Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 310/2017

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, Floriánska 16,

Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 21. decembra 2016 a takto

rozhodol:

1. Základné práva podľa a

Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. decembra 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur

a osemdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla

2017 doručená sťažnosť

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 21. decembra 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva:

«Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. z 13. februára 2014 uznal

obvinených – sťažovateľa a za vinných zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov

a obchodovania s nimi podľa a a , za čo

im uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 10 rokov (pozn.

11 rokov a 6 mesiacov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, bol mu uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka a ochranné

protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou na tom skutkovom základe, že:

- dňa 25.5.2013 v poobedňajších hodinách na hlavnom trhovisku v si po

predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne (s odsúdeným ) kúpili od

doposiaľ nestotožnenej osoby Hašiš (živica z rodu rastlín canabis) o hmotnosti 2 g

s celkovým obsahom THC (tetrahygrokanabinolu) – účinnej látky rastliny konope (Canabis)

45,8 % z ktorej by bolo možné vyrobiť od 31 do 91 obvykle jednorazových dávok drogy,

ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a vrcholky rastliny konope

o celkovej hmotnosti 1138,5 g s celkovým priemerným obsahom THC

(tctrahydrokanabinolu) – účinnej látky rastliny konope (Canabis) 15,44 %, z ktorej by bolo

možné vyrobiť od 5860 do 11385 obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé

po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, kde rastliny rodu Cannabis (konope) a hašiš

(živica z rastlín rodu Cannabis) sú zaradené v zmysle

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

do 1. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená

v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok, kde dňa

25.5.2013 o 21:30 hod na konci diaľnice Dl v smere jazdy ,

bol povereným príslušníkom, Obvodného oddelenia PZ Poprad vyzvaný podľa

ods. I na vy danie Hašiša (živica z rodu Cananbis) o hmotnosti 2 s celkovým

obsahom THC (tctrahydrokanabinolu) účinnej látky rastliny konope (Cannabis) 14,3 %,

ktoré veci dobrovoľne vydal a následne toho istého dňa 25.52013 o 21:45 hod na základe

príkazu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Poprad, na vykonanie prehliadky

osobného motorového vozidla zn. nájdená

a zaistená (tctrahydrokanabinolu) – účinnej látky rastliny konope (Cannabis) od 14,0 %

do 18,5 % toto vozidlo viedol so spolujazdcom a celková

hodnota vyššie uvedených drog predstavuje minimálne 9982 eur.

Na základe odvolania obvinených prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu

v konaní rozhodoval vo veci Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k. -418

zo dňa 30.04.2014 rozsudok okresného súdu zrušil pre nedostatky v opise skutku a vo veci

znovu rozhodol tak, že obvinených uznal za vinných zo spáchania obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov

a obchodovania s nimi podľa a a , za čo

im uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody v rovnakej výmere ako okresný súd. ...

Sťažovateľ v zákonnej lehote podal Najvyššiemu súdu SR... dovolanie, v ktorom...

uplatnil dovolací dôvod podľa o porušení jeho

práva na obhajobu zásadným spôsobom ako aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)

z dôvodu nedostatku jednotného úmyslu spoluobvinených, a tak

o nesprávnom právnom posúdení spolupáchateľstva sťažovateľa.

O tomto dovolaní sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.

zo dňa 21.12.2016...

Sťažovateľ v dovolaní podanom... zdôraznil, že „V rámci konania pred súdom prvého

stupňa a následných s tým súvisiacich odvolacích konaní sa obhajoba oboch obvinených

sústredila (iba výlučne a najmä) na preukázanie nezákonnosti získania dôkazov voči ním

pri ich zaistení.

Preukázaniu iných skutočností (medzi ktoré patri jednotný úmysel odsúdených,

správnosť výpočtu počtu jednorazových dávok a pod.) pozornosť venovaná nebola a to ani

orgánmi činnými v konaní, ani súdmi, ktoré konali v tejto veci na jednotlivých stupňoch –

i keď v zmysle právnej platnej úpravy je zákona povinnosťou vykonávať úkony i v prospech

obžalovaného, a ani obhajobou – ktorá sa sústredila v konaní len na preukázanie

nezákonnosti získaných dôkazov.“

Sťažovateľ poukázal na absenciu preukázania jednotného úmyslu odsúdených

ohľadne zakúpenia množstva drog 1138,5 g a uviedol, že „vychádzajúc z predbežného

vypočutia obžalovaných bolo vypracované Uznesenie o začatí trestného stíhania

a o vznesení obvinenia voči nim – kile odôvodnenie tohto uznesenia odkazuje práve

na údaje uvádzané obžalovaným.

Z tohto Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-

480/1-OVK- PP-2013 zo dňa 26.5.2013. ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené

obvinenie je zrejmé, že podľa vyjadrenia/priznania odsúdeného mal tento úmysel zakúpiť

si pre svoju potrebu omamné látky za sumu, ktorou disponoval – teda za sumu 300 Eur.

Tomu zodpovedalo i jeho ďalšie konanie, kedy si (podľa jeho vyjadrenia/priznania

v prípravnom konaní) mal objednať 100g marihuany a zakúpiť aj 70 mg hašišu všetko spolu

za sumu 300 eur pre svoju potrebu.

Opakovane odsúdený už od prvopočiatku uvádzal, že zakúpenú drogu chcel len pre

seba a nemal v úmysle ju nikomu predávať.

Je jednoznačné, že odsúdení ( a ) nemali jednotný úmysel

pre a pri spáchaní trestného skutku najmä čo sa týka jeho rozsahu.

Odsúdený nevedel uviesť koľko marihuany si objednal obvinený a ako sa on

dohodol s mužom, ktorý mal predať marihuanu a koľko vlastne drogy a za akú sumu túto

zakúpil spoluobvinený.“

Sťažovateľ ďalej v dovolaní uviedol:

„Podľa , dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu možno vo všeobecnosti

definovať ako súbor procesných práv, prostredníctvom ktorých obvinený/odsúdený môže

realizovať ochranu svojich práv a právom chránených záujmov v štádiu trestného konania,

od ktorého je stíhaný ako obvinený. ...

Zmyslom „práva na obhajobu“ je poskytnúť osobe, voči ktorej sa vedie trestné

konanie, možnosť brániť sa voči tvrdeniam orgánov činných v trestnom konaní.

V predmetnom prípade bol ustanovený ex offo spoločný obhajca pre

spoluobvinených a (odsúdeného). Od prvopočiatku bolo

zrejmé, že bude nastolený evidentný rozpor v záujmoch spoluobvinených, kedy nemožno

ustanoviť obvineným za danej situácie spoločného obhajcu, tak ako vykonal súd, kedy v

dôsledku uvedeného boli možnosti obhajoby obmedzené a porušené právo na spravodlivý

proces.

Odsúdení na hlavnom pojednávaní zo dňa 20.9.2013 po zákonnom poučení využili

svoje právo nevypovedať. V súlade s ustanovením súd prečítal ich

výpovede z prípravného konania, no obaja vyhlásili, že nesúhlasia s obsahom týchto

výpovedí, popreli ich pravdivosť.

V nadväznosti na uvedené je nutné uviesť, že aj keď sa vychádza z výpovedi

z prípravného konania (napriek námietke ich pravdivosti zo strany odsúdených), tak je

zrejmé, že ani z prvotných výpovedí obvinených nevyplýva a nikdy ani nebol nimi uvedený

(a ani im nebol preukazovaný) jednotiaci úmysel oboch odsúdených vo vzťahu k zakúpeniu

množstvu drog v rozsahu uvedenom v obžalobe.

Odsúdení ( a ) vypovedali na hlavnom pojednávaní dňa

5.12.2013, avšak zo strany súdu. prokurátora a obhajoby neboli nikým dotazovaní

na skutočnosti týkajúce sa jednotiaceho úmyslu vo vzťahu k zakúpeniu množstva drog

a dokazovanie sa obmedzilo len na zákonnosť prehliadky vykonanej zo strany OČTK.

V zmysle ,,ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa

tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.“

V nadväznosti na uvedené dáva odsúdený do pozornosti, že je zrejmé, že záujmy

obvinených si s poukazom na obsah ich výpovede v prípravnom konaní, ktorá bola

podkladom pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia a ktorá bola v konečnom dôsledku

i podkladom pre odsudzujúce rozsudky, ktorých argumentáciu si v tomto smere osvojil

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky odporujú, vzhľadom na čo súd pochybil, ak ustanovil

obvineným spoločného obhajcu, v dôsledku čoho bolo porušené právo odsúdeného

na obhajobu.

V tejto súvislosti poukazuje odsúdený na možnosť a nie povinnosť súdu ustanoviť

spoločného obhajcu, kedy je nutné rozlišovať medzu zvoleným a ustanoveným obhajcom,

kedy v prípade ustanoveného obhajcu je bremeno zákonnosti ustanovenia obhajcu

prenesené na súd.

Odsúdený poukazuje na českú aplikačnú prax predmetnej problematiky, kedy

(aj v súlade s ust. ČR) ak advokát ako zvolený obhajca

vykonáva obhajobu dvoch alebo viacerých spoluobvinených, ktorých záujmy si v trestnom

konaní odporujú, potom je vylúčený z obhajoby všetkých obvinených. V prípravnom konaní

o tom rozhodne predseda senátu a v konaní pred súdom sudca.

Dôvodom k vylúčeniu obhajcu z obhajoby dvoch či viac spoluobvinených, ktorých

záujmy sú v rozpore, je snaha predísť situácii, kedy by obhajca, ktorý by pokračoval

v obhajobe jedného z obvinených, mohol vo veci využiť informácie a poznatky získané

od spoluobvinených, ktorých predtým spoločne obhajoval. Zabraňuje sa tak vzniku stavu,

kedy by jeden zo spoluobvinených mohol byť postupom obhajcu neoprávnene zvýhodnený,

alebo naopak znevýhodnený, čo by viedlo k narušeniu princípu rovnosti pred zákonom.

Zhrnúc uvedené, analogicky rovnaký resp. väčší dôraz sa má klásť na prípady, kedy

dochádza k ustanoveniu obhajcu súdom, ktorý ustanoví obhajcu ex offo. Súd je oprávnený

a i povinný ustanoviť obhajcu až po zrelej úvahe a so znalosťou prejednávanej trestnej veci,

dospejúc k záveru, že medzi spoluobvinenými neexistuje rozpor záujmov, čo v danom

prípade podľa názoru odsúdeného splnené nebolo.“ ...

Najvyšší súd SR nevyhodnotil označené dovolacie námietky sťažovateľa ako dôvodné

a naplnené, pričom argumentuje neexistenciou žiadnych okolnosti, ktoré by nasvedčovali

konfliktu záujmov u dvoch obvinených a na podporu tohto záveru uvádza, že po ustanovení

obhajcu spolu jeden aj druhý obvinený sa priznali a následne obaja popreli skutok. Najvyšší

súd konkrétne uviedol: „K dovolateľom označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. c/ najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu sa chápe ako vytvorenie

podmienok pre plné úplatné nie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný

postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého

obhajovacieho práva. Platný obsahuje celý rad ustanovení, ktoré

upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium

trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným

spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá

dovolací dôvod podľa Zo znenia tohto ustanovenia totiž

jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé

naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na

obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci

boli splnené dôvody povinnej obhajoby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 19. septembra 2012, sp. zn. ).

Vo vzťahu k námietke obvineného ohľadom spoločne ustanoveného ex offo obhajcu

obvineným a s tým súvisiacim porušením práva na obhajobu, najvyšší súd najprv uvádza

s poukazom na , že v súlade so zásadou primeranosti a hospodárnosti

trestného konania sa v prípadoch, ak sú v tej istej veci trestne stíhaní viacerí obvinení,

ktorých záujmy si neodporujú, súd ustanoví týmto obvineným spoločného obhajcu. Z obsahu

vyšetrovacieho spisu (č.l. 57) vyplýva, že opatrením sudcu pre prípravné konanie z 26. mája

2013 bol ustanovený spoločný obhajca obvineným a

z dôvodu uvedeného v Zo zápisnice o výsluchu obvineného

z prípravného konania zo dňa 26.5.2013 (č. l. 63 vyšetrovacieho spisu)

je zrejmé, že obvinený súhlasil so súdom ustanoveným obhajcom,

a zároveň sa priznal k spáchaniu skutku rovnako ako obvinený . Na hlavnom

pojednávaní dňa 20.9.2013 využil obvinený svoje právo a nevypovedal (č.l.

213 súdneho spisu), súd preto v súlade s prečítal jeho výpoveď

z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2013 obvinení

zhodne popreli spáchanie skutku (č. l. 257 súdneho spisu). Najvyšší súd má z obsahu spisu

za preukázané, že rozhodnutie o vine obvineného sa v preskúmavanej veci opiera nielen

o ich priznávajúce výpovede z prípravného konania, ale aj o zápisnice o prehliadke iných

priestorov (osobného motorového vozidla ...) a záverov znaleckého posudku

Kriminalistického a expertízneho ústavu. Najvyšší súd nezisti! žiadny konflikt záujmov

medzi spoluobvinenými, pretože obvinený neusvedčoval zo skutku obvineného

naopak, obvinení sa v prípravnom konaní priznali k trestnej činnosti. Bolo v súlade

so zákonom, ak týchto dvoch obvinených zastupoval jeden a ten istý obhajca, preto túto

námietku vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnenú.“ ...

Sťažovateľ má za to, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal

dostatočne, náležite a správne s jeho dovolacou argumentáciou ohľadom porušenia jeho

práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Pokiaľ sa najvyšší súd absenciu konfliktu /rozporu/ záujmov z hľadiska danosti

dôvodov na ustanovovanie samotných obhajcov dvom spoluobvineným pokúšal odôvodniť

tým, že spoluobvinený neusvedčoval sťažovateľa zo skutku kladeného mu

za vinu, naopak obvinení sa v prípravnom konaní priznali pričom /vzhľadom na následné

využitie práva nevypovedať na hlavnom pojednávaní a následné popretie skutku/ súdy

vychádzali pri rozhodovaní z ich výpovedí v prípravnom konaní, takéto odôvodnenie

opomína logickú súvislosť.

Osobitne takéto závery najvyššieho súdu opomínajú logickú súvislosť za stavu, keď

v samotných dovolacích dôvodoch sťažovateľ zdôrazňoval, že on už vo svojom priznaní

/na ktoré poukazuje najvyšší súd a podľa ktorého bolo formulované samotné uznesenie

o vznesení obvinenia/ uviedol, že mal v úmysle zakúpiť si pre svoju potrebu omamné látky,

za sumu ktorou disponoval t. j. za 300,- € a tomu zodpovedalo i jeho ďalšie konanie, kedy

si (podľa priznania v prípravnom konaní) mal objednať 100g marihuany a zakúpiť aj 70 mg

hašišu všetko spolu za sumu 300 eur pre svoju potrebu. Sťažovateľ nevedel uviesť koľko

marihuany si objednal obvinený a ako sa on dohodol s mužom, ktorý mal predať

marihuanu a koľko vlastne drogy a za akú sumu zakúpil.

Za tohto stavu vyplývajúceho z priznaní obvinených v prípravnom konaní je zrejmé,

že právo sťažovateľa na obhajobu po materiálnej stránke nemôže byť naplnené, ak mu bol

ustanovený spoločný obhajca s obvineným /ktorý disponoval finančnými

prostriedkami iného rozsahu a týmto zodpovedá aj ním obstarávaný objem drog, ktorý bol

nájdený v jeho motorovom vozidle/.

Rozpor záujmov dvoch obvinených úplne logicky vyplýva z toho, že spoločný obhajca

ex offo by pri náležitej obhajobe oboch obvinených nevyhnutne musel obhajobu jedného

z obvinených uprednostniť na ujmu druhého, v danom prípade sa to v konečnom dôsledku

naplnilo ujmou na úkor sťažovateľa, kedy ustanovený obhajca žiadnym spôsobom

v priebehu konania nenamietal absenciu jednotného úmyslu obvinených ohľadom zakúpenia

množstva drog 1138 g.

To, že podľa najvyššieho súdu je porušením práva na obhajobu zásadným spôsobom

najmä neustanovenie obhajcu ex offo v prípadoch zákonom stanovených, žiadnym

spôsobom nereflektuje na argumenty sťažovateľa o porušení jeho práva na obhajobu

ustanovením spoločného obhajcu s obvineným a to najmä po materiálnej

stránke, keď za opísaného stavu bolo objektívne vylúčené, aby spoločným obhajcom mu

mohla byť poskytnutá náležitá obhajoba. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že týmto

sťažovateľ primárne nerieši kvalitatívnu stránku svojej obhajoby ustanoveným obhajcom

ale nevytvorenie objektívnych podmienok v trestnom konaní zo strany konajúcich súdov pre

to, aby mu bola poskytnutá náležitá obhajoba ustanoveným obhajcom. Za tejto situácie sa

už argumenty najvyššieho súdu o hospodárnosti konania javia ako úplne irelevantné

a nespôsobilé obhájiť závažné pochybenie všeobecných súdov v trestnom konaní, keď

neustálili rozpor záujmov dvoch obvinených a dodatočne im neustanovili samostatných

obhajcov ex offo.

Záverom sťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že ujma ktorú v dôsledku

uvedeného utrpel je veľmi závažná, keďže mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

10 rokov, pričom on ako užívateľ kupoval len užívateľskú dávku pre vlastnú potrebu

a napriek tomu bez osobitného dokazovania k existencii spoločného úmyslu

so spoluobvineným bolo ustálené jeho spolupáchateľstvo ku kúpe takého množstva drog,

o ktorom ani len nemal vedomosť a to všetko len z dôvodu, že bol spolujazdcom

v motorovom vozidla spoluobvineného kde obvinenému tieto drogy boli

zaistené.»

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa SR boli uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.12.2016, doručeným sťažovateľovi

17.02.2017 porušené.

Zrušuje sa uznesenie Najvyššieho súdu SR p. zn. zo dňa 21.12.2016

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SK je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania titulom trov

právneho zastúpenia pred ústavným súdom na účet jeho advokátky.“

4. Ústavný súd uznesením č. k. -14 zo 7. júna 2017 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť na ďalšie konanie.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

najvyššieho súdu listom č. k. -48 zo 17. júla 2017, ku ktorému pripojila

stanovisko predsedu senátu 6T najvyššieho súdu, ktorý v ňom okrem iného uviedol:

„... v dovolacom konaní nebolo zistené, že by si záujmy obvinených v trestnom

konaní odporovali, práve naopak, obvinení sa v prípravnom konaní k skutku priznali,

pričom na hlavnom pojednávaní sťažovateľ využil svoje právo nevypovedať a preto súd v

súlade s prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Následne na

hlavnom pojednávaní dňa 05. decembra 2013 obvinení zhodne popreli spáchanie skutku, čo

znamená, že neusvedčovali jeden druhého a teda v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyšší

súd Slovenskej republiky pri preskúmavaní dovolania vychádzal práve z tejto skutočnosti, že

nebol zistený žiaden z konfliktu záujmov medzi nimi. Ustanoveniu spoločného obhajcu

nebránia také skutočnosti, akými sú napr. nepodstatné rozpory vo výpovediach

spoluobvinených, spoločné uznanie či popretie viny. Ustanovenie spoločného obhajcu teda

nebolo porušením ustanovenia

Čo sa týka sťažnosti obvineného v časti, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že

obhajca žiadnym spôsobom nenamietal absenciu jednotného úmyslu oboch obvinených

ohľadom zakúpenia množstva drog súd uvádza, že Najvyšší súd slovenskej republiky sa

nemohol v dovolacom konaní zaoberať skutočnosťami, ktoré zasahujú do skutkových zistení,

nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku nemožno v dovolacom konaní skúmať ani

dopĺňať. Dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy

nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia.“

6. Právna zástupkyňa listom z 31. júla 2017 zaujala stanovisko k vyjadreniu

najvyššieho súdu a zotrvala na dôvodoch podanej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci.

8. Z vyžiadaného spisu Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

ústavný súd zistil, že rozsudkom okresného súdu č. k. -358

z 13. februára 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ spolu s ďalším

obžalovaným uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa a a

formou spolupáchateľstva podľa . Rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -418 z 30. apríla 2014 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“) bol rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu

a sťažovateľ bol spolu s obžalovaným uznaný vinným z obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. e) formou spolupáchateľstva podľa .

Rozsudok krajského súdu napadol sťažovateľ dovolaním, v ktorom okrem iného namietal

porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, tým, že mu bol spolu s obvineným

ustanovený spoločný obhajca napriek rozporu v ich záujmoch. Dovolanie

sťažovateľa odmietol najvyšší súd napadnutým uznesením.

9. Podľa sťažovateľa k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a došlo tým, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesením nedostatočne

a nepresvedčivo vysporiadal s dovolacím dôvodom – porušením základného práva

sťažovateľa na obhajobu zásadným spôsobom.

10. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol:

„K dovolateľom označenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/

najvyšší súd uvádza, že právo na obhajobu sa chápe ako vytvorenie podmienok pre

plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii

orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Platný obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové

práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné

porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení

obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. c/ Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie

práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod.

V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak

obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej

obhajoby. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn.

).

Vo vzťahu k námietke obvineného ohľadom spoločne ustanoveného ex offo obhajcu

obvineným a s tým súvisiacim porušením práva na obhajobu, najvyšší súd najprv uvádza

s poukazom na , že v súlade so zásadou primeranosti a hospodárnosti

trestného konania sa v prípadoch, ak sú v tej istej veci trestne stíhaní viacerí obvinení,

ktorých záujmy si neodporujú, súd ustanoví týmto obvineným spoločného obhajcu. Z obsahu

vyšetrovacieho spisu (č.l. 57) vyplýva, že opatrením sudcu pre prípravné konanie z 26. mája

2013 bol ustanovený spoločný obhajca obvineným a

z dôvodu uvedeného v Zo zápisnice o výsluchu obvineného

z prípravného konania zo dňa 26.5.2013 (č.l. 63 vyšetrovacieho spisu) je

zrejmé, že obvinený súhlasil so súdom ustanoveným obhajcom,

a zároveň sa priznal k spáchaniu skutku rovnako ako obvinený . Na hlavnom

pojednávaní dňa 20.9.2013 využil obvinený svoje právo a nevypovedal (č.l.

213 súdneho spisu), súd preto v súlade s prečítal jeho výpoveď

z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2013 obvinení

zhodne popreli spáchanie skutku (č.l. 257 súdneho spisu). Najvyšší súd má z obsahu spisu

za preukázané, že rozhodnutie o vine obvineného sa v preskúmavanej veci opiera nielen

o ich priznávajúce výpovede z prípravného konania, ale aj o zápisnice o prehliadke iných

priestorov (osobného motorového vozidla ) a záverov

znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu. Najvyšší súd nezistil žiadny

konflikt záujmov medzi spoluobvinenými, pretože obvinený neusvedčoval

zo skutku obvineného naopak, obvinení sa v prípravnom konaní priznali k trestnej

činnosti. Bolo v súlade so zákonom, ak týchto dvoch obvinených zastupoval jeden a ten istý

obhajca, preto túto námietku vyhodnotil najvyšší súd ako neopodstatnenú.“

II.

11. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

13. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, , ).

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného

súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (, , , , ).

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej

judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie

ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

18. Právo na obhajobu garantované vyjadruje požiadavku, aby

v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie

trestné konanie, a je teda nevyhnutným prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom

k ochrane základných práv a slobôd a zaručuje sa ako základné právo fyzickej osoby, ktoré

podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd (m. m.

) a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu

medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.

19. Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na

obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Výklad príslušných ustanovení

dotknutých právnych predpisov musí byť preto taký, aby uplatnenie práva na obhajobu aj

reálne umožnilo. Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za

teoretické, resp. iluzórne.

20. Podľa ak obvinený nemá obhajcu v prípade,

v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude

obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví

a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní

pred súdom predseda senátu.

21. Podľa ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa

tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.

22. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia

vysporiadal s argumentmi sťažovateľa obsiahnutými v dovolaní o porušení práva na

obhajobu zásadným ústavne neakceptovateľným spôsobom, keď k záveru, že k porušeniu

práva na obhajobu zásadným spôsobom nedošlo, dospel iba na základe toho, že obvinený

neusvedčoval zo spáchania skutku sťažovateľa, a tvrdenia, že sťažovateľ sa

v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal.

23. Ústavný súd si dôkladne preštudoval spis okresného súdu sp. zn.

a ani z jednej z výpovedí sťažovateľa nevyplýva, že by sa v celom rozsahu priznal

ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu uznesením o vznesení obvinenia tak, ako to

v odôvodnení svojho uznesenia uvádza najvyšší súd. Ak sa sťažovateľ ku skutku

vyjadroval, vo svojich výpovediach vždy uvádzal, že si kupoval hašiš pre vlastnú potrebu,

za vlastné finančné prostriedky vo výške 300 €, pričom tieto jeho vyjadrenia podľa názoru

ústavného súdu nemožno považovať za priznanie ku skutku, pre ktoré mu bolo vznesené

obvinenie.

24. Pokiaľ najvyšší súd argumentuje tým, že obvinený zo spáchania

skutku sťažovateľa neusvedčoval, toto tvrdenie je v súlade s obsahom vyžiadaných spisov,

avšak zároveň je potrebné dodať, že rovnako ako sťažovateľ aj obvinený

uvádzal, že si kupoval hašiš sám, za vlastné finančné prostriedky, avšak až za sumu 2 000 €.

25. To, že si záujmy oboch obvinených odporovali už v prípravnom konaní, je zrejmé

aj z uznesenia o vznesení obvinenia z 26. mája 2013. Uvedeným uznesením bolo obom

obvineným, teda sťažovateľovi a aj obvinenému vznesené obvinenie

z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného

zákona formou spolupáchateľstva, a to napriek tomu, že zo samotného odôvodnenia tohto

uznesenia vyplýva, že hašiš si mal kúpiť každý z obvinených sám, za vlastné finančné

prostriedky, pričom obvinený kúpil hašiš za sumu 2 000 € a sťažovateľ iba za

sumu 300 €, čo tvrdili aj obaja obvinení vo svojich výpovediach.

26. Ústavný súd konštatuje, že za prekážku ustanovenia spoločného obhajcu

viacerým obvineným podľa pre konflikt záujmov je potrebné

považovať aj okolnosť, keď obvinení, ktorí sú obvinení zo spáchania skutku formou

spolupáchateľstva, vypovedajú už v prípravnom konaní o podstatných okolnostiach skutku

rozdielne, tak ako to bolo aj vo veci sťažovateľa.

27. Podstatné rozdiely vo výpovediach dvoch obvinených, ktorým bol ustanovený

spoločný obhajca, vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, objektívne bráni

spoločnému obhajcovi v možnosti poskytnúť právnu pomoc v rovnakej kvalite, akú by

mohol poskytnúť, ak by bol ustanovený za obhajcu iba jednému z nich.

28. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že napadnutým

uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a .

29. V ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu opätovne sa vysporiadať

s argumentáciu sťažovateľa obsiahnutou v dovolaní proti rozsudku krajského súdu týkajúcej

sa porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom, ku ktorému malo dôjsť ustanovením

spoločného obhajcu sťažovateľovi a ďalšiemu obvinenému, pričom najvyšší súd bude

viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze.

III.

30. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Na základe citovaného ustanovenia preto ústavný súd zrušil

napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom je

viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze [§ 56 ods. 3 písm. b)

a ods. 6 ].

31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu.

32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

33. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Keďže

právna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľkou DPH, odmena

za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,

čo predstavuje celkovú sumu 374,81 €.

34. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku

2017 (stanovisko k vyjadreniu najvyššieho súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo

žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.

35. Trovy konania je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa ( v spojení s ).

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017