Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 177/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o., Rastislavova 104, Košice, zastúpenej advokátkou

JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o., p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Obchodnej spoločnosti TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o., p r i z n á v a

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri

centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky

JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 29. marca 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti

TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s. r. o., Rastislavova 104, Košice (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie začalo

31. marca 2008 podaním žaloby okresnému súdu, ktorou sa sťažovateľka domáha

od mesta Košice (ďalej len „žalovaný“) vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie

nehnuteľností v jej vlastníctve bez právneho dôvodu. Okresný súd vo veci rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 11. januára 2010 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“),

ktorým žalobu sťažovateľky zamietol. Označený rozsudok bol na základe odvolania

sťažovateľky zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 29. septembra 2010 a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie. Po vrátení veci odvolacím súdom okresný súd o nároku sťažovateľky

do dňa podania ústavnej sťažnosti nerozhodol a vec tak nie je právoplatne skončená

ani po takmer 9 rokoch začatia konania.

3. Podľa názoru sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní

dochádza k porušovaniu jej označených práv, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie

argumentuje:

„... dĺžka konania nie je v žiadnom prípade proporcionálna jeho zložitosti.

Vec je súčasťou štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a samotná

sťažovateľka si nie je vedomý toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom pričinila o predĺženie

alebo stagnovanie predmetného konania.

Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie. Je to najmä z dôvodu, že doba konania, ktorá je takmer 9 rokov, je ničím

neospravedlniteľná a neprimeraná, a postupom Okresného súdu Košice II... nebola

poskytnutá ochrana jej práva zakotveného v článku 20 ods. 1 SR...“

4. Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jej v záhlaví rozhodnutia označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov

konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja

účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn.

zo 4. mája 2017, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania

listom z 2. mája 2017.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, súčasťou ktorého bol

aj chronologický prehľad úkonov vykonaných v namietanom konaní, k veci predovšetkým

uviedol:

„Vzhľadom na... chronológiu vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že sa jedná

o skutkovo zložité konanie, o čom svedčí skutočnosť, že v ňom bolo vypočutých

viacero svedkov, ale predovšetkým fakt nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania,

ale i opakovaného znaleckého dokazovania znaleckým , ktorý navyše pre možnosť

rozhodnutia vo veci bol dvakrát vyzývaný na doplnenie znaleckého posudku, čo si vyžiadalo

časový priestor, ktorý dané konanie musel zákonite ovplyvniť.

Je tiež potrebné poukázať na obdobia, keď sa spis nachádzal na odvolacom

Krajskom súde v Košiciach. Tieto časové úseky nie som oprávnený žiadnym spôsobom

hodnotiť či posudzovať. V prvom prípade síce došlo k zrušeniu rozsudku tunajšieho súdu

odvolacím súdom, napriek tomu som toho názoru, že obdobie, keď sa spis nachádzal

na odvolacom súde, nemožno pripísať na ťarchu súdu prvej inštancie. Druhýkrát sa spis

nachádzal na krajskom súde v období od 6. 11. 2015 do 2. 6. 2016 a bol tunajšiemu súdu

vrátený s potvrdzujúcim uznesením, z čoho možno vyvodiť, že odvolanie bolo sťažovateľom

podané nedôvodne.

Rovnako je potrebné poukázať na správanie samotného sťažovateľa, ktorý za

obdobie trvania sporu celkom až šesťkrát požiadal o odročenie vytýčených pojednávaní, a

to v dňoch 27. 4. 2009, 8. 6. 2009, 16. 1. 2012, 20. 2. 2012, 26. 3. 2012 a 13. 2. 2017, z toho

štyrikrát pre kolíziu pojednávaní právneho zástupcu s inými pojednávaniami (posledné

4 pojednávania). Naposledy o odročenie pojednávania požiadal 24. 1. 2017 (pojednávanie

určené na 13. 2. 2017) a práve na jeho žiadosť bolo odročené na deň 13. 3. 2017. Je preto

zarážajúce, že napriek odročeniu pojednávania na jeho žiadosť, navyše na určitý, časovo

akceptovateľný termín pojednávania, tri dni pred uskutočnením tohto pojednávania

(10. 3. 2017) podal ústavnú sťažnosť, hoci podľa obsahu podanej sťažnosti má na ukončení

sporu naliehavý záujem. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že ak sa sťažovateľ

domnieval, že v danom konaní vznikajú prieťahy, mal možnosť podať sťažnosť predsedovi

súdu, čo však neurobil.

Zo strany okresného súdu boli zistené dve obdobia nečinnosti, a to od 17. 12. 2010

do 6. 10. 2011 a od 21. 3. 2013 do 22. 11. 2013. V ostatnom období súd postupoval v

konaní priebežne.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhujem ústavnému súdu nepriznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v požadovanej výške, a to predovšetkým s poukazom

na jeho správanie popísané v predchádzajúcej časti môjho vyjadrenia.“

Zároveň oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania pred ústavným súdom

a súhlasí s jeho upustením.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 2. mája 2017 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným

súdom.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. (ďalej len „“).

V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

14. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť

rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade

ustálená judikatúra všeobecných súdov. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje,

že odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu práve z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci, pričom vo svojom zrušujúcom uznesení z 29. septembra 2010 sa

jednoznačne vyjadril k právnym otázkam a konkrétne usmernil okresný súd, čím sa má

v ďalšom konaní zaoberať a v akom smere má vykonať dokazovanie. Ústavný súd zároveň

poukazuje na určitý stupeň faktickej zložitosti namietaného konania, ktorý súvisel

s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania

znaleckým , pričom aj znalecký posudok vypracovaný znaleckým musel

byť dvakrát dopracovaný. Zdĺhavý priebeh namietaného konania však ústavný súd nemôže

pripísať iba na vrub týmto skutočnostiam.

15. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v namietanom

konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovateľka prispela svojím správaním k celkovej

dĺžke namietaného konania, na čo poukázal aj predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na opakované žiadosti

sťažovateľky o odročenie nariadených pojednávaní, ktoré museli byť z tohto dôvodu

zrušené, resp. odročované. Sťažovateľka žiadala celkovo šesťkrát o odročenie nariadených

pojednávaní (naposledy mesiac pred podaním ústavnej sťažnosti), čo je dôkazom jej

nekonzistentného postupu. Tieto skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku

trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci prihliadnuť.

16. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, pričom konštatuje,

že vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania nepovažoval za potrebné podrobne

skúmať postup okresného súdu, pretože aj skutkovo či právne náročnejšia občianskoprávna

vec nesmie trvať takú dlhú dobu. Z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby

predmetné konanie nebolo právoplatne skončené ani po 9 rokoch od jeho začatia (aj keď

vec bola opakovane aj na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravných prostriedkoch,

čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu). Ústavný súd v súčinnosti s okresným

súdom zistil, že na ostatnom pojednávaní uskutočnenom 15. mája 2017 okresný súd vo veci

meritórne rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol.

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len skutkovou zložitosťou veci alebo len správaním

sťažovateľky, ale aj postupom okresného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

18. Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľky okresný súd rozsudkom

z 15. mája 2017 meritórne rozhodol, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

19. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € vzhľadom

na doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktorá je podľa nej neospravedlniteľná

a neprimeraná.

20. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku

a určitý stupeň faktickej zložitosti namietaného konania, zistený podiel sťažovateľky

na vzniknutých prieťahoch, ako aj na fakt, že v čase rozhodovania ústavného súdu už bolo

vo veci sťažovateľky meritórne rozhodnuté, považuje za primerané v sume 2 000 €

(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

21. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, a podľa uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť sťažovateľke trovy konania. Keďže sťažovateľka trovy konania do dňa rozhodnutia

ústavného súdu nevyčíslila, ústavný súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú

z obsahu spisu, teda odmenu v sume 312,34 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku

2017 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ), tak ako je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

22. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2017