Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 376/2017
PDF · 192.17 KB
No categories available
I. ÚS 376/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana
Ľalíka prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene
ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Eva Hagarová, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 33/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Evy Hagarovej, Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela
Dlabača 794/35, Žilina.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 19. júla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 8. februára 2010 okresnému súdu
„návrh na náhradu škody v zmysle § 195 a nasl. Zákonníka práce“. V konaní bolo
preukázané, že sťažovateľ je osobou „s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom“
v dôsledku utrpeného úrazu z roku 1999 na pracovisku u bývalého zamestnávateľa. Napriek
nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 211/2015 z 26. augusta 2015, ktorým prikázal
okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 konať bez zbytočných
prieťahov, „do dnešného dňa nebol vykonaný žiaden procesný úkon, ktorý by viedol
k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej“. Okresný súd dosiaľ konal neefektívne, a preto
podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy, ktorú adresoval okresnému súdu. Na uvedenú
sťažnosť reagoval okresný súd listom z 10. mája 2017, v ktorom uznal, že zákonný sudca si
neplnil náležite svoju povinnosť konať bez prieťahov. Sťažovateľ sa domnieva, že ani
napriek vyjadreniu okresného súdu nedošlo k žiadnemu procesnému postupu zákonného
sudcu, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, preto je presvedčený, že od
posledného nálezu ústavného súdu okresný súd svojou nečinnosťou spôsobil ďalší prieťah
v konaní, a tým porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
nález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo, a prikázal okresnému súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha
priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia
v sume 374,81 €.
4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania
podaním sp. zn. 1 SprS 463/2017 zo 14. augusta 2017. Vo vyjadrení okresného súdu
doručenom ústavnému súdu 18. augusta 2017 podpredseda okresného súdu uviedol, že po
vydaní nálezu sp. zn. I. ÚS 211/2015 z 28. júna 2015 zákonný sudca nevykonal žiaden úkon
smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu, a to ani po prerokovaní sťažnosti pre prieťahy. Proti
sudcovi bol podaný návrh na disciplinárne konanie z dôvodu hrubého porušenia povinností
sudcu. Predmetná vec bola medzičasom pridelená zákonnej sudkyni Mgr. Eve Královej,
ktorá po naštudovaní prípadu bezodkladne určí termín pojednávania. Prieťahy v konaní
neboli zapríčinené dôsledkom objektívnych skutočností alebo konaním sťažovateľa.
Súčasťou vyjadrenia bola aj nasledujúca chronológia úkonov vo veci sp. zn. 8 C 33/2010:
„08.02.2010 - podaný návrh na OS Žilina
23.02.2010 - doručovaný návrh + poučenie odporcovi
12.03.2010 - doručené súdu vyjadrenie odporcu k návrhu
15.03.2010 - spis predložený zákonnému sudcovi
22.09.2011 - vytýčený termín pojednávania na deň 19.10.2011
19.10.2011 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dôkazov
25.10.2011 - súdu doručené listinné dôkazy od práv. zástupcu odporcu
18.01.2012 - spis predložený zákonnému sudcovi
02.07.2012 - súdu doručené listinné dôkazy od práv. zástupcu navrhovateľa
22.11.2012 - súdu doručená urgencia práv. zást. navrhovateľa o nariadenie ZD
06.08.2013 - vypracované uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
04.09.2013 - spis doručený znalcovi
20.09.2013 - súdu doručená žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie ZP
23.10.2013 - spis vrátený od znalca s vypracovaným ZP
25.10.2013 - prijatá úhrada zálohy na znalecké dokazovanie
25.10.2013 - vydané uznesenie o priznaní znalečného + doručovaný ZP na
vyjadrenie
29.11.2013 - súdu doručený od práv. zást. navrhovateľa návrh na kontrolné ZD
11.09.2014 - vytýčený termín pojednávania na deň 13.10.2014
11.09.2014 - nahliadnutie do spisu práv. zást. navrhovateľa
23.09.2014 - nahliadnutie do spis práv. zást. odporcu
13.10.2014 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania
31.10.2014 - spis predložený zákonnému sudcovi
10.11.2014 - súdu doručený od práv. zást. navrhovateľa návrh na výsluch svedka
21.5.2015 - oznámenie , PZO ukončenie zastupovania
11.06.2015 - zasielaná výzva navrhovanému svedkovi
11.06.2015 - nahliadnutie do spisu novým práv. zástupcom odporcu
01.08.2017- spis pridelený v zmysle Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Žilina rok 2017 Mgr. Eve Kráľovej.“
5. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu
a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu súdneho spisu
predloženého ústavnému súdu na nahliadnutie spolu s vyjadrením okresného súdu
k sťažnosti 18. augusta 2017.
6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaslal ústavnému súdu svoje stanovisko,
v ktorom uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci
a predložil ako prílohu aj kópiu prepúšťacej správy po podrobení sa operácii ako dôkaz
zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo preukazuje dôvodnosť ním uplatneného nároku na
priznanie finančného zadosťučinenia.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
8. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv, nepovažuje ústavný súd
ani za vhodný a nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na
meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného
súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.
v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
9. Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu je normatívne ukotvená v § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky
súdny poriadok a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti
konania v čl. 17. Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá
(obdobne § 157 ods. 1 CSP). Podľa § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie
súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, a z § 183 ods. 1 prvej vety vyplýva, že pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
11. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom napadnutého
konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na náhradu škody proti svojmu bývalému
zamestnávateľovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia jeho
zdravia. Ústavný súd už vo svojom predchádzajúcom náleze sp. zn. I. ÚS 211/2015
z 26. augusta 2015 (vydanom na základe návrhu sťažovateľa z dôvodu prieťahov v konaní)
konštatoval, že nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu
ústavný súd usúdil, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä
vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie
na posúdenie opodstatnenosti uplatnených nárokov. Ústavný súd v tejto súvislosti však
zároveň zdôrazňuje, že uvedená skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu
neprimeranú dĺžku namietaného konania, ale možno ju primerane zohľadniť napr. pri určení
sumy finančného zadosťučinenia (obdobne napr. IV. ÚS 374/2014). Na takomto posúdení
právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd naďalej zotrváva.
13. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri
preskúmaní veci nezistil okolnosť, ktorou by sťažovateľ, od predchádzajúceho rozhodnutia
ústavného súdu, prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia
okresného súdu k sťažnosti. Sťažovateľ bol v konaní aktívny, domáhal sa nápravy aj cestou
sťažnosti predsedovi okresného súdu.
14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom
napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom
príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a aby sa čo najskôr
odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03).
15. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj
z chronológie úkonov doručenej okresným súdom spolu s vyjadrením k sťažnosti ústavný
súd zistil, že od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 211/2015 z 26. augusta 2015,
ktorým konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prikázal okresnému súdu, aby v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 konal bez zbytočných prieťahov, nevykonal okresný súd
do podania sťažnosti ani jeden procesný úkon. Okresný súd bol absolútne nečinný po
takmer 2 rokov. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať tiež na to, že konanie vedené
okresným súdom trvá od podania žaloby do času rozhodovania ústavného súdu viac ako
7,5 roka a táto celková doba, počas ktorej nie je vo veci sťažovateľa právoplatne
rozhodnuté, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti.
16. V neposlednom rade podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti v liste
sp. zn. 1 SprS 463/2017 zo 14. augusta 2017 uznal prieťahy v konaní.
17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 33/2010 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku
nálezu).
III.
18. Sťažovateľ sa domáhal tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci
bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojitosti s § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze
sp. zn. I. ÚS 211/2015 z 26. augusta 2015, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj o tomto
návrhu sťažovateľa. V tejto časti preto sťažnosti vyhovené nebolo (výrok 4 nálezu).
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „táto suma zohľadňuje
dĺžku prieťahu v konaní, ako aj s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi
vznikla. Tento nárok a rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ
odôvodňuje... tým, že v priebehu uplynulých siedmich rokov od začatia konania došlo k tak
výraznému zhoršeniu zdravotného stavu sťažovateľa, že sa stal držiteľom preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom“. Pri určení primeraného
finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd
konštatuje, že vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti okresného súdu považoval za potrebné
rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Zohľadňujúc konkrétne
okolnosti prípadu vrátane celkovej dĺžky konania, predmetu sporu, správania sťažovateľa
v konaní a vzhľadom na finančné zadosťučinenie priznané sťažovateľovi predchádzajúcim
nálezom, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
20. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd
pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.
Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania
z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo spolu
s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon právnej
služby predstavuje sumu 312,34 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je aj platcom DPH,
uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy
právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli teda priznané
v celkovej sume 374,81 €.
21. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona
o ústavnom súde).
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017