Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 71/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom, Advokátska kancelária,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa Listiny základných práv

a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 452,61 €

(slovom štyristopäťdesiatdva eur a šesťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Mikuláša Buzgóa, Advokátska

kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva (i) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), (ii) ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a taktiež základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 2. februára 2017 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

3. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Dňa 21.12.2004 bol vydaný platobný

rozkaz na návrh spoločnosti PIDES s.r.o. na zaplatenie sumy 34.959,40 Sk, úrokov

z omeškania zo sumy 1.138 Sk od 1.7.2000 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne za

každý, i začatý mesiac omeškania, zo sumy 9.285 SK od 1.7.2001 až do zaplatenia vo výške

25 Sk mesačne za každý, i začatý mesiac omeškania, zo sumy 5985 Sk od 1.7.2002 až do

zaplatenia vo výške 25 SK mesačne za každý, i začatý mesiac omeškania, zo sumy 7541 Sk

od 1.7.2003 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne za každý, i začatý mesiac omeškania,

zo sumy 8642,30 Sk od 1.7.2004 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne za každý, i začatý

mesiac omeškania, zo sumy 2328 Sk od 1.5.2004 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne

za každý, i začatý mesiac omeškania.

Návrh bol odôvodnený tým, že sťažovateľ na základe zmluvy o výkone správy zo dňa

1.3.1999 k bytu č. 4, bol povinný zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených

s užívaním bytu.

Sťažovateľ proti platobnému rozkazu sp. zn. podal v lehote odpor.

Po prevedení veci do registra C, je táto vec vedená pod sp. zn. na Okresnom

súde Košice II a bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Adriane Szaniszlovej. Konanie

v danej veci do dnešného dňa trvá takmer už 11 rokov.

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené 29.11.2005. Do dnešného dňa Okresný

súd Košice II nevyniesol právoplatný rozsudok vo veci. Vo veci bolo nariadených v

priebehu 11 rokov iba 16 pojednávaní. Z tohto počtu sa 5 nariadených pojednávaní

neuskutočnilo. Z číselných údajov teda vyplýva, že súd konal vo veci nariadením a

vykonaním pojednávania v priemere jedenkrát do roka.

V období od februára do mája 2007 bolo právnym zástupcom sťažovateľa navrhnuté

žalobcovi prerušenie konania vo veci, návrhom zo dňa 12.2.2007 na 3 mesiace, z dôvodu

snahy dosiahnuť mimosúdnu dohodu. Z dôvodu nezdaru dosiahnutia takejto dohody, bolo

vo veci opätovne nariadené pojednávanie na 18.10.2007. Do 30.3.2010, keď bol vo veci

vynesený rozsudok, bolo nariadených 5 ďalších pojednávaní.

Sťažovateľ podal proti rozsudku vyhlásenému 30.3.2010 v zákonnej lehote odvolanie

9.5.2010, doplnené o návrh zo dňa 18.5.2010. Dňa 25.11.2010 Krajský súd v Košiciach

svojim rozhodnutím zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie z dôvodu procesných pochybení a z dôvodu potreby doplniť

dokazovanie.

V opätovnom konaní na súde prvého stupňa bolo v uvedenej veci nariadených 6

pojednávaní, z toho 3 pojednávania boli zrušené. Jedným z dôvodov bolo aj vznesenie

námietky zaujatosti zákonného sudcu žalovaným, teda sťažovateľom.

Okresný súd Košice II opätovne rozhodol vo veci 14.10.2011 a proti tomuto

rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 1.10.2013 bola vec opätovne vrátená súdu prvého stupňa. V uvedenom

uznesení Krajský súd v Košiciach vyzval konajúcu sudkyňu JUDr. Adrianu Szaniszlovú

k písomnému vyjadreniu k námietke zaujatosti žalovaného, teda sťažovateľa. Opakovane

došlo k takejto výzve aj 7.11.2013, pretože sudkyňa dovtedy svoje vyjadrenie nedoručila.

Pretože po tomto uznesení krajského súdu sa vo veci nekonalo, sťažovateľ podal 9.1.2015

sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II. Z jeho vyjadrenia

z 13.1.2015 vyplýva, že spis bol Okresnému súdu Košice II vrátený na opätovné konanie za

účelom odstránenia vád, avšak 3.12.2013 bol opakovane predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Košiciach, ktorý dňa 25.2.2015 rozhodol tak, že sťažovateľov návrh na

prikázanie veci inému súdu zamietol, potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II v časti

výroku o zaplatenie 30,97 € bezúročné a v ostatnej časti priznanej istiny a úrokov

z omeškania výrok napadnutého rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

(...) predlžovaný čas konania spôsobil sťažovateľovi aj finančnú ujmu a to vo výške

2073 eur, ktorú sťažovateľ pod psychickým nátlakom a tlakom dobrovoľnej dražby

žalobcovi zaplatil. Túto sumu vypočítal v konaní pred všeobecnými súdmi žalobca a zahrnul

do nej nedoplatky ním vypočítané, ako sám uviedol, aj náklady súvisiace s predmetným

konaním. Peniaze boli vyplatené 22.11.2013 bezhotovostným prevodom na bankový účet

žalobcu. Sťažovateľ tak učinil v strachu o stratu majetku a zároveň svoje obydlie. (...)

b/ (...) porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných

prieťahov

(...) Ak by sa predmetná vec hodnotila ako skutkovo a právne zložitá, prístup súdu

tomu nenasvedčuje, pretože súd sa uspokojil s navrhovaním dôkazov sporovými stranami,

nemal za potrebu sám vykonať dokazovanie vo veciach súdu nejasných a vo vzťahu

k rozhodovacej činnosti mu postačovali vykonané dôkazy. Na základe takéhoto postupu

súdu, súd prvého stupňa už dvakrát vo veci rozhodol. Súd druhého stupňa však opakovane

vec vrátil súdu prvého stupňa, aby napravil procesné pochybenia, doplnil dokazovanie

a veci vyhodnotil a odôvodnil spôsobom uvedeným v Uvedená dĺžka konania teda nie

je spôsobená náročnosťou predmetného konania, alebo vykonávaného dokazovania, ale

postupom a rozhodovacou činnosťou, (resp. nedostatočnou činnosťou) Okresného súdu

Košice II. Skutková a právna zložitosť vo vzťahu k prejednávanej veci je vylúčená, pretože

súd sa uspokojil s 11 pojednávaniami za celý čas trvania, pričom do prvého rozhodnutia

Okresného súdu Košice II sa uskutočnilo 7 pojednávaní, vrátane pojednávania, na ktorom

bol vynesený rozsudok. Vo vzťahu k uvedenému zhrnutiu, že pojednávanie bolo zrušené

z dôvodu, že sa ospravedlnil sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca, sťažovateľ poukazuje

na názor Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že neprimeraná je dĺžka

konania aj v prípade, že by išlo o využívanie procesných práv sťažovateľov samotných

(TNS, s.r.o. proti Slovenskej republike), aj keď pri počte odročených pojednávaní z takéhoto

dôvodu nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na ťarchu sťažovateľa.

(...) Rovnako je potrebné uviesť absenciu nariadenia pojednávania v danej veci od

14.10.2011 a treba aj poukázať na neprimerane dlhé prestávky aj medzi samotnými

pojednávaniami, napr. po pojednávaní 3.4.2008 nasledovalo ďalšie pojednávanie až

10.12.2009 (pojednávanie nariadené na 24.9.2009 sa neuskutočnilo).

(...) K právu sťažovateľa, ktorý touto sťažnosťou uplatňuje porušenie svojich

základných práv, uvádza, že požaduje primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že

postupom súdu došlo k neodstrániteľným následkom, t.j. k porušeniu Slovenskej

republiky garantovaných práv sťažovateľa a k porušeniu práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (prejednanie veci v primeranej lehote, konanie len pred

nezávislým a nestranným súdom) a tieto zásahy nie je možné napraviť, ani odstrániť tak,

aby už nezanechali následky tak na zdraví, ako aj psychickom rozpoložení sťažovateľa.

V máji 2011 sťažovateľ vážne ochorel a bol liečený ako onkologický pacient. Absencia

konečného rozhodnutia vo veci, stav právnej neistoty a absencia dôvery v garanciu

ústavných práv vykonávaných súdmi Slovenskej republiky, nijako neuľahčovali proces

liečby a následnej regenerácie sťažovateľa.

Sťažovateľ z dôvodu takéhoto porušovania jeho základných práv požaduje:

1. (...)

2. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € od Okresného súdu

Košice II za porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, t.j. 1000 eur za každý

rok konania.

3. Náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 € od Okresného súdu Košice II za

zhoršenie zdravotného stavu a predlžovanie času liečby vyvolaného aj postupom Okresného

súdu Košice II.

4. Náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 690,66 eur(...)»

3.1 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„1. (...)

2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a Listiny základných práv a slobôd

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené boli.

3. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume spolu 13 000

eur, ktoré je Okresný súd Košice II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažovateľovi priznáva náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 € za poškodenie

na zdraví, zhoršenie zdravotného stavu, predlžovanie času liečby, vyvolané postupom

Okresného súdu Košice II, ktorú je Okresný súd Košice II povinný mu zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia za 2 úkony v sume 690,66 €.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili aj strany

v napadnutom konaní: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom č. k.

-615 z 24. februára 2017 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

k vyjadreniu okresného súdu z 27. marca 2017.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

«(...) Skutková a právna zložitosť sporu:

- spor možno hodnotiť ako skutkovo obtiažny jednak vzhľadom na skutočnosť

nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania, jednak vzhľadom na veľké množstvo podaní zo

strany sťažovateľa, s ktorými sa musel súd v priebehu konania oboznamovať a obsahovo ich

vyhodnocovať.

Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania

doposiaľ:

- návrh na zaplatenie sumy 34.959,40 Sk bol na tunajšom súde podaný dňa 3.11.2004

a sťažovateľ má v ňom procesné postavenie žalovaného.

- súdny poplatok bol zaplatený na základe výzvy súdu dňa 19.11.2004.

- dňa 25.11.2004 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania.

- žalobca odpovedal na výzvu 8.12.2004.

- dňa 21.12.2004 bol vo veci vydaný platobný rozkaz.

- dňa 24.1.2005 podal sťažovateľ proti platobnému rozkazu odpor.

- uznesením zo dňa 25.1.2005 bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za podaný odpor a tento bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi,

- dňa 25.2.2005 podal sťažovateľ proti uzneseniu odvolanie, v ktorom navrhol vec

prikázať inému okresnému súdu.

- dňa 2.3.2005 bol spis prevedený z registra Ro do registra C.

- výzvou zo dňa 9.3.2005 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

500,- Sk za uplatnenú námietku zaujatosti.

- výzva s novým poučením bola sťažovateľovi zaslaná 5.4.2005.

- dňa 14.6.2005 žiadala konajúca sudkyňa o pripojenie súvisiaceho spisu.

- v októbri 2005 bolo určené pojednávanie na deň 29.11.2005.

- uvedené pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľa, ktorý (ako to

vyplýva zo zápisnice z uvedeného dňa) požiadal o odročenie tohto pojednávania bez

uvedenia dôvodu.

- dňa 14.12.2005 predložil žalobca listinné doklady tak, ako mu to bolo uložené na

pojednávaní 29.11.2005.

- v januári 2006 bolo určené pojednávanie na deň 17.2.2006.

- na uvedenom pojednávaní sťažovateľ požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na

zvolenie si právneho zástupcu; z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na

neurčito a žalovanému bola poskytnutá lehota 40 dní na oznámenie zvoleného právneho

zástupcu.

- dňa 23.2.2006 požiadal sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu súdom.

- dňa 24.2.2006 bol sťažovateľ vyzvaný na preukázanie svojich majetkových

pomerov; doklady predložil 17.3.2006.

- uznesením zo dňa 3.7.2006 bolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a bola mu ustanovená právna zástupkyňa.

- dňa 19.7.2006 sa ustanovená právna zástupkyňa proti uzneseniu odvolala,

- dňa 7.8.2006 sa odvolal sťažovateľ.

- v dôsledku podaných odvolaní bol spis dňa 2.8.2006 predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 20.12.2006, kedy bol vrátený

s uznesením, ktorým bola vo veci ustanovená iná, sťažovateľom navrhnutá právna

zástupkyňa.

- v januári 2007 bolo určené pojednávanie na deň 15.2.2007.

- dňa 13.2.2007 navrhol sťažovateľ cestou svojej právnej zástupkyne konanie

prerušiť za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu, výsledok ktorej oznámi súdu v lehote 3

mesiacov. Zároveň žiadal zrušiť termín pojednávania, určeného na 15.2.2007.

- pojednávanie zo dňa 15.2.2007 bolo z vyššie uvedených dôvodov odročené na

neurčito.

- keďže v lehote 3 mesiacov výsledok mimosúdnej dohody oznámený nebol, súd

vyzval dňa 15.5.2007 právnych zástupcov oboch sporových strán na oznámenie, či k takejto

dohode došlo.

- ani jedna zo strán na túto výzvu nereagovala, preto im 13.6.2007 bola zasielaná

urgencia.

- až po doručení urgencie právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že jednala

s procesnou protistranou o mimosúdnom riešení sporu a ak bude poznať stanovisko

sťažovateľa, toto oznámi súdu (č.l. 119 spisu).

- keďže k žiadnemu takémuto oznámeniu nedošlo, súd v septembri 2007 určil

pojednávanie na deň 18.10.2007.

- na uvedenom pojednávaní bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené stanovisko

sťažovateľa zo dňa 12.10.2007, s ktorým sa potrebovala oboznámiť, preto bolo

pojednávanie odročené na neurčito a právnej zástupkyni sťažovateľa bola uložená

povinnosť žalobcovi zaslať v lehote 20 dní upresnenie podania, ktorým sťažovateľ žiadal

započítať pohľadávky.

- v januári 2008 bolo určené pojednávania na deň 3.4.2008.

- pojednávanie dňa 3.4.2008 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom

nariadenia znaleckého dokazovania. Stranám sporu bola uložená povinnosť predložiť

listiny pre znalecké dokazovanie.

- dňa 26.5.2008 bola právnemu zástupcovi žalobcu zasielaná urgencia, na ktorú

reagoval predložením dokladov dňa 12.6.2008. Keďže nepredložil všetky žiadané doklady,

bola mu 16.6.2008 zasielaná urgencia, na ktorú reagoval 18.6.2008.

- uznesením zo dňa 29.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2009, bola

v konaní ustanovená znalkyňa a dňa 24.2.2009 jej bol zaslaný spis na vypracovanie

znaleckého posudku.

- znalecký posudok bol súdu doručený 22.4.2009 a v uvedený deň zaslaný na

vyjadrenie procesným stranám.

- dňa 13.5.2009 bolo rozhodnuté o znalečnom.

- dňa 21.5.2009 sa sťažovateľ vyjadril k znaleckému posudku.

- v mesiaci jún 2009 bol určený termín pojednávania na deň 24.9.2009.

- uvedeného pojednávania sa nezúčastnil nikto, pričom právna zástupkyňa

sťažovateľa ospravedlnila neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu prerušenia výkonu

advokácie a žiadala súd, aby rozhodol o zmene zástupkyne sťažovateľovi.

- uznesením zo dňa 7.10.2009 došlo k zmene právneho zástupcu sťažovateľa;

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2009.

- dňa 9.11.2009 bol určený termín pojednávania na deň 10.12.2009.

- pojednávanie sa v uvedený deň neuskutočnilo z dôvodu oznámenia právneho

zástupcu žalobcu pre náhle zhoršenie jeho zdravotného stavu. Bolo preto odročené, a to na

deň 4.2.2010.

- pojednávanie v uvedený deň sa uskutočnilo a bolo odročené na 11.3.2010.

- dňa 11.2.2010 požiadal právny zástupca sťažovateľa o odročenie pojednávania,

určeného na deň 11.3.2010, z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

- na základe uvedeného bolo pojednávanie odročené na deň 30.3.2010.

- v uvedený deň požiadal právny zástupca sťažovateľa opätovne o ospravedlnenie

z vytýčeného pojednávania z rovnakého dôvodu, na odročení pojednávania netrval.

- napriek neúčasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu bolo na pojednávaní dňa

30.3.2010 vo veci rozhodnuté.

- dňa 11.5.2010 sa sťažovateľ proti rozsudku odvolal.

- dňa 12.5.2010 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu,

ktorý sa k nemu vyjadril 18.5.2010.

- dňa 27.5.2010 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,

na ktorom sa nachádzal do 9.12.2010, kedy bol vrátený so zrušujúcim uznesením.

- dňa 1.12.2010 bol predmetný spis v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu pre

príslušný kalendárny rok pridelený inej zákonnej sudkyni.

- dňa 14.12.2010 bolo určené pojednávanie na deň 4.2.2011.

- pojednávanie sa uskutočnilo, ako aj ďalšie pojednávanie, určené na deň 8.3.2011,

ktoré žiadal sťažovateľ odročiť pre možnú dohodu so žalobcom a nedoručenie stanoviska

právneho zástupcu procesnej protistrany. Pojednávanie bolo odročené na 12.4.2011.

- dňa 18.3.2011 podal sťažovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia, jednalo

sa o duplicitné podanie ako v spise sp. zn. a namietal zaujatosť konajúcej

sudkyne.

- z uvedeného dôvodu bol termín pojednávania, určeného na deň 12.4.2011, zrušený

a dňa 19.4.2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach.

- z odvolacieho súdu bol spis vrátený 27.5.2011 s rozhodnutím o nevylúčení zákonnej

sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

- dňa 3.6.2011 bolo určené pojednávanie na deň 19.8.2011.

- dňa 27.7.2011 požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania,

určeného na 19.8.2011, z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky.

- na základe uvedeného bolo pojednávanie odročené na 16.9.2011.

- ďalšie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa uskutočnilo 14.10.2011.

- dňa 30.11.2011 sa právny zástupca sťažovateľa proti rozsudku odvolal, dňa

1.12.2011 sa odvolal sťažovateľ.

- dňa 6.12.2011 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu,

ktorý svoje vyjadrenie doručil 4.1.2012.

- dňa 24.1.2012 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,

na ktorom sa nachádzal do 8.10.2013, kedy bol vrátený bez meritórneho rozhodnutia za

účelom odstránenia vád podania sťažovateľa a za účelom vyjadrenia zákonnej sudkyne

k sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti.

- dňa 29.10.2013 bola na základe pokynu odvolacieho súdu zasielaná výzva

sťažovateľovi, na ktorú odpovedal listom zo dňa 20.11.2013, dňa 21.11.2013 sa k námietke

zaujatosti vyjadrila zákonná sudkyňa a dňa 3.12.2013 bol spis opakovane predložený

odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach.

- spis bol z odvolacieho súdu vrátený dňa 9.4.2015 s rozhodnutím, ktorým bol návrh

sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu zamietnutý, čiastočne rozsudok potvrdený

a v ostatnej časti zrušený.

- dňa 10.4.2015 bol daný pokyn pre doručenie rozsudku odvolacieho súdu právnym

zástupcom strán sporu.

- dňa 24.4.2015 bol žalobca vyzvaný na označenie návrhov na doplnenie

dokazovania.

- dňa 15.5.2015 požiadal nový právny zástupca o predĺženie lehoty za účelom

oznámenia prípadných návrhov na doplnenie dokazovania.

- dňa 21.7.2015 podal právny zástupca žalobcu návrh na pripustenie zmeny žalobcu.

- dňa 29.7.2015 bola zasielaná výzva novooznačenej spoločnosti v súlade s ust. § 93

ods. 3 vtedy platného .

- súhlas so vstupom do konania bol daný 26.8.2015

- uznesením zo dňa 17.9.2015 bola zmena na strane žalobcu pripustená.

- v mesiaci november 2015 bolo určené pojednávanie na deň 9.2.2016.

- dňa 1.2.2016 sťažovateľ opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej

sudkyni.

- dňa 3.2.2016 sa zákonná sudkyňa k námietke zaujatosti písomne vyjadrila a dala

pokyn na zrušenie termínu pojednávania, určeného na deň 9.2.2016 z dôvodu sťažovateľom

vznesenej námietky zaujatosti.

- dňa 4.2.2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa

nachádzal do 15.2.2016, kedy bol vrátený s rozhodnutím o nevylúčení zákonnej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

- dňa 19.2.2016 bolo určené pojednávanie na deň 12.4.2016.

- pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 31.5.2016 za účelom ďalšieho

dokazovania.

- dňa 29.4.2016 podal sťažovateľ návrh na „prikázanie veci ktorémukoľvek inému

súdu 1. stupňa v obvode ktoréhokoľvek iného krajského súdu ako Krajského súdu

v Košiciach“.

- podanie sťažovateľa bolo 11.5.2016 doručené právnemu zástupcovi žalobcu na

zaujatie stanoviska.

- v dňoch 12.5.2016 a 16.5.2016 podal sťažovateľ do spisu ďalšie písomné podania.

- dňa 24.5.2016 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zrušenie termínu pojednávania

31.5.2016 z dôvodu návrhu sťažovateľa na delegáciu veci.

- dňa 27.5.2016 sa k návrhu sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu vyjadril

právny zástupca žalobcu.

- uznesením z vyššie uvedeného dňa bol sťažovateľ vyzvaný na upresnenie svojho

návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 12.5.2016 s poučením, ako má svoj návrh

upresniť.

- na výzvu reagoval sťažovateľ podaniami zo dňa 13.6.2016.

- uznesením zo dňa 16.6.2016 bolo konanie o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia zastavené.

- dňa 25.7.2016 bol spis z dôvodu návrhu na prikázanie veci inému súdu predložený

Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.

- z uvedeného súdu bol spis vrátený dňa 16.11.2016 s rozhodnutím, ktorým návrhu

na prikázanie veci inému súdu nebolo vyhovené.

- dňa 10.10.2016 podal sťažovateľ „vzájomnú žalobu“ a dňa 17.10.2016 ďalšie

podanie do spisu.

- dňa 30.12.2016 dala zákonná sudkyňa pokyn pre doručenie rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR a zároveň žiadala pripojiť súvisiace spisy tunajšieho súdu.

- dňa 17.2.2017 bolo vypracované uznesenie, ktorým sťažovateľovi bola uložená

povinnosť doplniť vzájomnú žalobu.

Prekážky postupu konania podľa nasl.

- sťažovateľ cestou svojej právnej zástupkyne navrhol dňa 13.2.2007 konanie

prerušiť za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu, ktorej výsledok mal byť súdu oznámený

v lehote troch mesiacov.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ

- neospravedlnená neúčasť na pojednávaní dňa 29.11.2005,

- žiadosť o odročenie pojednávania dňa 17.2.2006 z dôvodu zvolenia si právneho

zástupcu, hoci mal dostatok času zvoliť si ho už pred týmto pojednávaním,

- návrh na prerušenie konania dňa 13.2.2007 a zároveň návrh na zrušenie termínu

pojednávania, určeného na deň 15.2.2007. Na základe uvedeného bolo toto pojednávanie

odročené na neurčito,

- neoznámenie výsledku mimosúdnej dohody, ktorá mala byť dôvodom na prerušenie

konania a následné zaslanie výzvy a urgencie zo strany súdu,

- následné vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa, že po zistení oznámi jeho

stanovisko súdu, k čomu nedošlo (následne preto súd určil termín pojednávania),

- pojednávanie zo dňa 18.10.2007 muselo byť odročené pre správanie sťažovateľa,

keď svoje vyjadrenie doručil až 12.10.2007 a v takejto krátkej dobe nemohlo byť doručené

procesnej protistrane, aby mala možnosť sa s ním oboznámiť,

- pojednávania, vytýčeného na deň 24.9.2009, sa nezúčastnil sťažovateľ ani jeho

právna zástupkyňa, ktorá oznámila prerušenie výkonu advokácie a požiadala, aby súd

ustanovil sťažovateľovi iného zástupcu (keďže pojednávanie bolo určené už v mesiaci jún

2009, bol dostatočný časový priestor oznámenie urobiť tak, aby pojednávanie dňa

24.9.2009 nebolo zmarené),

- neúčasť na pojednávaniach v dňoch 11.3.2010 a 30.3.2010 ospravedlnil právny

zástupca sťažovateľa pre kolíziu termínov,

- pojednávanie, určené na deň 8.3.2011, žiadal sťažovateľ odročiť pre možnú dohodu

so žalobcom a nedoručenie stanoviska procesnej protistrany,

- dňa 18.3.2011 uplatnil sťažovateľ námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni,

v dôsledku čoho bol zrušený termín pojednávania, určeného na 12.4.2011 a následne spis

predložený odvolaciemu súdu,

- dňa 8.10.2013 bol spis vrátený z odvolacieho súdu za účelom odstránenia vád

podania sťažovateľa a vyjadrenia sa zákonnej sudkyne k ďalšej vznesenej námietke

zaujatosti zákonnej sudkyne,

- dňa 1.2.2016 bola sťažovateľom opätovne vznesená námietka zaujatosti, čo

spôsobilo zrušenie pojednávania, určeného na deň 9.2.2016,

- dňa 29.4.2016 podal sťažovateľ návrh na prikázanie veci inému súdu, čo spôsobilo

zrušenie ďalšieho pojednávania, vytýčeného na deň 31.5.2016 a nutnosť predloženia spisu

Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dĺžku konania výrazným spôsobom ovplyvnil sám

sťažovateľ, a to predovšetkým opakovaným podávaním námietok zaujatosti, ktoré boli

nadriadeným súdom opakovane vyhodnocované ako bezdôvodné, rovnako ako aj návrh na

delegovanie veci, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR s negatívnym výsledkom pre

sťažovateľa.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom a posúdenie ich zbytočnosti

- za prieťah spôsobený tunajším súdom možno považovať obdobia od 18.6.2008 do

29.1.2009, kedy vo veci nebol vykonaný žiaden úkon. Posúdenie zbytočnosti uvedených

prieťahov ponechávam na zvážení ústavného súdu.

Iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní

- do pozornosti ústavného súdu dávam obdobia, keď sa spis opakovane nachádzal na

odvolacom Krajskom súde v Košiciach, či už z dôvodu podaných odvolaní, alebo opakovane

podávaných námietok zaujatosti sťažovateľom a na Najvyššom súde SR. Jednalo sa

o časové úseky od 2.8.2006 do 20.12.2006, od 27.5.2010 do 9.12.2010, od 19.4.2011 do

27.5.2011, od 24.1.2012 do 8.10.2013, od 3.12.2013 do 9.4.2015, od 4.2.2016 do 15.2.2016

a od 25.7.2016 do 16.11.2016. Tieto obdobia nie som oprávnený žiadnym spôsobom

hodnotiť či posudzovať. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že niektoré z týchto období je

potrebné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy, podľa môjho názoru tieto nemôžu byť pripísané

na ťarchu okresného súdu, keďže ich žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Keďže sa

v uvedených obdobiach spis nenachádzal na tunajšom súde, nemohli v ňom byť súdnymi

osobami tunajšieho súdu vykonávané žiadne úkony. (...)

Záverom Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.»

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného

súdu v posudzovanom konaní zaujal toto stanovisko:

„(...) Odmietam hodnotenie právnej veci ako skutkovo a právne zložitú. Tvrdím, že

pokiaľ by ma súd bol riadne vypočul, bol by spoznal podstatu mojej argumentácie procesnej

a hmotnoprávnej, nakoľko som vytrvalo argumentoval stavebnými nedostatkami bytového

domu a tak tepelnoizolačnými vlastnosťami sporného bytu, bol by súd v inom čase ustálil

potrebu znaleckého dokazovania ešte pred rozhodnutím vo veci a nevznikol by priestor ani

na moje podania, ktorými som prípadne reagoval na vznik určitej situácie.

Rozhodne výpočet úkonov v zmysle vyjadrenia považujem za kvantitatívny

ukazovateľ, ktorý nepresvedčil mňa a snáď okrem Okresného súdu Košice II nemôže nikoho

presvedčiť, že 12-ročná doba trvania sporu medzi nami účastníkmi (4510 deň) nepostačuje

všeobecnému súdu na rozhodnutie v skutkovo aj právne jednoduchej veci.

Nečiním paušálne tvrdenia, ale moja právna neistota bola náležite dotiahnutá do

konkrétnej podoby, keď v priebehu konania som bol dva krát konfrontovaný s dražbou

môjho bytu, keď bez ohľadu na prebiehajúci súdny spor som vyplatil žalovanú sumu bez

vplyvu na priebeh konania pred všeobecným súdom. Išlo o prejav konkretizovanej právnej

neistoty a preto sa dôvodne domnievam, že vyjadrenie Okresného súdu Košice II je

pokusom v argumentácii, ktorá má dĺžku konania ospravedlniť.

Tvrdím akýkoľvek vecný postup v tejto právnej veci a meritórne rozhodnutie by som

bol kvitoval, ako otáľavý prístup súdu k uplatnenému nároku.

V súčasnosti v dôsledku uplynulého času sú mnohé moje postoje už prekonané

a preto túžim len po meritórnom rozhodnutí Okresného súdu Košice II, nakoľko súčasný

právny stav dáva priestor k ďalším dôvodným mojim postupom, ktoré vplývajú na konanie

pred súdom. Mám totiž dôvodné výhrady voči bývalému konateľovi žalobcu, voči osobám,

ktoré aj právne zastupujú žalobcu v tomto konaní, resp. dávajú podnet k dražbe môjho bytu

a vzniká priestor aj na nachádzanie zákonných súvislostí súvisiacich so zaujatosťou

konajúcej sudkyne.

Takto som presvedčený o správnosti mojej ústavnej sťažnosti na porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a podľa ods. Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31C

10/2005 a preto po prijatí mojej sťažnosti na ďalšie konanie, predpokladám rozhodnutie

Ústavného súdu SR o ďalších mojich v sťažnosti uplatnených nárokov.

Výslovne sa vzdávam možnosti účasti na pojednávaní pred ústavným súdom SR, takto

netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a podľa

čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré

popísal predseda okresného súdu v bode I/3.1 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti

zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto už nepovažoval za potrebné opakovať

opis týchto úkonov. Ústavný súd tiež konštatuje, že ani právny zástupca sťažovateľa

predsedom okresného súdu popísaný priebeh napadnutého konania nespochybňoval, teda

skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o žalobnom návrhu PIDES s. r. o., Čárskeho 7, Košice, proti sťažovateľovi

na zaplatenie 34 959,40 Sk s prísl. (1 160,44 € s prísl.) z titulu „nedoplatku z vyúčtovania

nákladov spojených s užívaním bytu“ vedenom pod sp. zn. dochádza

k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako žalovaného) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanú

záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú vecnú zložitosť, na ktorú

poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však v okolnostiach danej veci

nemožno dávať do súvislosti s neobyčajne zdĺhavým priebehom napadnutého konania.

Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných

v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.1 tohto nálezu), dĺžka napadnutého konania

bola vyvolaná sčasti aj správaním sťažovateľa a jeho právnych zástupcov. Sťažovateľ

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o prerušenie konania (13. februára

2007) na účely pokúsiť sa uzatvoriť mimosúdnu dohodu, avšak po skončení určenej lehoty

okresnému súdu neoznámili, či k takejto dohode došlo, a nereagovali ani na opakovanú

výzvu súdu, ktorý cca po piatich mesiacoch tejto „nesúčinnosti“ nariadil vo veci

pojednávanie. Na dĺžku napadnutého konania mala negatívny vplyv aj skutočnosť, že sa

sťažovateľ bez uvedenia dôvodov (29. novembra 2005) a jeho právny zástupca (11. marca

2010 a 30. marca 2010) nezúčastnili na pojednávaniach. Okrem toho sťažovateľ opakovane

neúspešne namietal predpojatosť zákonnej sudkyne a taktiež neúspešne opakovane podával

návrhy na prikázanie veci inému súdu, pričom si musel byť vedomý toho, že takéto úkony

spôsobujú predĺženie priebehu konania.

Na uvedené správanie sťažovateľa a jeho právnych zástupcov ústavný súd nemohol

neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pokiaľ sťažovateľ podal relevantné procesné návrhy (napr. odvolania), ústavný súd

pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom

procesnými predpismi (podľa aktuálne platného a účinného )

na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu (3. novembra 2004) do rozhodnutia danej veci ústavným súdom viac

ako dvanásť rokov je už samo osebe neprimerané, aj keď sa predmetný spis cca 3 roky

nachádzal na Krajskom súde v Košiciach a na Najvyššom súde Slovenskej republiky; toto

obdobie nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.

Okrem uvedeného priebeh napadnutého konania je poznačený jednak opakovanými

krátkodobými obdobiami nečinnosti okresného súdu, a to konkrétne od 5. apríla 2005 do

5. októbra 2005 (šesť mesiacov) a od 18. júna 2008 do 29. januára 2009 (sedem mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu je v kontexte viac ako 12 rokov trvajúceho konania

neospravedlniteľná, pretože v tejto záležitosti trvá konanie už veľmi dlho, pričom okresný

súd vo veci minimálne jeden rok nevykonal žiadne úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ (ako odporca) v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale v dôsledku postupu súdu napriek tomu, že

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na tzv. objektívne okolnosti (pozri

napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva zaručeného v dohovoru, tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie celkove vo výške 15 000 €

najmä „z dôvodu, že postupom súdu došlo k neodstrániteľným následkom“ a tieto následky

„nie je možné napraviť, ani odstrániť tak, aby už nezanechali následky tak na zdraví, ako aj

psychickom rozpoložení sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný

súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške

1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr.

), ako aj na celkové trvanie právnej neistoty sťažovateľa, na významný podiel

sťažovateľa na zbytočných prieťahoch, ako i na povahu veci (ide zaplatenie 1 160,44 €

s prísl.).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 23. februára 2015 a podanie

sťažnosti zo 7. septembra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 27. marca 2017). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po

139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha

odmena v sume 147,33 € spolu s režijným paušálom 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 452,61 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2017