Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 469/2017
PDF · 239.93 KB
No categories available
III. ÚS 469/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 56/2014
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp.
zn. 6 C 56/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 56/2014
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 400 €
(slovom štyristo eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 287,50 € (slovom dvestoosemdesiatsedem eur a päťdesiat centov)
na účet jeho právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Ivany Zmekovej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
uznesením č. k. III. ÚS 469/2017-18 z 1. augusta 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 56/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.09.2013, doručeným súdu dňa
05.09.2013,sa domáhal zaplatenia splatného peňažného záväzku voči
(preplatenie nadčasovej práce) vyplývajúcich zo služobného pomeru
voči zamestnávateľovi (t. j. žalovanému). Predmetný návrh je súdom vedený pod sp. zn.:
Od pridelenia uvedenej spisovej značky neboli zo strany súdu urobené žiadne ďalšie
úkony, a rovnako tak nebol do dnešného dňa vytýčený ani jeden termín pojednávania.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľ listom zo dňa 18.12.2014 domáhal
vytýčenia termínu pojednávania nakoľko od podania žaloby uplynul (v tom čase) už viac
ako rok a v predmetnej veci nebolo nariadené pojednávanie.
Následne podal sťažovateľ predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa
17.03.2015 spolu so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania.
Predseda súdu podal k sťažnosti sťažovateľa stanovisko zo dňa 09.04.2015, v ktorom
sa vyjadril, že prešetrením sťažnosti dospel k záveru, že prieťahy v danom konaní sú
dôvodné, avšak výlučne z objektívnych dôvodov.
Ďalej uviedol, že vzhľadom na dlhodobú kritickú personálnu situáciu okresného súdu
nie je možné zabezpečiť riadny výkon súdnictva.
Sťažovateľ sa naďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu pravidelne
informuje v informačnom centre súdu ako aj priamo v spisovej kancelárii na stav konania.
Zo strany súdu sú poskytované informácie o nezmenenom stave predmetného konania,
bez vytýčenia termínu pojednávania.
Sťažovateľ sa opätovne listom zo dňa 04.03.2016, doručeného súdu dňa 09.03.2016,
domáhal vytýčenia termínu pojednávania v predmetnej právnej veci vzhľadom
ku skutočnosti, že žalobu podal (v tom čase) pred takmer 2,5 rokom.
Ani po podaní predmetnej žiadosti sa stav konania nezmenil a nebol vytýčený termín
pojednávania.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšíril svoj žalobný návrh
podaním zo dňa 22.06.2016. Aj po tomto úkone však stav konania zostal nezmenený
a sťažovateľovi nebola doručená ani výzva na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie
návrhu.“
3. Keďže napadnuté konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, sťažovateľ
navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C/56/2014 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C/56/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume
400,- EUR (slovom štyristo eur), ktoré mu je Okresný súd Malacky povinný zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 287,50 EUR (slovom dvestoosemdesiatsedem celá päťdesiat eur) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany Zmekovej na účet vedený vo ,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr. 2128/17 doručeným ústavnému súdu 20. júna 2017, v ktorom predseda
okresného súdu okrem iného uviedol:
„Pokiaľ ide o moje vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa , uvádzam,
že žaloba napadla na tunajší súd 5.9.2013. Zo spisu a taktiež z prehľadu procesných úkonov
vyplýva, že vo veci sa z rôznych príčin nekonalo plynule.
Najväčší prieťah som zistil na strane žalovaného
, ktorému trvalo vyjadrenie k žalobe takmer 15 mesiacov
a to od prevzatia výzvy 11.2.2014, do doručenia vyjadrenia súdu dňa 4.5.2015.
Ďalšie nekonanie spadá na vrub súdu, keď o návrhu na zmenu petitu (jún 2016)
rozhodol až 20.2.2017, t. j. o 8 mesiacov. Najbližší termín pojednávania je určený
na 5.9.2017.
Z hľadiska zavinenia prieťahov konštatujem zodpovednosť štátu, jednak
i, ktoré nedokázalo vyriešiť ťažkú personálnu
situáciu tunajšieho súdu v obsadení sudcami. Len na ilustráciu uvádzam, že zákonná
sudkyňa napr. k 31.12.2015 mala v oddelení pridelených 1870 nerozhodnutých vecí.
Prípadné zistené zavinene je teda objektívneho charakteru.“
5. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko
v podaní doručenom ústavnému súdu 13. septembra 2017, v ktorom okrem iného uviedol:
«Okresný súd Malacky vo svojom vyjadrení konštatuje, že v predmetnej veci najväčší
prieťah súd zistil na strane žalovaného, ktorému vyjadrenie k žalobe (doručenej dňa
05.09.2013) trvalo takmer 15 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že nemôže byť na jeho ťarchu
nečinnosť žalovaného, a tiež dodáva, že súd má zákonné prostriedky, akými môže prieťahom
v konaní zabrániť, resp. ich odstrániť. V danom prípade však k využitiu týchto prostriedkov
zo strany konajúceho súdu nedošlo.
Ďalej Okresný súd Malacky uvádza, že „ďalšie nekonanie spadá na vrub súdu...“,
pričom dodáva, že z hľadiska prieťahov konštatuje zodpovednosť štátu, a že prípadné
zistené zavinenie je objektívneho charakteru.
Sťažovateľ má za to, že zaťaženosť súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom
pre prieťahy v konaní a pre porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá v zmysle
konštantnej judikatúry Ústavného súdu povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce
tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21 /01, I. ÚS 251/05). V prípade, že nie
je objektívne možné tak urobiť, máme za to, že je povinnosťou súdu riešiť tento stav
s kompetentnými orgánmi.
Okresný súd Malacky vo svojom vyjadrení uvádza, že termín pojednávania je
vytýčený na deň 05.09.2017. Sťažovateľ podal sťažnosť pred vytýčením uvedeného termínu
pojednávania (ešte v októbri 2016), a teda sťažnosť bola dôvodná.
Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky porušené bolo, a preto požaduje
finančné zadosťučinenie.»
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
7. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 14. júna 2017 k sťažnosti bolo aj opísanie
napadnutého konania, ktorého priebeh bol takýto:
«05. 09. 2013 - súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.09.2013,
pridelený na prejednanie sudcovi . Spis bol vedený
pod sp. zn. 16 Ro/2332/2013.
18. 09. 2013 - súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu
24. 09. 2013.- žalobca uhradil súdny poplatok
15. 01. 2014 -spis prevedený do registra „C”
16. 01. 2014 - spis pridelený do oddelenia 6C, vedený pod sp. zn. 6 C/56/2014. zákonný
sudca
05. 02. 2014 - doručenie žaloby žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe
27. 02. 2014 - súdu doručená žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe
09. 04. 2014 - vyhovené žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe
04. 05. 2015 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe
28. 06. 2016 - súdu doručený návrh žalobcu na rozšírenie žaloby
06. 09. 2016 - spis predložený vsu na vypracovanie uznesenia o zmene petitu
20. 02. 2017 - súd uznesením č. k. 6 C/56/2014-101 pripustil zmenu žaloby
20. 02. 2017 - súd vyzval žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za žalobu
20. 02. 2017 - súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v zmysle § 167
ods. 3 CSP
20. 03. 2017 - doplatený SP za žalobu zo strany žalobcu
31. 03. 2017 -súdu doručené stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.04.2015
05. 04. 2017 - vytýčený termín pojednávania na deň 18.05.2017
05. 04. 2017 - súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v zmysle § 167
ods. 4 CSP
09. 05. 2017 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného
18. 05. 2017 – pojednávanie odročené na deň 05. 09. 2017.»
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že pojednávanie nariadené na 5. september
2017 sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania.
8. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 56/2014 potvrdzuje
úkony uvedené v jeho vyjadrení zo 14. júna 2017, ktoré ústavný súd považuje
za preukázané.
III.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
13. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
14. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa
ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
kedy sa bude konať nové pojednávanie.
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
22. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP opredbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
23. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
24. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, zo sťažnosti, ako aj
z vyžiadaného spisu vyplýva, že predmetom napadnutého konania je rozhodovanie
o sťažovateľom uplatnených mzdových nárokoch. Vec nie je právne zložitá, o čom svedčí
dostatok stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov aplikovateľnej aj na daný prípad.
Ústavný súd pripúšťa určitú mieru faktickej zložitosti veci, ktorá vyplýva z nutnosti
predloženia pomerne rozsiahlej dokumentácie potrebnej pre výpočet a ustálenie výšky
sťažovateľom uplatňovaných mzdových nárokov. Uvedená skutočnosť však podľa názoru
ústavného súdu nemôže okresný súd zbaviť zodpovednosti za stav, v akom sa napadnuté
konanie nachádza v čase meritórneho prerokovania sťažnosti.
25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania
v procesnom postavení navrhovateľa. Ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu
napadnutého konania nenašiel také skutočnosti, ktoré by z pohľadu prieťahov v konaní bolo
potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa. Ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti
nepoukazoval na sťažovateľom zapríčinené prieťahy v napadnutom konaní.
26. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní. Zo sťažnosti a zapožičaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
6 C 56/2014 zistil, že napadnuté konanie, ktoré prebieha 4 roky, je postihnuté nečinnosťou
v rozsahu takmer 3 rokov (od 9. apríla 2014 do 20. februára 2017), čo z ústavnoprávneho
hľadiska nie je akceptovateľné, najmä s ohľadom na význam nároku (mzda – citlivá vec)
uplatňovaného sťažovateľom.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd uložil
žalovanému predložiť potrebnú dokumentáciu až na pojednávaní uskutočnenom
5. septembra 2017, teda až po 4 rokoch od začatia napadnutého konania.
27. Ústavný súd nemohol akceptovať argumentáciu okresného súdu poukazujúcu
na „ťažkú personálnu situáciu v obsadení sudcami“, pretože už vo svojej predchádzajúcej
judikatúre (napr. III. ÚS 337/2017) uviedol, že predmetné množstvo vecí, v ktorých štát
musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
kde oprávnený subjekt požiadal o odstránenie právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní.
28. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-
organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac,
ak to môže zapríčiňovať porušenie ich základných práv.
29. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 56/2014 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
30. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
31. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli
postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza.
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
34. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
35. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 400 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahov
zavinených postupom okresného súdu sa nachádza v stave právnej neistoty a „neistý
výsledok sporu psychicky zaťažuje sťažovateľa, čo má zásadný dopad na jeho psychickú
pohodu“.
36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
37. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančné
zadosťučinenie v sume 400 €, ktoré sťažovateľ v sťažnosti v uvedenej výške požadoval
priznať a ktoré i ústavný považuje za primerané.
38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou
JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením
uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi
konania jeho trovy.
39. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá
bola 858 €.
40. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby
vrátane režijného paušálu a DPH vykonané v roku 2016 v sume 287,50 € nepresahuje sumu
vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje jej. Ústavný súd preto priznal
sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.
41. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2017