Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 355/2017
PDF · 104.85 KB
No categories available
I. ÚS 355/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej
advokátom , vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 223/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 223/2013.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobcu
v súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 223/2013, predmetom ktorého
sú ňou uplatňované nároky z titulu ochrany osobnosti v spojení s nárokom na náhradu
škody voči štátnemu občanovi Vietnamskej socialistickej republiky, bytom na území
Slovenskej republiky.
3. Sťažovateľkou namietané konanie sa začalo doručením žaloby okresnému súdu
6. novembra 2013.
4. Podľa sťažovateľky je okresný súd v namietanom konaní nečinný, keď po viac ako
troch rokoch od začatia konania nenariadil vo veci ani jedno pojednávanie. V doterajšom
priebehu konania jediné úkony, ktoré okresný súd vykonal, boli v roku 2016 neefektívne
zadávania prekladu listín do vietnamčiny a zaslanie žaloby na vyjadrenie žalovanému.
Sťažovateľka poukázala aj na to, že jej dve sťažnosti na prieťahy v konaní adresované
predsedníčke okresného súdu boli vybavené ako dôvodné a napriek tomu nedošlo k náprave
v postupe okresného súdu.
5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým
vysloví porušenie ňou označených práv (základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 os. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 223/2013, prikáže okresnému súdu v označenom konaní konať
bez prieťahov a prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov
konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú
dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu
na ďalšie konanie.
11. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa
domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehoty (čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 223/2013, ktoré sa začalo 6. novembra 2013 a doteraz nie je právoplatne
skončené. Predmetom namietaného konania sú sťažovateľkou uplatňované nároky z titulu
ochrany osobnosti a náhrady škody. Z listov okresného súdu sp. zn. Spr 734/15
z 23. novembra 2015 a sp. zn. Spr. 650/16 z 31. októbra 2016, ktorými boli vybavované
sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní, a ďalších príloh sťažnosti vyplýva, že
po začatí konania v novembri 2013 okresný súd prvotne rozhodoval o návrhu sťažovateľky
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a uznesením z 9. decembra 2013 jej
oslobodenie priznal. Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená v októbri 2015, dal pokyn
na pripojenie s vecou súvisiaceho trestného spisu. V novembri 2015 bol žalovaný volaný
na informatívny výsluch s cieľom zistenia potreby pribratia tlmočníka do konania. V januári
2016 okresný súd uznesením pribral do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka
slovenského do jazyka vietnamského a naopak. Následne bolo súdom zadané vyhotovenie
prekladov listín zo spisu do vietnamského jazyka. Uzneseniami z apríla 2016 a mája 2016
okresný súd priznal prekladateľovi odmenu za vyhotovené preklady. V auguste 2016 bola
vec pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá následne vyhotovila uznesenie, ktorým vyzýva
žalovaného na vyjadrenie k žalobe, zadala vyhotoviť preklad tohto uznesenia a následne
malo byť predmetné uznesenie spolu s už ostanými preloženými listinami zaslané
žalovanému.
12. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou namietaný priebeh posudzovaného
konania nesporne vykazuje znaky neefektívneho postupu okresného súdu, keď okresný súd
pristúpil k prvým úkonom smerujúcim k prejednaniu a rozhodnutiu veci (okres
rozhodovania o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov v roku 2013) až po dvoch
rokoch od podania žaloby. Napriek uvedenému však vzhľadom na celkovú doterajšiu dĺžku
namietaného konania (troch rokov a siedmich mesiacov) a najmä následný postup
okresného súdu a ním vykonané úkony v priebehu roku 2016 prieťahy v postupe okresného
súdu nevykazujú takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala toho času možnosť porušenia
sťažovateľkou označených práv.
14. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017