Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 376/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana

Ľalíka prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene

ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Eva Hagarová, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Evy Hagarovej, Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela

Dlabača 794/35, Žilina.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 19. júla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 8. februára 2010 okresnému súdu

„návrh na náhradu škody v zmysle a nasl. “. V konaní bolo

preukázané, že sťažovateľ je osobou „s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom“

v dôsledku utrpeného úrazu z roku 1999 na pracovisku u bývalého zamestnávateľa. Napriek

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 26. augusta 2015, ktorým prikázal

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných

prieťahov, „do dnešného dňa nebol vykonaný žiaden procesný úkon, ktorý by viedol

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej“. Okresný súd dosiaľ konal neefektívne, a preto

podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy, ktorú adresoval okresnému súdu. Na uvedenú

sťažnosť reagoval okresný súd listom z 10. mája 2017, v ktorom uznal, že zákonný sudca si

neplnil náležite svoju povinnosť konať bez prieťahov. Sťažovateľ sa domnieva, že ani

napriek vyjadreniu okresného súdu nedošlo k žiadnemu procesnému postupu zákonného

sudcu, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej, preto je presvedčený, že od

posledného nálezu ústavného súdu okresný súd svojou nečinnosťou spôsobil ďalší prieťah

v konaní, a tým porušenie jeho základného práva podľa .

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

nález, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa porušené bolo, a prikázal okresnému súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha

priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a náhrady trov právneho zastúpenia

v sume 374,81 €.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. zo 14. augusta 2017. Vo vyjadrení okresného súdu

doručenom ústavnému súdu 18. augusta 2017 podpredseda okresného súdu uviedol, že po

vydaní nálezu sp. zn. z 28. júna 2015 zákonný sudca nevykonal žiaden úkon

smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu, a to ani po prerokovaní sťažnosti pre prieťahy. Proti

sudcovi bol podaný návrh na disciplinárne konanie z dôvodu hrubého porušenia povinností

sudcu. Predmetná vec bola medzičasom pridelená zákonnej sudkyni Mgr. Eve Královej,

ktorá po naštudovaní prípadu bezodkladne určí termín pojednávania. Prieťahy v konaní

neboli zapríčinené dôsledkom objektívnych skutočností alebo konaním sťažovateľa.

Súčasťou vyjadrenia bola aj nasledujúca chronológia úkonov vo veci sp. zn. :

„08.02.2010 - podaný návrh na OS Žilina

23.02.2010 - doručovaný návrh + poučenie odporcovi

12.03.2010 - doručené súdu vyjadrenie odporcu k návrhu

15.03.2010 - spis predložený zákonnému sudcovi

22.09.2011 - vytýčený termín pojednávania na deň 19.10.2011

19.10.2011 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dôkazov

25.10.2011 - súdu doručené listinné dôkazy od práv. zástupcu odporcu

18.01.2012 - spis predložený zákonnému sudcovi

02.07.2012 - súdu doručené listinné dôkazy od práv. zástupcu navrhovateľa

22.11.2012 - súdu doručená urgencia práv. zást. navrhovateľa o nariadenie ZD

06.08.2013 - vypracované uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

04.09.2013 - spis doručený znalcovi

20.09.2013 - súdu doručená žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie

23.10.2013 - spis vrátený od znalca s vypracovaným

25.10.2013 - prijatá úhrada zálohy na znalecké dokazovanie

25.10.2013 - vydané uznesenie o priznaní znalečného + doručovaný na

vyjadrenie

29.11.2013 - súdu doručený od práv. zást. navrhovateľa návrh na kontrolné ZD

11.09.2014 - vytýčený termín pojednávania na deň 13.10.2014

11.09.2014 - nahliadnutie do spisu práv. zást. navrhovateľa

23.09.2014 - nahliadnutie do spis práv. zást. odporcu

13.10.2014 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania

31.10.2014 - spis predložený zákonnému sudcovi

10.11.2014 - súdu doručený od práv. zást. navrhovateľa návrh na výsluch svedka

21.5.2015 - oznámenie , PZO ukončenie zastupovania

11.06.2015 - zasielaná výzva navrhovanému svedkovi

11.06.2015 - nahliadnutie do spisu novým práv. zástupcom odporcu

01.08.2017- spis pridelený v zmysle Dodatku č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu

Žilina rok 2017 Mgr. Eve Kráľovej.“

5. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu súdneho spisu

predloženého ústavnému súdu na nahliadnutie spolu s vyjadrením okresného súdu

k sťažnosti 18. augusta 2017.

6. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaslal ústavnému súdu svoje stanovisko,

v ktorom uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej veci

a predložil ako prílohu aj kópiu prepúšťacej správy po podrobení sa operácii ako dôkaz

zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo preukazuje dôvodnosť ním uplatneného nároku na

priznanie finančného zadosťučinenia.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia práv, nepovažuje ústavný súd

ani za vhodný a nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na

meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného

súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.

v primeranej lehote (, , ).

II.

9. Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu je normatívne ukotvená v

v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky

súdny poriadok a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti

konania v . Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá

(obdobne ). Podľa , podľa ktorého pojednávanie vedie

súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, a z § 183 ods. 1 prvej vety vyplýva, že pojednávanie

sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

11. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť

veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

12. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom napadnutého

konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na náhradu škody proti svojmu bývalému

zamestnávateľovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia jeho

zdravia. Ústavný súd už vo svojom predchádzajúcom náleze sp. zn.

z 26. augusta 2015 (vydanom na základe návrhu sťažovateľa z dôvodu prieťahov v konaní)

konštatoval, že nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov. Vychádzajúc z obsahu spisu

ústavný súd usúdil, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä

vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie

na posúdenie opodstatnenosti uplatnených nárokov. Ústavný súd v tejto súvislosti však

zároveň zdôrazňuje, že uvedená skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu

neprimeranú dĺžku namietaného konania, ale možno ju primerane zohľadniť napr. pri určení

sumy finančného zadosťučinenia (obdobne napr. ). Na takomto posúdení

právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd naďalej zotrváva.

13. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní veci nezistil okolnosť, ktorou by sťažovateľ, od predchádzajúceho rozhodnutia

ústavného súdu, prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia

okresného súdu k sťažnosti. Sťažovateľ bol v konaní aktívny, domáhal sa nápravy aj cestou

sťažnosti predsedovi okresného súdu.

14. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti daného prípadu. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom

napadnutého občianskoprávneho konania je náhrada škody z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia, t. j. vec, ktorej povaha (spor o existenciu nárokov, ktoré môžu byť zdrojom

príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu

súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať

svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a aby sa čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (pozri napr. ).

15. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti, z vyjadrenia okresného súdu, ako aj

z chronológie úkonov doručenej okresným súdom spolu s vyjadrením k sťažnosti ústavný

súd zistil, že od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. z 26. augusta 2015,

ktorým konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa a prikázal okresnému súdu, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, nevykonal okresný súd

do podania sťažnosti ani jeden procesný úkon. Okresný súd bol absolútne nečinný po

takmer 2 rokov. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať tiež na to, že konanie vedené

okresným súdom trvá od podania žaloby do času rozhodovania ústavného súdu viac ako

7,5 roka a táto celková doba, počas ktorej nie je vo veci sťažovateľa právoplatne

rozhodnuté, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti.

16. V neposlednom rade podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti v liste

sp. zn. zo 14. augusta 2017 uznal prieťahy v konaní.

17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

nálezu).

III.

18. Sťažovateľ sa domáhal tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci

bez zbytočných prieťahov [ v spojitosti s zákona

o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze

sp. zn. z 26. augusta 2015, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj o tomto

návrhu sťažovateľa. V tejto časti preto sťažnosti vyhovené nebolo (výrok 4 nálezu).

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré odôvodnil tým, že „táto suma zohľadňuje

dĺžku prieťahu v konaní, ako aj s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi

vznikla. Tento nárok a rozsah požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

odôvodňuje... tým, že v priebehu uplynulých siedmich rokov od začatia konania došlo k tak

výraznému zhoršeniu zdravotného stavu sťažovateľa, že sa stal držiteľom preukazu fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom“. Pri určení primeraného

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd

konštatuje, že vzhľadom na zistenú dobu nečinnosti okresného súdu považoval za potrebné

rozhodnúť aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Zohľadňujúc konkrétne

okolnosti prípadu vrátane celkovej dĺžky konania, predmetu sporu, správania sťažovateľa

v konaní a vzhľadom na finančné zadosťučinenie priznané sťažovateľovi predchádzajúcim

nálezom, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku nálezu).

20. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaných porušení práv úspešný, vznikli trovy konania

z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti), a to za každý úkon po 147,33 €, čo spolu

s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,84 € za každý úkon právnej

služby predstavuje sumu 312,34 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je aj platcom DPH,

uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy

právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli teda priznané

v celkovej sume 374,81 €.

21. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017