Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 88/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu

Milana Ľalíka o prijatej sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Jozef Varmus, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., Palárikova 83,

Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 8. februára 2017 prijal v zmysle § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v právnom postavení poškodeného v trestnom konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. v úvode sťažnosti v rámci opisu priebehu

súdneho konania uvádza, že okresný súd „... o veci rozhodol... rozsudkom

zo dňa 24. 10. 2014, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby

pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)

Tr. zák. z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Tým istým rozsudkom Okresný súd

v Žiline zároveň odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie...

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.04.2015 sp. zn. -545 bol

na základe odvolania, ktoré podal prokurátor, napadnutý rozsudok Okresného súdu zo dňa

24. 10. 2014, sp. zn. zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Zrušujúce uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené dňa 15. 05. 2015.

Keďže Okresný súd po vrátení veci nekonal, podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy

v konaní, ktorú adresoval predsedovi Okresného súdu v Žiline - JUDr. Danielovi Bérešovi,

ktorý vo vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 28. 01. 2016, sp. zn.

1SprS/463/2015 uviedol, že podaná sťažnosť je dôvodná.

Vo veci bol následne vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 06. 04. 2016,

ktoré sa však v uvedenom termíne nekonalo. Pred tým, ako sa malo vo veci uskutočniť

hlavné pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené nové upovedomenie o hlavnom

pojednávaní tento krát na deň 04. 11. 2016. Ani v tomto termíne sa však hlavné

pojednávanie vo veci neuskutočnilo a poškodenému bola pred jeho konaním opätovne len

oznámená zmena termínu hlavného pojednávanie. Nový termín hlavného pojednávania bol

vytýčený na deň 13. 01. 2017. Ani v tomto termíne sa však hlavné pojednávanie

neuskutočnilo a sťažovateľ ani nebol upovedomený o jeho zrušení, resp. zmene termínu.

V zmysle vyššie uvedeného má sťažovateľ za to, že Okresný súd v Žiline spôsobil

v konaní vážne prieťahy, nakoľko od vrátenia veci naďalej nekoná.“.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere podanej sťažnosti navrhuje, aby

ústavný súd konštatoval porušenie jeho základného práva zaručeného

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , okresnému súdu

prikázal vo veci konať a priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ako aj

úhradu trov konania v sume 374,81 €.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa predseda okresného súdu JUDr. Jaroslav

Macek vyjadril k priebehu konania podaním sp. zn. z 11. apríla 2017,

v rámci ktorého bola uvedená len chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom

konaní spracovaná sudcom spravodajcom a jeho názor na danú vec. V tomto vyjadrení je

uvedené:

«Dňa 26.03.2009 bola podaná obžaloba vo veci na Okresný súd Žilina pod sp. zn.

, ktorá spolu s výzvou bola doručovaná procesným stranám dňa 02.04.2009...

Dňa 14.03.2012 nariadený termín verejného zasadnutia - predbežné prejednanie

obžaloby na 25.04.2012 o 08.30 hod., ktoré sa vykonalo a na ktorom bol nariadený termín

hlavného pojednávania na 12.9.2012 o 09.00 hod.

Hlavné pojednávanie nariadené na 12.09.2012 o 09.00 hod odročené na termín

hlavného pojednávania 23.11.2012 o 09.00 hod.

Hlavné pojednávanie odročené na 23.11.2012 o 09.00 hod odročené na termín

hlavného pojednávania 13.03.2013 o 09.00 hod.

Hlavné pojednávanie odročené na 13.03.2013 o 09.00 hod odročené na termín

hlavného pojednávania 05.06.2013 o 09.00 hod.

Hlavné pojednávanie odročené na 05.06.2013 o 09.00 hod odročené na termín

hlavného pojednávania 09.10.2013 o 09.00 hod.

Hlavné pojednávanie odročené na 09.10.2013 o 09.00 hod odročené na termín

hlavného pojednávania 17.01.2014 o 09.00 hod.

Hlavné pojednávanie odročené na 17.01.2014 o 09.00 hod odročené na termín

hlavného pojednávania 12.03.2014 o 13.00 hod.

Hlavné pojednávanie odročené na 12.03.2014 o 13.00 hod odročené na 02.05.2014

o 13.00 hod.

Toto hlavné pojednávanie bolo zrušené z dôvodu lekárskeho vyšetrenia zákonného

sudcu a bolo odročené na termín hlavného pojednávania 27.06.2014 o 13.00 hod.

Termín hlavného pojednávania odročený na 27.6.2014 o 13,00 hod. zrušený

z dôvodu písomného ospravedlnenia obhajcu obžalovaného.

Nový termín hlavného pojednávania bol nariadený na 22.10.2014 o 13.00 hod.

Hlavné pojednávanie nariadené na 22.10.2014 o 13.00 hod sa vykonalo a bolo

odročené na termín hlavného pojednávania 24.10.2014 o 12.15 hod.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2014 o 12.15 hod. bol vyhlásený

rozsudok v mene Slovenskej republiky.

Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.4.2015 bol rozsudok Okresného súdu

Žilina zo dňa 24.10.2014 zrušený, vec vrátená súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol

a odvolanie poškodeného bolo zamietnuté.

Vo veci bol následne 25.01.2016 nariadený termín hlavného pojednávania na

06.04.2016 o 09.00 hod., a to na najbližší možný voľný termín s prihliadnutím na

skutočnosť, že spis bol vrátený z Krajského súdu v Žiline 15.05.2015, pričom zákonný sudca

mal v iných pridelených veciach nariadené termíny hlavných pojednávaní, verejných ako

i neverejných zasadnutí. Nie je zriedkavosťou, že zákonný sudca, ako i iní sudcovia

trestného úseku Okresného súdu Žilina majú aj v súčasnosti v pridelených veciach

nariadené termíny pojednávaní aj na pol roka dopredu.

Hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 6.4.2016 o 09.00 hod. bolo zrušené

z dôvodu písomného ospravedlnenia obhajcu obžalovaného. Následne bol vo veci nariadený

termín hlavného pojednávania na 04.11.2016 o 09.00 h.

Hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 4.11.2016 o 09.00 hod. bolo z dôvodu

ochorenia prísediacej odročené.

Vo veci bol nariadený nový termín hlavného pojednávania na 13.1.2017 o 13.00 hod.

Dňa 12.1.2017 bol termín hlavného pojednávania na 13.1.2017 o 13.00 hod. zrušený

z dôvodu ochorenia zákonného sudcu a zároveň bol nariadený nový termín hlavného

pojednávania na 15.3.2017 o 9.00 hod.

Hlavné pojednávanie nariadené na 15.03.2017 o 09.00 hod sa riadne vykonalo

a bolo odročené na termín hlavného pojednávania 03.05.2017 o 13.00 hod.

Dôvody, pre ktoré nie je vec doposiaľ právoplatne skončená: obštrukcie strán,

obligatórne uprednostnenie pojednávania vo väzobných veciach nielen po návrate

z dlhodobej PN, nakoľko v týchto nebolo niekoľko mesiacov rozhodované počas PN

zákonného sudcu; výrazné a nerovnomerné zaťaženie jednotlivých sudcov trestného úseku:

presuny sudcov trestného úseku na iné úseky a s tým spojené prerozdelenie spisov po

sudcoch, ktorí i naďalej zostali sudcami Okresného súdu Žilina; v porovnaní so sudcami

trestného úseku ostatných súdov v obvode Krajského súdu v Žiline výrazné a nerovnomerné

zaťaženie, čo vyplýva zo špeciálnej príslušnosti okresných súdov v sídle krajského súdu

(rozsiahle a náročné niekoľko zväzkové spisy z Okresnej prokuratúry Žilina ako i z Krajskej

prokuratúry v Žiline).

Naviac v predmetnej veci uvádzam, že pravidelne, no najmä v rokoch 2013, 2014,

2015 som predsedovi Okresného súdu Žilina podával námietky v zmysle ust. § 34 ods. 3

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ako i upozornenia v zmysle ust. § 30 ods. 4 Zákona

č. V uvedenej súvislosti poukazujem na skutočnosť, že už 11.09.2014

Sudcovská rada pri Okresnom súde Žilina okrem iného prijala nasledovné uznesenie:

„Sudcovská rada pri Okresnom súde Žilina rozhodla tak, že námietky JUDr. Mrvu,

JUDr. Šenkára, JUDr. Müllerovej, JUDr. Brniakovej, JUDr. Novotnej Mlinárcsikovej,

JUDr. Bargelovej sú dôvodné za súčasného konštatovania, že nie je naplnené právo

dotknutých sudcov podľa § 34 ods. 3, aby pridelené veci mohli prejednať a rozhodnúť bez

zbytočných prieťahov a konštatovania, že zaťaženosť sudcov je porovnateľná

so zaťaženosťou ostatných sudcov vybavujúcich danú agendu.“»

5. Po vykonaní kontroly ústavnému súdu zaslanej chronológie procesných úkonov

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. na základe obsahu okresným

súdom predloženého ‒ navec sa vzťahujúceho ‒súdneho spisu (predloženého ústavnému

súdu na nahliadnutie 18. apríla 2017, pozn.) považoval ústavný súd skutočnosti uvedené

v chronológii za preukázané. Po vrátení spisu okresnému súdu ústavný súd na internetovej

stránke okresného súdu zistil, že vec nie je ešte meritórne rozhodnutá a v súčasnosti

je určený termín hlavného pojednávania na 14. september 2017.

6. Sťažovateľ k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti a predloženým súdnym spisom sp. zn.

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo, lebo oneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.

11. Podľa v znení neskorších

predpisov účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „“) orgány činné

v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

12. Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou () zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania

a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Povahou konania treba rozumieť nielen jeho

zložitosť alebo, naopak, jednoduchosť na jednej strane, ale aj jeho význam pre sťažovateľa

(v tomto prípade poškodeného v trestnom konaní, pozn.) na strane druhej.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného

konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach,

a to vzhľadom na dôsledky trestného konania.

12.1 Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je trestnoprávne

konanie proti osobe, ktorá sa mala dopustiť zločinu podvodu. Ústavný súd zistil, že celková

dĺžka predmetného konania (od roku 2009, pozn.) nebola spôsobená skutkovou alebo

právnou zložitosťou veci, ale najmä neefektívnym postupom okresného súdu, ktorý sa síce

na jednej strane pokúsil o odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa už v roku 2014, ale

jeho rozhodnutie bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že

„je vo viacerých smeroch rozporné... a za súčasnej dôkaznej situácie je predčasný a chybný

právny záver okresného súdu, že v predloženej veci nebola naplnená subjektívna stránka

a ani objektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Prvostupňový súd...

nepostupoval v súlade s ustanovením , , , keď nevykonal všetky

dostupné a potrebné dôkazy pre zákonné rozhodnutie a navyše vykonané dôkazy vyhodnotil

jednostranne bez toho, aby starostlivo uvážil všetky okolnosti prípadu aj v súhrne“ (pozri

s. 9 uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 22. apríla 2015, pozn.).

Aj okresný súd v odpovedi z 28. januára 2016 na podanie sťažovateľa uviedol, že jeho

sťažnosť „je opodstatnená, nakoľko konanie ako celok je poznačené neprimeranou dĺžkou

konania“.

12.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho konania,

ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorou by samotný

sťažovateľ zásadným spôsobom prispel k zbytočným prieťahom v konaní, naopak, bol ako

poškodený aktívny (podal sťažnosť na zbytočné prieťahy 29. októbra 2015 a podal aj

odvolanie proti rozsudku okresného súdu, hoci oneskorene, ako to konštatoval krajský súd

na s. 7 a 8, pozn.). Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti nemal k jeho

správaniu konkrétne výhrady (pozri bod 4). Sťažovateľovi však možno vytknúť to, že

o svoju vec sa riadne nestaral a nezaujímal prvé tri roky v čase úplnej nečinnosti okresného

súdu od marca 2009 do marca 2012 (vigilantibus iura), čo možno pripísať na jeho ťarchu,

a preto v tejto súvislosti aj dôvody uvedené v jeho žiadosti o priznanie finančného

zadosťučinenia vyznievajú tak trochu rozporuplne (pozri bod 17).

12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že konanie okresného súdu bolo nielen neefektívne ako

celok (pozri dôvody uvedené v bode 12.1), ale súčasne treba uviesť, že konanie bolo na

začiatku poznačené aj úplnou nečinnosťou v trvaní viac ako troch rokov po podaní obžaloby

(marec 2009) až do nariadenia prvého hlavného pojednávania (marec 2012). Ústavný súd

zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na

štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ).

13. Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá osem rokov bez právoplatného

rozhodnutia vo veci samej, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za

nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v (obdobne napr. ,

, ). Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

(bod 1 výroku tohto nálezu).

14. K obrane okresného súdu (jeho sudcu) a poukazovaní nerovnomerného

rozdeľovania vecí pre sudcov trestného úseku a s tým súvisiacou jeho neprimeranou

zaťaženosťou, predstavujúcich negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľa,

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému

nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní ().

Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo

znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

15. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a konanie nebolo

v čase rozhodovania ústavného súdu pred okresným súdom meritórne skončené, prikázal

okresnému súdu, aby v súlade s v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

17. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

18. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € z týchto

dôvodov:

„Obžaloba bola podaná v roku 2009, pričom okresný súd vo veci riadne nekoná a od

mája roku 2015 je úplne nečinný, keď mu bola zrušujúcim uznesením krajského súdu

vrátená vec na ďalšie konanie. Okresný súd vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku

čoho sťažovateľovi vzniká vážna ujma. Sťažovateľ si v adhéznom konaní riadne a včas

uplatnil svoj nárok na náhradu škody vo výške 66.287,83 €. V dôsledku prieťahov, ktoré

v konaní spôsobuje Okresný súd v Žiline tak sťažovateľ nemá reálnu možnosť domôcť sa

náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku konania obžalovaného. Žalovaný prieťahmi

v konaní vytvoril pre obžalovaného priestor, aby sa zbavil majetku. Prípadný rozsudok,

ktorým by sa priznala sťažovateľovi náhrada škody, tak bude nevymožiteľný.“

19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

20. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

finančného zadosťučinenia.

21. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

22. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresného súdu

pod sp. zn. , berúc do úvahy hodnotenie jednotlivých kritérií uvedených

v bode 12.1 až 12.3 tohto nálezu, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný súd

považoval priznanie sumy 3 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

za dostatočné a vhodné (bod 3 výroku rozhodnutia),

preto vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi nevyhovel

(bod 5).

23. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

24. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania v sume 374,81 €, a to za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2017 (bod 3).

25. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 eur a hodnota režijného paušálu je 8,84 eur. Keďže

splnomocnený zástupca sťažovateľa predložil ústavnému súdu osvedčenie o tom, že je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena za poskytnuté právne služby v konaní pred

ústavným súdom mu bola zvýšená o 20 %, čo predstavuje celkovú sumu 374,81 eur (bod 4

výroku nálezu).

26. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa advokáta JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., Palárikova 83, Čadca.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 20. septembra 2017