Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 426/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

LEGAL CARTEL s. r. o., Ľubinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Radoslav Kačur, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2016

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s. r. o.,

Ľubinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Kačur,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že «[s]ťažovateľ podáva ústavnú sťažnosť proti postupu

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „súd“) v právnej veci oprávneného:

proti povinnému: , o vymoženie 12.500,- € s prísl. vedenej

na Okresnom súde Bratislava V, spis. zn.: (ďalej len „právna vec“)

a na Exekútorskom úrade Bratislava, JUDr. Mária Zervanová, súdny exekútor, spis. zn.:

EX 530/2011 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorým došlo pri prejednávaní uvedenej právnej

veci k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“).».

Sťažovateľ namieta, že «viac ako 2 (!!!) roky od podania námietok proti exekúcii súd

uznesením rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii vedenej pod spis. zn.:

37 , EX 530/2011 zamietol (ďalej len „uznesenie“).

Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii

nie je odvolanie prípustné ( ).

Podľa ustanovenia , proti rozhodnutiu

súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie

podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 Občianskeho

súdneho poriadku), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17. 04. 2014

odvolanie (ďalej len „odvolanie“).

Po podaní odvolania nebol zo strany súdu do dnešného dňa vykonaný žiadny úkon.

Aj o skutočnosti, že proti uzneseniu bolo povinným podané odvolanie sa oprávnený

dozvedel nahliadnutím do súdneho spisu a napriek tomu, že nebol súdom vyzvaný na

vyjadrenie sa k predmetnému odvolaniu, dňa 20. 04. 2015 podal na súd písomnosť zo dňa

16. 04. 2015 označenú ako „Vyjadrenie oprávneného k odvolaniu povinného proti

uzneseniu zo dňa 26. 03. 2014, spis. zn.: -72“.».

Sťažovateľ uvádza, že „[o]d podania odvolania proti uzneseniu k dnešnému dňu

uplynulo skoro 28 mesiacov (837 dní) a súdom nebol vykonaný žiadny relevantný úkon“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že «I. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky

nálezom spis. zn.: -29 zo dňa 19. 01. 2016 (ďalej len „Nález

“) rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod. spis. zn. porušené boli a prikázal

Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod spis. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.».

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom

pod spis. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava V prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.:

37 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR

(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, ktoré je

Okresný súd Bratislava V povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní do nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn.

z 19. januára 2016 (t. j. 19. februára 2016) v znení opravného uznesenia

sp. zn. z 9. marca 2016 (právoplatného 16. marca 2016)

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vychádzajúc z dikcie , ústavný súd konštatuje,

že sťažnosť sťažovateľa je v časti, ktorá sa týka návrhu na vyslovenie porušenia ním

označených práv podľa a dohovoru v napadnutom konaní v období do nadobudnutia

právoplatnosti nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. z 19. januára 2016

(t. j. 19. februára 2016) v znení opravného uznesenia sp. zn. z 9. marca 2016

(právoplatného 16. marca 2016), neprípustná, keďže ústavný súd v rovnakej veci už

meritórne rozhodol. Z toho dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa

ako neprípustnú ( ).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn.

z 19. januára 2016 (t. j. 19. februára 2016) v znení opravného uznesenia

sp. zn. z 9. marca 2016 (právoplatného 16. marca 2016)

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

Sťažovateľ spája namietané porušenie svojich práv s nerozhodnutím okresného súdu

o odvolaní povinného proti uzneseniu sp. zn. z 26. marca 2014 tvrdiac,

že od podania odvolania do doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu okresný súd

nevykázal v danej veci žiaden právny úkon a o odvolaní proti tomuto uzneseniu nerozhodol.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa (a rovnako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd

vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej

sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote), to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie okresného súdu

č. k. -72 z 26. marca 2014 povinný napadol odvolaním zo 17. apríla 2014

(ďalej len „odvolanie“). Okresný súd o odvolaní povinného rozhodol uznesením

z 23. novembra 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. decembra 2015, a to tak,

že námietky proti exekúcii zamietol. Znamená to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (3. augusta 2016) už zjavne nemohlo dochádzať k porušovaniu sťažovateľom

označených práv.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní

povinného, o ktorom bolo pred doručením jeho sťažnosti ústavnému súdu právoplatne

rozhodnuté, je zrejmé, že v čase predbežného prerokovávania sťažnosti na ústavnom súde

bola už jeho právna neistota odstránená a tvrdené porušovanie sťažovateľom označených

práv už netrvalo. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2017