Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 873/2016
PDF · 341.98 KB
No categories available
II. ÚS 873/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného spoločnosťou CHMELO & PARTNERS advokátska
kancelária, spol. s r. o., Royova 1653/9, Piešťany, v mene ktorej koná advokát Mgr. Matúš
Chmelo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C 220/08 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 220/08 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 220/08
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €
(slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
543,13 € (slovom päťstoštyridsaťtri eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany
p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária,
spol. s r. o., Royova 1653/9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 873/2016-12 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 220/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo:
«(...) Sťažovateľ je žalovaný vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany o zaplatenie
11.836,95 € s príslušenstvom pod č.k.: 6C/220/2008 žalobcami nebohý
(...), naposledy bytom(...) Izrael, nebohá (...) naposledy bytom(...) Izrael
a , rod. (...) bytom(...) Izrael, za ktorých koná ,
advokát bez procesného splnomocnenia, čo dosvedčuje uznesenie Okresného súdu Piešťany
zo dňa 26.06.2014 pod č.k.: 6C/220/2008-116, ktorým súd zastavil konanie podľa § 104
ods. 2 O.s.p., keďže právny zástupca žalobcov napriek výzve súdu nepredložil
plnomocenstvá, na ktoré bol vyzvaný v uznesení č.k.: 6C/220/2008-64 zo dňa 07.09.2010,
teda nebol odstránený nedostatok podmienky konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal advokát bez procesného splnomocnenia odvolanie
a Krajský súd v Trnave dňa 01.07.2015 pod č.k. 24Co/510/2014-141 zrušil uznesenie súdu
prvého stupňa č.k.: 6C/220/2008-116 zo dňa 26.06.2014.
(...) sťažovateľ podal dňa 02.10.2015 z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v spojení s § 237 písm. c) O.s.p. a z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.
dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do dňa podania tohto návrhu spis nebol
postúpený na Najvyšší súd Slovenskej republiky a nachádza sa stále na Okresnom súde
Piešťany.
Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať, že návrh na začatie konania bol podaný
na Okresný súd Trnava dňa 19.01.2007 a bol vedený pod č.k.: 18Ro/9/2007. Po podaní
návrhu Okresný súd v Trnave vydal dňa 26.04.2007 platobný rozkaz č.k. 18Rob/9/2007-49,
ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť istinu s príslušenstvom. Sťažovateľ podal odpor,
v ktorom poukázal na závažnú skutočnosť, ktorá bola zákonnou podmienkou na začatie
konanie v tejto veci a to na neexistenciu resp. nedoloženie procesného splnomocnenia
na zastupovanie žalobcov 1. až 3. rade udelené žalobcami pre advokáta
v tomto konaní. Okresný súd Trnava sa vecou vôbec nezaoberal.
Po zriadení Okresného súdu Piešťany podľa zák. č. 511/2007 Z.z. účinného odo dňa
01.01.2008 bola sporová vec z Okresného súdu Trnava postúpená na Okresný súd Piešťany
a pridelená pod č.k.: 6C/220/2008. Zo spisu č.k.: 6C/220/2008 Okresného súdu Piešťany je
zistiteľné, že po podaní žaloby dňa 19.01.2007 bola vec pridelená sudkyne pani Zdenke
Zamecovej, potom po podaní odporu sťažovateľom proti platobnému rozkazu bola vec
pridelená sudkyni pani JUDr. Andrei Tomašovičovej dňa 19.07.2007 pod č.k. 14C/92/2007,
po postúpení spisu na Okresný súd Piešťany bola vec pridelená sudcovi pánovi Mgr.
Vladimírovi Zimanymu dňa 01.04.2008 pod č.k.: 6C/220/2008, aby dňa 23.06.2008 vec
prebral sudca pán JUDr. Ondrej Kekeňák a náhodný výber dňa 01.07.2010 vec pridelil
sudkyni pani JUDr. Renáte Mihalikovej. (...)
Ako je zo spisu 6C/220/2008 zrejmé menovaní sudcovia nekonali. Vo veci súd prvého
stupňa de facto začal konať až po uplynutí 44 mesiacov od podania návrhu na začatie
konania dňa 07.09.2010, keď vydal uznesenie pod č.k.: 6C/220/2008-64, ktorým vyzval
právneho zástupcu žalobcov o doloženie listín do spisu a dňa 01.08.2013 súd vyhotovil
výzvu adresovanú právnemu zástupcovi žalobcov.
Sťažovateľ bol niekoľkokrát nahliadnuť do spisu a keďže zistil, že konajúci súd je
nečinný podal dňa 23.05.2014 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zák.
č. 757/2004 Z.z. a žiadal pani predsedníčku súdu JUDr. Andreu Kondlovú, aby vykonala
previerku súdneho spisu č.k.: 6C/220/2008. Predsedníčka okresného súdu v upovedomení
o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 23.06.2014 pod Spr. 395/14 oznámila sťažovateľovi,
že vo veci (po získaní stanoviska od zákonnej sudkyni) bude rozhodnuté a za vzniknuté
obdobie nečinnosti súdu sa sťažovateľovi ospravedlnila (doručené sťažovateľovi dňa
02.07.2014). Okresný súd Piešťany po podaní sťažnosti na prieťahy vydal dňa 26.06.2014
uznesenie, ktorým konanie zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania.
Dňa 18.07.2014 podal , advokát bez procesného
splnomocnenia odvolanie za zomrelého žalobcu v 1. rade , za zomrelú
žalobkyňu v 2. rade , rod. , za žalobkyňu v 3. rade , rod.
a tiež za ( ), ktorú označil, ako žalobkyňu v 4. rade v pozícii právnej
nástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade. doložil do spisu splnomocnenie
od , rod. podpísané dňa 01.09.2014 a od ( ) podpísané
dňa 25.08.2014 na výzvu Krajského súdu v Trnave. Sťažovateľ je toho názoru, že odvolanie
podané dňa 18.07.2014 bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený a preto
podľa § 218 ods. 1, písm. b) O.s.p. odvolací súd mal odmietnuť odvolanie podané
. (...)
Sťažovateľ konštatuje, že vo veci č.k.: 6C/220/2008 z dôvodu nekonania Okresného
súdu Piešťany, s časti aj Okresného súdu Trnava a naposledy Krajského súdu v Trnave
pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa, ako osoby žalovanej, spoliehajúcej na súdnu
ochranu a zákonné rozhodnutie súdu, ktorý jedine môže sporovú vec vyriešiť. Vzhľadom
na doteraz riešenú procesnú povahu veci, keďže neboli do spisu spolu s podaným návrhom
na začatie konania o zaplatenie 356.600 Sk (teraz o 11.836, 95 €) s príslušenstvom doložené
procesné splnomocnenia pre advokáta zastupujúceho žalobcov, ktoré splnomocnenie mali
byť individualizované, identifikované účastníkmi konania, resp. číslom konania, riadne
podpísané a splnomocnencom prijaté, neboli doložené kvalifikované listiny o úmrtí
žalobcov, o dedičskom rozhodnutí, pričom na v k.ú. sú
vedení ako spoluvlastníci aj ku dňu podania tejto sťažnosti pôvodní žalobcovia (žaloba sa
týka vrátenia peňažných prostriedkov získaných sťažovateľom pri správe tohto domu
a následne investovaných do tohto domu t.j. majetku pôvodných žalobcov) má sťažovateľ
dôvodné obavy, že táto sporová vec, ktorá bez žiadnych pochýb by mala byť riešená
s použitím cudzieho práva, po stránke procesnej mohla a mala byť pri konaní súdu bez
zbytočných prieťahov rozhodnutá pred niekoľkými rokmi. Vo veci však súd nekonal a tak
zapríčinil a zodpovedá za komplikácie v tomto spore zatiaľ však len v rovine procesnej,
pričom do dňa podania tejto sťažnosti nebolo nariadené pojednávanie vo veci samej.
Sťažovateľ uplatnený nárok žalobcov popiera a neuznáva. Je teda zrejmé, že v tomto
sporovom konaní je v právomoci súdu rozhodnúť o nároku žalobcov, čo s poukazom
na judikatúru ESĽP mal súd rozhodnúť do troch rokov od podania žalobného návrhu.
Sťažovateľ akceptuje skutočnosť, že táto sporová vec je skutkovo, právne a procesne zložitá
na prejednanie, ale rozhodovať roky len o oprávnení právneho zástupcu procesne
zastupovať žalobcov od roku 2007 je viac ako neprimerané a to aj preto, že
podal návrh na začatie konania ešte na Okresný súd Trnava dňa
31.01.2007 voči bývalým nájomcom tohto domu súp. č. 1721 o zaplatenie 525.000 Sk
s príslušenstvom (t. č. Okresný súd Piešťany č.k.: 6C/18/2008) a to s doložením rovnakých
splnomocnení na správu majetku pôvodných žalobcov vo forme úradne overených fotokópií.
Rozhodnutie súdu je však pre sťažovateľa veľmi dôležité a to najmä s poukazom na nároky
žalobcov vyjadrené vo výške uplatnenej v žalobnom petite spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,5 % ročne odo dňa 23.12.2006. Sťažovateľ tento spor prežíva veľmi emotívne
a stresujúco, pretože pre prípad, že by žalobcovia boli úspešní, tak podľa žalobného petitu
by ku dňu podania tejto sťažnosti sťažovateľ zaplatil žalobcom len na úrokoch sumu
rovnajúcu sa žalovanej istine plus trovy konania a právneho zastúpenia, pričom dom súp.
č. 1721 vo vlastníctve pôvodných žalobcov na ul. 3 v (zapísaný
na v k.ú. ) spravoval od roku 1999 do roku 2005, ako správca
pôvodných vlastníkov a tento ich majetok zveľadil za vlastné prostriedky vo výške viac ako
jeden milióna Sk. Je pozoruhodné, že pán , ktorý doložil k podanej
žalobe splnomocnenie správcu majetku pôvodných žalobcov odo dňa 31.01.2006, keď
prevzal správu majetku od sťažovateľa sa o tento majetok nestará ako riadny hospodár
a majetok pôvodných žalobcov je nevyužitý, chátra, postupne stráca na hodnote.
Sťažovateľ má dnes 65 rokov a je žalovaný ako advokát. Keďže súd roky nekoná,
sťažovateľ sa dostáva viac a viac pod psychický tlak a hrozba možnej a stále zvyšujúcej sa
sumy je preňho dennodenným stresujúcim sprievodcom. Teda pre sťažovateľa je ukončenie
súdneho konania významná, ako je vyššie uvedené, aj vzhľadom na skutočnosť, že
sťažovateľ ako správca majetku pôvodných žalobcov investoval zo svojho vysoké peňažné
prostriedky na záchranu majetku pôvodných jeho klientov (všetko podložené listinami),
o ktoré peňažné prostriedky už prišiel a má vážnu obavu pre prípad úspechu v tomto spore
na strane žalobcov, že bude musieť zaplatiť sumu, ktorú by de facto dostať mal on, čo je bez
žiadnych pochybností neprijateľné a nespravodlivé.
Podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každá fyzická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Sťažovateľ nekonaním súdu
nemá možnosť pokojne užívať svoj majetok, pretože je stále v neistote, ako konajúci súd
rozhodne, pričom tento súd nekoná v merite veci a preto zastáva názor, že je jeho právo
na pokojné užívanie jeho majetku porušené. Sťažovateľ svojím správaním nespôsobil
nekonanie súdu v tejto veci. Sťažovateľ je toho názoru, že prieťahy v konaní č.k.:
6C/220/2008 sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane konajúcich súdov.
(...) Okresný súd Piešťany svojou nečinnosťou nespochybniteľne porušuje právo
sťažovateľa priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O ochrane tohto práva sťažovateľa bude
rozhodovať aj Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho opravného
prostriedku, dovolania, ale až vtedy, keď z Okresného súdu Piešťany bude postúpený spis
č.k.: 6C/220/2008, čo sa do dňa podania tejto sťažnosti nestalo. Sťažovateľ je toho názoru,
že v prípade sťažnosti sťažovateľa nejde o žiadnu svojvôľu a snahu domáhať sa toho, čo mu
nepatrí. Právo na spravodlivosť, zákonnosť a ústavnosť je v právnom štáte všeobecne daná
a jeho sťažnosť - požiadavka nároku na ochranu ústavného práva je preto dôvodná.
(...) Sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie a to vo výške 10.000 €, ktorý návrh odôvodňuje nasledovnými
skutočnosťami: Z dôvodu trvania tejto sporovej veci, s poukazom na dôvody a možné
následky, ako sú opísané v(...) tejto sťažnosti. V neposlednom rade treba poukázať na
skutočnosť, že čas nestojí a sťažovateľ už dosiahol dôchodkový vek a predstava, že súd
doteraz nevykonal žiadne dokazovanie a aj keď existujú relevantné dôkazy, ktoré by
potvrdzovali sťažovateľove tvrdenia, nie je možné ich predložiť súdu, pretože ešte nie je
vyriešené procesné zastúpenie pôvodných žalobcov (...). Vzhľadom na uvedené okolnosti
prípadu, najmä na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť Okresného súdu Piešťany, považuje
sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 € za primerané.»
2.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný súd
po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa (...) na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod č.k.:
6C/220/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.: 6C/220/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume
10.000 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy
právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr. 795/16 z 18. júla 2017
a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra
2017.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení opísala chronológiu úkonov
vykonaných v napadnutom konaní a uviedla tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Predmetom sporu je zaplatenie sumy 11.836,95 eur s príslušenstvom, ktorú mal
použiť žalovaný na splatenie údajnej pôžičky žalobcov z nájomného, ktoré prevzal žalovaný
od 20.1.2004 do 2.1.2006 od .
K prekážkam postupu konania v zmysle § 63 C. s. p. uvádzam, že v priebehu konania
žalobkyňa v 2. rade zomrela 22.2.2012 a žalobca v 1. rade zomrel dňa 17.6.2013.
Obdobia nekonania súdu vo veci súviseli zo zmenami zákonných sudcov, kde spis bol
v zmysle rozvrhu práce súdu viac krát prerozdelený ako aj s množstvom vecí v senáte
sudcov (priemerne viac ako 700 vecí v pojednávacej agende).
Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 odsek 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
uviedol tieto podstatné skutočnosti:
«Vo veci sťažnosti (...) vedenom na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn.: 6C/220/2008 s poukazom na výzvu Ústavného súd SR zo dňa 30.08.2017
oznamujeme, že súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho
pojednávania v tejto veci podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. (...)
1. Som toho názoru, na rozdiel od pani predsedníčky JUDr. Andrei Kondlovej, že
nekonanie na Okresnom súde Piešťany (a tiež Okresnom súde Trnava) pod sp. zn.
6C/220/2008 nesúviselo so zmenami zákonných sudcov, ako aj s množstvom vecí
v pojednávacích agendách sudcov; takéto okolnosti ostatne nesmú byť na ujmu účastníkom
konania (stranám sporu) a ani nesmú spôsobovať neodôvodnené prieťahy.
2. Okresný súd Piešťany - po tom, ako ešte na Okresnom súde Trnava prebehlo
štandardné vydanie a doručenie platobného rozkazu a zrušenie platobného rozkazu
podaním odporu (apríl, máj 2007) - začal vo veci konať, resp. prvý procesný úkon vykonal
až dňa 07.09.2010 (uznesenie s výzvou na doplnenie podania o riadne a aktuálne
plnomocenstvo), teda po viac ako troch rokoch a troch mesiacoch od kedy sa sťažovateľ
dozvedel, že je proti nemu ako žalovanému vedené predmetné konanie. Následne bolo znova
potrebné aby na vykonanie ďalšieho, v poradí druhého, procesného úkonu Okresného súdu
Piešťany uplynuli bezmála tri roky (dva roky a jedenásť mesiacov), kedy Okresný súd
Piešťany dňa 07.09.2010 vyzval PZ žalobcu na predloženie riadnych procesných
plnomocenstiev pre advokáta.
3. Konštatujem však, že „prvý“ procesný úkon Okresného súdu Piešťany, ktorý by
bolo možné považovať za smerujúci k skončeniu veci vykonal Okresný súd Piešťany až po
tom, ako sťažovateľ na Okresný súd Piešťany dňa 18.11.2013 doručil svoje stanovisko
k nečinnosti súdu spojené s návrhom na vykonanie dôkazov a dňa 23.05.2014 podal
sťažnosť na prieťahy v konaní. V danej súvislosti len na okraj konštatujem, že pani
predsedníčka Okresného súdu Piešťany JUDr. Andrea Kondlová vo vyjadrení zo dňa
17.08.2017 sťažnosť na prieťahy v konaní podanú sťažovateľom na Okresný súd Piešťany
dňa 23.05.2014 opomína uviesť. Boli to teda predovšetkým žiadosti a sťažnosť sťažovateľa
na základe ktorých začal Okresný súd Piešťany vo veci konať a dňa 26.06.2014 vydal
uznesenie o zastavení konania. Inak povedané - Okresný súd Piešťany v období od nápadu
veci (resp. jej pridelenia z OS Trnava) do zastavenia konania pre procesné dôvody - čo je
cca. obdobie siedmych (7) rokov vykonal až 2 procesné úkony.
4. Zdá sa vo sfére výkonu súdnej moci v Slovenskej republike štandardné, hoci
z pohľadu členstva Slovenskej republiky v európskych štruktúrach ochrany práva a najmä
ľudských práv neprijateľné, že odvolacie súdy o podaných odvolaniach rozhodujú dlhšiu
dobu - tak tomu bolo aj vo veci podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany o zastavení konania zo dňa 26.06.2014, kedy Krajský súd v Trnave o podanom
odvolaní rozhodol až po uplynutí bezmála jedného roku.
5. Mám však za to, že väčší podiel na objektívne existujúcich prieťahoch má
opätovne Okresný súd Piešťany keď sťažovateľom podané dovolanie zo dňa 02.10.2010
predložil na rozhodovanie Najvyššiemu súdu SR dňa 23.06.2016, teda až po deviatich
mesiacoch od nápadu a Najvyšší súd SR rozhodol dňa 29.06.2017.
6. Na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/510/2014 zo dňa
01.07.2015 bude súd prvej inštancie povinný opätovne vyhodnotiť plnú moc udelenú
advokátovi žalobcov zo dňa 25.11.2005. Teda aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, resp.
presnejšie povedané aj po uplynutí (ku dňu tohto stanoviska) 10 rokov a 7 mesiacov od
nápadu veci je toto sporové konanie v štádiu riešenia procesných otázok a v situácii kedy
súd prvej inštancie ešte vôbec nepristúpil k dokazovaniu o opodstatnenosti nároku žalobcov
na zaplatenie suma 11.836,95 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa
23.12.2006 (výška úroku k dnešnému dňu 06.09.2017 je cca 12.046,12 €). Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie pristúpi ku konaniu vo veci samej, s poukazom
na históriu konania v tejto sporovej veci (už dvaja zo žalobcov zomreli), možno aj za
niekoľko rokov, čo dokazuje aj viac ako osemmesačná doba na vypracovanie reakcie
Okresného súdu Piešťany na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
02.12.2016.
7. Podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd každá fyzická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nekonaním súdu nemá
sťažovateľ možnosť pokojne užívať svoj majetok, pretože je stále v neistote, ako súdy
rozhodnú, pričom súdy nekonajú o merite veci a preto zastávam názor, že právo sťažovateľa
na pokojné užívanie jeho majetku porušené bolo a toto porušovanie trvá. Je potrebné
poukázať, že sťažovateľ svojím správaním nespôsobil nekonanie súdu v tejto veci, naopak
podal sťažnosť na prieťahy a na výzvy súdov reagoval bez zbytočných prieťahov.
8. Poukazujem na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, aj
Európskeho súdu pre ľudské práva a dovolím si tvrdiť, že došlo k porušeniu práva
sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote priznaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom konajúcich súdov.
9. (...) Sťažovateľ má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe, preto
navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadrenie Okresného súdu Piešťany zo
dňa 17.08.2017 nebral do úvahy, pretože prekážky postupu konania v zmysle § 63 CSP
zapríčinené úmrtím dvoch žalobcov sú irelevantné a to aj preto, že advokát žalobcov bez
plnej moci tieto úmrtia oznámil súdu po uplynutí viac ako roku po ich smrti.
10. Sťažovateľ vzhľadom na uplynutie času od podania ústavnej sťažnosti zo dňa
04.12.2015, s poukazom na ostatné nekonanie Okresného súdu Piešťany, keď dovolanie
zo dňa 02.10.2015 predložil Najvyššiemu súdu SR až dňa 23.06.2016 a na výzvu Ústavného
súdu SR zo dňa 02.12.2016 odpovedal až dňa 17.08.2017, ako aj na neustále rastúce úroky
z omeškania pre neukončený spor v dĺžke trvania viac ako desať rokov, ako aj s poukazom
na dôvody uvedené v samotnej ústavnej sťažnosti zo dňa 04.12.2015, navrhuje priznať
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.500 €.
Na základe uvedeného, ako aj predchádzajúcich mojich písomných podaní
navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vydal tento nález:
Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
6C/220/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/220/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume
12.500 €, ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy
právneho zastúpenia v sume 543,13 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledujúci priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 220/08
(pôvodne na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 92/2007).
Dňa 19. januára 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh: 1.
, , , (ďalej aj „navrhovateľ 1“); 2.
(ďalej aj „navrhovateľka 2“), a 3.
(spolu ďalej aj „navrhovatelia“), proti advokátovi
, teda sťažovateľovi „na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
356.600,- Sk s príslušenstvom“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 Ro 9/2007 a bola
pridelená na rozhodnutie sudkyni Zdenke Zamecovej.
Dňa 5. marca 2007 Okresný súd Trnava vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku.
Dňa 26. apríla 2007 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 18 Ro 9/2007-49.
Dňa 24. mája 2007 sťažovateľ podal odpor proti uvedenému platobnému rozkazu.
Dňa 19. júla 2007 bola vec prevedená „do oddelenia Občianskoprávne veci“, bola
zapísaná pod sp. zn. 14 C 92/2007 a pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. Andrei
Tomašovičovej.
Dňa 1. januára 2008 Okresný súd Trnava odovzdal vec na prerokovanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 220/08 a bola
pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Vladimírovi Zimányimu.
Dňa 26. júna 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr.
Ondrejovi Kekeňákovi.
Dňa 1. júla 2010 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr.
Renáte Mihálikovej.
Dňa 7. septembra 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby
doplnil „riadne a aktuálne plnomocenstvo (...), s tým, že ak bol niektorý z navrhovateľov
splnomocnený iným navrhovateľom na udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi, je
potrebné predložiť aj to pôvodné plnomocenstvo udelené medzi navrhovateľmi navzájom“.
Dňa 13. októbra 2010 právny zástupca navrhovateľov predložil súdu „požadované
dokumenty“.
Dňa 1. augusta 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa
vyjadrili k podanému odporu a aby predložili doklad o tom, že „navrhovatelia v 2. a 3. rade
sú nažive“.
Dňa 3. septembra 2013 sa právny zástupca navrhovateľov písomne vyjadril
k podanému odporu.
Dňa 11. septembra 2013 právny zástupca navrhovateľov oznámil okresnému súdu, že
navrhovateľka 2 zomrela, avšak zatiaľ nemá k dispozícii doklady o jej úmrtí.
Dňa 21. januára 2014 právny zástupca navrhovateľov oznámil okresnému súdu, že
zatiaľ nemá k dispozícii „doklady ohľadom úmrtia pani a pána
“.
Dňa 31. januára 2014 právny zástupca navrhovateľov oznámil okresnému súdu, že
„dedičmi po zosnulých a sú pani
“, a predložil súdu rozhodnutia o pozostalostiach a iné listiny, podľa
ktorých navrhovateľka 2 zomrela 22. februára 2012 a navrhovateľ 1 zomrel 17. júla 2013.
Dňa 26. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 220/08-116 konanie zastavil
najmä z dôvodu, že „právny zástupca navrhovateľov napriek výzve súdu nepredložil
plnomocenstvá“.
Dňa 18. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov (ich
právnych nástupcov) proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.
Dňa 23. júla 2014 okresný súd zaslal uvedené odvolanie navrhovateľov na vyjadrenie
sťažovateľovi.
Dňa 28. júla 2014 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľov.
Dňa 6. augusta 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní navrhovateľov.
Dňa 1. júla 2015 krajský súd uznesením č. k. 24 Co 510/2014-141 napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 12. augusta 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 2. októbra 2015 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.
24 Co 510/2014-141.
Dňa 6. novembra 2015 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby
oznámil, či dedička po navrhovateľovi 1 súhlasí so vstupom do konania.
Dňa 1. decembra 2015 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že dedička po
navrhovateľovi 1 súhlasí so vstupom do konania.
Dňa 27. januára 2016 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni
.
Dňa 11. apríla 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa
vyjadril k dovolaniu sťažovateľa.
Dňa 6. mája 2016 právny zástupca navrhovateľov sa písomne vyjadril k dovolaniu
sťažovateľa.
Dňa 23. júna 2016 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.
Dňa 29. júna 2017 najvyšší súd uznesením č. k. 2 Cdo 129/2016-169 dovolanie
sťažovateľa odmietol.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o zaplatenie 356 600 Sk s prísl. (11 836,95 € s prísl.) vedenom pod sp. zn.
6 C 220/08 (pôvodne na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 92/2007) k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu) na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní po procesnej stránke vykazuje určitú mieru zložitosti (čo „akceptuje“
aj sťažovateľ), pretože išlo o starších navrhovateľov žijúcich v zahraničí, s ktorými bola
komunikácia (prostredníctvom právneho zástupcu) časovo náročná. Dvaja navrhovatelia
počas konania zomreli, bolo teda potrebné úradne osvedčiť ich dedičov a pretlmočiť
dokumenty, aby bolo možné v napadnutom konaní pokračovať. Napriek tomu, že zdĺhavý
priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub zložitosti veci,
na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej
stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala
byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ proti zrušujúcemu
rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie, ústavný súd pripomína svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými
predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie
a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu
konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné
prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na podanie opravných prostriedkov teda
sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní (i keď bolo jeho
dovolanie bezúspešné), avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza
k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že vzhľadom na § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, otázku toho, či bolo porušené
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach
danej veci, posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho
Okresného súdu Piešťany ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný
súd Piešťany vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.
Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že celkové trvanie napadnutého konania bez
meritórneho rozhodnutia 12,5 rokov je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že
vec sa jeden rok nachádzala na krajskom súde (veľmi krátku dobu aj na najvyššom súde).
Tieto obdobia nemožno pripísať na ťarchu krajského súdu, resp. najvyššieho súdu, pričom
postup týchto súdov sťažovateľom napadnutý nebol.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd (predtým aj Okresný súd Trnava) bol
v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov
nečinný v období od 19. júla 2007 do 7. septembra 2010 (tri roky a šesť mesiacov) a od
13. októbra 2010 do 1. augusta 2013 (dva roky a desať mesiacov). Uvedená nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne 5,5 rokov
(s prihliadnutím aj na obdobie odovzdávania spisov z Okresného súdu Trnava
na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany) okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako odporca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, resp.
k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti
veci a v zásade ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na obranu
predsedníčky okresného súdu, že „obdobia nekonania súdu vo veci súviseli zo zmenami
zákonných sudcov (...), ako aj s množstvom vecí v senáte sudcov (priemerne viac ako 700
vecí v pojednávacej agende)“, nebolo možné ani v danej veci prihliadať. Ústavný súd už
v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu
a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda
vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 12 500 € najmä
preto, že „súd roky nekoná, sťažovateľ sa dostáva viac a viac pod psychický tlak a hrozba
možnej a stále zvyšujúcej sa sumy je preňho dennodenným stresujúcim sprievodcom“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 4 500 €. Ústavný súd
pritom prihliadol na celkové trvanie napadnutého konania, ako i na to, že cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná
náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na určitú procesnú zložitosť veci a na skutočnosť,
že sťažovateľ sa podľa svojho vyjadrenia „po viac ako troch rokoch a troch mesiacoch (...)
sa (...) dozvedel, že je proti nemu ako žalovanému vedené predmetné konanie“, teda
nemohol pociťovať právnu neistotu, resp. ujmu pre zbytočné prieťahy v prvých troch
rokoch napadnutého konania.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 4. decembra
2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra 2017). Za dva
úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál
dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha odmena v sume 147,33 €
a režijný paušál 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 452,61 €, ku ktorej bolo treba pripočítať
20 % DPH, teda sumu 90,52 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú
celkove sumu 543,13 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2017