Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 306/2017
PDF · 126.74 KB
No categories available
II. ÚS 306/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 4935/2015 až sp. zn. Rvp 4949/2015, sp. zn.
Rvp 5291/2015 až sp. zn. Rvp 5309/2015, sp. zn. Rvp 5549/2015 a sp. zn. Rvp 5550/2015,
a sp. zn. Rvp 10177/2015 až sp. zn. Rvp 10180/2015 vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkami Krajského súdu v Trnave Nitre sp. zn. 23 Co 388/2014
zo 17. decembra 2014, sp. zn. 25 Co 385/2014 zo 4. februára 2015, sp. zn. 26 Co 216/2014
zo 16. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 247/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn.
23 Co 468/2014 z 26. januára 2015, sp. zn. 9 Co 81/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn.
9 Co 87/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 11 Co 235/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn.
11 Co 237/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 119/2014 z 18. novembra 2014, sp. zn.
11 Co 46/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 239/2014 z 25. novembra 2014, sp. zn.
9 Co 86/2014 zo 16. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 118/2014 z 18. novembra 2014, sp. zn.
9 Co 144/2014 z 27. januára 2015, sp. zn. 11 Co 468/2014 z 28. januára 2015, sp. zn.
9 Co 107/2014 z 27. januára 2015, sp. zn. 9 Co 137/2014 z 27. januára 2015, sp. zn.
11 Co 236/2014 zo 17. decembra 2014, sp. zn. 26 Co 241/2014 zo 16. decembra 2014,
sp. zn. 11 Co 174/2014 zo 17. decembra 2014, sp. zn. 24 Co 207/2014 z 28. januára 2015,
sp. zn. 23 Co 231/2014 z 26. januára 2015, sp. zn. 23 Co 397/2014 z 26. januára 2015,
sp. zn. 11 Co 243/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 25 Co 373/2014 zo 4. februára 2015,
sp. zn. 11 Co 319/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 23 Co 437/2014 zo 17. decembra 2014,
sp. zn. 23 Co 80/2014 z 19. januára 2015, sp. zn. 23 Co 228/2014 z 26. januára 2015, sp. zn.
11 Co 274/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 11 Co 275/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn.
11 Co 256/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 11 Co 318/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn.
11 Co 393/2014 zo 14. januára 2015, sp. zn. 9 Co 138/2014 z 27. januára 2015, sp. zn.
25 Co 285/2014 z 25. februára 2015, sp. zn. 23 Co 301/2014 z 9. februára 2015, sp. zn.
9 Co 140/2015 zo 14. apríla 2015 a sp. zn. 23 Co 646/2014 z 23. marca 2015, ako aj
postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 4935/2015 až sp. zn. Rvp 4949/2015, sp. zn. Rvp 5291/2015 až sp. zn. Rvp 5309/2015,
sp. zn. Rvp 5549/2015 a sp. zn. Rvp 5550/2015, a sp. zn. Rvp 10177/2015 až sp. zn.
Rvp 10180/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka
2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkami Krajského súdu v Trnave Nitre (ďalej len „krajský súd“)
uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej aj „napadnuté rozsudky“), ako aj postupom,
ktorý predchádzal ich vydaniu.
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom
postavení žalobkyne v konaniach vedených pred Okresným súdom Trnava, Okresným
súdom Dunajská Streda a Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresné súdy“),
predmetom ktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, ktorý bol
podľa tvrdení sťažovateľky v rozpore s § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a v ktorých
vystupovala v procesnom postavení oprávnenej. Sťažovateľka sa v konaniach vedených
pred Okresným súdom Trnava, Okresným súdom Dunajská Streda a Okresným súdom
Piešťany (z dôvodu vylúčenia sudcov na Okresnom súde Senica, Okresnom súde Skalica a
Okresnom súde Galanta) domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Všeobecné súdy žalobné nároky vo veci samej zamietli. Krajský súd svojimi napadnutými
rozsudkami potvrdil v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutia okresných súdov ako
vecne správne.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv napadnutými
rozsudkami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci mu vráti na ďalšie konanie,
prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)
Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V zmysle § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 4935/2015 až sp. zn. Rvp 4949/2015, sp. zn. Rvp 5291/2015 až sp. zn. Rvp 5309/2015,
sp. zn. Rvp 5549/2015 a sp. zn. Rvp 5550/2015, a sp. zn. Rvp 10177/2015 až sp. zn.
Rvp 10180/2015 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,
tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.B K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutými rozsudkami krajského súdu (bod 2 výroku tohto uznesenia)
Ústavný súd po preskúmaní predmetu predmetných sťažností týkajúcich sa
napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých napádala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,
ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli
podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov
predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že
sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch,
ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže
v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutým
rozsudkom krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody
odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný
súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 369/2014,
I. ÚS 373/2014, II. ÚS 458/2014, II. ÚS 503/2015, II. ÚS 504/2015, II. ÚS 506/2015,
IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014), ktoré skončili odmietnutím rovnakých sťažností
sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá
dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už
citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností
z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozsudkov krajského
súdu a vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo
opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2017