Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 387/2017
PDF · 130.04 KB
No categories available
III. ÚS 387/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť
, , a
, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Divkom,
Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, porušenie § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. a základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 193/2016 z 29. decembra 2016, a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a
o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. apríla 2017 doručená sťažnosť
a
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), porušenie § 1 ods. 1
ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd
ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(ďalej len „ústavný zákon“), a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36
ods. 1 a 3 listiny rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 8 Co 193/2016 z 29. decembra 2016 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú nespokojní s rozsudkom
krajského súdu, ktorým bol v súlade s § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
potvrdený ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25 C 250/2008-331
zo 14. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 25 C 250/2008-560
z 3. marca 2016. V konaní pred Okresným súdom Žilina sa domáhali sťažovatelia náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom voči žalovanému Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, pričom ich žaloba bola zamietnutá.
3. V sťažnosti sťažovatelia opísali priebeh a výsledok konaní vedených
pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 12 C 473/92 a sp. zn. 25 C 250/2008 a navrhli,
aby ústavný súd rozhodol takto:
„1. Základné právo , ,
, štátny občan SR, , ,
, štátny občan SR a ,
, , občan SR
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a § 1 ods. 1 ústavného
zákona č. 23/1991 Zb. a Listiny základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1
a ods. 3 Rozsudkom Krajského súdu Žilina 8Co 193/2016-580 zo dňa 29. 12. 2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť 17. 02. 2017 bolo porušené.
2. Zrušuje Rozsudok Krajského súdu Žilina 8Co 193/2016-580 zo dňa 29. 12. 2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť 17. 02. 2017.
3. , , bytom
, štátny občan SR, , , bytom
, štátny občan SR a ,
, , občan SR
sa priznáva náhrada trov konania a právneho zastupovania v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z. z.
v platnom znení.“
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd
navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
8. Predmetom sťažnosti sťažovateľov je námietka porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, porušenie § 1 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb.
a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 8 Co 193/2016 z 29. decembra 2016 z dôvodu nesprávnej aplikácie
príslušnej právnej normy a arbitrárnosti namietaného rozhodnutia.
9. Ústavný súd dotazom na Okresný súd Žilina zistil, že vo veci sp. zn.
25 C 250/2008 podali žalobcovia (sťažovatelia) 10. apríla 2017 proti namietanému rozsudku
krajského súdu sp. zn. 8 Co 193/2016 z 29. decembra 2016 dovolanie, o ktorom dosiaľ
nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodnuté.
10. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť musela byť sťažnosť sťažovateľov odmietnutá
pre neprípustnosť ako predčasne podaná, pretože o ochrane označených práv, ktorých
porušenie namietajú, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd
dovolací.
11. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž navodzuje situáciu,
keď princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy síce vylučuje právomoc
ústavného súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii
zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
12. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. III. ÚS 109/2010,
III. ÚS 114/2010, III. ÚS 199/2010, III. ÚS 7/2014 a iné), že v prípade podania
mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému
súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.
13. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky
bude mať pre sťažovateľov prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania
neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva
na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia
najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľom lehota na podanie sťažnosti ústavnému
súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému
rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,
body 51, 53 a 54). A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia
najvyšším súdom o dovolaní budú mať sťažovatelia k dispozícii už iba podanie sťažnosti
ústavnému súdu pri splnení zákonných podmienok.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju vo vzťahu ku krajskému súdu odmietol
ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2017