Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 500/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Františkom Sobekom, Hertník 10, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2017

doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25. 02. 2013 na Okresnom súde

Bratislava I. domáhal náhrady škody podľa ustanovení

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.

Konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. .

Okresný súd Bratislava I. o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 05. 06. 2014, sp. zn.

-12, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol Sťažovateľ... podal... včas odvolanie,

o ktorom Krajský súd v Bratislave doposiaľ nerozhodol s tým, že vec bola krajskému súdu

predložená dňa 18. 09. 2014 a bola jej pridelená sp. zn. .

Konanie tak na krajskom súde podľa názoru sťažovateľa, trvá neprimerane dlho

bez toho, aby bol vo veci urobený nejaký úkon, resp. rozhodnutie vo veci samej.

Navrhovateľ je presvedčený, že právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je mu upierané len preto, že v období rokov 2003 – 2010 bol nezákonne trestne

stíhaný, opakovane odsúdený, aby bol napokon rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

oslobodený a uvedené „nekonanie“ všeobecných súdov je len pokračovaním bezprávia

zo strany súdov a sudcov Slovenskej republiky, vedené snahou „bagatelizovať“ až

ignorovať toto rozhodnutie a účinky s ním spojené, ako aj snahou zakryť nezákonné kroky

svojich kolegov v talároch, ktorí sa nezákonností dopúšťali.

Nezákonné rozhodnutia týchto sudcov sťažovateľa na viac ako 7 (sedem) rokov

vylúčili z profesionálneho života advokáta, resp. mu znemožnili realizovať právnické

vzdelanie v zamestnaní.

Sťažovateľ tak napriek tej skutočnosti, že bol v celom rozsahu spod obžaloby

oslobodený, doposiaľ pociťuje difamujúce účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom

konaní, ktorých výsledkom je strata sťažovateľovej cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného

zázemia a profesijného života.

Dňa 25. 04. 2017 podal sťažovateľ podľa a nasl. zák NR SR č.

o súdoch v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Krajského

súdu v Bratislave. Listom zo dňa 22. 05. 2017, sp. zn. Spr. 2101/17, podpredseda krajského

súdu uviedol, že „... Vašu sťažnosť som prešetril v intenciách citovaných zákonných

ustanovení z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že

Vaša sťažnosť je dôvodná...“

Napriek „prísľubu“ predsedu krajského súdu, že vo veci bude rozhodnuté v priebehu

mesiaca jún 2017, vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo.

Podľa názoru sťažovateľa k ničím neodôvodnenému prieťahu v konaní a nečinnosti

Krajského súdu v Bratislave došlo v období od 18. 09. 2014 do podania ústavnej sťažnosti,

teda v celkovej dĺžke najmenej 34 mesiacov.

V tomto období Krajský súd v Bratislave objektívne nevykonal žiadny úkon, ktorý by

smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, tak ako to vyplýva aj z odpovede na Sťažnosť

na prieťahy v súdnom konaní zo dňa 22. 05. 2017.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou judikoval, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

Otázka existencie zbytočných prieťahov v občianskoprávnom konaní v spojení

s porušením základného práva podľa článku 48 ods. 2 SR a článku 6 ods. 1

Dohovoru sa skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, teda skutkovú a právnu

zložitosť veci sťažovateľov; jeho právnu kvalifikáciu a správanie sa sťažovateľov v priebehu

konania a napokon aj postup samotného súdu.

Samotnú vec – náhradu škody sťažovateľa nemožno považovať za skutkovo,

resp. právne zložitú a náročnú na rozhodnutie. Rovnako nemožno ani tvrdiť, že by to bol

sťažovateľ, ktorý by prispel k spomaleniu konania pred súdom alebo iným okolnostiam,

ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jeho konaním...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1/ Základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru...

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: , bolo

porušené.

2/ Krajskému súdu v Bratislave ukladá povinnosť, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.

3/ priznáva primerané finančné odškodnenie

v sume 6.500,- Eur..., ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ takto

odôvodňuje:

„Vzhľadom na skutočnosť, že porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno napraviť obnovením stavu

pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie nemožno vzhľadom

na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, žiada sťažovateľ, aby mu

ústavný súd priznal aj primerané finančné zadosťučinenie za obdobie, počas ktorého

došlo zo strany Krajského súdu Bratislava k prieťahom v súdnom konaní, a to v sume

6.500,- Eur...

Vyššie uvedená suma, podľa názoru sťažovateľa, zohľadňuje charakter zbytočných

prieťahov v súdnom konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu

v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery sťažovateľa v efektívne a správne poskytnutie

súdnej ochrany v predmetnej veci.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby bola jeho záležitosť

prejednaná v primeranej lehote.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal ústavnému súdu identickú sťažnosť

1. júna 2017, ktorou namietal porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní.

O predmetnej sťažnosti rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 14. júna 2017 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v relevantnej časti uznesenia sp. zn. zo 14. júna 2017

uviedol:

«12. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

podal 25. apríla 2017 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v označenom konaní.

Podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr 2101/17 z 22. mája 2017

uviedol:

„Vašu sťažnosť som prešetril v intenciách citovaných zákonných ustanovení z

hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie a dospel som k záveru, že Vaša sťažnosť

je dôvodná...

Z vyjadrenia , predsedníčky senátu konajúceho v uvedenej

právnej veci, vyplýva, že postup tunajšieho súdu v predmetnom konaní je ovplyvnený

objektívnymi okolnosťami, t. zn. počtom a skladbou veci pridelených senátu na prejednanie

(kde bolo ku koncu mesiaca apríl 2017 celkom 427 nevybavených veci), prednostným

vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú priebežne podľa poradia, v akom boli

predložené a skutočnosťou, že v období od roku 2012 do apríla 2017 bolo do senátu 2 Co.

2NcC. 2CoPr, 2CoD, 20CoP popri bežnom nápade pridelených aj 555 veci na rozhodnutie

o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie a 352 vecí na rozhodnutie

o námietke zaujatosti, podaných jednou spoločnosťou.

Nakoľko sa vzhľadom na predmet konania nejedná o súdne konanie, ktoré by malo

prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci a pod.) tak,

ako je to stanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany práva a

rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, bude predmetná právna vec tunajším súdom

prejednaná v mesiaci jún 2017...

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky

senátu konajúceho vo veci sp. zn. musím konštatovať, že som zistil prieťahy

v uvedenom konaní, ktorých príčiny sú dané okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na

množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu 2Co, spôsob ich vybavovania podľa

poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako sú podané

na Krajský súd v Bratislave, okrem vecí prednostných v zmysle zákonnej úpravy a rozvrhu

práce súdu, ako aj personálnu vyťaženosť sudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý

vplyv na rýchlosť konania v predmetnej veci a sú objektívnym dôvodom neprimeranej dĺžky

súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť

na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. vyhodnotil ako dôvodnú. Dovoľte

mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za vzniknuté objektívne prieťahy

ospravedlnil.

Súčasne podotýkam, že vec sp. zn. bude prevedená do režimu

sledovania vecí predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov

v konaní.“

13. Z obsahu podanej sťažnosti, ako i z obsahu odpovede podpredsedu krajského

súdu z 22. mája 2017 na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní tvoriacu prílohu

podanej sťažnosti ústavný súd vyhodnotil, že v konaní vedenom na krajskom súde

pod sp. zn. dosiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľa,

ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností

uvedených v sťažnosti považovať postup krajského súdu za taký, ktorý by toho času bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle citovaných článkov

a dohovoru.

15. Ústavný súd zároveň uvádza, že účelom práva účastníka konania

pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je v prvom rade poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám v primeranej dobe odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

().

16. Sťažovateľ podal sťažnosť z 30. mája 2017 adresovanú ústavnému súdu iba

mesiac po tom, ako podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi krajského

súdu, pričom podpredseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr 2101/17

z 22. mája 2017 uznal sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a zároveň uviedol, že predmetná

vec bude krajským súdom prerokovaná v júni 2017.

17. Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi krajského súdu

zo strany sťažovateľa preto možno hodnotiť iba ako formálny úkon, ktorému nemožno

pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu

dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci

samej (), najmä vzhľadom na oznámenie podpredsedu krajského súdu,

že predmetná vec bude krajským súdom prerokovaná v júni 2017.».

Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

po uplynutí necelých dvoch mesiacov s argumentáciou, že podľa prísľubu predsedu

krajského súdu krajský súd rozhodne vo veci sťažovateľa v priebehu júna 2017, čo sa podľa

vyjadrenia sťažovateľa nestalo.

Zo zistení ústavného súdu však vyplýva, že krajský súd určil termín

verejného vyhlásenia rozsudku v napadnutom konaní na 16. august 2017, t. j. vo veci

od predchádzajúceho uznesenia ústavného súdu sp. zn. zo 14. júna 2017

koná/začal konať.

Vychádzajúc z toho, že od podania prvej sťažnosti sťažovateľa neuplynul taký čas,

ktorý by predstavoval relevantnú zmenu skutkového stavu, z ktorého vychádzalo

rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. zo 14. júna 2017, ako aj z toho,

že krajský súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku v napadnutom konaní,

čo indikuje nápravu sťažovateľom namietaného stavu, ústavný súd dospel k záveru,

že v danom prípade neexistujú skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2017