Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 447/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 1567/28,

Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -258 z 31. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv zaručených a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -258 z 31. januára 2017 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Namietané porušenie sťažovateľom označených práv zaručených ,

dohovorom, ako i dodatkovým protokolom (bod 1) vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd –

v rozpore s princípmi vyplývajúcimi z judikatúry ústavného súdu – nedostatočne zistil

skutkový stav veci, svojvoľne si vyložil zákon, nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté,

a porušil tak nielen princíp právnej istoty a zásadu predvídateľnosti rozhodnutí, ale i jeho

právo na spravodlivý súdny proces.

S poukazom na skutkové okolnosti posudzovanej právnej veci a rozdielnu

rozhodovaciu prax všeobecných súdov preto v závere podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ

napadnutému rozhodnutiu vyčíta neústavnosť, ako i jeho arbitrárnosť a zjavnú

neodôvodnenosť.

Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 uvedených práv,

zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a priznal mu náhradu trov konania.

3. Ústavný súd považoval za potrebné v súvislosti s konaním o sťažnosti sťažovateľa

uviesť:

Na základe oznámenia dôvodu svojho vylúčenia sudcu II. senátu ústavného súdu

Ladislava Orosza z 22. mája 2017 podaného predsedníčke ústavného súdu podľa § 27 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) III. senát ústavného súdu uznesením

č. k. -6 z 12. júna 2017 sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza vylúčil

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn.

.

Podľa čl. III bodu 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2017 účinného

od 1. marca 2017 je príslušným na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa senát v zložení Peter

Brňák (predseda senátu), Ľudmila Gajdošíková (sudkyňa) a Lajos Mészáros (sudca).

4. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu sťažnosti, je najskôr

povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané

podmienky na jej prerokovanie ustanovené . V prejednávanom

prípade ústavný súd k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti, ako i rozhodnutie

ňou napadnuté tak nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože z dôvodov ďalej

vyložených bolo nutné sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

5. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobná zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porovnaj , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

(ďalej aj „“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv

v konaní pred ústavným súdom.

7. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

dovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa , je princíp

uvedený v , a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,

v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie).

8. Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného

ustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,

ako aj v je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým

rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti

dovolania definovaných v .

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ v podanej sťažnosti explicitne

poukazuje na rozdielnu prax všeobecných súdov, s ktorým dôvodom – z hľadiska

prípustnosti dovolania – výslovne počíta [,

resp. c) ].

9. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.

10. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

neprípustnú podľa , a to bez prítomnosti účastníkov

na neverejnom pojednávaní.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

11. Ústavný súd v závere nad rámec uvedeného poznamenáva, že v zmysle

ustanovenia sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje

za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe

v rozsahu vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

Splnomocnenie doručené sťažovateľom spolu s ústavnou sťažnosťou 15. mája 2017

však vykazovalo vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní

pred ústavným súdom) týka, a teda bol tu daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Zo sťažovateľom predloženého splnomocnenia rovnako nevyplýval ani dátum, kedy bolo

splnomocnenie sťažovateľom udelené a jeho splnomocneným zástupcom prijaté.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2017