Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 424/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal

Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal

Krutek, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva:

„Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd Trnava, dňa 03. 05. 2010,

sp. zn. , v ktorom sa domáhal, aby súd uložil Odporcom v I. a II. rade

spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 8.758,20 € spolu s príslušenstvom z titulu

neuhradenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v spoločností

a nahradiť trovy konania. Konanie na Okresnom súde prebiehalo

od podania návrhu zo dňa 03. 05. 2010 do vynesenia rozsudku v prospech Navrhovateľa

dňa 27. 11. 2013. Ešte pred vynesením rozsudku dňa 25. 06. 2013 Navrhovateľ podal

na Okresný súd Trnava sťažnosť na postup súdu, nakoľko počas tejto doby bolo

18 pojednávaní odročených z dôvodov na strane odporcov alebo ich právneho zástupcu,

pričom väčšina z dôvodov na odročenie pojednávaní nebola dôležitá, tak ako vyžaduje

.

Po vynesení rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 11. 2013 sa Odporcovia

v I. a II. rade odvolali dňa 15. 01. 2014, odvolanie bolo podané osobne dňa 23. 01. 2014.

Krajský súd Trnava, v konaní vedenom pod sp. zn. , napadnutý rozsudok

Okresného súdu Trnava dňa potvrdil dňa 26. 05. 2015, pričom dňa 16. 06. 2015 sa

rozsudok Okresného súdu Trnava stal právoplatným a dňa 20. 06. 2015 vykonateľným.

Odporcovia v I. a II. rade dňa 26. 06. 2015 podali na Okresný súd Trnava dovolanie

zo dňa 24. 06. 2015 proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 05. 2015 v spojitosti

s rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27. 11. 2013. Dňa 13. 06. 2016 bolo vydané

uznesenie Najvyššieho súdu, ktorý dovolanie odmietol.

Dňa 26. 06. 2015 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, v zmysle ktorej bolo dňa 06. 07. 2015 vydané poverenie a dňa 31. 07. 2015 boli

súdu postúpené námietky povinného v I. rade proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Dňa 16. 12. 2015 bola podaná Okresnému súdu Trnava sťažnosť na prieťahy

v konaní vo veci exekučného vymáhania pohľadávky Navrhovateľa, nakoľko do uvedeného

dátumu nebolo rozhodnuté o námietkach proti exekúcii. Dňa 15. 01. 2016 sa predseda

Okresného súdu Trnava vyjadril k sťažnosti, pričom ju považoval za nedôvodnú.

Dňa 19. 04. 2016 uznesením Okresný súd Trnava v právnej veci pod sp. zn.

námietky povinného v rade I. proti exekúcii zamietol. Voči tomuto

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka Odporca v I. rade podal odvolanie.“

Sťažovateľ namieta, že „prieťahy spôsobené a spôsobované konaním Okresného

súdom Trnava spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu

brániť akokoľvek a kdekoľvek svoje práva. Konanie pred Okresným súdom Trnava,

Krajským súdom Trnava, Najvyšším súdom a exekučné konanie trvajú spolu dokopy viac

ako 8 rokov. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu stále neprišlo

k celkovému úspešnému ukončeniu danej právnej veci, keďže v súčasnosti sa rozhoduje

o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Neúmerná dĺžka

konania pred súdom má dopad najmä na navrhovateľovu psychickú stránku a absolútnu

neistotu, nakoľko do dnešného dňa neprišlo k definitívnemu vyporiadaniu sa s Odporcami

v rade I. a v rade II.“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn.

porušené bolo.

II. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

III. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom:

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume (2x (253,94 + 8,58)) 525,04 € (slovom:

päťstodvadsaťpäť eur a štyri centy) na účet jeho právneho zástupcu advokáta

JUDr. Michala Kruteka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti,

podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva podľa , ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej

sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (rovnako aj práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote), skutočnosť, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. ,

, , ).

Okresný súd o žalobe sťažovateľa o zaplatenie 8 758,20 € konal pod sp. zn.

a vo veci rozhodol rozsudkom z 27. novembra 2013 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“), ktorý žalovaní napadli odvolaním. Odvolací súd o odvolaní žalovaných

rozhodol rozsudkom z 26. mája 2015 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok

okresného súdu nadobudol právoplatnosť 16. júna 2015.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v konaní, ktoré bolo pred doručením

jeho sťažnosti (1. júla 2016) ústavnému súdu vo veci samej právoplatne skončené

(16. júna 2015), je zrejmé, že v čase predbežného prerokovávania sťažnosti na ústavnom

súde bola už jeho právna neistota odstránená a tvrdené porušovanie

sťažovateľom označených práv už netrvalo.

Na uvedenom nič nemení ani dodatočná argumentácia sťažovateľa, ktorou namieta,

že v čase podania sťažnosti „neprišlo k definitívnemu vyporiadaniu sa s Odporcami v rade

I. a v rade II.“ v exekučnom konaní.

Z dôvodu, že v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označených práv, pretože konanie bolo právoplatne

skončené, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2017