 17.09.2009 bol daný pokyn samosudkyňou na vyznačenie právoplatnosti

uznesenia o prerušení konania a na lehotu do právoplatnosti konania vedeného

pod spisovou značkou ,

- dňa 18.09.2009 bol súdnou tajomníčkou daný spis na lehotu 6 mesiacov, s tým, že

bolo zistené, že vec doposiaľ nie je rozhodnutá...,

- dňa 05.03.2012 bolo vydané uznesenie pod číslom konania -108, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2012 o tom, že súd pokračuje v konaní pod spisovou

značkou ,

- dňa 30.08.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu a návrh na pripustenie

ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných,

- dňa 04.12.2012 bol súdu doručený návrh žalobcu na spojenie tejto veci na spoločné

konanie s inými konaniami...,

- uznesením zo dňa 29.05.2013 číslo konania -114 súd pripustil, aby

do konania pristúpil ďalší účastník na strane žalovaných ako žalovaný v 3.rade...,

- dňa 08.11.2013 bol uznesením číslo konania -116, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.12.2013, zamietnutý návrh žalobcu na spojenie vecí a ďalším

uznesením zo dňa 08.11.2013 číslo konania -117, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.12.2013, bola pripustená zmena žaloby navrhovaná žalobcom,

- dňa 28.01.2014 bol zákonnou sudkyňou nariadený termín pojednávania na deň

26.03.2014,

- dňa 06.02.2014 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým

žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu dlhodobo dohodnutej aktivity (prednáška

na konferencii) a zároveň návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci

...,

- dňa 03.03.2014 bol uznesením číslo konania -123 zamietnutý návrh

žalobcu na prerušenie konania,

- dňa 14.03.2014 podal žalobca odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol jeho

návrh na prerušenie konania,

- dňa 04.04.2014 bol daný pokyn súdnou tajomníčkou na doručenie odvolania

a po pripojení doručenie predloženie spisu na Krajský súd v Prešove...,

- dňa 25.06.2014 bola vyhotovená predkladacia správa a spis zaslaný Krajskému

súdu v Prešove uznesením zo dňa 17.07.2014 číslo konania -134, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2014, Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie

o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania,

- dňa 29.07.2014 bol spis vrátený tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014 bol tajomníčkou

tunajšieho súdu realizovaný pokyn na doručenie uznesenia odvolacieho súdu,

- dňa 29.05.2015 nariadila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň

27.08.2015...,

- dňa 07.04.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu spolu

s návrhom na doplnenie dokazovania,

- dňa 09.08.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu spolu s

návrhom na doplnenie dokazovania,

- dňa 12.12.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu s návrhom

na spojenie konania s inými konaniami vedenými na Okresnom súde Bardejov,

- dňa 09.01.2017 bol sudcom tunajšieho súdu nariadený termín pojednávania

na deň: 09.03.2017...,

- na pojednávaní konanom dňa 09.03.2017 súd rozhodol o procesnom návrhu

žalobcu na spojenie veci a rozhodol rozsudkom vo veci samej.»

7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 20. marca

2017 sťažovateľka zaujala v podaní doručenom ústavnému súdu 5. apríla 2017 stanovisko,

v ktorom okrem iného uviedla:

«1./ Okresný súd vo svojom vyjadrení zjavne opakuje tie isté argumenty a vzájomne

si odporuje - z prehľadu úkonov vyplýva, že došlo k rozhodnutiu a z ďalšej časti

odôvodnenia vyplýva, že nebolo rozhodnuté (strana 7 vyjadrenia).

To znamená, že súd sa účelovo paušálne vyjadruje bez reálnej znalosti spisu.

2./ Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme

na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež našu argumentáciu v samotnej

ústavnej sťažnosti.

3./ Argumentácia súdu o tom, že žalobca „spomaľoval“ samotnú dĺžku konania je

úplne mimo obsahu spisu:

- návrh na spojenie vecí bol podávaný práve z dôvodu urýchlenia konania, pretože

žaloby sa týkali tých istých účastníkov konania - len iného obdobia. Naopak bol to súd ktorý

dlhodobo maril našu snahu o urýchlenie konania, pretože v dôsledku nespojenia

predmetných vecí bolo potrebné vykonávať dokazovanie v každej jednej veci a nebolo

možné to riešiť inak,

- pokiaľ ide o odvolávanie sa na iný spis - - tak v dôsledku jeho

existencie súd nevykonával žiadne úkony v tejto veci a ani nijako nebránilo toto konanie,

aby súd nestranne konal vo veci, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti.

- úplne absurdné je konštatovanie o neuspokojivej príprave na pojednávanie na deň

09. 03. 2017, pretože súd nariadil pojednávanie bez toho aby predtým rozhodoval o spojení

veci (podotýkame, že podľa nového je daná súdu povinnosť spojiť veci ak ide

o spoločné veci - a nie tak ako to bolo podľa - sudca „môže“) a teda objektívne

nebolo možné pripraviť sa na to, ako bude prebiehať pojednávanie v tejto veci,

- ako ďalší dôkaz „spôsobu vedenia pojednávania“ zo strany sudcu je to, že sme

nevedeli uviesť, o ktoré dôkazy sme opierali svoje tvrdenia - opak je pravdou. Dôsledne sme

trvali na vykonávaní dokazovania podľa našich doterajších podrobných vyjadrení (presne

špecifikovaných a detailne vymedzených v podrobných vyjadreniach na súd !!).

V konečnom dôsledku z prehľadu úkonov zo strany súdu dávame do pozornosti naše

vyjadrenia z 07. 04. 2016 a z 09. 08. 2016, kde sme podávali úplne konkrétne návrhy

na doplnenie dokazovania !!.

Napriek požiadavke o doručenie kópie zápisnice - k dnešnému dňu nie je možné ju

predložiť pretože ešte nebola vyhotovená a doručená. Preto je možné vyžiadať nielen

zápisnicu, ale aj nabraté pojednávanie, aby bolo zrejmé, ako prebiehalo pojednávanie a aké

boli skutočné vyjadrenia účastníkov konania.

Aj takéto vyjadrenia sú len typickým príkladom vedenia konaní v predmetnej veci

na okresnom súde, keď sudca si vôbec nenaštuduje naše podrobné vyjadrenia vo veci,

neoboznámi ich a požaduje na pojednávaní „ich konkretizáciu“.

4./ Správne okresný súd poukazuje na potrebu vykonania rozsiahlejšieho

dokazovania v predmetnej veci - v skutočnosti (a je to úplne zjavné z prehľadu úkonov !!!)

súd v tejto veci nevykonal žiadne dokazovanie okrem pripojenia vybraných listín, nevykonal

ani výsluch, účastníkov konania, a k súdnemu spisu pripojil neautorizované

a bez vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia iných súdov a okresného súdu.

V danej veci ide o posúdenie toho kto je správcom v kontexte vykonanej schôdze

vlastníkov bytov - súd odmietol vypočuť účastníkov tejto schôdze (zamietol návrh

na doplnenie dokazovania všetkých účastníkov schôdze), súd odmietol uznesením pripojiť

originály listín a dokladov z tejto schôdze.

Ba dokonca je potrebné uviesť, že od počiatku vedenia tohto sporu sa kópie

„vybraných listín“ zo schôdze predložili zo strany žalovaného až v roku 2017 (!!!). Súd teda

posudzoval vec od počiatku bez toho, aby mal v tejto veci pripojené základné dokumenty.

5./ Ak súd argumentuje prerušením konania - sám konštatuje, že dôvody pominuli

dňa 14. 04. 2011. A z prehľadu úkonov je zrejmé, že až 05. 03. 2012 bolo vydané uznesenie

o pokračovaní (t. j. skoro po jednom roku bez jediného úkonu !!).

Následne súd vo veci vôbec nekonal až do 29. 05. 2013 vydaním uznesenia – t. j.

opäť viac ako rok bez jediného úkonu súdu !!!

Na doplnenie ešte možno uviesť že o našom návrhu na spojenie veci zo dňa

04. 12. 2013 rozhodol súd 08. 11. 2013 - skoro po roku bez jediného úkonu súdu !!!.

Z prehľadu úkonov je zrejmé, že okresným súdom od 25. 09. 2015 až do 09. 01. 2017

neboli vykonané žiadne úkony vo veci samej.

Aj z tohto jednoduchého prehľadu je zjavné, že argumentácia súdu o tom. že sme

robili obštrukcie a predlžovali konanie je úplne mimo reality v tejto veci.

6./ Ak súd argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny - tak podľa

judikatúry tieto nie sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.

Aj takáto argumentácia svedčí o tom, že zásada „iura novit curia“ a tiež to, že súd

pozná relevantnú judikatúru nebola v tomto prípade rešpektovaná.»

8. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho

vyjadrení z 13. marca 2017, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.

15. Táto povinnosť súdu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

16. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí

boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o právnu faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory

o úhradu platieb za služby spojené s bývaním tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy

všeobecných súdov. Ústavný súd konštatuje, že ide o konanie, ktoré nie je právne ani

fakticky zložité, pričom metodika všeobecných súdov v týchto veciach je dostatočne jasná

a podopretá stabilizovanou judikatúrou. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný

súd dodáva, že okresný súd v priebehu napadnutého konania ani nenariaďoval znalecké

dokazovanie, ani nevykonával dokazovanie svedkami.

19. Správanie sťažovateľky v napadnutom konaní je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka má určitý podiel na spomalení priebehu napadnutého

konania.

Ústavný súd zistil, že z dôvodu na strane sťažovateľky bolo zrušené pojednávanie

nariadené na 26. marec 2014 (účasť právneho zástupcu sťažovateľky na odbornej

konferencii).

Za príspevok k urýchleniu postupu vo veci podľa názoru ústavného súdu nie je

možné vyhodnotiť skutočnosť, že sťažovateľka necelé 3 mesiace pred meritórnym

rozhodnutím okresného súdu vo veci (rozsudok vyhlásený 9. marca 2017) okresnému súdu

doručila 12. decembra 2016 návrh na spojenie napadnutého konania s viacerými inými

konaniami vedenými na okresnom súde.

Vzhľadom na dĺžku napadnutého konania začatého ešte v novembri 2007 ústavný

súd nevyžadoval od sťažovateľky preukázanie uplatnenia právneho prostriedku nápravy

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane je zrejmé, že nepodaním sťažnosti

sťažovateľkou predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní nebola daná príležitosť

konajúcemu okresnému súdu na nápravu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje

záujem sťažovateľky o svoju vec za dostatočný.

Na druhej strane pokiaľ okresný súd sťažovateľke vyčíta, že sama spomaľovala

priebeh napadnutého konania uplatňovaním rôznych procesných návrhov, ústavný súd

poukazuje na to, že využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi

na presadzovanie a uplatňovanie jej práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (m. m. ).

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti v jeho priebehu, a to od 5. marca 2012

(uznesenie okresného súdu o pokračovaní v konaní po jeho prerušení) do 29. mája 2013

(uznesenie okresného súdu o pripustení vstupu do konania žalovaného v 3. bode),

od 29. júla 2014 (súdny spis bol vrátený okresnému súdu z Krajského súdu v Prešove)

do 29. mája 2015 (okresný súd nariadil termín pojednávania) a od 29. mája 2015 (okresný

súd nariadil termín pojednávania) do 9. januára 2017 (okresný súd nariadil ďalší termín

pojednávania).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol bez relevantného dôvodu v priebehu

napadnutého konania nečinný v rozsahu viac ako 3 roky a 7 mesiacov.

Napriek tomu, že konanie, kvôli ktorému bolo prerušené napadnuté konanie,

právoplatne skončilo už 14. apríla 2011, okresný súd uznesenie o pokračovaní

v napadnutom konaní vydal až 5. marca 2012, teda takmer po jednom roku. Podľa názoru

ústavného súdu aj túto skutočnosť v súvislosti s prieťahmi je potrebné pripísať na ťarchu

okresného súdu.

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného poukazuje

na „opakované personálne zmeny“ a „enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných

sudcov“, ústavný súd už v podobných súvislostiach opakovane vo svojej stabilizovanej

judikatúre vyslovil (napr. , ), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa má zabezpečiť súdne konanie, by

mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten

účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –

a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

zákonného sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať

na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov

(napr. ).

21. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, pri zohľadnení obdobia,

v ktorom bolo prerušené, ako aj vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu,

ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci bolo postupom okresného súdu porušené

základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

III.

22. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu v sťažnosti označeného práva, neprikázal okresnému súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom

z 9. marca 2017 rozhodol v merite veci.

23. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

24. Sťažovateľka žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €, pričom

priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňovala „vznikom škody spočívajúcej v ušlom

zisku“. Ústavný súd konštatuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinia nie je

náhrada škody spôsobená sťažovateľovi (napr. , ). Aj podľa

právnej teórie «Ústavný súd má v čl. 127 ods. 3 priznanú právomoc priznať „primerané

finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu základného opráva priznaného

. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno

stotožniť s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo ušlý zisk.» (Drgonec, J.

Komentár. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka 2007, s. 961).

Z uvedených dôvodov ústavný súd návrhu sťažovateľky na priznanie finančného

zadosťučinenia nevyhovel (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom

doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, Južná trieda 1, Košice. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

26. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, a pri treťom úkone právnej služby

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2016, ktorá bola 884 €.

27. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2016 a za jeden úkon právnej služby vykonanej v roku 2017

predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,58 € a 1 x 8,84 €) sumu 459,33 €. Keďže

advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej

fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške

20 % podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 551,19 €.

28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta

doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, Južná trieda 1, Košice, v lehote uvedenej v bode 2 výroku tohto

nálezu.

29.Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017