Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 71/2017
PDF · 351.07 KB
No categories available
II. ÚS 71/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóom, Advokátska kancelária,
Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 10/2005 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 10/2005 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 10/2005
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 452,61 €
(slovom štyristopäťdesiatdva eur a šesťdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Košice II
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Mikuláša Buzgóa, Advokátska
kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva (i) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), (ii) ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a taktiež základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2
listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 10/2005 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 71/2017-12 z 2. februára 2017 prijal podľa
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť
sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 C 10/2005.
3. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Dňa 21.12.2004 bol vydaný platobný
rozkaz na návrh spoločnosti PIDES s.r.o. na zaplatenie sumy 34.959,40 Sk, úrokov
z omeškania zo sumy 1.138 Sk od 1.7.2000 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne za
každý, i začatý mesiac omeškania, zo sumy 9.285 SK od 1.7.2001 až do zaplatenia vo výške
25 Sk mesačne za každý, i začatý mesiac omeškania, zo sumy 5985 Sk od 1.7.2002 až do
zaplatenia vo výške 25 SK mesačne za každý, i začatý mesiac omeškania, zo sumy 7541 Sk
od 1.7.2003 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne za každý, i začatý mesiac omeškania,
zo sumy 8642,30 Sk od 1.7.2004 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne za každý, i začatý
mesiac omeškania, zo sumy 2328 Sk od 1.5.2004 až do zaplatenia vo výške 25 Sk mesačne
za každý, i začatý mesiac omeškania.
Návrh bol odôvodnený tým, že sťažovateľ na základe zmluvy o výkone správy zo dňa
1.3.1999 k bytu č. 4, bol povinný zaplatiť nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených
s užívaním bytu.
Sťažovateľ proti platobnému rozkazu sp. zn. 22Ro 677/2004 podal v lehote odpor.
Po prevedení veci do registra C, je táto vec vedená pod sp. zn. 31C/10/2005 na Okresnom
súde Košice II a bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Adriane Szaniszlovej. Konanie
v danej veci do dnešného dňa trvá takmer už 11 rokov.
Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené 29.11.2005. Do dnešného dňa Okresný
súd Košice II nevyniesol právoplatný rozsudok vo veci. Vo veci bolo nariadených v
priebehu 11 rokov iba 16 pojednávaní. Z tohto počtu sa 5 nariadených pojednávaní
neuskutočnilo. Z číselných údajov teda vyplýva, že súd konal vo veci nariadením a
vykonaním pojednávania v priemere jedenkrát do roka.
V období od februára do mája 2007 bolo právnym zástupcom sťažovateľa navrhnuté
žalobcovi prerušenie konania vo veci, návrhom zo dňa 12.2.2007 na 3 mesiace, z dôvodu
snahy dosiahnuť mimosúdnu dohodu. Z dôvodu nezdaru dosiahnutia takejto dohody, bolo
vo veci opätovne nariadené pojednávanie na 18.10.2007. Do 30.3.2010, keď bol vo veci
vynesený rozsudok, bolo nariadených 5 ďalších pojednávaní.
Sťažovateľ podal proti rozsudku vyhlásenému 30.3.2010 v zákonnej lehote odvolanie
9.5.2010, doplnené o návrh zo dňa 18.5.2010. Dňa 25.11.2010 Krajský súd v Košiciach
svojim rozhodnutím zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie z dôvodu procesných pochybení a z dôvodu potreby doplniť
dokazovanie.
V opätovnom konaní na súde prvého stupňa bolo v uvedenej veci nariadených 6
pojednávaní, z toho 3 pojednávania boli zrušené. Jedným z dôvodov bolo aj vznesenie
námietky zaujatosti zákonného sudcu žalovaným, teda sťažovateľom.
Okresný súd Košice II opätovne rozhodol vo veci 14.10.2011 a proti tomuto
rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 1.10.2013 bola vec opätovne vrátená súdu prvého stupňa. V uvedenom
uznesení Krajský súd v Košiciach vyzval konajúcu sudkyňu JUDr. Adrianu Szaniszlovú
k písomnému vyjadreniu k námietke zaujatosti žalovaného, teda sťažovateľa. Opakovane
došlo k takejto výzve aj 7.11.2013, pretože sudkyňa dovtedy svoje vyjadrenie nedoručila.
Pretože po tomto uznesení krajského súdu sa vo veci nekonalo, sťažovateľ podal 9.1.2015
sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II. Z jeho vyjadrenia
z 13.1.2015 vyplýva, že spis bol Okresnému súdu Košice II vrátený na opätovné konanie za
účelom odstránenia vád, avšak 3.12.2013 bol opakovane predložený na rozhodnutie
Krajskému súdu v Košiciach, ktorý dňa 25.2.2015 rozhodol tak, že sťažovateľov návrh na
prikázanie veci inému súdu zamietol, potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II v časti
výroku o zaplatenie 30,97 € bezúročné a v ostatnej časti priznanej istiny a úrokov
z omeškania výrok napadnutého rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
(...) predlžovaný čas konania spôsobil sťažovateľovi aj finančnú ujmu a to vo výške
2073 eur, ktorú sťažovateľ pod psychickým nátlakom a tlakom dobrovoľnej dražby
žalobcovi zaplatil. Túto sumu vypočítal v konaní pred všeobecnými súdmi žalobca a zahrnul
do nej nedoplatky ním vypočítané, ako sám uviedol, aj náklady súvisiace s predmetným
konaním. Peniaze boli vyplatené 22.11.2013 bezhotovostným prevodom na bankový účet
žalobcu. Sťažovateľ tak učinil v strachu o stratu majetku a zároveň svoje obydlie. (...)
b/ (...) porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných
prieťahov
(...) Ak by sa predmetná vec hodnotila ako skutkovo a právne zložitá, prístup súdu
tomu nenasvedčuje, pretože súd sa uspokojil s navrhovaním dôkazov sporovými stranami,
nemal za potrebu sám vykonať dokazovanie vo veciach súdu nejasných a vo vzťahu
k rozhodovacej činnosti mu postačovali vykonané dôkazy. Na základe takéhoto postupu
súdu, súd prvého stupňa už dvakrát vo veci rozhodol. Súd druhého stupňa však opakovane
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby napravil procesné pochybenia, doplnil dokazovanie
a veci vyhodnotil a odôvodnil spôsobom uvedeným v O.s.p. Uvedená dĺžka konania teda nie
je spôsobená náročnosťou predmetného konania, alebo vykonávaného dokazovania, ale
postupom a rozhodovacou činnosťou, (resp. nedostatočnou činnosťou) Okresného súdu
Košice II. Skutková a právna zložitosť vo vzťahu k prejednávanej veci je vylúčená, pretože
súd sa uspokojil s 11 pojednávaniami za celý čas trvania, pričom do prvého rozhodnutia
Okresného súdu Košice II sa uskutočnilo 7 pojednávaní, vrátane pojednávania, na ktorom
bol vynesený rozsudok. Vo vzťahu k uvedenému zhrnutiu, že pojednávanie bolo zrušené
z dôvodu, že sa ospravedlnil sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca, sťažovateľ poukazuje
na názor Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že neprimeraná je dĺžka
konania aj v prípade, že by išlo o využívanie procesných práv sťažovateľov samotných
(TNS, s.r.o. proti Slovenskej republike), aj keď pri počte odročených pojednávaní z takéhoto
dôvodu nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na ťarchu sťažovateľa.
(...) Rovnako je potrebné uviesť absenciu nariadenia pojednávania v danej veci od
14.10.2011 a treba aj poukázať na neprimerane dlhé prestávky aj medzi samotnými
pojednávaniami, napr. po pojednávaní 3.4.2008 nasledovalo ďalšie pojednávanie až
10.12.2009 (pojednávanie nariadené na 24.9.2009 sa neuskutočnilo).
(...) K právu sťažovateľa, ktorý touto sťažnosťou uplatňuje porušenie svojich
základných práv, uvádza, že požaduje primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že
postupom súdu došlo k neodstrániteľným následkom, t.j. k porušeniu Ústavou Slovenskej
republiky garantovaných práv sťažovateľa a k porušeniu práv podľa Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (prejednanie veci v primeranej lehote, konanie len pred
nezávislým a nestranným súdom) a tieto zásahy nie je možné napraviť, ani odstrániť tak,
aby už nezanechali následky tak na zdraví, ako aj psychickom rozpoložení sťažovateľa.
V máji 2011 sťažovateľ vážne ochorel a bol liečený ako onkologický pacient. Absencia
konečného rozhodnutia vo veci, stav právnej neistoty a absencia dôvery v garanciu
ústavných práv vykonávaných súdmi Slovenskej republiky, nijako neuľahčovali proces
liečby a následnej regenerácie sťažovateľa.
Sťažovateľ z dôvodu takéhoto porušovania jeho základných práv požaduje:
1. (...)
2. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € od Okresného súdu
Košice II za porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, t.j. 1000 eur za každý
rok konania.
3. Náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 € od Okresného súdu Košice II za
zhoršenie zdravotného stavu a predlžovanie času liečby vyvolaného aj postupom Okresného
súdu Košice II.
4. Náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 690,66 eur(...)»
3.1 Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„1. (...)
2. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 31C/10/2005 porušené boli.
3. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31C/10/2005 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume spolu 13 000
eur, ktoré je Okresný súd Košice II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažovateľovi priznáva náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 € za poškodenie
na zdraví, zhoršenie zdravotného stavu, predlžovanie času liečby, vyvolané postupom
Okresného súdu Košice II, ktorú je Okresný súd Košice II povinný mu zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia za 2 úkony v sume 690,66 €.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili aj strany
v napadnutom konaní: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom č. k.
1SprV/128/2017-615 z 24. februára 2017 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom
k vyjadreniu okresného súdu z 27. marca 2017.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné
skutočnosti:
«(...) Skutková a právna zložitosť sporu:
- spor možno hodnotiť ako skutkovo obtiažny jednak vzhľadom na skutočnosť
nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania, jednak vzhľadom na veľké množstvo podaní zo
strany sťažovateľa, s ktorými sa musel súd v priebehu konania oboznamovať a obsahovo ich
vyhodnocovať.
Uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania
doposiaľ:
- návrh na zaplatenie sumy 34.959,40 Sk bol na tunajšom súde podaný dňa 3.11.2004
a sťažovateľ má v ňom procesné postavenie žalovaného.
- súdny poplatok bol zaplatený na základe výzvy súdu dňa 19.11.2004.
- dňa 25.11.2004 bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania.
- žalobca odpovedal na výzvu 8.12.2004.
- dňa 21.12.2004 bol vo veci vydaný platobný rozkaz.
- dňa 24.1.2005 podal sťažovateľ proti platobnému rozkazu odpor.
- uznesením zo dňa 25.1.2005 bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podaný odpor a tento bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi,
- dňa 25.2.2005 podal sťažovateľ proti uzneseniu odvolanie, v ktorom navrhol vec
prikázať inému okresnému súdu.
- dňa 2.3.2005 bol spis prevedený z registra Ro do registra C.
- výzvou zo dňa 9.3.2005 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku
500,- Sk za uplatnenú námietku zaujatosti.
- výzva s novým poučením bola sťažovateľovi zaslaná 5.4.2005.
- dňa 14.6.2005 žiadala konajúca sudkyňa o pripojenie súvisiaceho spisu.
- v októbri 2005 bolo určené pojednávanie na deň 29.11.2005.
- uvedené pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti sťažovateľa, ktorý (ako to
vyplýva zo zápisnice z uvedeného dňa) požiadal o odročenie tohto pojednávania bez
uvedenia dôvodu.
- dňa 14.12.2005 predložil žalobca listinné doklady tak, ako mu to bolo uložené na
pojednávaní 29.11.2005.
- v januári 2006 bolo určené pojednávanie na deň 17.2.2006.
- na uvedenom pojednávaní sťažovateľ požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na
zvolenie si právneho zástupcu; z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na
neurčito a žalovanému bola poskytnutá lehota 40 dní na oznámenie zvoleného právneho
zástupcu.
- dňa 23.2.2006 požiadal sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu súdom.
- dňa 24.2.2006 bol sťažovateľ vyzvaný na preukázanie svojich majetkových
pomerov; doklady predložil 17.3.2006.
- uznesením zo dňa 3.7.2006 bolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov a bola mu ustanovená právna zástupkyňa.
- dňa 19.7.2006 sa ustanovená právna zástupkyňa proti uzneseniu odvolala,
- dňa 7.8.2006 sa odvolal sťažovateľ.
- v dôsledku podaných odvolaní bol spis dňa 2.8.2006 predložený na rozhodnutie
Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 20.12.2006, kedy bol vrátený
s uznesením, ktorým bola vo veci ustanovená iná, sťažovateľom navrhnutá právna
zástupkyňa.
- v januári 2007 bolo určené pojednávanie na deň 15.2.2007.
- dňa 13.2.2007 navrhol sťažovateľ cestou svojej právnej zástupkyne konanie
prerušiť za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu, výsledok ktorej oznámi súdu v lehote 3
mesiacov. Zároveň žiadal zrušiť termín pojednávania, určeného na 15.2.2007.
- pojednávanie zo dňa 15.2.2007 bolo z vyššie uvedených dôvodov odročené na
neurčito.
- keďže v lehote 3 mesiacov výsledok mimosúdnej dohody oznámený nebol, súd
vyzval dňa 15.5.2007 právnych zástupcov oboch sporových strán na oznámenie, či k takejto
dohode došlo.
- ani jedna zo strán na túto výzvu nereagovala, preto im 13.6.2007 bola zasielaná
urgencia.
- až po doručení urgencie právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že jednala
s procesnou protistranou o mimosúdnom riešení sporu a ak bude poznať stanovisko
sťažovateľa, toto oznámi súdu (č.l. 119 spisu).
- keďže k žiadnemu takémuto oznámeniu nedošlo, súd v septembri 2007 určil
pojednávanie na deň 18.10.2007.
- na uvedenom pojednávaní bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené stanovisko
sťažovateľa zo dňa 12.10.2007, s ktorým sa potrebovala oboznámiť, preto bolo
pojednávanie odročené na neurčito a právnej zástupkyni sťažovateľa bola uložená
povinnosť žalobcovi zaslať v lehote 20 dní upresnenie podania, ktorým sťažovateľ žiadal
započítať pohľadávky.
- v januári 2008 bolo určené pojednávania na deň 3.4.2008.
- pojednávanie dňa 3.4.2008 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom
nariadenia znaleckého dokazovania. Stranám sporu bola uložená povinnosť predložiť
listiny pre znalecké dokazovanie.
- dňa 26.5.2008 bola právnemu zástupcovi žalobcu zasielaná urgencia, na ktorú
reagoval predložením dokladov dňa 12.6.2008. Keďže nepredložil všetky žiadané doklady,
bola mu 16.6.2008 zasielaná urgencia, na ktorú reagoval 18.6.2008.
- uznesením zo dňa 29.1.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2009, bola
v konaní ustanovená znalkyňa a dňa 24.2.2009 jej bol zaslaný spis na vypracovanie
znaleckého posudku.
- znalecký posudok bol súdu doručený 22.4.2009 a v uvedený deň zaslaný na
vyjadrenie procesným stranám.
- dňa 13.5.2009 bolo rozhodnuté o znalečnom.
- dňa 21.5.2009 sa sťažovateľ vyjadril k znaleckému posudku.
- v mesiaci jún 2009 bol určený termín pojednávania na deň 24.9.2009.
- uvedeného pojednávania sa nezúčastnil nikto, pričom právna zástupkyňa
sťažovateľa ospravedlnila neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu prerušenia výkonu
advokácie a žiadala súd, aby rozhodol o zmene zástupkyne sťažovateľovi.
- uznesením zo dňa 7.10.2009 došlo k zmene právneho zástupcu sťažovateľa;
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2009.
- dňa 9.11.2009 bol určený termín pojednávania na deň 10.12.2009.
- pojednávanie sa v uvedený deň neuskutočnilo z dôvodu oznámenia právneho
zástupcu žalobcu pre náhle zhoršenie jeho zdravotného stavu. Bolo preto odročené, a to na
deň 4.2.2010.
- pojednávanie v uvedený deň sa uskutočnilo a bolo odročené na 11.3.2010.
- dňa 11.2.2010 požiadal právny zástupca sťažovateľa o odročenie pojednávania,
určeného na deň 11.3.2010, z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.
- na základe uvedeného bolo pojednávanie odročené na deň 30.3.2010.
- v uvedený deň požiadal právny zástupca sťažovateľa opätovne o ospravedlnenie
z vytýčeného pojednávania z rovnakého dôvodu, na odročení pojednávania netrval.
- napriek neúčasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu bolo na pojednávaní dňa
30.3.2010 vo veci rozhodnuté.
- dňa 11.5.2010 sa sťažovateľ proti rozsudku odvolal.
- dňa 12.5.2010 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu,
ktorý sa k nemu vyjadril 18.5.2010.
- dňa 27.5.2010 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,
na ktorom sa nachádzal do 9.12.2010, kedy bol vrátený so zrušujúcim uznesením.
- dňa 1.12.2010 bol predmetný spis v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu pre
príslušný kalendárny rok pridelený inej zákonnej sudkyni.
- dňa 14.12.2010 bolo určené pojednávanie na deň 4.2.2011.
- pojednávanie sa uskutočnilo, ako aj ďalšie pojednávanie, určené na deň 8.3.2011,
ktoré žiadal sťažovateľ odročiť pre možnú dohodu so žalobcom a nedoručenie stanoviska
právneho zástupcu procesnej protistrany. Pojednávanie bolo odročené na 12.4.2011.
- dňa 18.3.2011 podal sťažovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia, jednalo
sa o duplicitné podanie ako v spise sp. zn. 13C 40/2011 a namietal zaujatosť konajúcej
sudkyne.
- z uvedeného dôvodu bol termín pojednávania, určeného na deň 12.4.2011, zrušený
a dňa 19.4.2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach.
- z odvolacieho súdu bol spis vrátený 27.5.2011 s rozhodnutím o nevylúčení zákonnej
sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
- dňa 3.6.2011 bolo určené pojednávanie na deň 19.8.2011.
- dňa 27.7.2011 požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania,
určeného na 19.8.2011, z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky.
- na základe uvedeného bolo pojednávanie odročené na 16.9.2011.
- ďalšie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa uskutočnilo 14.10.2011.
- dňa 30.11.2011 sa právny zástupca sťažovateľa proti rozsudku odvolal, dňa
1.12.2011 sa odvolal sťažovateľ.
- dňa 6.12.2011 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu,
ktorý svoje vyjadrenie doručil 4.1.2012.
- dňa 24.1.2012 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,
na ktorom sa nachádzal do 8.10.2013, kedy bol vrátený bez meritórneho rozhodnutia za
účelom odstránenia vád podania sťažovateľa a za účelom vyjadrenia zákonnej sudkyne
k sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti.
- dňa 29.10.2013 bola na základe pokynu odvolacieho súdu zasielaná výzva
sťažovateľovi, na ktorú odpovedal listom zo dňa 20.11.2013, dňa 21.11.2013 sa k námietke
zaujatosti vyjadrila zákonná sudkyňa a dňa 3.12.2013 bol spis opakovane predložený
odvolaciemu Krajskému súdu v Košiciach.
- spis bol z odvolacieho súdu vrátený dňa 9.4.2015 s rozhodnutím, ktorým bol návrh
sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu zamietnutý, čiastočne rozsudok potvrdený
a v ostatnej časti zrušený.
- dňa 10.4.2015 bol daný pokyn pre doručenie rozsudku odvolacieho súdu právnym
zástupcom strán sporu.
- dňa 24.4.2015 bol žalobca vyzvaný na označenie návrhov na doplnenie
dokazovania.
- dňa 15.5.2015 požiadal nový právny zástupca o predĺženie lehoty za účelom
oznámenia prípadných návrhov na doplnenie dokazovania.
- dňa 21.7.2015 podal právny zástupca žalobcu návrh na pripustenie zmeny žalobcu.
- dňa 29.7.2015 bola zasielaná výzva novooznačenej spoločnosti v súlade s ust. § 93
ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku.
- súhlas so vstupom do konania bol daný 26.8.2015
- uznesením zo dňa 17.9.2015 bola zmena na strane žalobcu pripustená.
- v mesiaci november 2015 bolo určené pojednávanie na deň 9.2.2016.
- dňa 1.2.2016 sťažovateľ opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnej
sudkyni.
- dňa 3.2.2016 sa zákonná sudkyňa k námietke zaujatosti písomne vyjadrila a dala
pokyn na zrušenie termínu pojednávania, určeného na deň 9.2.2016 z dôvodu sťažovateľom
vznesenej námietky zaujatosti.
- dňa 4.2.2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa
nachádzal do 15.2.2016, kedy bol vrátený s rozhodnutím o nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
- dňa 19.2.2016 bolo určené pojednávanie na deň 12.4.2016.
- pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na deň 31.5.2016 za účelom ďalšieho
dokazovania.
- dňa 29.4.2016 podal sťažovateľ návrh na „prikázanie veci ktorémukoľvek inému
súdu 1. stupňa v obvode ktoréhokoľvek iného krajského súdu ako Krajského súdu
v Košiciach“.
- podanie sťažovateľa bolo 11.5.2016 doručené právnemu zástupcovi žalobcu na
zaujatie stanoviska.
- v dňoch 12.5.2016 a 16.5.2016 podal sťažovateľ do spisu ďalšie písomné podania.
- dňa 24.5.2016 dala konajúca sudkyňa pokyn pre zrušenie termínu pojednávania
31.5.2016 z dôvodu návrhu sťažovateľa na delegáciu veci.
- dňa 27.5.2016 sa k návrhu sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu vyjadril
právny zástupca žalobcu.
- uznesením z vyššie uvedeného dňa bol sťažovateľ vyzvaný na upresnenie svojho
návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 12.5.2016 s poučením, ako má svoj návrh
upresniť.
- na výzvu reagoval sťažovateľ podaniami zo dňa 13.6.2016.
- uznesením zo dňa 16.6.2016 bolo konanie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia zastavené.
- dňa 25.7.2016 bol spis z dôvodu návrhu na prikázanie veci inému súdu predložený
Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.
- z uvedeného súdu bol spis vrátený dňa 16.11.2016 s rozhodnutím, ktorým návrhu
na prikázanie veci inému súdu nebolo vyhovené.
- dňa 10.10.2016 podal sťažovateľ „vzájomnú žalobu“ a dňa 17.10.2016 ďalšie
podanie do spisu.
- dňa 30.12.2016 dala zákonná sudkyňa pokyn pre doručenie rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR a zároveň žiadala pripojiť súvisiace spisy tunajšieho súdu.
- dňa 17.2.2017 bolo vypracované uznesenie, ktorým sťažovateľovi bola uložená
povinnosť doplniť vzájomnú žalobu.
Prekážky postupu konania podľa § 107a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
- sťažovateľ cestou svojej právnej zástupkyne navrhol dňa 13.2.2007 konanie
prerušiť za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu, ktorej výsledok mal byť súdu oznámený
v lehote troch mesiacov.
Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ
- neospravedlnená neúčasť na pojednávaní dňa 29.11.2005,
- žiadosť o odročenie pojednávania dňa 17.2.2006 z dôvodu zvolenia si právneho
zástupcu, hoci mal dostatok času zvoliť si ho už pred týmto pojednávaním,
- návrh na prerušenie konania dňa 13.2.2007 a zároveň návrh na zrušenie termínu
pojednávania, určeného na deň 15.2.2007. Na základe uvedeného bolo toto pojednávanie
odročené na neurčito,
- neoznámenie výsledku mimosúdnej dohody, ktorá mala byť dôvodom na prerušenie
konania a následné zaslanie výzvy a urgencie zo strany súdu,
- následné vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa, že po zistení oznámi jeho
stanovisko súdu, k čomu nedošlo (následne preto súd určil termín pojednávania),
- pojednávanie zo dňa 18.10.2007 muselo byť odročené pre správanie sťažovateľa,
keď svoje vyjadrenie doručil až 12.10.2007 a v takejto krátkej dobe nemohlo byť doručené
procesnej protistrane, aby mala možnosť sa s ním oboznámiť,
- pojednávania, vytýčeného na deň 24.9.2009, sa nezúčastnil sťažovateľ ani jeho
právna zástupkyňa, ktorá oznámila prerušenie výkonu advokácie a požiadala, aby súd
ustanovil sťažovateľovi iného zástupcu (keďže pojednávanie bolo určené už v mesiaci jún
2009, bol dostatočný časový priestor oznámenie urobiť tak, aby pojednávanie dňa
24.9.2009 nebolo zmarené),
- neúčasť na pojednávaniach v dňoch 11.3.2010 a 30.3.2010 ospravedlnil právny
zástupca sťažovateľa pre kolíziu termínov,
- pojednávanie, určené na deň 8.3.2011, žiadal sťažovateľ odročiť pre možnú dohodu
so žalobcom a nedoručenie stanoviska procesnej protistrany,
- dňa 18.3.2011 uplatnil sťažovateľ námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni,
v dôsledku čoho bol zrušený termín pojednávania, určeného na 12.4.2011 a následne spis
predložený odvolaciemu súdu,
- dňa 8.10.2013 bol spis vrátený z odvolacieho súdu za účelom odstránenia vád
podania sťažovateľa a vyjadrenia sa zákonnej sudkyne k ďalšej vznesenej námietke
zaujatosti zákonnej sudkyne,
- dňa 1.2.2016 bola sťažovateľom opätovne vznesená námietka zaujatosti, čo
spôsobilo zrušenie pojednávania, určeného na deň 9.2.2016,
- dňa 29.4.2016 podal sťažovateľ návrh na prikázanie veci inému súdu, čo spôsobilo
zrušenie ďalšieho pojednávania, vytýčeného na deň 31.5.2016 a nutnosť predloženia spisu
Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dĺžku konania výrazným spôsobom ovplyvnil sám
sťažovateľ, a to predovšetkým opakovaným podávaním námietok zaujatosti, ktoré boli
nadriadeným súdom opakovane vyhodnocované ako bezdôvodné, rovnako ako aj návrh na
delegovanie veci, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR s negatívnym výsledkom pre
sťažovateľa.
Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom a posúdenie ich zbytočnosti
- za prieťah spôsobený tunajším súdom možno považovať obdobia od 18.6.2008 do
29.1.2009, kedy vo veci nebol vykonaný žiaden úkon. Posúdenie zbytočnosti uvedených
prieťahov ponechávam na zvážení ústavného súdu.
Iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní
- do pozornosti ústavného súdu dávam obdobia, keď sa spis opakovane nachádzal na
odvolacom Krajskom súde v Košiciach, či už z dôvodu podaných odvolaní, alebo opakovane
podávaných námietok zaujatosti sťažovateľom a na Najvyššom súde SR. Jednalo sa
o časové úseky od 2.8.2006 do 20.12.2006, od 27.5.2010 do 9.12.2010, od 19.4.2011 do
27.5.2011, od 24.1.2012 do 8.10.2013, od 3.12.2013 do 9.4.2015, od 4.2.2016 do 15.2.2016
a od 25.7.2016 do 16.11.2016. Tieto obdobia nie som oprávnený žiadnym spôsobom
hodnotiť či posudzovať. Ak ústavný súd dospeje k záveru, že niektoré z týchto období je
potrebné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy, podľa môjho názoru tieto nemôžu byť pripísané
na ťarchu okresného súdu, keďže ich žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Keďže sa
v uvedených obdobiach spis nenachádzal na tunajšom súde, nemohli v ňom byť súdnymi
osobami tunajšieho súdu vykonávané žiadne úkony. (...)
Záverom Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na
ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.»
3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedu okresného
súdu v posudzovanom konaní zaujal toto stanovisko:
„(...) Odmietam hodnotenie právnej veci ako skutkovo a právne zložitú. Tvrdím, že
pokiaľ by ma súd bol riadne vypočul, bol by spoznal podstatu mojej argumentácie procesnej
a hmotnoprávnej, nakoľko som vytrvalo argumentoval stavebnými nedostatkami bytového
domu a tak tepelnoizolačnými vlastnosťami sporného bytu, bol by súd v inom čase ustálil
potrebu znaleckého dokazovania ešte pred rozhodnutím vo veci a nevznikol by priestor ani
na moje podania, ktorými som prípadne reagoval na vznik určitej situácie.
Rozhodne výpočet úkonov v zmysle vyjadrenia považujem za kvantitatívny
ukazovateľ, ktorý nepresvedčil mňa a snáď okrem Okresného súdu Košice II nemôže nikoho
presvedčiť, že 12-ročná doba trvania sporu medzi nami účastníkmi (4510 deň) nepostačuje
všeobecnému súdu na rozhodnutie v skutkovo aj právne jednoduchej veci.
Nečiním paušálne tvrdenia, ale moja právna neistota bola náležite dotiahnutá do
konkrétnej podoby, keď v priebehu konania som bol dva krát konfrontovaný s dražbou
môjho bytu, keď bez ohľadu na prebiehajúci súdny spor som vyplatil žalovanú sumu bez
vplyvu na priebeh konania pred všeobecným súdom. Išlo o prejav konkretizovanej právnej
neistoty a preto sa dôvodne domnievam, že vyjadrenie Okresného súdu Košice II je
pokusom v argumentácii, ktorá má dĺžku konania ospravedlniť.
Tvrdím akýkoľvek vecný postup v tejto právnej veci a meritórne rozhodnutie by som
bol kvitoval, ako otáľavý prístup súdu k uplatnenému nároku.
V súčasnosti v dôsledku uplynulého času sú mnohé moje postoje už prekonané
a preto túžim len po meritórnom rozhodnutí Okresného súdu Košice II, nakoľko súčasný
právny stav dáva priestor k ďalším dôvodným mojim postupom, ktoré vplývajú na konanie
pred súdom. Mám totiž dôvodné výhrady voči bývalému konateľovi žalobcu, voči osobám,
ktoré aj právne zastupujú žalobcu v tomto konaní, resp. dávajú podnet k dražbe môjho bytu
a vzniká priestor aj na nachádzanie zákonných súvislostí súvisiacich so zaujatosťou
konajúcej sudkyne.
Takto som presvedčený o správnosti mojej ústavnej sťažnosti na porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31C
10/2005 a preto po prijatí mojej sťažnosti na ďalšie konanie, predpokladám rozhodnutie
Ústavného súdu SR o ďalších mojich v sťažnosti uplatnených nárokov.
Výslovne sa vzdávam možnosti účasti na pojednávaní pred ústavným súdom SR, takto
netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré
popísal predseda okresného súdu v bode I/3.1 tohto nálezu, rovnaké relevantné skutočnosti
zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto už nepovažoval za potrebné opakovať
opis týchto úkonov. Ústavný súd tiež konštatuje, že ani právny zástupca sťažovateľa
predsedom okresného súdu popísaný priebeh napadnutého konania nespochybňoval, teda
skutkové okolnosti danej veci sa spornými nestali.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o žalobnom návrhu PIDES s. r. o., Čárskeho 7, Košice, proti sťažovateľovi
na zaplatenie 34 959,40 Sk s prísl. (1 160,44 € s prísl.) z titulu „nedoplatku z vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu“ vedenom pod sp. zn. 31 C 10/2005 dochádza
k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako žalovaného) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému
konaniu uvádza, že vzhľadom na nutnosť znaleckého dokazovania možno posudzovanú
záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú vecnú zložitosť, na ktorú
poukázal vo svojom vyjadrení aj predseda okresného súdu, však v okolnostiach danej veci
nemožno dávať do súvislosti s neobyčajne zdĺhavým priebehom napadnutého konania.
Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa
nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných
v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.1 tohto nálezu), dĺžka napadnutého konania
bola vyvolaná sčasti aj správaním sťažovateľa a jeho právnych zástupcov. Sťažovateľ
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o prerušenie konania (13. februára
2007) na účely pokúsiť sa uzatvoriť mimosúdnu dohodu, avšak po skončení určenej lehoty
okresnému súdu neoznámili, či k takejto dohode došlo, a nereagovali ani na opakovanú
výzvu súdu, ktorý cca po piatich mesiacoch tejto „nesúčinnosti“ nariadil vo veci
pojednávanie. Na dĺžku napadnutého konania mala negatívny vplyv aj skutočnosť, že sa
sťažovateľ bez uvedenia dôvodov (29. novembra 2005) a jeho právny zástupca (11. marca
2010 a 30. marca 2010) nezúčastnili na pojednávaniach. Okrem toho sťažovateľ opakovane
neúspešne namietal predpojatosť zákonnej sudkyne a taktiež neúspešne opakovane podával
návrhy na prikázanie veci inému súdu, pričom si musel byť vedomý toho, že takéto úkony
spôsobujú predĺženie priebehu konania.
Na uvedené správanie sťažovateľa a jeho právnych zástupcov ústavný súd nemohol
neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pokiaľ sťažovateľ podal relevantné procesné návrhy (napr. odvolania), ústavný súd
pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných navrhovateľom
procesnými predpismi (podľa aktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku)
na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce
predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom
sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že trvanie napadnutého konania od podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu (3. novembra 2004) do rozhodnutia danej veci ústavným súdom viac
ako dvanásť rokov je už samo osebe neprimerané, aj keď sa predmetný spis cca 3 roky
nachádzal na Krajskom súde v Košiciach a na Najvyššom súde Slovenskej republiky; toto
obdobie nemožno pričítať na vrub okresnému súdu.
Okrem uvedeného priebeh napadnutého konania je poznačený jednak opakovanými
krátkodobými obdobiami nečinnosti okresného súdu, a to konkrétne od 5. apríla 2005 do
5. októbra 2005 (šesť mesiacov) a od 18. júna 2008 do 29. januára 2009 (sedem mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu je v kontexte viac ako 12 rokov trvajúceho konania
neospravedlniteľná, pretože v tejto záležitosti trvá konanie už veľmi dlho, pričom okresný
súd vo veci minimálne jeden rok nevykonal žiadne úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ (ako odporca) v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku
ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale v dôsledku postupu súdu napriek tomu, že
ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. I keď nie
všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére
vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na tzv. objektívne okolnosti (pozri
napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako
to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie celkove vo výške 15 000 €
najmä „z dôvodu, že postupom súdu došlo k neodstrániteľným následkom“ a tieto následky
„nie je možné napraviť, ani odstrániť tak, aby už nezanechali následky tak na zdraví, ako aj
psychickom rozpoložení sťažovateľa“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný
súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške
1 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr.
II. ÚS 67/03), ako aj na celkové trvanie právnej neistoty sťažovateľa, na významný podiel
sťažovateľa na zbytočných prieťahoch, ako i na povahu veci (ide zaplatenie 1 160,44 €
s prísl.).
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 23. februára 2015 a podanie
sťažnosti zo 7. septembra 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
z 27. marca 2017). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po
139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha
odmena v sume 147,33 € spolu s režijným paušálom 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 452,61 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2017