Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 430/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Lenka Katríková, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému je na okresnom

súde „od roku 2012“ vedená exekúcia pod sp. zn. . Exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej

hospodárskej komore, s. r. o., Košice. Keďže sa sťažovateľ domnieval, že rozhodcovská

zmluva (doložka) je neplatná, podal 12. augusta 2015 na okresnom súde návrh na zastavenie

exekúcie a 12. októbra 2015 i návrh na jej odklad. Sťažovateľovi však dosiaľ nebolo „aj

navzdory jeho viacerých urgenciám, doručené rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad

Hronom o jeho Návrhu na zastavenie Exekúcie a dokonca ani o Návrhu na odklad

Exekúcie, a to aj napriek skutočnosti, že odo dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie

prešlo viac ako pätnásť (15) mesiacov (!)“. Sťažovateľ sa nachádza viac ako jeden rok

v právnej neistote týkajúcej sa otázky zastavenia a odkladu neoprávnene vedenej exekúcie.

Je presvedčený, že okresný súd svojou nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy

v exekučnom konaní, a porušil tak jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote.

Okrem toho „exekútor... naďalej vykonáva Exekúciu, a to zrážkami zo mzdy a iných

príjmov, v dôsledku čoho je Sťažovateľ poškodený na svojich právach... každý deň musel

a musí riešiť ako uživiť svoju rodinu, prepočítavať každý výdavok, báť sa o budúcnosť

vlastných detí a manželky, a to aj napriek neprípustnosti vedenia tejto Exekúcie“.

Z uvedených dôvodov žiada popri deklarovaniu porušenia základného práva a slobody

aj priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 2 000 €.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. Sťažnosti Sťažovateľa sa vyhovuje.

2. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

č. a základné právo na spravodlivé

súdne konanie (the right to a fair trial) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ktorý bol v Slovenskej republike vyhlásený pod č. ,

bolo porušené „iným zásahom“, t. j. zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Žiar nad

Hronom v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky, ktoré je v súčasnosti vedené na

Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. .

3. Okresnému súdu Žiar nad Hronom sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný vyplatiť do dvoch (2) mesiacov

od doručenia nálezu.

5. Okresný súd Žiar nad Hronom je povinný v lehote dvoch (2) mesiacov uhradiť

Sťažovateľovi náhradu trov konania podľa vyhlášky č. spolu

vo výške 364,-EUR (za dva úkony právnej služby: (i) prevzatie a príprava právneho

zastupovania, (ii) príprava podania - sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd

podľa ) na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený

v banke Tatra banka, a.s., č. ú.: 2944463247/1100.»

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

9. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že postupom okresného súdu

v exekučnom konaní, v ktorom je sťažovateľ v postavení povinného, bolo porušené jeho

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci v primeranej

lehote, a to tým, že okresný súd 15 mesiacov nerozhodol o jeho návrhu na zastavenie

exekúcie a návrhu na odklad exekúcie. Počas tejto doby exekútor pokračoval vo výkone

exekúcie, ktorá je podľa tvrdenia sťažovateľa neprípustná, zrážkami zo mzdy a iných

príjmov sťažovateľa, čím sa sťažovateľ dostal do nepriaznivej finančnej situácie.

10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

11. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 12. augusta 2015 návrh na

zastavenie exekúcie, a pretože nedošlo k jej neodkladnému zastaveniu, podal následne

12. októbra 2015 aj návrh na odklad exekúcie. Sťažovateľ podal 1. decembra 2016 na

ústavnom súde sťažnosť, v ktorej namieta prieťahy v konaní okresného súdu pri

rozhodovaní o uvedených návrhoch a uvádza, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti mu

rozhodnutie okresného súdu nebolo doručené.

12. Ústavný súd zistil, že okresný súd 24. októbra 2016 uznesením č. k.

-15 rozhodol, že exekúcia je neprípustná a exekúciu zastavil. Uznesenie bolo

povinnému doručené 9. decembra 2016 a právoplatnosť nadobudlo 28. decembra 2016.

Od podania návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie 12. augusta 2015 do rozhodnutia

okresného súdu o jeho návrhu 24. októbra 2016 uplynulo 14 mesiacov. Do momentu, keď

bolo sťažovateľovi uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie z 24. októbra 2016

doručené, ubehol ďalší mesiac (9. decembra 2016). Ústavný súd konštatuje, že v prípade

sťažovateľa išlo o exekučné konanie, ktoré nie je skutkovo ani právne zložité, a vzhľadom

na skutočnosť, že sťažovateľ je v tomto exekučnom konaní v postavení povinného, ktorý

musel počas tejto doby strpieť výkon exekúcie zrážkami zo mzdy, možno sťažnosť

sťažovateľa považovať do istej miery za opodstatnenú. Avšak doba, ktorá uplynula od

podania návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie do rozhodnutia okresného súdu

(14 mesiacov), resp. do jeho právoplatnosti (16 mesiacov), je na hranici ústavnej

akceptovateľnosti a ústavný súd v okolnostiach danej veci vzal do úvahy aj skutočnosť, že

o návrhu sťažovateľa bolo okresným súdom rozhodnuté ešte pred podaním ústavnej

sťažnosti a uznesenie okresného súdu z 24. októbra 2016 nadobudlo právoplatnosť necelý

mesiac po podaní ústavnej sťažnosti, čím bola právna neistota sťažovateľa odstránená.

Navyše, sťažovateľ mal v čase podávania ústavnej sťažnosti už vedomosť o tom, že o jeho

návrhu okresný súd rozhodol (nahliadnutie právneho zástupcu sťažovateľa do spisu

22. novembra 2016) a pri vyhotovení uznesenia a jeho doručovaní, ktoré následne

prebiehalo, konal okresný súd plynulo.

13. Ústavný súd tiež pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický charakter

exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach a povinnostiach

ako takých, tak ako to je v civilnom prípadne trestnom konaní, ale ide o vykonávacie

konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach, ktorého

výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní.

14. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v napadnutom konaní

nedošlo k prieťahom takej ústavnej intenzity, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr.

, , ).

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2017