Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 359/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou ,

, v mene ktorej koná advokát , vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 11. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. augusta 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie v záhlaví uvedeného základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. novembra 2015.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného

na Okresnom súde Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

V tomto konaní sa sťažovateľ dožadoval od žalovanej obchodnej spoločnosti zaplatenia

sumy 6 306,84 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Požadovaná suma

mala predstavovať nájomné za užívanie stavby (nehnuteľnosti) vo vlastníctve sťažovateľa,

ktoré žalovaná obchodná spoločnosť sťažovateľovi napriek vedomosti o jeho

vlastníckom práve neplatila. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 18. augusta 2014, ktorým žalobu zamietol. Okresný súd

po zhodnotení všetkých okolností veci dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor sťažovateľa

neobohatila, pretože nájomné uhrádzala prenajímateľovi . Tento,

v danom prípade prenajímateľ, sa v inom súdnom spore domáhal určenia podielového

spoluvlastníctva k stavbe, ktoré boli žalovanou užívané, pretože na jej výstavbu

uskutočňoval spoločne so sťažovateľom.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, pretože ho považoval

za nezákonné, zmätočné a neúplné, ignorujúce základné princípy obsiahnuté v ústave či

. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 11. novembra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že

rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok

za nedostatočne odôvodnený a zmätočný.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, a zároveň navrhuje zrušenie

napadnutého rozsudku a priznanie náhrady trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ). Ústavný súd

teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený.

8. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a poukazuje

na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Krajský súd sa údajne vôbec

nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, ktoré uvádzal v odvolaní. Tieto námietky sa týkali

samotnej veci, no súd ich nebral do úvahy s tým, že s vecou nesúvisia.

9. Ústavný súd poznamenáva, že medzi základným právom na súdnu ochranu podľa

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je

preto potrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu ( ), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

10. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich

do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy

spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že

všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne

a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.

, ), že ochrana prípadne dohovorom garantovaných práv

a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných

predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,

resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv

(napr. , , , ).

11. Ako z uvedeného vyplýva, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť

správnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona,

ktorý v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľ však túto stabilizovanú judikatúru ústavného

súdu opomína a sťažnosť uplatnil v podstate ako ďalší opravný prostriedok v systéme

všeobecného súdnictva. Účel sťažnosti je však v porovnaní s opravnými prostriedkami

v systéme všeobecného súdnictva diametrálne odlišný, keďže táto sleduje výlučne ochranu

základných práv a slobôd. Samotná vecná nesprávnosť rozhodnutia nie je z pohľadu

ústavného súdu významná, ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a nie je

ani oprávnený na inštančný prieskum ich rozhodnutí.

12. S ohľadom na vymedzené mantinely právomoci ústavného súdu zasahovať

a hodnotiť rozhodnutia súdov a ich správnosť preskúmal napadnutý rozsudok krajského

súdu. Ústavný súd po oboznámení s obsahom odôvodnenia rozsudku krajského súdu dospel

k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je rozhodne spôsobilá spochybniť

ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil v sťažnosťou

napadnutom rozsudku krajského súdu nič, čo by ho robilo ústavne neudržateľným, a teda si

vyžadovalo zásah zo strany ústavného súdu. Napadnutý rozsudok nemožno hodnotiť ako

nedostatočne odôvodnený. Krajský súd napriek tomu, že sa stotožnil s rozsudkom

okresného súdu, jasne a zrozumiteľne objasnil, že žalovaná nehnuteľnosť neužívala

bezodplatne, pretože za jej užívanie riadne platila tretej osobe. Preto na strane žalovanej

nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a teda ani nebolo možné žalobe sťažovateľa

vyhovieť. Takýto právny výklad a závery krajského súdu nie sú svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené, naopak, majú racionálny základ, sú logické a akceptovateľné aj v rovine

ústavného práva. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym názorom krajského súdu

nestotožňuje, nie je sama osebe dôkazom jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným. Rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

13. Z uvedených dôvodov neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd sťažnosť prijal

na ďalšie konanie. Tejto totiž chýbala ústavnoprávna relevancia, ktorá by takýto postup

a rozhodnutie ústavného súdu odôvodňovali. Pretože ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ani

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2017