Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 334/2017
PDF · 121.42 KB
No categories available
III. ÚS 334/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátska kancelária,
Železničná 90/12, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská
Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 11/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. apríla 2017 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátska
kancelária, Železničná 90/12, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy postupom
Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 P 11/2017.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že pred okresným súdom bolo začaté
konanie vo veci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý podala manželka
sťažovateľa (ďalej len „manželka“) a ktorým žiadala o zverenie maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti. Okresný súd predmetnému návrhu vyhovel uznesením
sp. zn. 5 P 11/2017 z 15. marca 2017 (ďalej len „uznesenie z 15. marca 2017“). Sťažovateľ
uvádza, že už v čase doručenia označeného rozhodnutia jeho osobe bolo iniciované konanie
vedené pod sp. zn. 11 P 46/2007, v rámci ktorého sťažovateľ žiadal neodkladným opatrením
rozhodnúť o zverení maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Toto konanie však bolo
uznesením okresného súdu sp. zn. 11 P 46/2017 z 22. marca 2017 zastavené s odkazom
na skutočnosť prebiehajúceho konania sp. zn. 5 P 11/2017 predstavujúceho prekážku
brániacu rozhodnutiu o návrhu sťažovateľa .
3. Podľa vyjadrenia sťažovateľa bolo uznesenie z 15. marca 2017 napadnuté
17. marca 2017 odvolaním opatrovníka maloletých detí ‒Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“), pričom boli
sťažovateľ a právny zástupca manželky 21. marca 2017 vyzvaní, aby sa podľa potreby
k podanému odvolaniu vyjadrili.
4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že aj on napadol uznesenie z 15. marca 2017 odvolaním,
ktoré uplatnil 27. marca 2017, pričom okresný súd 29. marca 2017 vyzval na podanie
vyjadrenia k predmetnému odvolaniu právneho zástupcu manželky a úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, ak to považujú za potrebné. Podľa obsahu spisového materiálu týkajúceho sa
namietaného konania mala byť predmetná výzva prevzatá právnym zástupcom manželky
3. apríla 2017 a lehota na vyjadrenie mu mala uplynúť 13. apríla 2017.
5. Sťažovateľ v závere sťažnosti dôvodí, že okresný súd je v namietanom konaní
nečinný, keďže ani po 13. apríli 2017 nepredložil bez toho, aby mu v tom bránila
opodstatnená prekážka, sťažovateľom uplatnené odvolanie nadriadenému súdu. V sťažnosti
adresovanej ústavnému súdu zároveň prezentuje sťažovateľ názor, že dôvodom označenej
nečinnosti okresného súdu je diskriminačný prístup súdu k jeho osobe z dôvodu,
že nedisponuje slovenským štátnym občianstvom, keďže je štátnym príslušníkom Ruskej
federácie.
6. V postupe okresného súdu vidí sťažovateľ porušenie svojich základných práv
zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 19 ods. 2 ústavy.
7. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jeho základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 P 11/2017, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať
bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie
v sume 20 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
10. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom namietaného konania je
rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti
o maloletých (maloletých detí sťažovateľa). Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú pri svojej rozhodovacej činnosti
štandardne zohľadňuje, zaradzuje konania vo veciach starostlivosti o maloletých medzi
privilegované konania, ktoré si z hľadiska požiadavky na plynulý postup v konaní vyžadujú
osobitnú ochranu. Zmienená požiadavka je prirodzene premietnutá aj do súvisiacej právnej
úpravy, kde podľa ustanovenia § 367 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti
o maloletého rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu a v tejto lehote
súd uznesenie aj vyhotoví.
14. V prípade sťažovateľa nie je predmetom námietok priamo vlastné konanie
okresného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale až nasledujúca fáza,
keď mala byť vec sťažovateľa v dôsledku nim uplatneného odvolania a tiež odvolania
opatrovníka maloletých detí predložená na rozhodnutie nadriadenému súdu.
15. Sťažovateľ svoje odvolanie proti prijatému uzneseniu okresného súdu uplatnil
27. marca 2017. Z informácií poskytnutých okresným súdom ústavný súd zistil, že obe
podané odvolania boli pre účely prípadného vyjadrenia predložené právnemu zástupcovi
matky, ktorého vyjadrenie bolo opätovne doručované pre účely prípadnej reakcie
opatrovníkovi maloletých detí a sťažovateľovi. Po doručení predmetných stanovísk boli
uplatnené opravné prostriedky spolu so spisovým materiálom predložené nadriadenému
súdu na rozhodnutie 9. mája 2017.
16. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe reflektuje judikatúru ESĽP, ktorá
požaduje v záujme rešpektovania práv účastníkov konania na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote zachovať plynulý postup konania aj pri predkladaní spisu s uplatneným
opravným prostriedkom nadriadenému súdu. S prihliadnutím na privilegovaný charakter
posudzovaného konania (pozri bod 13 odôvodnenia) možno konštatovať, že postup
okresného súdu, keď boli uplatnené odvolania účastníkov konania predložené opravnému
stupňu s odstupom viac ako jedného mesiaca od ich podania, z hľadiska časového
nezodpovedal celkom požiadavke urýchlenosti konania. Na druhej strane však treba
povedať, že oddialenie predloženia spisu nadriadenému súdu nebolo spôsobené nečinnosťou
okresného súdu, práve naopak, v priebehu uvedeného úseku, tak ako to je uvedené
v bode 15 odôvodnenia, boli zo strany okresného súdu vykonávané procesné úkony
smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci.
Ústavný súd súčasne poznamenáva, že sťažovateľove tvrdenia o diskriminačnom
postupe okresného súdu voči jeho osobe hodnotí ako nepodložené domnienky, keďže
pre takýto záver nesvedčia žiadne relevantné skutočnosti.
17. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04),
prípadne návrhu buď nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne
neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
18. S odkazom na prezentovanú judikatúru (pozri bod 17 odôvodnenia) hodnotí
ústavný súd charakter označeného negatívneho momentu v postupe okresného súdu ako
ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje takú intenzitu, ktorá by umožňovala ústavnému súdu
dospieť k záveru o zbytočných prieťahoch v postupe okresného súdu a o porušení
označených práv sťažovateľa.
19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné
odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
20. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu
nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľovi obrátiť sa
na ústavný súd so sťažnosťou, ak by v prípade potenciálneho vrátenia veci sťažovateľa
nadriadeným súdom do prvostupňového konania dochádzalo podľa vedomia sťažovateľa
k zbytočným prieťahom v namietanom konaní okresného súdu.
21. Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2017