Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 280/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka o sťažnosti , , zastúpenej

advokátom JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., Medená 5, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava V

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 24. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že od roku 2013 je proti nej vedené

exekučné konanie a okresný súd ako súd prvého stupňa v uvedenej veci vyše troch rokov

nerozhodol, čím dochádza k prieťahom v konaní. Na uvedenú skutočnosť ho sťažovateľka

upozornila, avšak dosiaľ nebola vec rozhodnutá. Sťažnosť na prieťahy podala sťažovateľka

4. augusta 2016. Okresnému súdu vyčíta nečinnosť, čo ma za následok porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného

súdu v predmetnom konaní, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k prijatej sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 3287/2017 doručeným ústavnému súdu 23. júna 2017, v ktorom

vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní vedenom ústavným

súdom, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a poskytol stručný prehľad podstatných

procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania, z ktorého vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti sťažovateľke bola

doručená okresnému súdu 19. decembra 2013 a následne 24. januára 2014 bolo vydané

poverenie pre súdneho exekútora ;

- vydaním poverenia začala proti sťažovateľke exekúcia. Súdny exekútor predložil

okresnému súdu na rozhodnutie 21. marca 2014 námietky sťažovateľky proti exekúcii,

v ktorých namietala skutočnosti týkajúce sa postupu oprávneného a jeho právneho

predchodcu. Sťažovateľka ďalej bez predloženia písomných dôkazov tvrdila, že vie

preukázať neopodstatnenosť vymáhania pohľadávky v predmetnej exekúcii, keďže plnila

oprávnenému, ako aj jeho právnemu predchodcovi. Zároveň namietala, že exekučný titul

nemohla prevziať do vlastných rúk, pretože v čase jeho doručenia sa už na adrese doručenia

nezdržiavala, keďže nehnuteľnosť predala a odsťahovala sa na inú adresu. Súčasne uviedla,

že na potvrdení o doručení sa nenachádza jej podpis, ktorým potvrdila prevzatie exekučného

titulu do vlastných rúk;

- exekútor zároveň predložil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý považoval vymáhaný

nárok vo výške 143,30 € za uhradený, ale nedopatrením nebol zohľadnený v návrhu na

vykonanie exekúcie. V tejto časti sa teda exekúcia začala neoprávnene;

- dňa 28. apríla 2014 bola sťažovateľka súdom vyzvaná, aby predložila dôkazy na

podporu svojich tvrdení uvedených v námietkach proti exekúcii, a 14. mája 2014 bola

súdom vyzvaná, aby sa vyjadrila, či trvá na tom, aby, čo sa týka spornosti jej podpisu na

potvrdení o prevzatí exekučného titulu, bolo vykonané znalecké dokazovanie. Bola

upozornená na časovú náročnosť skúmania pravosti podpisu, ako aj vysoké náklady na jeho

vyhotovenie, ktoré by v prípade neúspechu v konaní znášala sťažovateľka;

- listom z 20. mája 2014 sťažovateľka uviedla, že jej finančná situácia jej

neumožňuje uhradiť náklady spojené so znaleckým dokazovaním. Obdobný prípad

sfalšovanie jej podpisu na doručenke sa posudzoval aj v konaní vedenom pod sp. zn.

, kde taktiež bolo nariadené znalecké dokazovanie týkajúce sa pravosti

podpisu sťažovateľky;

- okresný súd 11. júna 2014 zaslal povinnej tlačivo o priznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov;

- sťažovateľka zaslala vyplnené tlačivo spolu s dokladmi okresnému súdu, ktorý ju

uznesením č. k. -62 zo 4. augusta 2014 oslobodil od povinnosti platiť

súdne poplatky;

- okresný súd uznesením z 5. augusta 2014 nariadil znalecké dokazovanie súdnym

znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma ,

ktorej úlohou bolo zistiť pravosť podpisu na doručenke, ktorá potvrdzovala prevzatie

exekučného titulu sťažovateľkou. Podklady boli znalkyni zaslané 28. augusta 2014 a lehota

na vypracovanie znaleckého posudku bola určená do februára 2015;

- súdna znalkyňa elektronicky 22. septembra 2015 súdu oznámila, že posudok bude

vypracovaný do 12. februára 2016. Dňa 8. februára 2016 požiadala okresný súd o predĺženie

lehoty o jeden mesiac, napokon bol súdu znalecký posudok doručený 15. marca 2016, ktorý

bol následne zaslaný účastníkom exekučného konania (21. marca 2016);

- dňa 31. marca 2016 boli okresnému súdu doručené námietky proti znaleckému

posudku, v ktorých sťažovateľka namietala pravosť podpisu na listinách, ktoré ako podklad

na vypracovanie znaleckého posudku sama predložila. Právny zástupca sťažovateľky podal

námietky s rovnakým obsahom okresnému súdu 28. apríla 2016;

- lustráciou v obchodnom registri bolo 5. mája 2017 zistené, že oprávnený zanikol

bez právneho nástupcu, čo je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, preto uznesením

v ten istý deň okresný súd exekúciu zastavil.

5. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení k priebehu napadnutého konania uviedla, že pokiaľ

ide o rozhodovanie o námietkach sťažovateľky, súd konal priebežne a vypracovanie

znaleckého posudku trvalo dlhší čas. V súdnom oddelení sa vystriedalo viacero vyšších

súdnych úradníkov a s poukazom na vysoký nápad sa okresný súd snažil vybavovať veci

priebežne. Po právnej stránke síce vec nie je zložitá, ale vyžadovala si časovo náročné

úkony smerujúce k objektívnemu rozhodnutiu. Predseda okresného súdu v závere uviedol,

že sťažovateľka aj v inej prebiehajúcej exekúcii namieta pravosť podpisu na doklade

o prevzatí platobného rozkazu a prieťah v konaní bol spôsobený v dôsledku čakania na

vypracovanie znaleckého posudku.

6. Právny zástupca sťažovateľky vyjadril súhlas s upustením od verejného

pojednávania vo veci a v ústavným súdom určenej lehote nezaujal žiadne stanovisko

k vyjadreniu okresného súdu a zákonnej sudkyne.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného .

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v , ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

13. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého exekučného konania a samotnej exekúcie podľa názoru ústavného súdu nebola

závislá od právnej zložitosti veci, čo uviedol aj okresný súd. Pokiaľ ide skutkovú zložitosť

veci, ústavný súd konštatuje, že samotný priebeh exekúcie bol poznačený znaleckým

dokazovaním pravosti podpisu sťažovateľky na potvrdení o doručení exekučného titulu.

14. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky. Ústavný súd zistil, že v rámci

námietok proti exekúcii sťažovateľka vymáhaný nárok ako taký nepoprela, naopak, jeho

existenciu potvrdila. Vymáhaný nárok podľa jej vyjadrenia uhradila, avšak uvedenú

skutočnosť nevedela preukázať údajne z dôvodu, že uplynul dlhší čas od vzniku

pohľadávky oprávneného, resp. jeho právneho predchodcu, a vzhľadom na časový odstup

už nemala potrebné doklady k dispozícii. Uvedená skutočnosť je však na ťarchu

sťažovateľky, pretože ak v priebehu exekúcie tvrdí, že vymáhaný nárok zanikol, je povinná

toto svoje tvrdenie aj preukázať. Ústavnému súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľka spolu

s námietkami ani nepredložila písomné dôkazy preukazujúce zánik vymáhaného nároku, na

čo ju musel okresný súd dodatočne vyzývať. Po vyše dvoch mesiacoch sťažovateľka

predložila okresnému súdu písomné dôkazy, avšak tie nepreukázali zánik vymáhaného

nároku v celom rozsahu a taktiež nepreukázali ani ďalšiu ňou namietanú skutočnosť, že

exekučný titul neprevzala sťažovateľka do vlastných rúk.

15. Sťažovateľka opierala svoje tvrdenie, že exekučný titul neprevzala, a teda podpis

na doručenke nie je jej vlastnoručný podpis, o skutočnosť, že sa doručoval na adresu v čase,

na ktorej sa už nezdržiavala, pretože nehnuteľnosť predala a odsťahovala sa. Uvedená

skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukazovala, že si sťažovateľka nemohla prevziať

platobný rozkaz do vlastných rúk, keďže po opakovanom pokuse o doručenie exekučného

titulu bol tento podľa údajov uvedených na doručenke uložený na príslušnej pošte. Zásielku,

ktorá bola doručená do vlastných rúk, mohla v zmysle platných všeobecných a osobitných

poštových podmienok pri úradnej zásielke určenej do vlastných rúk prevziať iba

sťažovateľka na základe predloženia oznámenia o uložení zásielky a dokladu totožnosti.

Napokon, okresný súd po výzve sťažovateľky, či trvá na znaleckom dokazovaní týkajúcom

sa pravosti podpisu na doručenke, ktorý spochybnila, nariadil znalecké dokazovanie práve

z dôvodu, že sťažovateľka spochybnila pravosť svojho podpisu, čo predĺžilo samotnú

exekúciu o čas vyhotovenia znaleckého posudku, avšak bolo preukázané, že na doručenke

sa nepochybne nachádza podpis sťažovateľky. I napriek tomuto záveru sťažovateľka

opätovne podala námietky proti záverom znaleckého posudku s odôvodnením, že

spochybnila časť podkladov, ktoré boli súdnemu znalcovi predložené, pričom je potrebné

podotknúť, že súdny znalec vychádza pri overovaní pravosti podpisu z viacerých

podkladov, ktoré sťažovateľka podpísala, a prípadný nedostatok v časti podkladov by bol

v priebehu znaleckého dokazovania odhalený. Správanie sťažovateľky v napadnutom

konaní pred okresným súdom možno vyhodnotiť ako také, ktoré v zásade prispelo

k predĺženiu doterajšej doby konania okresného súdu, a možno jednoznačne konštatovať, že

správanie sťažovateľky v priebehu exekúcie je príčinou prieťahov v predmetnom

exekučnom konaní.

16. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľky a vyjadrení účastníkov je toho názoru, že

v posudzovanom období nedochádzalo zo strany okresného súdu k nesústredenému

postupu. Okresný súd aj súdny exekútor postupovali plynulo a priebežne. Obdobie, počas

ktorého bolo potrebné čakať na vypracovanie znaleckého posudku, nemožno pripísať na

vrub okresnému súdu, pretože sťažovateľka bola na dobu vypracovania aj na možné

náklady s tým spojené upozornená, pričom voči tomu sťažovateľka nezniesla výhrady.

Zároveň si sťažovateľka musela byť vedomá, že vypracovanie znaleckého posudku

vzhľadom na vyťaženosť znalcov v danom obore bude časovo náročné, pretože o podobný

úkon žiadala aj v inom exekučnom konaní prebiehajúcom na okresnom súde. Jediné

obdobie nečinnosti okresného súdu bolo zistené pred rozhodnutím o zastavení exekúcie, a to

po podaní námietok proti znaleckému dokazovaniu. V tomto prípade sa však žiada uviesť,

že oprávnený zanikol bez právneho nástupcu 28. decembra 2016, čo je zákonný dôvod na

zastavenie exekúcie, a preto nebol daný dôvod ďalej rozhodovať o námietkach

sťažovateľky.

17. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ) alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , , , , ,

). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

podľa (napr. , ).

18. Niet pochýb o tom, že okresný súd v napadnutom konaní (vzhľadom aj na

povahu veci) rozhodoval pomerne dlho, predmetná vec je však právoplatne skončená,

pričom celková doba rozhodovania okresného súdu bola ešte na hranici ústavnej

akceptovateľnosti. Ústavný súd na základe uvedeného preto považoval celkovú dobu

posudzovanej časti konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

za zodpovedajúcu požiadavke prerokovania veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúcej

zo základného práva sťažovateľky podľa .

19. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd nevyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

20. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv navrhla,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov, a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a trov právneho zastúpenia.

21. Podľa ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia môže

ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané

finančné zadosťučinenie. Z uvedeného vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie

vo veci samej. Keďže v uvedenom prípade ústavný súd vyslovil, že základné právo, ktorého

porušenie sťažovateľka namietala, porušené nebolo, uvedenými návrhmi sa pri svojom

rozhodovaní už nemusel zaoberať.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľka v konaní neuspela,

nepripadalo do úvahy, aby sa ústavný súd zaoberal jej návrhom na náhradu trov konania.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017