Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 471/2017
PDF · 162.42 KB
No categories available
III. ÚS 471/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 2631/25, Pezinok, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. 8 Er 460/2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. mája 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. 8 Er 460/2014.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Sťažovateľka má postavenie povinnej v exekučnom konaní vedenom na Okresnom
súde Pezinok pod č. k. 8 Er/460/2014-23, EX 2477/2014, v ktorom Okresný súd Pezinok
v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR a v rozpore s čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy SR vydal
dňa 26. 09. 2014 vadné a protiústavné poverenie na vykonanie exekúcie č. 5107 071741*,
k nemožnému plneniu v časti úrokov z vymáhanej istiny, o ktorého vadách mala a musela
mať vedomosť súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. /príloha č. 2/,
včítane vady sídla exekútorského úradu (neexisatentného) a aj napriek tomu si nesplnila
svoju povinnosť jej uloženú Exekučným poriadkom, keď porušovateľa neupozornila na jeho
vadu, vadné poverenie č. 5107 071741* nevrátila Okresnému súdu Pezinok, hoc bola
k tomu povinná a svojvoľne po dohode s oprávneným doručila
sťažovateľke 24. 10. 2014 ňou svojvoľne a ústavne nekonformné vydané Upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 13. 10. 2014, ktoré je vydané v rozpore s poverením na vykonanie
exekúcie (bod. č. 1, č. 2, č. 3), navyše keď poverenie č. 5107 071741* NIE JE
PERFEKTNÉ, čo spoľahlivo ustálil spoľahlivo aj Krajský súd v Bratislave prípisom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 21CoE/234/2016-38 z 28. 06. 2016, doručený
porušovateľovi dňa 07. 07. 2016 /príloha č. 1/, ktorým odvolací súd vrátil spis bez
rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predložený, teda Upovedomenie o začatí exekúcie č.
k. EX 2477/2014-8 je nezákonné a protiústavné.
Sťažovateľka... zistila, že porušovateľ od 07. 07. 2016, teda za viac ako
10 MESIACOV neefektívneho konania neodstránil vady mu vytýkané Krajským súdom
v Bratislave prípisom č. k. 21CoE/234/2016-38 z 28. 06. 2016,... teda stav právnej neistoty
sťažovateľky o výsledok zjavne svojvoľného, jej bezmocnosti, beznádeje, psychického
strádania z nezákonného a protiústavného konania voči nej a jej majetku stále trvá,
z vlastného majetku sa nemôže tešiť, navyše jej súdna exekútorka bez vyčkania
na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii zinkasovala z jej účtu vo
finančné prostriedky a navyše jej spôsobila aj inú majetkovú škodu (poplatok za účet
v exekúcii). Sťažovateľka dňa 05. 12. 2016 podala na podklade zistených nedostatkov
Krajským súdom v Bratislave prípisom č. k. 21CoE/234/2016-38 z 28. 06. 2016 opakovaný
návrh na zastavenie exekúcie /príloha č. 3/, o ktorom porušovateľ nekonal a nekoná
s urýchlením.
Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania o námietkach proti exekúcii
od 24. 10. 2014 a o výsledku exekučného konania stále trvá a to všetko vinou nesúrodého,
neefektívneho konania porušovateľa vykazujúce známky neprípustnej svojvôle a zneužitia
práva.
Vec má pre sťažovateľku mimoriadny význam aj vzhľadom k tomu, čo je v tejto
exekučnej veci pre ňu „v hre“ - „at stake“, keďže v danej veci nie je povinnou v pravom
slova zmysle a exekúcia je voči nej vedená nezákonne a protiústavné na podklade vadného
poverenia na vykonanie exekúcie č. 5107 071741*.
Vec je po skutkovej a právnej stránke jednoduchá, nezložitá...
Sťažovateľka k neefektívnemu a zjavne nezákonnému konaniu a rozhodovaniu
porušovateľa neprispela...»
3. Svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka zdôvodnila
útrapami, bezmocnosťou a beznádejou z výsledku exekučného konania, čo spôsobilo
zablokovanie jej účtov súdnou exekútorkou a tak nemožnosť užívať svoj majetok.
4. Sťažovateľka ďalej namietala, že v predmetnom exekučnom konaní nie je
povinnou osobou vzhľadom na označenie povinnej ako „ “, a nie „
“, s čím sa súd dôsledne nevysporiadal.
5. Vyslovila názor, že nebola už povinná podať sťažnosť na prieťahy predsedovi
okresného súdu, no napriek tomu ju podala 29. marca 2016, teda pred podaním ústavnej
sťažnosti evidovanej pod sp. zn. I. ÚS 307/2016.
6. Sťažovateľka nesúhlasila ani s exekučným titulom, na podklade ktorého je vedená
predmetná exekúcia, keďže bol vydaný v rozpore so smernicou 93/13/EHS z 15. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo okresný súd dôsledne neskúmal
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, hoci bol zo zákona povinný tak urobiť.
7. Sťažovateľka navrhla vydať nález v tomto znení:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Pezinok v konaní č. k. 8 Er/460/2014, EX 2477/2014 porušené boli.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.
8 Er/460/2014, EX 2477/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- Eur, ktoré je
Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je Okresný
súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie
Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by
mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
14. Sťažovateľka dôvody sťažnosti obmedzila na tvrdenie o prieťahoch
pri odstraňovaní vád poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 8 Er 460/2014 v zmysle pokynov Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2016
pod sp. zn. 21 CoE 234/2016 a nekonanie okresného súdu o opakovanom návrhu
na zastavenie exekúcie podanom 5. decembra 2016.
15. Po preskúmaní spisu okresného súdu sp. zn. 8 Er 460/2014 ústavný súd
konštatuje, že uznesením z 19. júna 2017 okresný súd opravil poverenia na vykonanie
exekúcie v predmetnom exekučnom konaní. Poukazom na uvedené ústavný súd
už nevzhliadol priestor na dosiahnutie nápravy vyslovením porušenia práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd vykonal úkony
smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky v ňou namietanom postupe
okresného súdu, v dôsledku čoho nemohol už okresný súd ani porušovať jej základné právo
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových
náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
17. Sťažovateľka namietala aj prieťahy pri rozhodovaní okresného súdu o jej
opakovanom návrhu na zastavenie exekúcie podanom 5. decembra 2016. Vo vzťahu k tejto
námietke ústavný súd zastáva názor, že o tomto novom návrhu bude dôvodné rozhodnúť
až po právoplatnom rozhodnutí o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie podanom
11. novembra 2014, o ktorom už okresný súd rozhodol a jeho rozhodnutie bude predmetom
prieskumu v odvolacom konaní v dôsledku odvolania sťažovateľky. Nie je možné totiž
vylúčiť posúdenia návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie odvolacím súdom inak,
ako ho posúdil okresný súd. V prípade rozhodnutia súdu o dvoch návrhoch na zastavenie
exekúcie dvoma rozhodnutiami by mohol nastať časový nesúlad prípadnej právoplatnosti
zastavenia exekúcie. Dĺžku konania o pôvodnom návrhu na zastavenie exekúcie
sťažovateľka v predmetnej sťažnosti nenamietala, preto ju ústavný súd nepreskúmaval.
18. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. zdĺhavejší postup
súdu má svoje procesné opodstatnenie, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného
v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01,
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
19. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že tvrdenia sťažovateľky o nedôvodnosti
exekučného konania pre nesprávnosť označenia sťažovateľky ako povinnej a pre nesplnenie
zákonnej povinnosti okresného súdu posúdiť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
smernice č. 93/13/EHS z 15. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, sú tvrdeniami, ktorých posúdenie patrí do výlučnej právomoci všeobecného
súdu.
20. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími procesnými návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2017