Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 387/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, , a

, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Divkom,

Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a 3 , práva vlastniť

majetok podľa a Listiny základných

práv a slobôd, porušenie ústavného a základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 29. decembra 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. apríla 2017 doručená sťažnosť

a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa a 3

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva vlastniť majetok podľa

a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), porušenie § 1 ods. 1

ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd

ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

(ďalej len „ústavný zákon“), a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36

ods. 1 a 3 listiny rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 29. decembra 2016 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú nespokojní s rozsudkom

krajského súdu, ktorým bol v súlade s

potvrdený ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -331

zo 14. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. -560

z 3. marca 2016. V konaní pred Okresným súdom Žilina sa domáhali sťažovatelia náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom voči žalovanému Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky, pričom ich žaloba bola zamietnutá.

3. V sťažnosti sťažovatelia opísali priebeh a výsledok konaní vedených

pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a sp. zn. a navrhli,

aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Základné právo , ,

, štátny občan SR, , ,

, štátny občan SR a ,

, , občan SR

na súdnu ochranu podľa a 3, SR a ústavného

a Listiny základných práv a slobôd a

a ods. 3 Rozsudkom Krajského súdu Žilina -580 zo dňa 29. 12. 2016, ktorý

nadobudol právoplatnosť 17. 02. 2017 bolo porušené.

2. Zrušuje Rozsudok Krajského súdu Žilina -580 zo dňa 29. 12. 2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť 17. 02. 2017.

3. , , bytom

, štátny občan SR, , , bytom

, štátny občan SR a ,

, , občan SR

sa priznáva náhrada trov konania a právneho zastupovania v zmysle Vyhl. č.

v platnom znení.“

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

8. Predmetom sťažnosti sťažovateľov je námietka porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva vlastniť majetok podľa

a listiny, porušenie ústavného

a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 29. decembra 2016 z dôvodu nesprávnej aplikácie

príslušnej právnej normy a arbitrárnosti namietaného rozhodnutia.

9. Ústavný súd dotazom na Okresný súd Žilina zistil, že vo veci sp. zn.

podali žalobcovia (sťažovatelia) 10. apríla 2017 proti namietanému rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 29. decembra 2016 dovolanie, o ktorom dosiaľ

nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodnuté.

10. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť musela byť sťažnosť sťažovateľov odmietnutá

pre neprípustnosť ako predčasne podaná, pretože o ochrane označených práv, ktorých

porušenie namietajú, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd

dovolací.

11. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž navodzuje situáciu,

keď princíp subsidiarity vyplývajúci z síce vylučuje právomoc

ústavného súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii

zodpovedá aplikácia , podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ,

, , a iné), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému

súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

13. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľom lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54). A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia

najvyšším súdom o dovolaní budú mať sťažovatelia k dispozícii už iba podanie sťažnosti

ústavnému súdu pri splnení zákonných podmienok.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol

ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017