Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 329/2017
PDF · 180.37 KB
No categories available
I. ÚS 329/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Sobekom, Hertník 10, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 695/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2017
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 695/2014.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.02.2013 na Okresnom súde
Bratislava I. domáhal náhrady škody podľa ustanovení zák. NR SR č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.
Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 16C/46/2013.
Okresný súd Bratislava I. o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 05.06.2014, sp. zn.
16C/46/2013-12, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol Sťažovateľ... podal... včas odvolanie,
o ktorom Krajský súd v Bratislave doposiaľ nerozhodol s tým, že vec bola krajskému súdu
predložená dňa 18.09.2014 a bola jej pridelená sp. zn. 2Co/695/2014.
Konanie tak na krajskom súde podľa názoru sťažovateľa, trvá neprimerane dlho bez
toho, aby bol vo veci urobený nejaký úkon, resp. rozhodnutie vo veci samej.
Navrhovateľ je presvedčený, že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je mu upierané len preto, že v období rokov 2003 – 2010 bol nezákonne trestne
stíhaný, opakovane odsúdený, aby bol napokon rozhodnutím Najvyššieho súdu SR
oslobodený a uvedené „nekonanie“ všeobecných súdov je len pokračovaním bezprávia
zo strany súdov a sudcov Slovenské j republiky, vedené snahou „bagatelizovať“ až
Ignorovať toto rozhodnutie a účinky s nim spojené, ako aj snahou zakryť nezákonné kroky
svojich kolegov v talároch, ktorí sa nezákonnosti dopúšťali.
Nezákonné rozhodnutia týchto sudcov sťažovateľa na viac ako 7 (sedem) rokov
vylúčili z profesionálneho života advokáta, resp. mu znemožnili realizovať právnické
vzdelanie v zamestnaní.
Sťažovateľ tak napriek tej skutočnosti, že bol v celom rozsahu spod obžaloby
oslobodený, doposiaľ pociťuje difamujúce účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom
konaní, ktorých výsledkom je strata sťažovateľovej cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného
zázemia a profesijného života.
Dňa 25.04.2017 podal sťažovateľ podľa § 62 a nasl. zák NR SR č. 757/2004 Z. z.
o súdoch v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Krajského
súdu v Bratislave. Listom zo dňa 22.05.2017, sp. zn. Spr. 2101/17, podpredseda krajského
súdu uviedol, že „... Vašu sťažnosť som prešetril v intenciách citovaných zákonných
ustanovení z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že
Vaša sťažnosť je dôvodná....“
Podľa názoru sťažovateľa k ničím neodôvodnenému prieťahu v konaní a nečinnosti
Krajského súdu v Bratislave došlo v období od 18.09.2014 do podania ústavnej sťažnosti,
teda v celkovej dĺžke najmenej 32 mesiacov.
V tomto období Krajský súd v Bratislave objektívne nevykonal žiadny úkon, ktorý by
smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, tak ako to vyplýva aj z odpovede na Sťažnosť na
prieťahy v súdnom konaní zo dňa 22.05.2017.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou judikoval, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Otázka existencie zbytočných prieťahov v občianskoprávnom konaní v spojení
s porušením základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1
Dohovoru sa skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, teda skutkovú a právnu
zložitosť veci sťažovateľov; jeho právnu kvalifikáciu a s právame sa sťažovateľov v
priebehu konania a napokon aj postup samotného súdu.
Samotnú vec – náhradu škody sťažovateľa nemožno považovať za skutkovo, resp.
právne zložitú a náročnú na rozhodnutie. Rovnako nemožno ani tvrdiť, že by to bol
sťažovateľ, ktorý by prispel k spomaleniu konania pred súdom alebo iným okolnostiam,
ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jeho konaním...
Vzhľadom na skutočnosť, že porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho
porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom na
okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, žiada sťažovateľ, aby mu
ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie za obdobie, počas ktorého došlo
zo strany Krajského súdu Bratislava k prieťahom v súdnom konaní, a to v sume 5.000,- Eur
(slovom päťtisíc eur).
Vyššie uvedená suma, podľa názoru sťažovateľa, zohľadňuje charakter zbytočných
prieťahov v súdnom konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu
v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery sťažovateľa v efektívne a správne poskytnutie
súdnej ochrany v predmetnej veci.»
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1/ Základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn.: 2Co/695/2014, bolo porušené.
2/ Krajskému súdu v Bratislave ukladá povinnosť, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
2Co/695/2014 konal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.
3/ priznáva primerané finančné odškodnenie v sume
5.000,-Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
8. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 695/2014.
9. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti
sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že
celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu
možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
10. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu je potrebné
poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05,
12. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
podal 25. apríla 2017 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní.
Podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr 2101/17 z 22. mája 2017
uviedol:
„Vašu sťažnosť som prešetril v intenciách citovaných zákonných ustanovení z
hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že Vaša sťažnosť je
dôvodná...
Z vyjadrenia , predsedníčky senátu konajúceho v uvedenej
právnej veci, vyplýva, že postup tunajšieho súdu v predmetnom konaní je ovplyvnený
objektívnymi okolnosťami, t. zn. počtom a skladbou veci pridelených senátu na prejednanie
(kde bolo ku koncu mesiaca apríl 2017 celkom 427 nevybavených veci), prednostným
vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia, v akom boli
predložené a skutočnosťou, že v období od roku 2012 do apríla 2017 bolo do senátu 2Co.
2NcC. 2CoPr, 2CoD, 20CoP popri bežnom nápade pridelených aj 555 veci na rozhodnutie
o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie a 352 vecí na rozhodnutie
o námietke zaujatosti, podaných jednou spoločnosťou.
Nakoľko sa vzhľadom na predmet konania nejedná o súdne konanie, ktoré by malo
prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci a pod.) tak,
ako je to stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a
rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, bude predmetná právna vec tunajším súdom
prejednaná v mesiaci jún 2017...
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky
senátu konajúceho vo veci sp. zn. 2Co/695/2014 musím konštatovať, že som zistil prieťahy
v uvedenom konaní, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na
množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu 2Co, spôsob ich vybavovania podľa
poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sú podané na
Krajský súd v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu
práce súdu, ako aj personálnu vyťaženosť sudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý
vplyv na rýchlosť konania v predmetnej veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky
súdneho konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť na
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/695/2014 vyhodnotil ako dôvodnú. Dovoľte mi
preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za vzniknuté objektívne prieťahy
ospravedlnil.
Súčasne podotýkam, že vec sp. zn. 2Co/695/2014 bude prevedená do režimu
sledovania vecí predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov
v konaní.“
13. Z obsahu podanej sťažnosti, ako i z obsahu odpovede podpredsedu krajského
súdu z 22. mája 2017 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní tvoriacu prílohu
podanej sťažnosti ústavný súd vyhodnotil, že v konaní vedenom na krajskom súde pod
sp. zn. 2 Co 695/2014 dosiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľa, ktorá by
zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených
v sťažnosti považovať postup krajského súdu za taký, ktorý by toho času bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaných článkov ústavy
a dohovoru.
14. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. Ústavný súd zároveň uvádza, že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je v prvom rade poskytnutie
príležitosti tomuto súdu, aby sám v primeranej dobe odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
16. Sťažovateľ podal sťažnosť z 30. mája 2017 adresovanú ústavnému súdu iba
mesiac po tom, ako podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi krajského
súdu, pričom podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr 2101/17
z 22. mája 2017 uznal sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a zároveň uviedol, že predmetná
vec bude krajským súdom prerokovaná v júni 2017.
17. Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu
zo strany sťažovateľa preto možno hodnotiť iba ako formálny úkon, ktorému nemožno
pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu
dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci
samej (I. ÚS 365/2011), najmä vzhľadom na oznámenie podpredsedu krajského súdu, že
predmetná vec bude krajským súdom prerokovaná v júni 2017.
18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných a v tomto uznesení uvedených skutočností
sťažovateľ v prípade ďalších prieťahov na strane okresného súdu podal ústavnému súdu
novú sťažnosť.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2017