Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 25/2017
PDF · 199.25 KB
No categories available
II. ÚS 25/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne
Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval sťažnosť
‒, , zastúpeného advokátkou
JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 74/2013, za účasti Okresného súdu
Bratislava V, a takto
rozhodol:
1. Základné právo ‒na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 74/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 74/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ‒ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť ‒
trovy konania v sume 303,04 € (slovom tristotri eur a štyri centy) na účet jeho právnej
zástupkyne JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. októbra 2016 doručená sťažnosť ‒3,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
L. Novomeského 25, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 74/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti, ako aj z vyžiadaného spisového materiálu okresného súdu vyplýva,
že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je účastníkom konania o náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 11 997,86 € spôsobenej postupom a rozhodnutím Okresného
súdu Bratislava V a Justičnej pokladnice (Krajského súdu v Bratislave). Sťažovateľ požiadal
o predbežné prerokovanie svojho nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
17. augusta 2012, dňa 22. februára 2013 podal žalobu, ktorá bola rozsudkom okresného
súdu sp. zn. 12 C 74/2013 z 10. decembra 2013 zamietnutá. Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 4 Co 126/2014 z 28. apríla 2015 odvolaním napadnutý rozsudok ako
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a predčasne vydaný (za nedostatočne zisteného
skutkového stavu, pozn.) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Citovaným uznesením Krajský súd v Bratislave zrušil svojvoľne a tendenčne vydaný
arbitrárny rozsudok porušovateľa z 10. 12. 2013 č. k. 12 C/74/2013-73 (príloha č. 4), vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Porušovateľ v kompenzačnej veci riadne nekoná.
Listom zo dňa 19. 04. 2016 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní
č. k. 12 C/74/2013 predsedovi Okresného súdu Bratislava V..., ktorú pán predseda
okresného súdu... formálne vybavil.
Ergo ochrana práv sťažovateľa nie je rýchla a účinná, pričom konanie o odškodnení
včítane predbežného prerokovania nároku podaním osobne na Ministerstve spravodlivosti
SR dňa 17. 08. 2012 trvá už viac ako 4 roky a 1 mesiac, čo nie je prípustným a ústavne
právne konformným.
Sťažovateľ vzhľadom na skutkový stav veci a okolnosti prípadu k neefektívnemu
a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu porušovateľa neprispel.
Vec je dľa sťažovateľa po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.
Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.
Dľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa odškodnenie za prieťahy
v kompenzačných veciach posudzuje prísnejšie.
Sťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo vzťahu
k Okresnému súdu Bratislava V vo výške 3 500 €.
Dôvodí to tým, že finančné zadosťučinenie v takejto výške je primeranou
protihodnotou doposiaľ utrpenej nemajetkovej ujmy. Poukazuje na to, že sťažovateľ
s ohľadom na doterajší priebeh konania už nemôže predpokladať, že okresný súd odstráni
stav pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa... vo veci je absolútne nečinný
a to aj napriek sťažnosti sťažovateľa zo dňa 19. 04. 2016 predsedovi Okresného súdu
Bratislava V na prieťahy v danej veci, ktorá sa MINULA ÚČINKOM.
Sťažovateľ stratil dôveru k všeobecnému súdnictvu reprezentovanému okresným
súdom.“
Sťažovateľ na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd
nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho
základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal
okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj úhradu trov právneho
zastupovania v konaní pred ústavným súdom v sume 303,04 €.
Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu
k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3708/2016
z 30. novembra 2016, z ktorého vyplýva, že pojednávanie nariadené na 19. október 2015
a následne aj pojednávanie nariadené na 19. apríl 2016 boli zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Zákonná sudkyňa bola v období od 4. mája 2015 do
10. júna 2015, od 1. októbra 2015 do 10. januára 2016, ako aj v období od 2. mája 2016 do
3. júna 2016 práceneschopná.
Z predloženého súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že vo veci boli vykonané
tieto procesné úkony:
1. Sťažovateľ podal 22. februára 2013 žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu a Justičnej pokladnice.
2. Okresný súd uznesením z 28. februára 2013 vyzval sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov žaloby.
3. Okresný súd uznesením z 5. apríla 2013 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku.
4. Podaním zo 17. apríla 2013 sa žalovaný vyjadril k žalobe.
5. Uznesením z 10. mája 2013 okresný súd zastavil konanie z dôvodu, že sťažovateľ
nezaplatil súdny poplatok žalobcom.
6. Sťažovateľ podal 13. júna 2013 odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania
a súčasne uhradil súdny poplatok.
7. Okresný súd 17. júna 2013 vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o zastavení
konania z 10. mája 2013.
8. Okresný súd uskutočnil pojednávanie 10. októbra 2013 v neprítomnosti
sťažovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prerokovaním veci v jeho
neprítomnosti.
9. Pojednávanie nariadené na 10. december 2013 sa uskutočnilo v neprítomnosti
právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal odročiť
pojednávanie.
10. Rozsudkom z 10. decembra 2013 okresný súd žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania.
11. Sťažovateľ podal elektronicky odvolanie 29. januára 2014, ktoré doplnil
písomným podaním 31. januára 2014 a zároveň uhradil súdny poplatok za odvolanie.
12. Okresný súd 5. februára 2014 zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému.
13. Spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní
28. februára 2014.
14. Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. apríla 2015 napadnutý rozsudok zrušil
podľa § 227 ods. 1 písm. f) a h) v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu 8. júna 2015.
15. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. október 2015, tento bol zrušený
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
16. Pojednávanie nariadené na 19. apríl 2016 bolo odročené bez meritórneho
prerokovania taktiež z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.
Uznesením sp. zn. II. ÚS 25/2017 z 12. januára 2017 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,
aby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise
sp. zn. Spr 2018/2017 z 28. februára 2017 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil
od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie vo veci doplnil poukazom
na pretrvávajúcu práceneschopnosť zákonného sudcu od 22. novembra 2016.
Zároveň oznámil, že vec bude pridelená novému zákonnému sudcovi rozvrhom práce
s účinnosťou od 1. marca 2017.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá
na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu
sp. zn. Spr 3708/2016 z 30. novembra 2016 a sp. zn. 2018/2017 z 28. februára 2017
na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 24. marca 2017
vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s
§ 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
nemožno považovať za právne a skutkovo zložitú vec, avšak početnosť súdnych konaní
vo veciach sťažovateľa je objektívne spôsobilá privodiť predĺženie konania, a to z dôvodu
komplikácií pri dokazovaní priebehu namietaných predchádzajúcich konaní, vyžiadaní
spisových materiálov pre rôzne súdy v rovnakom čase a pod. Ústavný súd prihliadol
aj na skutočnosť, že ide o tzv. kompenzačné konanie.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré
sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ sa v zásade
aktívne podieľal na doterajšom priebehu konania, ale tiež skutočnosť, že oneskoreným
splnením zákonnej poplatkovej povinnosti za žalobu prispel k predĺženiu súdneho konania
pred okresným súdom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z predloženého spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že postup okresného
súdu bol poznamenaný nečinnosťou v období po vrátení veci odvolacím súdom
od 8. júna 2015 dosiaľ z dôvodu opakovanej dlhodobej práceneschopnosti zákonnej
sudkyne, pre ktorú sa neuskutočnili nariadené pojednávania vo veci. Za túto nečinnosť
znáša okresný súd objektívne zodpovednosť.
Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom
konaní došlo neospravedlniteľnou nečinnosťou okresného súdu v trvaní takmer dvoch rokov
k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby
v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 3 500 € s odôvodnením uvedeným v časti I tohto nálezu.
Ústavný súd konštatuje, že významnou súčasťou zadosťučinenia sťažovateľa
je už samotné deklarovanie porušenia jeho práv, ako aj vyslovený príkaz na konanie
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Napriek uvedenému ústavný súd dospel
k záveru, že sťažovateľovi je potrebné z dôvodu dlhodobej nečinnosti okresného súdu
priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu), ktoré
považuje za primerané okolnostiam posudzovanej veci.
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.
Úhradu trov konania priznal ústavný súd za dva uplatnené úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Sťažovateľovi patrí úhrada tarifnej odmeny za každý úkon po 143 € a režijného
paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý úkon v sume 8,58 €, čo spolu predstavuje
sumu 303,16 €.
Sťažovateľ si uplatnil v konaní pred ústavným súdom nárok na úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 303,04 €, preto mu ústavný súd priznal úhradu v uplatnenom rozsahu
(bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2017