Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 351/2017
PDF · 99.33 KB
No categories available
I. ÚS 351/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom
Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 27 P 492/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 P 492/2016.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení žalobcu
v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 27 P 492/2016, predmetom ktorého
je ním uplatňované zvýšenie výživného na maloletého syna.
3. Sťažovateľom namietané konanie sa začalo doručením žaloby okresnému súdu
23. novembra 2016.
4. Podľa sťažovateľa je okresný súd v namietanom konaní nečinný, keď po vykonaní
prvotných úkonov vo veci (ustanovení opatrovníka maloletému uznesením z 22. decembra
2016, výzve ustanovenému opatrovníkovi na prešetrenie pomerov maloletého a rodičov
z 22. decembra 2016 a doručení žaloby matke maloletého ako žalovanej na vyjadrenie,
ktorá sa vyjadrila 27. decembra 2016) neboli vo veci vykonané žiadne ďalšie úkony
smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci a hlavne nebolo dosiaľ nariadené ani
pojednávanie. Podľa sťažovateľa okresný súd tým, že ani po viac ako 7 mesiacoch
od začatia konania vo veci nenariadil pojednávanie, spôsobil také prieťahy, ktorými
dochádza k porušeniu ním označených práv (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví
porušenie ním označených práv (základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 os. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
27 P 492/2016, prikáže okresnému súdu v označenom konaní konať bez prieťahov, zakáže
mu pokračovať v porušovaní označených práv sťažovateľa a prizná sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa
domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehoty (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 27 P 492/2016, ktoré sa začalo 23. novembra 2016 a doteraz nie je právoplatne
skončené. Predmetom namietaného konania je sťažovateľom uplatňované zvýšenie
výživného na maloletého syna zo strany matky. V decembri 2016 boli okresným súdom
vykonané prvotné úkony v konaní, pričom sťažovateľ vytýka okresnému súdu nečinnosť v
ďalšom priebehu konania a najmä nenariadenie pojednávania vo veci ani po viac ako 7
mesiacoch od jeho začatia.
12. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom namietaný priebeh posudzovaného
konania nesporne vykazuje znaky neefektívneho postupu okresného súdu, keď napriek
vykonaniu všetkých prvotných úkonov vo veci ani po 7 mesiacoch od začatia konania
nebolo nariadené pojednávanie, a to osobitne, keď predmetom konania je zvýšenie
výživného na maloleté dieťa. Napriek uvedenému však vzhľadom na celkovú doterajšiu
dĺžku namietaného konania tieto prieťahy v postupe okresného súdu nevykazujú takú
intenzitu, ktorá by odôvodňovala toho času možnosť porušenia sťažovateľom označených
práv.
14. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017