Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 430/2017
PDF · 144.2 KB
No categories available
III. ÚS 430/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Lenka Katríková, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 344/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 344/2012.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému je na okresnom
súde „od roku 2012“ vedená exekúcia pod sp. zn. 7 Er 344/2012. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s. r. o., Košice. Keďže sa sťažovateľ domnieval, že rozhodcovská
zmluva (doložka) je neplatná, podal 12. augusta 2015 na okresnom súde návrh na zastavenie
exekúcie a 12. októbra 2015 i návrh na jej odklad. Sťažovateľovi však dosiaľ nebolo „aj
navzdory jeho viacerých urgenciám, doručené rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad
Hronom o jeho Návrhu na zastavenie Exekúcie a dokonca ani o Návrhu na odklad
Exekúcie, a to aj napriek skutočnosti, že odo dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie
prešlo viac ako pätnásť (15) mesiacov (!)“. Sťažovateľ sa nachádza viac ako jeden rok
v právnej neistote týkajúcej sa otázky zastavenia a odkladu neoprávnene vedenej exekúcie.
Je presvedčený, že okresný súd svojou nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy
v exekučnom konaní, a porušil tak jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote.
Okrem toho „exekútor... naďalej vykonáva Exekúciu, a to zrážkami zo mzdy a iných
príjmov, v dôsledku čoho je Sťažovateľ poškodený na svojich právach... každý deň musel
a musí riešiť ako uživiť svoju rodinu, prepočítavať každý výdavok, báť sa o budúcnosť
vlastných detí a manželky, a to aj napriek neprípustnosti vedenia tejto Exekúcie“.
Z uvedených dôvodov žiada popri deklarovaniu porušenia základného práva a slobody
aj priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 2 000 €.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
«1. Sťažnosti Sťažovateľa sa vyhovuje.
2. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a základné právo na spravodlivé
súdne konanie (the right to a fair trial) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorý bol v Slovenskej republike vyhlásený pod č. 209/1992 Zb.,
bolo porušené „iným zásahom“, t. j. zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Žiar nad
Hronom v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky, ktoré je v súčasnosti vedené na
Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 7Er/344/2012.
3. Okresnému súdu Žiar nad Hronom sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7Er/344/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-
EUR, ktoré je Okresný súd Žiar nad Hronom povinný vyplatiť do dvoch (2) mesiacov
od doručenia nálezu.
5. Okresný súd Žiar nad Hronom je povinný v lehote dvoch (2) mesiacov uhradiť
Sťažovateľovi náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. spolu
vo výške 364,-EUR (za dva úkony právnej služby: (i) prevzatie a príprava právneho
zastupovania, (ii) príprava podania - sťažnosti proti porušovaniu základných práv a slobôd
podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky) na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený
v banke Tatra banka, a.s., č. ú.: 2944463247/1100.»
II.
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
9. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že postupom okresného súdu
v exekučnom konaní, v ktorom je sťažovateľ v postavení povinného, bolo porušené jeho
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci v primeranej
lehote, a to tým, že okresný súd 15 mesiacov nerozhodol o jeho návrhu na zastavenie
exekúcie a návrhu na odklad exekúcie. Počas tejto doby exekútor pokračoval vo výkone
exekúcie, ktorá je podľa tvrdenia sťažovateľa neprípustná, zrážkami zo mzdy a iných
príjmov sťažovateľa, čím sa sťažovateľ dostal do nepriaznivej finančnej situácie.
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
11. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 12. augusta 2015 návrh na
zastavenie exekúcie, a pretože nedošlo k jej neodkladnému zastaveniu, podal následne
12. októbra 2015 aj návrh na odklad exekúcie. Sťažovateľ podal 1. decembra 2016 na
ústavnom súde sťažnosť, v ktorej namieta prieťahy v konaní okresného súdu pri
rozhodovaní o uvedených návrhoch a uvádza, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti mu
rozhodnutie okresného súdu nebolo doručené.
12. Ústavný súd zistil, že okresný súd 24. októbra 2016 uznesením č. k.
7 Er 344/2012-15 rozhodol, že exekúcia je neprípustná a exekúciu zastavil. Uznesenie bolo
povinnému doručené 9. decembra 2016 a právoplatnosť nadobudlo 28. decembra 2016.
Od podania návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie 12. augusta 2015 do rozhodnutia
okresného súdu o jeho návrhu 24. októbra 2016 uplynulo 14 mesiacov. Do momentu, keď
bolo sťažovateľovi uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie z 24. októbra 2016
doručené, ubehol ďalší mesiac (9. decembra 2016). Ústavný súd konštatuje, že v prípade
sťažovateľa išlo o exekučné konanie, ktoré nie je skutkovo ani právne zložité, a vzhľadom
na skutočnosť, že sťažovateľ je v tomto exekučnom konaní v postavení povinného, ktorý
musel počas tejto doby strpieť výkon exekúcie zrážkami zo mzdy, možno sťažnosť
sťažovateľa považovať do istej miery za opodstatnenú. Avšak doba, ktorá uplynula od
podania návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie do rozhodnutia okresného súdu
(14 mesiacov), resp. do jeho právoplatnosti (16 mesiacov), je na hranici ústavnej
akceptovateľnosti a ústavný súd v okolnostiach danej veci vzal do úvahy aj skutočnosť, že
o návrhu sťažovateľa bolo okresným súdom rozhodnuté ešte pred podaním ústavnej
sťažnosti a uznesenie okresného súdu z 24. októbra 2016 nadobudlo právoplatnosť necelý
mesiac po podaní ústavnej sťažnosti, čím bola právna neistota sťažovateľa odstránená.
Navyše, sťažovateľ mal v čase podávania ústavnej sťažnosti už vedomosť o tom, že o jeho
návrhu okresný súd rozhodol (nahliadnutie právneho zástupcu sťažovateľa do spisu
22. novembra 2016) a pri vyhotovení uznesenia a jeho doručovaní, ktoré následne
prebiehalo, konal okresný súd plynulo.
13. Ústavný súd tiež pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický charakter
exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach a povinnostiach
ako takých, tak ako to je v civilnom prípadne trestnom konaní, ale ide o vykonávacie
konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach, ktorého
výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní.
14. Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v napadnutom konaní
nedošlo k prieťahom takej ústavnej intenzity, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho sťažnosť odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr.
I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľa uplatnených v sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2017