Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 25/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne

Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť

‒, , zastúpeného advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava V, a takto

rozhodol:

1. Základné právo ‒na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. ‒ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť ‒

trovy konania v sume 303,04 € (slovom tristotri eur a štyri centy) na účet jeho právnej

zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. októbra 2016 doručená sťažnosť ‒3,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, ako aj z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu vyplýva,

že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je účastníkom konania o náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 11 997,86 € spôsobenej postupom a rozhodnutím Okresného

súdu Bratislava V a Justičnej pokladnice (Krajského súdu v Bratislave). Sťažovateľ požiadal

o predbežné prerokovanie svojho nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

17. augusta 2012, dňa 22. februára 2013 podal žalobu, ktorá bola rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 10. decembra 2013 zamietnutá. Krajský súd v Bratislave

uznesením sp. zn. z 28. apríla 2015 odvolaním napadnutý rozsudok ako

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a predčasne vydaný (za nedostatočne zisteného

skutkového stavu, pozn.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Citovaným uznesením Krajský súd v Bratislave zrušil svojvoľne a tendenčne vydaný

arbitrárny rozsudok porušovateľa z 10. 12. 2013 č. k. -73 (príloha č. 4), vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Porušovateľ v kompenzačnej veci riadne nekoná.

Listom zo dňa 19. 04. 2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní

č. k. predsedovi Okresného súdu Bratislava V..., ktorú pán predseda

okresného súdu... formálne vybavil.

Ergo ochrana práv sťažovateľa nie je rýchla a účinná, pričom konanie o odškodnení

včítane predbežného prerokovania nároku podaním osobne na Ministerstve spravodlivosti

SR dňa 17. 08. 2012 trvá už viac ako 4 roky a 1 mesiac, čo nie je prípustným a ústavne

právne konformným.

Sťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu

a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu porušovateľa neprispel.

Vec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Dľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa odškodnenie za prieťahy

v kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie.

Sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo vzťahu

k Okresnému súdu Bratislava V vo výške 3 500 €.

Dôvodí to tým, že finančné zadosťučinenie v takejto výške je primeranou

protihodnotou doposiaľ utrpenej nemajetkovej ujmy. Poukazuje na to, že sťažovateľ

s ohľadom na doterajší priebeh konania už nemôže predpokladať, že okresný súd odstráni

stav pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa... vo veci je absolútne nečinný

a to aj napriek sťažnosti sťažovateľa zo dňa 19. 04. 2016 predsedovi Okresného súdu

Bratislava V na prieťahy v danej veci, ktorá sa MINULA ÚČINKOM.

Sťažovateľ stratil dôveru k všeobecnému súdnictvu reprezentovanému okresným

súdom.“

Sťažovateľ na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru, prikázal

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj úhradu trov právneho

zastupovania v konaní pred ústavným súdom v sume 303,04 €.

Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3708/2016

z 30. novembra 2016, z ktorého vyplýva, že pojednávanie nariadené na 19. október 2015

a následne aj pojednávanie nariadené na 19. apríl 2016 boli zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Zákonná sudkyňa bola v období od 4. mája 2015 do

10. júna 2015, od 1. októbra 2015 do 10. januára 2016, ako aj v období od 2. mája 2016 do

3. júna 2016 práceneschopná.

Z predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že vo veci boli vykonané

tieto procesné úkony:

1. Sťažovateľ podal 22. februára 2013 žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu a Justičnej pokladnice.

2. Okresný súd uznesením z 28. februára 2013 vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov žaloby.

3. Okresný súd uznesením z 5. apríla 2013 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku.

4. Podaním zo 17. apríla 2013 sa žalovaný vyjadril k žalobe.

5. Uznesením z 10. mája 2013 okresný súd zastavil konanie z dôvodu, že sťažovateľ

nezaplatil súdny poplatok žalobcom.

6. Sťažovateľ podal 13. júna 2013 odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania

a súčasne uhradil súdny poplatok.

7. Okresný súd 17. júna 2013 vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o zastavení

konania z 10. mája 2013.

8. Okresný súd uskutočnil pojednávanie 10. októbra 2013 v neprítomnosti

sťažovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prerokovaním veci v jeho

neprítomnosti.

9. Pojednávanie nariadené na 10. december 2013 sa uskutočnilo v neprítomnosti

právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal odročiť

pojednávanie.

10. Rozsudkom z 10. decembra 2013 okresný súd žalobu zamietol a žalovanému

nepriznal náhradu trov konania.

11. Sťažovateľ podal elektronicky odvolanie 29. januára 2014, ktoré doplnil

písomným podaním 31. januára 2014 a zároveň uhradil súdny poplatok za odvolanie.

12. Okresný súd 5. februára 2014 zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému.

13. Spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní

28. februára 2014.

14. Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. apríla 2015 napadnutý rozsudok zrušil

podľa § 227 ods. 1 písm. f) a h) v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu 8. júna 2015.

15. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. október 2015, tento bol zrušený

z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

16. Pojednávanie nariadené na 19. apríl 2016 bolo odročené bez meritórneho

prerokovania taktiež z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Uznesením sp. zn. z 12. januára 2017 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,

aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise

sp. zn. Spr 2018/2017 z 28. februára 2017 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie vo veci doplnil poukazom

na pretrvávajúcu práceneschopnosť zákonného sudcu od 22. novembra 2016.

Zároveň oznámil, že vec bude pridelená novému zákonnému sudcovi rozvrhom práce

s účinnosťou od 1. marca 2017.

Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu

sp. zn. Spr 3708/2016 z 30. novembra 2016 a sp. zn. 2018/2017 z 28. februára 2017

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 24. marca 2017

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

nemožno považovať za právne a skutkovo zložitú vec, avšak početnosť súdnych konaní

vo veciach sťažovateľa je objektívne spôsobilá privodiť predĺženie konania, a to z dôvodu

komplikácií pri dokazovaní priebehu namietaných predchádzajúcich konaní, vyžiadaní

spisových materiálov pre rôzne súdy v rovnakom čase a pod. Ústavný súd prihliadol

aj na skutočnosť, že ide o tzv. kompenzačné konanie.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ sa v zásade

aktívne podieľal na doterajšom priebehu konania, ale tiež skutočnosť, že oneskoreným

splnením zákonnej poplatkovej povinnosti za žalobu prispel k predĺženiu súdneho konania

pred okresným súdom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že postup okresného

súdu bol poznamenaný nečinnosťou v období po vrátení veci odvolacím súdom

od 8. júna 2015 dosiaľ z dôvodu opakovanej dlhodobej práceneschopnosti zákonnej

sudkyne, pre ktorú sa neuskutočnili nariadené pojednávania vo veci. Za túto nečinnosť

znáša okresný súd objektívne zodpovednosť.

Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom

konaní došlo neospravedlniteľnou nečinnosťou okresného súdu v trvaní takmer dvoch rokov

k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a jeho práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby

v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 500 € s odôvodnením uvedeným v časti I tohto nálezu.

Ústavný súd konštatuje, že významnou súčasťou zadosťučinenia sťažovateľa

je už samotné deklarovanie porušenia jeho práv, ako aj vyslovený príkaz na konanie

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Napriek uvedenému ústavný súd dospel

k záveru, že sťažovateľovi je potrebné z dôvodu dlhodobej nečinnosti okresného súdu

priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu), ktoré

považuje za primerané okolnostiam posudzovanej veci.

IV.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Úhradu trov konania priznal ústavný súd za dva uplatnené úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi patrí úhrada tarifnej odmeny za každý úkon po 143 € a režijného

paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje

sumu 303,16 €.

Sťažovateľ si uplatnil v konaní pred ústavným súdom nárok na úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 303,04 €, preto mu ústavný súd priznal úhradu v uplatnenom rozsahu

(bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017