Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 100/2017
PDF · 279.73 KB
No categories available
III. ÚS 100/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017
zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.,
Hurbanova 666/18, Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozef Sotolářom, PhD.,
Južná trieda 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2008 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
SPRAVBYT, s. r. o., trovy konania v sume 551,19 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur
a devätnásť centov) na účet jej právneho zástupcu doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD.,
Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 100/2017 zo 14. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bardejov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 93/2008 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie začalo podaním žaloby o zaplatenie
mesačných platieb za služby spojené s bývaním 29. novembra 2007 na okresnom súde, kde
je vedené pod sp. zn. 1 C 93/2008.
3. Sťažovateľka uvádza, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
napadnuté konanie právoplatne skončené.
4. Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň
navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.
Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 9 000 € a úhrady trov
konania.
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. 1 SprO 464/2017 (doručeným ústavnému súdu 20. marca 2017), v ktorom sa okrem
iného uvádza:
„... Žalobca sa pred podaním sťažnosti nedomáhal zjednania nápravy u
predsedníčky Okresného súdu Bardejov, čo je zákonný predpoklad pre podanie ústavnej
sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytne a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitých predpisov. Týmto iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje
ochranu sťažovateľom označeného základného práva, je sťažnosť podľa § 62 odsek 1
zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený predpoklad ustanovený v odseku 2
citovaného zákonného ustanovenia. V kontexte sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a
jeho argumentácie je potrebné teda uviesť, že podanie sťažnosti v zmysle zákonného
ustanovenia § 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa zásadne stále považuje za účinný
prostriedok ochrany tých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu
ochranu, ako aj základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 558/2014),
pričom účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na
prieťahy v konaní, je poskytnúť príležitosť tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ však v priebehu doterajšieho konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej
nečinnosti Okresného súdu Bardejov, túto nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy
predsedníčke okresného súdu nepodal a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a
ani nedal príležitosť konajúcemu okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t.j. neposkytol
mu primeraný čas na odstránenie ním tvrdeného protiprávneho stavu (ÚS 181/2010,
I. ÚS 229/2010, ÚS 432/2010, I. ÚS 198/2011)...
Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi procesnými
návrhmi (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci na spoločné konanie,
na odročenie už nariadeného pojednávania z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu
žalobcu pre iné jeho pracovné povinnosti). Aj keď doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia
vo veci samej, Okresný súd Bardejov vo veci konal predovšetkým o procesných otázkach
a návrhoch sťažovateľa. Samotný procesný postup žalobcu, ktorý nedostatočným spôsobom
označil účastníkov konania, následne žiadal o pripustenie ďalšieho účastníka do konania
a podával početné nedôvodné procesné návrhy: 1/ návrh na spojenie veci, ktorý mu bol
zamietnutý uznesením zo dňa 08.11.2013, právoplatným dňa 08.11.2013, 2/ návrh
na prerušenie konania zo dňa 06.02.2014 do právoplatného skončenia konania vedeného
na tunajšom súde pod spisovou značkou 7C/193/2013. Uvedený návrh bol zamietnutý
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.03.2014 a po podanom odvolaní žalobcu potvrdený
uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.07.2014. Naviac treba spomenúť, že
v konaní vedenom pod spisovou značkou 7C/193/2013 bol tiež žalobcom a vzal žalobu späť,
3/ návrh na spojenie veci zo dňa 05.12.2016, ktorý bol zamietnutý na pojednávaní konanom
dňa 09.03.2017. Je nutné upozorniť aj na neuspokojivú prípravu na pojednávanie právneho
zástupcu žalobcu, keď na pojednávaní konanom dňa 09.03.2017, majúc vedomosť o tom,
že je predvolaný na pojednávanie len vo veci vedenej pod spisovou značkou 1 C/93/2008
a nie aj v ďalších veciach, uviedol, že ďalšiu argumentáciu, resp. označenie navrhovaných
dôkazov, ktorých realizáciu žiada, vykoná v dodatočnej lehote, lebo predpokladal, že súd
vyhovie jeho návrhu na spojenie veci, resp. nevedel relevantným spôsobom uviesť, o ktoré
dôkazy sa jedná, ktoré navrhuje vykonať. Uviedol tiež, že nevie uviesť, o ktoré dôkazy sa
opieral v písomných vyjadreniach. Naviac napriek ustanoveniu § 167 odsek 3 Civilného
sporového poriadku, na pojednávaní žiadal realizovať ďalšie dôkazy, ktoré neoznačil ani
vo svojich písomných podaniach a dostatočným spôsobom nekonkretizoval ani
na pojednávaní (neurčité označenie dôkazov ohľadom zvolávania ďalších schôdzí
vlastníkov bytov predchádzajúcej relevantnej schôdzi, spisovú dokumentáciu z Ministerstva
financií, atď.), o ktoré dôkazy sa má jednať a v neposlednom rade navrhol dôkazy nemajúce
relevantný súvis s prejednávanou vecou. Žalobca napriek tomu, že ako dominus litis mal
možnosť žalovať v konaní už pri podávaní žaloby všetkých, o ktorých sa domnieval, že mali
byť žalovanými, keďže je aj v ostatných konaniach žalobcom, tak neurobil. O to viac sa jeho
postup javí byť obštrukčným, ak napriek právoplatnému zamietnutiu návrhu na spojenie
veci, opakovane navrhol postup znamenajúci predĺženie konania, návrhom na spojenie veci,
a v konečnom dôsledku vychádzajúc z postupu na pojednávaní konanom dňa 9.3.2017
badať, že nemal záujem na rozhodnutí sporu ani na uvedenom pojednávaní...
... Vo veci bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a zároveň vyčkať
na právoplatnosť konania, vedeného pod spisovou značkou 5C/4/2007, čo nastalo až
14.04.2011 a do ktorého skončenia bolo toto konanie prerušené a ktorého výsledky mali
vplyv na právne posúdenie základu nároku žalobcu v tomto konaní.
Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné viesť aj opakované personálne
zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných sudcov.
Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou
fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch
sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období
posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu
funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho
stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu
len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali
medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane
JUDr. Milana Majerníka, PhD.), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno
opomenúť aj to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec
a poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania
a samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov,
študovaním spisového materiálu a pod. Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená
aj správaním samotného sťažovateľa, ako už bolo skôr uvedené.“
6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných
úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania, z ktorých vo vzťahu k sťažnosti boli
relevantné tieto:
«- dňa 29.11.2007 bola podaná žaloba na súde (zákonnou sudkyňou sa stala
JUDr. Viera Zoľáková,)
- dňa 10.12.2007 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku,
- dňa 01.02.2008 bol žalobca vyzvaný na úpravu žaloby, keďže v návrhu uviedol dve
osoby ( a ) a v petite žaloby žiada zaviazať len jednu
osobu ( ),
- vo vyjadrení zo dňa 26.02.2008 žalobca opravil žalobu a uviedol, že žiada zaviazať
oboch žalovaných a doplnil údaje žalovanej v 2. rade,
- dňa 07.03.2008 pod číslom konania 4Ro/154/2007-18 bol vo veci vydaný vyšším
súdnym úradníkom platobný rozkaz,
- dňa 25.03.2008 bol voči platobnému rozkazu podaný žalovanými v 1. a 2. rade
odpor zo dňa 18.03.2008,
- dňa 27.03.2008 bol uznesením tunajšieho súdu pod číslom konania 4Ro/154/2007-
34, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2008 zrušený platobný rozkaz, keďže sa ho
nepodarilo doručiť žalovanému v 1. rade,
- dňa 30.05.2008 bola vec prevedená do registra „C“ (zákonnou sudkyňou sa stala
JUDr. Eliška Wagshalová) v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2008,
- dňa 05.06.2008 bol daný pokyn samosudkyne na doručenie uznesenia s poučeniami
stranám konania, výzvy na vyjadrenie a odporu právnemu zástupcovi žalobcu...,
- dňa 21.10.2008 bol súdnou tajomníčkou súdu vydaný pokyn na vyrubenie súdneho
poplatku za odpor žalovaným v 1. a 2. rade,
- dňa 07.11.2008 bolo súdu doručené odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol dňa
21.10.2008 vyrubený súdny poplatok,
- dňa 14.11.2008 sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že nemieni podanému odvolaniu
proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odpor vyhovieť v zmysle § 374 odsek 3
Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň bol daný vyšším súdnym úradníkom pokyn, aby
bolo podané odvolanie predložené Krajskému súdu v Prešove až pred rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí...,
- uznesením zo dňa 11.05.2009 číslo konania 1 C/93/2008-53, právoplatným
dňa 07.07.2009, bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4C/4/2007...,
- dňa 17.09.2009 bol daný pokyn samosudkyňou na vyznačenie právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania a na lehotu do právoplatnosti konania vedeného
pod spisovou značkou 4C/4/2007,
- dňa 18.09.2009 bol súdnou tajomníčkou daný spis na lehotu 6 mesiacov, s tým, že
bolo zistené, že vec 4C/4/2007 doposiaľ nie je rozhodnutá...,
- dňa 05.03.2012 bolo vydané uznesenie pod číslom konania 1 C/93/2008-108, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2012 o tom, že súd pokračuje v konaní pod spisovou
značkou 1 C/93/2008,
- dňa 30.08.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu a návrh na pripustenie
ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných,
- dňa 04.12.2012 bol súdu doručený návrh žalobcu na spojenie tejto veci na spoločné
konanie s inými konaniami...,
- uznesením zo dňa 29.05.2013 číslo konania 1 C/93/2008-114 súd pripustil, aby
do konania pristúpil ďalší účastník na strane žalovaných ako žalovaný v 3.rade...,
- dňa 08.11.2013 bol uznesením číslo konania 1 C/93/2008-116, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.12.2013, zamietnutý návrh žalobcu na spojenie vecí a ďalším
uznesením zo dňa 08.11.2013 číslo konania 1 C/93/2008-117, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.12.2013, bola pripustená zmena žaloby navrhovaná žalobcom,
- dňa 28.01.2014 bol zákonnou sudkyňou nariadený termín pojednávania na deň
26.03.2014,
- dňa 06.02.2014 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým
žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu dlhodobo dohodnutej aktivity (prednáška
na konferencii) a zároveň návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci
7C/193/2013...,
- dňa 03.03.2014 bol uznesením číslo konania 1 C/93/2008-123 zamietnutý návrh
žalobcu na prerušenie konania,
- dňa 14.03.2014 podal žalobca odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol jeho
návrh na prerušenie konania,
- dňa 04.04.2014 bol daný pokyn súdnou tajomníčkou na doručenie odvolania
a po pripojení doručenie predloženie spisu na Krajský súd v Prešove...,
- dňa 25.06.2014 bola vyhotovená predkladacia správa a spis zaslaný Krajskému
súdu v Prešove uznesením zo dňa 17.07.2014 číslo konania 2Co/141/2014-134, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2014, Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie
o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania,
- dňa 29.07.2014 bol spis vrátený tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014 bol tajomníčkou
tunajšieho súdu realizovaný pokyn na doručenie uznesenia odvolacieho súdu,
- dňa 29.05.2015 nariadila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň
27.08.2015...,
- dňa 07.04.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu spolu
s návrhom na doplnenie dokazovania,
- dňa 09.08.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu spolu s
návrhom na doplnenie dokazovania,
- dňa 12.12.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu s návrhom
na spojenie konania s inými konaniami vedenými na Okresnom súde Bardejov,
- dňa 09.01.2017 bol sudcom tunajšieho súdu nariadený termín pojednávania
na deň: 09.03.2017...,
- na pojednávaní konanom dňa 09.03.2017 súd rozhodol o procesnom návrhu
žalobcu na spojenie veci a rozhodol rozsudkom vo veci samej.»
7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 20. marca
2017 sťažovateľka zaujala v podaní doručenom ústavnému súdu 5. apríla 2017 stanovisko,
v ktorom okrem iného uviedla:
«1./ Okresný súd vo svojom vyjadrení zjavne opakuje tie isté argumenty a vzájomne
si odporuje - z prehľadu úkonov vyplýva, že došlo k rozhodnutiu a z ďalšej časti
odôvodnenia vyplýva, že nebolo rozhodnuté (strana 7 vyjadrenia).
To znamená, že súd sa účelovo paušálne vyjadruje bez reálnej znalosti spisu.
2./ Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme
na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež našu argumentáciu v samotnej
ústavnej sťažnosti.
3./ Argumentácia súdu o tom, že žalobca „spomaľoval“ samotnú dĺžku konania je
úplne mimo obsahu spisu:
- návrh na spojenie vecí bol podávaný práve z dôvodu urýchlenia konania, pretože
žaloby sa týkali tých istých účastníkov konania - len iného obdobia. Naopak bol to súd ktorý
dlhodobo maril našu snahu o urýchlenie konania, pretože v dôsledku nespojenia
predmetných vecí bolo potrebné vykonávať dokazovanie v každej jednej veci a nebolo
možné to riešiť inak,
- pokiaľ ide o odvolávanie sa na iný spis - 7C/193/2013 - tak v dôsledku jeho
existencie súd nevykonával žiadne úkony v tejto veci a ani nijako nebránilo toto konanie,
aby súd nestranne konal vo veci, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti.
- úplne absurdné je konštatovanie o neuspokojivej príprave na pojednávanie na deň
09. 03. 2017, pretože súd nariadil pojednávanie bez toho aby predtým rozhodoval o spojení
veci (podotýkame, že podľa nového CSP je daná súdu povinnosť spojiť veci ak ide
o spoločné veci - a nie tak ako to bolo podľa O. s. p. - sudca „môže“) a teda objektívne
nebolo možné pripraviť sa na to, ako bude prebiehať pojednávanie v tejto veci,
- ako ďalší dôkaz „spôsobu vedenia pojednávania“ zo strany sudcu je to, že sme
nevedeli uviesť, o ktoré dôkazy sme opierali svoje tvrdenia - opak je pravdou. Dôsledne sme
trvali na vykonávaní dokazovania podľa našich doterajších podrobných vyjadrení (presne
špecifikovaných a detailne vymedzených v podrobných vyjadreniach na súd !!).
V konečnom dôsledku z prehľadu úkonov zo strany súdu dávame do pozornosti naše
vyjadrenia z 07. 04. 2016 a z 09. 08. 2016, kde sme podávali úplne konkrétne návrhy
na doplnenie dokazovania !!.
Napriek požiadavke o doručenie kópie zápisnice - k dnešnému dňu nie je možné ju
predložiť pretože ešte nebola vyhotovená a doručená. Preto je možné vyžiadať nielen
zápisnicu, ale aj nabraté pojednávanie, aby bolo zrejmé, ako prebiehalo pojednávanie a aké
boli skutočné vyjadrenia účastníkov konania.
Aj takéto vyjadrenia sú len typickým príkladom vedenia konaní v predmetnej veci
na okresnom súde, keď sudca si vôbec nenaštuduje naše podrobné vyjadrenia vo veci,
neoboznámi ich a požaduje na pojednávaní „ich konkretizáciu“.
4./ Správne okresný súd poukazuje na potrebu vykonania rozsiahlejšieho
dokazovania v predmetnej veci - v skutočnosti (a je to úplne zjavné z prehľadu úkonov !!!)
súd v tejto veci nevykonal žiadne dokazovanie okrem pripojenia vybraných listín, nevykonal
ani výsluch, účastníkov konania, a k súdnemu spisu pripojil neautorizované
a bez vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia iných súdov a okresného súdu.
V danej veci ide o posúdenie toho kto je správcom v kontexte vykonanej schôdze
vlastníkov bytov - súd odmietol vypočuť účastníkov tejto schôdze (zamietol návrh
na doplnenie dokazovania všetkých účastníkov schôdze), súd odmietol uznesením pripojiť
originály listín a dokladov z tejto schôdze.
Ba dokonca je potrebné uviesť, že od počiatku vedenia tohto sporu sa kópie
„vybraných listín“ zo schôdze predložili zo strany žalovaného až v roku 2017 (!!!). Súd teda
posudzoval vec od počiatku bez toho, aby mal v tejto veci pripojené základné dokumenty.
5./ Ak súd argumentuje prerušením konania - sám konštatuje, že dôvody pominuli
dňa 14. 04. 2011. A z prehľadu úkonov je zrejmé, že až 05. 03. 2012 bolo vydané uznesenie
o pokračovaní (t. j. skoro po jednom roku bez jediného úkonu !!).
Následne súd vo veci vôbec nekonal až do 29. 05. 2013 vydaním uznesenia – t. j.
opäť viac ako rok bez jediného úkonu súdu !!!
Na doplnenie ešte možno uviesť že o našom návrhu na spojenie veci zo dňa
04. 12. 2013 rozhodol súd 08. 11. 2013 - skoro po roku bez jediného úkonu súdu !!!.
Z prehľadu úkonov je zrejmé, že okresným súdom od 25. 09. 2015 až do 09. 01. 2017
neboli vykonané žiadne úkony vo veci samej.
Aj z tohto jednoduchého prehľadu je zjavné, že argumentácia súdu o tom. že sme
robili obštrukcie a predlžovali konanie je úplne mimo reality v tejto veci.
6./ Ak súd argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny - tak podľa
judikatúry tieto nie sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.
Aj takáto argumentácia svedčí o tom, že zásada „iura novit curia“ a tiež to, že súd
pozná relevantnú judikatúru nebola v tomto prípade rešpektovaná.»
8. Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho
vyjadrení z 13. marca 2017, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“), ide o znenie platné do 1. júla 2016.
15. Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
16. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí
boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
18. Pokiaľ ide o právnu faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory
o úhradu platieb za služby spojené s bývaním tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy
všeobecných súdov. Ústavný súd konštatuje, že ide o konanie, ktoré nie je právne ani
fakticky zložité, pričom metodika všeobecných súdov v týchto veciach je dostatočne jasná
a podopretá stabilizovanou judikatúrou. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný
súd dodáva, že okresný súd v priebehu napadnutého konania ani nenariaďoval znalecké
dokazovanie, ani nevykonával dokazovanie svedkami.
19. Správanie sťažovateľky v napadnutom konaní je druhým kritériom
pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný
súd konštatuje, že sťažovateľka má určitý podiel na spomalení priebehu napadnutého
konania.
Ústavný súd zistil, že z dôvodu na strane sťažovateľky bolo zrušené pojednávanie
nariadené na 26. marec 2014 (účasť právneho zástupcu sťažovateľky na odbornej
konferencii).
Za príspevok k urýchleniu postupu vo veci podľa názoru ústavného súdu nie je
možné vyhodnotiť skutočnosť, že sťažovateľka necelé 3 mesiace pred meritórnym
rozhodnutím okresného súdu vo veci (rozsudok vyhlásený 9. marca 2017) okresnému súdu
doručila 12. decembra 2016 návrh na spojenie napadnutého konania s viacerými inými
konaniami vedenými na okresnom súde.
Vzhľadom na dĺžku napadnutého konania začatého ešte v novembri 2007 ústavný
súd nevyžadoval od sťažovateľky preukázanie uplatnenia právneho prostriedku nápravy
v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane je zrejmé, že nepodaním sťažnosti
sťažovateľkou predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní nebola daná príležitosť
konajúcemu okresnému súdu na nápravu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nepovažuje
záujem sťažovateľky o svoju vec za dostatočný.
Na druhej strane pokiaľ okresný súd sťažovateľke vyčíta, že sama spomaľovala
priebeh napadnutého konania uplatňovaním rôznych procesných návrhov, ústavný súd
poukazuje na to, že využitie možností daných sťažovateľke procesnými predpismi
na presadzovanie a uplatňovanie jej práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie
priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú
zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).
20. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní. Ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti v jeho priebehu, a to od 5. marca 2012
(uznesenie okresného súdu o pokračovaní v konaní po jeho prerušení) do 29. mája 2013
(uznesenie okresného súdu o pripustení vstupu do konania žalovaného v 3. bode),
od 29. júla 2014 (súdny spis bol vrátený okresnému súdu z Krajského súdu v Prešove)
do 29. mája 2015 (okresný súd nariadil termín pojednávania) a od 29. mája 2015 (okresný
súd nariadil termín pojednávania) do 9. januára 2017 (okresný súd nariadil ďalší termín
pojednávania).
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol bez relevantného dôvodu v priebehu
napadnutého konania nečinný v rozsahu viac ako 3 roky a 7 mesiacov.
Napriek tomu, že konanie, kvôli ktorému bolo prerušené napadnuté konanie,
právoplatne skončilo už 14. apríla 2011, okresný súd uznesenie o pokračovaní
v napadnutom konaní vydal až 5. marca 2012, teda takmer po jednom roku. Podľa názoru
ústavného súdu aj túto skutočnosť v súvislosti s prieťahmi je potrebné pripísať na ťarchu
okresného súdu.
Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti okrem iného poukazuje
na „opakované personálne zmeny“ a „enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných
sudcov“, ústavný súd už v podobných súvislostiach opakovane vo svojej stabilizovanej
judikatúre vyslovil (napr. II. ÚS 518/2012, III. ÚS 201/2014), že nedostatočné personálne
obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa má zabezpečiť súdne konanie, by
mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten
účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy
ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci –
a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje
na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
zákonného sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripísať
na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov
(napr. I. ÚS 119/03).
21. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, pri zohľadnení obdobia,
v ktorom bolo prerušené, ako aj vzhľadom na uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu,
ústavný súd dospel k záveru, že v danej veci bolo postupom okresného súdu porušené
základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa
III.
22. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní došlo k porušeniu v sťažnosti označeného práva, neprikázal okresnému súdu, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom
z 9. marca 2017 rozhodol v merite veci.
23. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.
24. Sťažovateľka žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 9 000 €, pričom
priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňovala „vznikom škody spočívajúcej v ušlom
zisku“. Ústavný súd konštatuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinia nie je
náhrada škody spôsobená sťažovateľovi (napr. III. ÚS 75/01, II. ÚS 68/2012). Aj podľa
právnej teórie «Ústavný súd má v čl. 127 ods. 3 priznanú právomoc priznať „primerané
finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu základného opráva priznaného
čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno
stotožniť s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo ušlý zisk.» (Drgonec, J.
Ústava Slovenskej republiky Komentár. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka 2007, s. 961).
Z uvedených dôvodov ústavný súd návrhu sťažovateľky na priznanie finančného
zadosťučinenia nevyhovel (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní o jej sťažnosti advokátom
doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, Južná trieda 1, Košice. Podľa § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania
uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
26. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch
úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, a pri treťom úkone právnej služby
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2016, ktorá bola 884 €.
27. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie, prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej
služby vykonané v roku 2016 a za jeden úkon právnej služby vykonanej v roku 2017
predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,58 € a 1 x 8,84 €) sumu 459,33 €. Keďže
advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej
fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške
20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 551,19 €.
28. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta
doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, Južná trieda 1, Košice, v lehote uvedenej v bode 2 výroku tohto
nálezu.
29.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017