Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 310/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu senátu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Luciou Morgošovou, Tallerova 4, Bratislava, pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne advokátky JUDr. Lucie Morgošovej, Tallerova 4, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 3. mája

2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“ alebo aj „navrhovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou

Morgošovou, Tallerova 4, Bratislava, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Navrhovateľ je účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany

pod sp. zn. v právnej veci navrhovateľa proti odporcovi

, , so sídlom (ďalej len

) o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia odporcu.

Žaloba v predmetnej veci bola zo strany navrhovateľa podaná na Okresný súd

v Piešťanoch dňa 26. 06. 2012 s tým, že prvé pojednávanie v predmetnej veci bolo vytýčené,

napriek opakovaným žiadostiam navrhovateľa o odstránenie prieťahov v konaní, až na deň

16. 12. 2015.

Na základe uvedeného platí, že prvé pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo

až po 1 268 dňoch od začatia konania, t. j. po viac ako troch rokoch a piatich mesiacoch

od začatia konania...

Navrhovateľ si je samozrejme vedomý toho, že v predmetnej veci sa opakovane

podávali z jeho strany návrhy na nariadenie predbežných opatrení (celkovo dva), avšak

s tým, že prvý návrh bol obsiahnutý priamo v texte žalobného návrhu a podanie druhého

návrhu bolo vynútené práve tým, že súd bol v konaní nečinný, v dôsledku čoho mohol

odporca sabotovať a obchádzať predbežné opatrenie nariadené na základe prvého návrhu

navrhovateľa.

V predmetnej veci totiž platí, že predbežným opatrením nariadeným na základe

prvého návrhu navrhovateľa bol Uznesením sp. zn. -91 zo dňa 17. 08. 2012

(vykonateľné dňa 17. 09. 2012 a právoplatné dňa 29. 01. 2013) celkom jednoznačne

identifikovaný spôsob konania za spoločnosť tak, že za túto spoločnosť je

oprávnený konať iba navrhovateľ spoločne s pánom . Keďže však súd

nebol schopný vo veci samej konať dlhšiu dobu, odporca toto súdne rozhodnutie začal

sabotovať tým, že začal konať prostredníctvom splnomocnených zástupcov a druhý návrh

na nariadenie predbežného opatrenia smeroval práve k tomu, aby súd predbežným

opatrením takýmto splnomocneným zástupcom zakázal konať v mene spoločnosti

Navrhovateľ si je tiež samozrejme vedomý toho, že predmetný súdny spis v dôsledku

spomenutých návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, ďalej v dôsledku dovolania

odporcu podávaného voči Uzneseniu sp. zn. -91 zo dňa 17. 08. 2012 a

konečne v dôsledku návrhu na odporcu na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného

Uznesením sp. zn. -91 zo dňa 17. 08. 2012 „putoval“ medzi jednotlivými

stupňami súdov, dovoľujeme si však podotknúť, že od 31. 10. 2014, kedy Krajský súd v

Trnave potvrdil svojim uznesením posledné rozhodnutie tunajšieho súdu a spis mu vrátil

dňa 29. 12. 2014, sa ku dňu prvého pojednávania, t. j. takmer 12 mesiacov, s predmetnou

vecou absolútne žiadnym spôsobom „nepohlo“.»

3. Keďže napadnuté konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené a v súčasnosti

prebieha už takmer 5 rokov, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresný súd Piešťany je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky) zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi vo výške 3.000,- Eur (slovom: tritisíc eur) na účet právneho zástupcu

sťažovateľa.

3. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 64/17 doručeným ústavnému súdu 23. marca 2017, v ktorom okrem „Rozpisu

úkonov vo veci “ uviedol:

„Z podrobného prehľadu úkonov v danej veci vyplýva, že súd vo veci priebežne koná

i keď niekedy s dlhšími časovými odstupmi, čo je ovplyvnené aj opakovaným vybavovaním

žiadostí o stav konania, resp. iných skutočností týkajúcich sa konania. V obdobiach keď súd

rozhodoval o riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu

o predbežnom opatrení, nemohli byť objektívne vo veci nariaďované termíny pojednávania.

Zákonná sudkyňa, ktorá má spis pridelený bola v období od septembra 2015 do augusta

2016 na ročnej zahraničnej stáži, kedy bol spis pridelený zastupujúcej sudkyni, ktorá vo

veci taktiež konala.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 19. júna 2017, v ktorom uviedol:

«V celom rozsahu zotrvávame na podanej sťažnosti proti porušovaniu základných

práv a slobôd vyplývajúcich z a medzinárodných zmlúv

prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.: podľa

článku 127 zo dňa 12.02.2016. Máme za to, že v predmetnom

súdnom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Predmetom namietaného súdneho konania vedeného okresným súdom Piešťany je

žalobný návrh na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia spoločnosti

zo dňa 26. júna 2012, v ktorom sťažovateľ vystupuje na strane žalobcu. Podľa

nášho názoru spory o takéto nároky nie sú natoľko právne zložité, že by odôvodňovali

existenciu prieťahov v namietanom konaní. Z doterajšieho priebehu súdneho konania ani

nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o mimoriadnej faktickej zložitosti

veci. Na právnu, resp. faktickú zložitosť veci sa napokon neodvoláva ani okresný súd vo

svojom vyjadrení k podanej sťažnosti.

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako strany sporu pred okresným súdom,

sťažovateľ využil všetky právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania, ktoré mal

k dispozícii, keď z dôvodu nečinnosti okresného súdu (i) podal sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu, (ii) opakovane podával žiadosti o vytýčenie termínu

pojednávania vo veci samej (tak ako to vyplýva z nižšie uvedeného rozpisu úkonov).

Sťažovateľ sa počas celej doby konania aktívne zaujíma o stav súdneho konania, využíva

dostupné prostriedky na jeho urýchlenie, na doručené výzvy konajúceho súdu reaguje

v určených lehotách.

Tretie kritérium, na základe ktorého sa posudzuje existencia zbytočných prieťahov

v konaní, je samotný postup okresného súdu. V tejto súvislosti poukazujeme Ústavnému

súdu na to, že trvanie napadnutého konania (5 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne

neprimerané, a to osobitne s poukazom na tú skutočnosť, že do dnešného dňa nebola vec

ani len meritórne prejednaná, čo je podľa nášho názoru nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v . V súvislosti s hodnotením doterajšieho postupu

okresného súdu Piešťany v namietanom konaní v prvom rade poukazujeme na to, že na

základe podanej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predseda okresného súdu

Piešťany sťažovateľovi potvrdil ich existenciu. V druhom rade poukazujeme na tú

skutočnosť, že v priebehu konania sa vyskytli väčšie obdobia nečinnosti, keď prvý termín

pojednávania bol vytýčený až po viac ako 3 rokoch a 5 mesiacoch. Od času prvého

pojednávania, na ktorom sa strany sporu osobne zúčastnili (dňa 18.02.2016), k dnešnému

dňu (t.j. jeden rok a 4 mesiace), opätovne nebol vytýčený žiadny ďalší termín pojednávania,

a to ani napriek predchádzajúcim žiadostiam žalobcu a neexistencii prekážky, ktorá by súdu

bránila vo veci samej konať (odhliadnuc od prieťahov v konaní na Krajskom súde v Trnave

v roku 2016, minimálne počnúc od februára 2017 mal konajúci okresný súd dostatok času

na to, aby vo veci vytýčil ďalší termín pojednávania, čo sa však k dnešnému dňu nestalo).

Celková dĺžka posudzovaného konania v trvaní takmer 5 rokov (bez meritórneho

prejednania veci) aj bez vyhodnocovania jednotlivých čiastkových úkonov okresného súdu

Piešťany podľa nášho názoru bez ďalšieho zakladá zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľ

si je vedomý toho, že predmetný súdny spis v dôsledku vyššie označených návrhov na

nariadenie predbežného opatrenia, ďalej v dôsledku podaného dovolania zo strany

žalovaného, ako aj v dôsledku opakovaných návrhov žalovaného na zrušenie predbežného

opatrenia „putoval“ medzi prvostupňovým a najmä odvolacím súdom, dovoľujeme si však

zdôrazniť, že počnúc od 30.12.2014, kedy Krajský súd v Trnave svojím uznesením potvrdil

rozhodnutie Okresného súdu Piešťany a spis mu vrátil dňa 29.12.2014, sa ku dňu prvého

pojednávania, na ktorom sa strany sporu zúčastnili (dňa 18.02.2016) vo veci nič neudialo

(takmer 14 mesiacov). Uvedené platí rovnako aj pre obdobie od 28.02.2017

až po súčasnosť, t.j. Okresný súd Piešťany má vo svojej dispozícii vrátený spis viac ako

4 mesiace a aj napriek predchádzajúcej urgencii sťažovateľa nie je do dnešného dňa

vytýčený žiadny termín pojednávania vo veci samej. Zároveň máme za to, že Okresný súd

Piešťany bol nečinný a v konaní nepostupoval efektívne ani v období od 11/2013 (spis

vrátený z NS SR) do 06/2014 (podané odvolanie žalovaného o ktorom rozhodoval Krajský

súd v Trnave), kedy mohol vytýčiť termín pojednávania na účely meritórneho prejednania

veci.

Záverom si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že aj napriek tomu, že odo dňa

podania žalobného návrhu uplynulo takmer 5 rokov, vec nebola doposiaľ meritórne

prejednávaná, vo veci samej sa konalo len jedno pojednávanie (dňa 18.02.2016), v čoho

dôsledku je už teraz zrejmé, že vec nebude v blízkej budúcnosti rozhodnutá.»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd zo sťažnosti a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu

uvedeného pod sp. zn. zistil, že priebeh napadnutého konania (uvedené iba

úkony relevantné vo vzťahu k predmetu sťažnosti) bol takýto:

- 26. jún 2012 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľa, ktorou sa

domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti

, (ďalej iba „žalovaný“). Súčasťou žaloby bol aj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa

(ďalej aj „OSP“) v znení platnom do 1. júla 2016,

- 17. august 2012 – okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie,

- 21. september 2012 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaného proti

uzneseniu okresného súdu zo 17. augusta 2012,

- 6. november 2012 – súdny spis spolu s odvolaním bol predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“),

- 13. december 2012 – krajský súd uznesením sp. zn. napadnuté

uznesenie okresného súdu v časti zmenil, v časti potvrdil a vo zvyšnej časti odmietol,

- 13. február 2013 – proti uzneseniu krajského súdu z 13. decembra 2012 podal

žalovaný dovolanie,

- 11. marec 2013 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa zo 4. marca

2013 na nariadenie predbežného opatrenia,

- 9. apríl 2013 – okresný súd uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol,

- 17. jún 2013 – po podaní odvolania sťažovateľom bol súdny spis predložený

na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 22. júla 2013

napadnuté uznesenie okresného súdu z 9. apríla 2013 potvrdil,

- 21. február 2014 – okresnému súdu bol doručený návrh žalovaného na zrušenie

predbežného opatrenia nariadeného 17. augusta 2012,

- 10. jún 2014 – okresnému súdu bolo doručené odvolanie proti jeho uzneseniu

o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného opatrenia z 29. apríla 2014,

- 31. október 2014 – krajský súd po predložení veci uznesením sp. zn.

napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie sp. zn.

z 29. apríla 2014 nadobudlo právoplatnosť 27. januára 2015,

- 20. apríl 2016 – okresný súd uznesením ustanovil žalovanému za opatrovníka

vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trnava,

- 28. február 2017 – po podaní odvolania žalovaným krajský súd uznesením sp. zn.

napadnuté uznesenie okresného súdu o ustanovení opatrovníka zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu zániku inštitútu opatrovníka

ustanoveného právnickej osobe v zmysle platného od 1. júla

2016 (ďalej aj „CSP“),

- 8. marec 2017 – predmetný súdny spis bol okresnému súdu vrátený na ďalšie

konanie.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto

na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

12. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

13. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc

týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho

konania predmetom ,

(ďalej aj „CMP“) a .

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy

sa bude konať nové pojednávanie.

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

21. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení ‒

o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z ,

podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1

prvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

22. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri

namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

23. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o vyslovení neplatnosti uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti

, a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ide o konanie, ktoré

spravidla nebýva skutkovo zložité a ani po právnej stránke náročné. Návrhy tohto typu

tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd z predloženého

spisu nezistil, že by v danom prípade išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec. Na zložitosť

veci nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti.

24. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov

konania. Ústavný súd konštatuje, že k spomaleniu konania a k prieťahom prispeli

aj okolnosti na strane sťažovateľa, predovšetkým ním podané návrhy na nariadenie

predbežných opatrení, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť vrátane rozhodovania po podaní

opravných prostriedkov. Ústavný súd zohľadňuje, že sťažovateľ ako účastník konania má

nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil, na druhej strane poukazuje na to,

že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania

nemožno pripísať zodpovednosť na vrub súdu konajúcemu vo veci (podobne

). V súlade s touto judikatúrou preto čas potrebný na rozhodnutie

o procesných návrhoch sťažovateľa ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov

v konaní okresného súdu (podobne , ).

25. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní, ktoré začalo 26. júna 2012, nariadil

prvé pojednávanie až na 16. december 2015, teda po 3,5 roku od jeho začatia. Vzhľadom

na to, že v konaní, ktoré trvá v súčasnosti už 5 rokov a dosiaľ sa v ňom nekonalo o merite

veci, nepovažuje ústavný súd za potrebné bližšie skúmať, vymedzovať ani hodnotiť

jednotlivé procesné úkony vykonané v priebehu napadnutého konania. Keďže v uvedenom

kontexte je doterajšia dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu

neakceptovateľná, dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu v sťažnosti

označených práv sťažovateľa.

IV.

26. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní porušené boli, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

29. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov

zavinených postupom okresného súdu sa nachádza v stave právnej neistoty.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 500 €, ktoré považoval za primerané vzhľadom na doterajší priebeh

napadnutého konania a aktuálny stav veci.

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou JUDr. Luciou

Morgošovou, Tallerova 4, Bratislava. Podľa ústavný

súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

34. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 143 €, t. j. spolu 286 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 303,16 €.

35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017