Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 469/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp.

zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 400 €

(slovom štyristo eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 287,50 € (slovom dvestoosemdesiatsedem eur a päťdesiat centov)

na účet jeho právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Ivany Zmekovej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -18 z 1. augusta 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.09.2013, doručeným súdu dňa

05.09.2013,sa domáhal zaplatenia splatného peňažného záväzku voči

(preplatenie nadčasovej práce) vyplývajúcich zo služobného pomeru

voči zamestnávateľovi (t. j. žalovanému). Predmetný návrh je súdom vedený pod sp. zn.:

.

Od pridelenia uvedenej spisovej značky neboli zo strany súdu urobené žiadne ďalšie

úkony, a rovnako tak nebol do dnešného dňa vytýčený ani jeden termín pojednávania.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľ listom zo dňa 18.12.2014 domáhal

vytýčenia termínu pojednávania nakoľko od podania žaloby uplynul (v tom čase) už viac

ako rok a v predmetnej veci nebolo nariadené pojednávanie.

Následne podal sťažovateľ predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

17.03.2015 spolu so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania.

Predseda súdu podal k sťažnosti sťažovateľa stanovisko zo dňa 09.04.2015, v ktorom

sa vyjadril, že prešetrením sťažnosti dospel k záveru, že prieťahy v danom konaní sú

dôvodné, avšak výlučne z objektívnych dôvodov.

Ďalej uviedol, že vzhľadom na dlhodobú kritickú personálnu situáciu okresného súdu

nie je možné zabezpečiť riadny výkon súdnictva.

Sťažovateľ sa naďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu pravidelne

informuje v informačnom centre súdu ako aj priamo v spisovej kancelárii na stav konania.

Zo strany súdu sú poskytované informácie o nezmenenom stave predmetného konania,

bez vytýčenia termínu pojednávania.

Sťažovateľ sa opätovne listom zo dňa 04.03.2016, doručeného súdu dňa 09.03.2016,

domáhal vytýčenia termínu pojednávania v predmetnej právnej veci vzhľadom

ku skutočnosti, že žalobu podal (v tom čase) pred takmer 2,5 rokom.

Ani po podaní predmetnej žiadosti sa stav konania nezmenil a nebol vytýčený termín

pojednávania.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšíril svoj žalobný návrh

podaním zo dňa 22.06.2016. Aj po tomto úkone však stav konania zostal nezmenený

a sťažovateľovi nebola doručená ani výzva na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie

návrhu.“

3. Keďže napadnuté konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

400,- EUR (slovom štyristo eur), ktoré mu je Okresný súd Malacky povinný zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 287,50 EUR (slovom dvestoosemdesiatsedem celá päťdesiat eur) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany Zmekovej na účet vedený vo ,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 2128/17 doručeným ústavnému súdu 20. júna 2017, v ktorom predseda

okresného súdu okrem iného uviedol:

„Pokiaľ ide o moje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa , uvádzam,

že žaloba napadla na tunajší súd 5.9.2013. Zo spisu a taktiež z prehľadu procesných úkonov

vyplýva, že vo veci sa z rôznych príčin nekonalo plynule.

Najväčší prieťah som zistil na strane žalovaného

, ktorému trvalo vyjadrenie k žalobe takmer 15 mesiacov

a to od prevzatia výzvy 11.2.2014, do doručenia vyjadrenia súdu dňa 4.5.2015.

Ďalšie nekonanie spadá na vrub súdu, keď o návrhu na zmenu petitu (jún 2016)

rozhodol až 20.2.2017, t. j. o 8 mesiacov. Najbližší termín pojednávania je určený

na 5.9.2017.

Z hľadiska zavinenia prieťahov konštatujem zodpovednosť štátu, jednak

i, ktoré nedokázalo vyriešiť ťažkú personálnu

situáciu tunajšieho súdu v obsadení sudcami. Len na ilustráciu uvádzam, že zákonná

sudkyňa napr. k 31.12.2015 mala v oddelení pridelených 1870 nerozhodnutých vecí.

Prípadné zistené zavinene je teda objektívneho charakteru.“

5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko

v podaní doručenom ústavnému súdu 13. septembra 2017, v ktorom okrem iného uviedol:

«Okresný súd Malacky vo svojom vyjadrení konštatuje, že v predmetnej veci najväčší

prieťah súd zistil na strane žalovaného, ktorému vyjadrenie k žalobe (doručenej dňa

05.09.2013) trvalo takmer 15 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že nemôže byť na jeho ťarchu

nečinnosť žalovaného, a tiež dodáva, že súd má zákonné prostriedky, akými môže prieťahom

v konaní zabrániť, resp. ich odstrániť. V danom prípade však k využitiu týchto prostriedkov

zo strany konajúceho súdu nedošlo.

Ďalej Okresný súd Malacky uvádza, že „ďalšie nekonanie spadá na vrub súdu...“,

pričom dodáva, že z hľadiska prieťahov konštatuje zodpovednosť štátu, a že prípadné

zistené zavinenie je objektívneho charakteru.

Sťažovateľ má za to, že zaťaženosť súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom

pre prieťahy v konaní a pre porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá v zmysle

konštantnej judikatúry Ústavného súdu povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce

tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (, ). V prípade, že nie

je objektívne možné tak urobiť, máme za to, že je povinnosťou súdu riešiť tento stav

s kompetentnými orgánmi.

Okresný súd Malacky vo svojom vyjadrení uvádza, že termín pojednávania je

vytýčený na deň 05.09.2017. Sťažovateľ podal sťažnosť pred vytýčením uvedeného termínu

pojednávania (ešte v októbri 2016), a teda sťažnosť bola dôvodná.

Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky porušené bolo, a preto požaduje

finančné zadosťučinenie.»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 14. júna 2017 k sťažnosti bolo aj opísanie

napadnutého konania, ktorého priebeh bol takýto:

«05. 09. 2013 - súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.09.2013,

pridelený na prejednanie sudcovi . Spis bol vedený

pod sp. zn. .

18. 09. 2013 - súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu

24. 09. 2013.- žalobca uhradil súdny poplatok

15. 01. 2014 -spis prevedený do registra „C”

16. 01. 2014 - spis pridelený do oddelenia 6C, vedený pod sp. zn. . zákonný

sudca

05. 02. 2014 - doručenie žaloby žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe

27. 02. 2014 - súdu doručená žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe

09. 04. 2014 - vyhovené žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe

04. 05. 2015 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe

28. 06. 2016 - súdu doručený návrh žalobcu na rozšírenie žaloby

06. 09. 2016 - spis predložený vsu na vypracovanie uznesenia o zmene petitu

20. 02. 2017 - súd uznesením č. k. -101 pripustil zmenu žaloby

20. 02. 2017 - súd vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za žalobu

20. 02. 2017 - súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v zmysle § 167

ods. 3

20. 03. 2017 - doplatený SP za žalobu zo strany žalobcu

31. 03. 2017 -súdu doručené stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.04.2015

05. 04. 2017 - vytýčený termín pojednávania na deň 18.05.2017

05. 04. 2017 - súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v zmysle § 167

ods. 4

09. 05. 2017 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného

18. 05. 2017 – pojednávanie odročené na deň 05. 09. 2017.»

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že pojednávanie nariadené na 5. september

2017 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

8. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. potvrdzuje

úkony uvedené v jeho vyjadrení zo 14. júna 2017, ktoré ústavný súd považuje

za preukázané.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

14. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

kedy sa bude konať nové pojednávanie.

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

22. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

23. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje

pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

24. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako aj

z vyžiadaného spisu vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie

o sťažovateľom uplatnených mzdových nárokoch. Vec nie je právne zložitá, o čom svedčí

dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov aplikovateľnej aj na daný prípad.

Ústavný súd pripúšťa určitú mieru faktickej zložitosti veci, ktorá vyplýva z nutnosti

predloženia pomerne rozsiahlej dokumentácie potrebnej pre výpočet a ustálenie výšky

sťažovateľom uplatňovaných mzdových nárokov. Uvedená skutočnosť však podľa názoru

ústavného súdu nemôže okresný súd zbaviť zodpovednosti za stav, v akom sa napadnuté

konanie nachádza v čase meritórneho prerokovania sťažnosti.

25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania

v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania nenašiel také skutočnosti, ktoré by z pohľadu prieťahov v konaní bolo

potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa. Ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti

nepoukazoval na sťažovateľom zapríčinené prieťahy v napadnutom konaní.

26. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. Zo sťažnosti a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že napadnuté konanie, ktoré prebieha 4 roky, je postihnuté nečinnosťou

v rozsahu takmer 3 rokov (od 9. apríla 2014 do 20. februára 2017), čo z ústavnoprávneho

hľadiska nie je akceptovateľné, najmä s ohľadom na význam nároku (mzda – citlivá vec)

uplatňovaného sťažovateľom.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd uložil

žalovanému predložiť potrebnú dokumentáciu až na pojednávaní uskutočnenom

5. septembra 2017, teda až po 4 rokoch od začatia napadnutého konania.

27. Ústavný súd nemohol akceptovať argumentáciu okresného súdu poukazujúcu

na „ťažkú personálnu situáciu v obsadení sudcami“, pretože už vo svojej predchádzajúcej

judikatúre (napr. ) uviedol, že predmetné množstvo vecí, v ktorých štát

musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

kde oprávnený subjekt požiadal o odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

28. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-

organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,

ak to môže zapríčiňovať porušenie ich základných práv.

29. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

30. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

31. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

35. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 400 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov

zavinených postupom okresného súdu sa nachádza v stave právnej neistoty a „neistý

výsledok sporu psychicky zaťažuje sťažovateľa, čo má zásadný dopad na jeho psychickú

pohodu“.

36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

37. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 400 €, ktoré sťažovateľ v sťažnosti v uvedenej výške požadoval

priznať a ktoré i ústavný považuje za primerané.

38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou

JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy.

39. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

40. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu a DPH vykonané v roku 2016 v sume 287,50 € nepresahuje sumu

vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal

sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.

41. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2017