Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 301/2017
PDF · 227.92 KB
No categories available
I. ÚS 301/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ECKER – KÁN & PARTNERS, s. r. o.,
Námestie Martina Benku 9, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Matej Kán, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2013
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom
päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie ECKER –
KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 301/2017-20 z 31. mája 2017 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2013
(ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení
žalobcu účastníkom napadnutého konania, ktoré začalo 5. septembra 2012 podaním návrhu
na vydanie platobného rozkazu a predmetom ktorého je nárok sťažovateľa na zaplatenie
2 046,77 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho majetku. Okresný
súd 5. februára 2013 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor a zároveň
namietol miestnu príslušnosť okresného súdu. Okresný súd 8. apríla 2013 upovedomil
účastníkov konania o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava IV, ktorý s postúpením
nesúhlasil. O nesúhlase s postúpením veci rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) uznesením z 31. júla 2013, ktorým určil príslušnosť okresného súdu
na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
3. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom „z dôvodu
absolútnej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I v tomto konaní od 31. 07. 2013“
a uviedol, že odpor žalovaného mu nebol doručený a vedomosť o jeho podaní má len
z ďalších úkonov okresného súdu. V odôvodnení sťažnosti bližšie argumentoval:
„... Od rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave o miestnej príslušnosti, miestne
a vecne príslušný Okresný súd Bratislava I v tomto konaní nevykonal žiadny úkon, vedúci
k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci, teda od 31. 07. 2013 ku dňu podania tejto Sťažnosti,
čo je časové obdobie viac ako 3 a pól roka.
... Predmetom sporu... je úhrada sumy 2.046,77 EUR s príslušenstvom. Tento nárok
vznikol Sťažovateľovi z dôvodu poškodenia motorového vozidla vo vlastníctve Sťažovateľa
Odporcom a následnej potrebnej oprave tohto motorového vozidla.
... Vec je vo svojej podstate jednoduchá, na jej prejednanie a rozhodnutie... nie je
potrebné časové obdobie dlhšie, ako je bežné obdobie na rozhodnutie veci na prvom
stupni... teda nejde o právne či fakticky zložitú vec.
... Sťažovateľ nevykonal žiadne úkony, ktoré by predlžovali celé konanie, teda
smerujúce napríklad k zmene účastníkov v konaní, zmene petitu a pod. V skutočnosti
Sťažovateľ nevykonal žiadne úkony od Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31. 07. 2013 v konaní... a len čakal na vytýčenie termínu pojednávania, na ktorom by bolo
možné celú vec prejednať a rozhodnúť.
... Sťažovateľ taktiež nemá žiadne vedomosti o tom, že by k úkonom zapríčiňujúcim
prieťahy v konaní malo dôjsť zo strany Odporcu.“
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol
nálezom o porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2013, aby prikázal okresnému súdu v namietanom konaní
konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 374,81 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. 1 SprV 31/2017
z 10. júla 2017, a právny zástupca sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania listom
z 22. júna 2017.
5.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti, súčasťou ktorého
bolo aj vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne, k veci predovšetkým uviedla:
«Vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. 14 C 204/2013 je možné konštatovať
nečinnosť tunajšieho súdu... v období od 23.10.2013, t. j. odo dňa prevedenia veci z registra
„Ro“ do registra „C“ v dôsledku reklamácie zapísania veci do oddelenia 26 Ro do dňa
22.06.2017, t. j. kedy tunajší súd uznesením č. k. 14 C 204/2013-86 zrušil platobný rozkaz
zo dňa 05.02.2013, č. k. 14 C 60/2012-49 a uznesením č. k. 14 C 204/2013-87 vyzval
sťažovateľa, aby sa vyjadril k odporu žalovaného. Zároveň uznesením zo dňa 27.06.2017,
č. k. 14 C 204/2013-90 súd vrátil sťažovateľovi súdny poplatok za žalobu, ktorý bol
nesprávne vyrubený. Nečinnosť súdu bola zapríčinená najmä objektívnym stavom na
civilnom úseku tunajšieho súdu, ktorý je personálne poddimenzovaný. V súčasnosti zákonná
sudkyňa sa javí, že smeruje k odstráneniu nečinnosti vo veci. Toho času tunajší súd vytýčil
termín pojednávania na 18.07.2017.
K tvrdeniu sťažovateľa, že tunajší súd od 31.07.2013 vo veci nekonal si dovoľujem
uviesť, že v období od 29.05.2013 do 11.10.2013 sa spis nachádzal na Krajskom súde
v Bratislave za účelom rozhodnutia z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Bratislava IV
s postúpením veci. Spis bol vrátený z Okresného súdu Bratislava IV na tunajší súd dňa
11.10.2013 a bol pridelený do oddelenia 26 Ro a po reklamácii vec bola zapísaná
do oddelenia 14 C dňa 23.10.2013.
Dovolím si poukázať na to, že počas obdobia nečinnosti tunajšieho súdu sa
sťažovateľ nijakým spôsobom o ochranu svojich práv nepričinil - neurgoval konanie
vo veci, ani nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu. Prosím Ústavný súd Slovenskej
republiky, aby pri rozhodovaní o dôvodnosti priznania finančného zadosťučinenia, ako aj
pri hodnotení dôvodnosti ústavnej sťažnosti prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľ sa o
stav konania v jeho veci minimálne od roku 2013, t.j. takmer počas celej dĺžky súdneho
konania nezaujíma vôbec. (III. ÚS 564/2015-35)
... Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky a... žiadam, aby súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia
a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v celej uplatnenej výške, a to aj
s ohľadom na hodnotu predmetu konania vo vzťahu ku ktorej je výška požadovaného
zadosťučinenia neprimeraná.»
Zároveň oznámila, že netrvá na konaní ústneho pojednávania pred ústavným súdom.
5.2 Zákonná sudkyňa konajúca vo veci vo svojom vyjadrení k sťažnosti, súčasťou
ktorého bol aj chronologický prehľad úkonov vykonaných v namietanom konaní, najmä
uviedla:
„Pokiaľ ide o namietané porušenie práva v období od 31.7.2013 do 23.10.2013 tak
Okresný súd Bratislava I ich nemohol porušiť lebo nemal k dispozícii spis pretože spis bol
na KS v BA do 3.9.2013 a od 4.9.2013 do 10.10.2013 na Okresnom súde Bratislava IV.
Spis bol od 23.10.2013 preradený na základe súhlasu predsedu súdu do odd. 14C.
Z počítačového záznamu PC odd. 14C posledný záznam bol spis pridelený asistentke
dňa 15.1.2014 a od 15.1.2014 bol prekliknutý na sudcu. Okrem záznamov v spise zo dňa
8.10.2012 ,9.11.2012 a dňa 14.1.2014 mi nebol daný spis k dispozícii a bol omylom
zaradený medzi spismi z roku 2013, ktoré neboli predložené sudcovi.
Až po doručení sťažnosti ústavného súdu a nových zamestnancov v kancelárii 14C sa
spis našiel a bol mi spis predložený ako ja iné spisy, ktoré boli stratené a boli vykonané
nevyhnutné úkony pre prípravu pojednávania vo veci.
V predmetnej veci žalobca nepodal žiadnu sťažnosť, urgenciu a ani nevyužili práva
nahliadnuť do spisu. Práva nevyužil ani jeho právny zástupca, nepodal sťažnosť a ani nebol
nahliadnuť do spisu. Vo veci sa neeviduje žiadna spr. Možno uviesť, že ani strana sporu
po podaní žaloby sa o vec nezaujímala a ani žalobca ani jeho právny zástupca nečinnosťou
prispeli k prieťahom.
Právo sudcu je vždy upozorniť predsedu súdu podľa ust. § 30 ods. 4
zák. 385/2000 Z.z na nepridelený počet vecí v oddelení 14C a ďalších pridelených veciach
po kolegoch, ktorí odišli na KS BA a takéto právo som využila.
Pokiaľ ide o nečinnosť súdu a vznikli prieťahy v danej veci, tak mnou zavinené
neboli. Boli zavinené objektívnym stavom na civilnom úseku Okresného súdu Bratislava I,
ktorý je personálne poddimenzovaný a sústavným prerozdeľovaním oddelení
a prideľovaním vecí zostávajúcim sudcom dochádza k prieťahom v konaní a porušeniu
práva podľa ust. § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., čo má za následok na chod
kancelárii.
Ako sudca neviem ovplyvniť personálnu situáciu na súde ani obsadenie kancelárie,
môžem na to upozorniť predsedu súdu, čo som učinila.“
5.3 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu
22. júna 2017 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania pred ústavným
súdom.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho
spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav
namietaného konania:
Dňa 5. septembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorý doplnil podaním zo 7. septembra 2012.
Dňa 17. októbra 2012 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku.
Dňa 30. októbra 2012 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.
Dňa 5. februára 2013 okresný súd vydal platobný rozkaz.
Dňa 6. marca 2013 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu spolu
s námietkou miestnej nepríslušnosti.
Dňa 8. apríla 2013 okresný súd upovedomil účastníkov o postúpení veci Okresnému
súdu Bratislava IV.
Dňa 22. apríla 2013 sa sťažovateľ vyjadril k postúpeniu veci.
Dňa 23. mája 2013 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava IV.
Dňa 4. júna 2013 Okresný súd Bratislava IV vyjadril nesúhlas s postúpením veci
a predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie.
Dňa 31. júla 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 14 NcC 38/2013 rozhodol, že
na prejednanie a rozhodnutie je príslušný okresný súd, pretože ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy.
Dňa 11. októbra 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 22. júna 2017 okresný súd uznesením zrušil platobný rozkaz z 5. februára 2013
a vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k odporu.
Dňa 23. júna 2017 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. júl 2017.
Dňa 27. júna 2017 okresný súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku
sťažovateľovi, keďže ako spotrebiteľ je oslobodený od súdneho poplatku.
Dňa 4. júla 2017 sa sťažovateľ vyjadril k odporu.
Dňa 18. júla 2017 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 27. septembra 2017 pre účel vyjadrenia sťažovateľa k odbornému posudku predloženého
žalovaným.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 204/2013 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to
§ 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,
a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1
CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla
na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
14. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
15. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel
k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Spory
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých predmetom je nárok na náhradu škody spôsobenej
na majetku, tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov a k tejto
problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Na zložitosť
napadnutého konania nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení
k sťažnosti.
16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanom konaní,
ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným
prieťahom. V súvislosti so správaním sťažovateľa v namietanom konaní však treba
prisvedčiť názoru okresného súdu, že aj sám sťažovateľ, ktorý je v namietanom konaní
zastúpený advokátom, svojím pasívnym postojom ku konaniu zapríčinil jeho zdĺhavý
priebeh, keď, ako v sťažnosti tvrdí, „len čakal na vytýčenie termínu pojednávania“,
a v období nečinnosti okresného súdu sa nijakým spôsobom nedomáhal ochrany svojich
práv (napr. podaním sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu, žiadosťou
o pokračovanie v konaní, resp. nahliadnutím do spisu), čím tento stav porušujúci jeho práva
v podstate akceptoval. V naznačených súvislostiach ústavný súd pripomína zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa o ochranu
svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ počas trvania celého súdneho konania
sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo
k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Podľa názoru ústavného súdu ak by sťažovateľ
sledoval svoje subjektívne práva a priebežne sa zaujímal o stav namietaného konania,
k náprave nežiaduceho stavu (spôsobeného stratou spisu) mohlo dôjsť podstatne skôr.
O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že okresný súd po oboznámení sa so sťažnosťou
okamžite zjednal nápravu a priebeh namietaného konania v súčasnosti smeruje k čo
najrýchlejšiemu ukončeniu veci. Na uvedený postoj sťažovateľa, resp. jeho právneho
zástupcu ústavný súd prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
17. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu, pričom
z prehľadu procesných úkonov zistil v jeho postupe dlhodobú nečinnosť v období
od 11. októbra 2013, keď bol spis po vyriešení sporu o miestnu príslušnosť vrátený
okresnému súdu, do 22. júna 2017, keď po nájdení spisu boli okresným súdom vykonané
relevantné úkony v konaní (zrušenie platobného rozkazu a zaslanie odporu na vyjadrenie
sťažovateľovi). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní vyše 3 a pol roka bez
akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.
18. Obranu predsedníčky okresného súdu a vo veci konajúcej zákonnej sudkyne,
ktoré poukázali na nedostatočné personálne obsadenie na civilnom úseku okresného súdu,
nebolo možné akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru
platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho
nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka
nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia
sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované
inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,
ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v namietanom konaní došlo
k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci či v dôsledku správania sťažovateľa,
ale nečinnosťou okresného súdu v zistenom období. Z uvedeného dôvodu ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, tak ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
20. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
21. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ
žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € vzhľadom na dlhodobú
absolútnu nečinnosť okresného súdu a na predmet sporu, ktorým je nárok na náhradu škody.
22. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na zistenú dlhodobú
nečinnosť okresného súdu, hodnotu sporu, ako aj na pasívny postoj sťažovateľa k nečinnosti
okresného súdu, keď v namietanom konaní nehájil svoje práva v zmysle zásady
,,vigilantibus iuris“, považuje za primerané v sume 500 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
23. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Matejom
Kánom, a podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu povinnosť
uhradiť sťažovateľovi trovy konania v ním uplatnenej sume 374,81 € (odmena za dva úkony
právnej služby vykonané v roku 2017) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1
písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť
na účet advokátskej kancelárie (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1
Civilného sporového poriadku) podľa bodu 4 výroku tohto rozhodnutia.
24. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017