Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 444/2017
PDF · 111.93 KB
No categories available
I. ÚS 444/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4,
Humenné, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cob 47/2016, 2 Cob 48/2016
a jeho rozsudkom z 12. apríla 2017 a postupom Okresného súdu Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Cb 8/2008 a jeho rozsudkom zo 4. júna 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre
neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a súčasne práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cob 47/2016, 2 Cob 48/2016 a jeho rozsudkom
z 12. apríla 2017 a postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 Cb 8/2008 a jeho rozsudkom zo 4. júna 2015.
2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol
žalovaným v súdnom spore „o zaplatenie sumy 221.084,67 eur s príslušenstvom
a o vzájomnom návrhu žalovaného na náhradu škody a iné“ konanom na okresnom súde
pod sp. zn. 12 Cb 8/2008. Okresný súd rozsudkom zo 4. júna 2015 žalobe z časti
(v sume 132 451,96 eur, úrokov z omeškania a trov konania) vyhovel, v prevyšujúcom
rozsahu žalobu zamietol, rovnako tak protinávrh žalovaného. O odvolaní účastníkov
konania rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 12 Cob 47/2016, 2 Cob 48/2016
z 12. apríla 2017, ktorým potvrdil prvostupňový rozsudok a sporným účastníkom konania
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Sťažovateľ v sťažnosti o rozsahu 61 strán nesúhlasí s napadnutými rozsudkami
okresného súdu a krajského súdu, a to v podrobnej skutkovej, judikatórnej a právnej
polemike s napadnutými súdnymi rozhodnutiami, ktorá celostne nesie znaky zmätočnosti
a neurčitosti. Z obsahu podanej sťažnosti nepriamo vyplýva, že sťažovateľ proti
napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu krajského súdu dovolanie nepodal.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol tak, že postupom a rozhodnutiami
okresného súdu a krajského súdu vysloví porušenie v bode 1 označených práv, zruší oba
rozhodnutia, prizná sťažovateľovi finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
5. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu sťažnosti, je najskôr
povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané
podmienky na jej prerokovanie ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“). V prerokovávanom prípade k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti,
ako i rozhodnutie ňou napadnuté tak nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože
z dôvodov ďalej vyložených bolo nutné sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
7. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje
rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie
základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým
osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak
nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj I. ÚS 420/2016). Ak ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv
alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy
pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku
právomoci na jej prerokovanie (porovnaj I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013,
III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti
nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní
pred ústavným súdom.
8. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv
s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať
ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobila v tomto konaní
sťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorej platí notorieta, že
pozná platné právo.
9. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava
dovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa § 421 ods. 1 CSP, je princíp
uvedený v čl. 2 ods. 2 CSP, a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,
v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie).
Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného
ustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,
ako aj v § 422 CSP je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým
rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti
dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP.
10. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať
sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej
až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej
ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.
11. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako
neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to bez prítomnosti účastníkov na
neverejnom pojednávaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017