Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 873/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného spoločnosťou CHMELO & PARTNERS advokátska

kancelária, spol. s r. o., Royova 1653/9, Piešťany, v mene ktorej koná advokát Mgr. Matúš

Chmelo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 500 €

(slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

543,13 € (slovom päťstoštyridsaťtri eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť na účet spoločnosti CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária,

spol. s r. o., Royova 1653/9, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 zo 16. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo:

«(...) Sťažovateľ je žalovaný vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany o zaplatenie

11.836,95 € s príslušenstvom pod č.k.: žalobcami nebohý

(...), naposledy bytom(...) Izrael, nebohá (...) naposledy bytom(...) Izrael

a , rod. (...) bytom(...) Izrael, za ktorých koná ,

advokát bez procesného splnomocnenia, čo dosvedčuje uznesenie Okresného súdu Piešťany

zo dňa 26.06.2014 pod č.k.: -116, ktorým súd zastavil konanie podľa § 104

ods. 2 , keďže právny zástupca žalobcov napriek výzve súdu nepredložil

plnomocenstvá, na ktoré bol vyzvaný v uznesení č.k.: -64 zo dňa 07.09.2010,

teda nebol odstránený nedostatok podmienky konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal advokát bez procesného splnomocnenia odvolanie

a Krajský súd v Trnave dňa 01.07.2015 pod č.k. -141 zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa č.k.: -116 zo dňa 26.06.2014.

(...) sťažovateľ podal dňa 02.10.2015 z dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a)

v spojení s a z dôvodu uvedeného v

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do dňa podania tohto návrhu spis nebol

postúpený na Najvyšší súd Slovenskej republiky a nachádza sa stále na Okresnom súde

Piešťany.

Sťažovateľ považuje za potrebné poukázať, že návrh na začatie konania bol podaný

na Okresný súd Trnava dňa 19.01.2007 a bol vedený pod č.k.: . Po podaní

návrhu Okresný súd v Trnave vydal dňa 26.04.2007 platobný rozkaz č.k. -49,

ktorým uložil sťažovateľovi zaplatiť istinu s príslušenstvom. Sťažovateľ podal odpor,

v ktorom poukázal na závažnú skutočnosť, ktorá bola zákonnou podmienkou na začatie

konanie v tejto veci a to na neexistenciu resp. nedoloženie procesného splnomocnenia

na zastupovanie žalobcov 1. až 3. rade udelené žalobcami pre advokáta

v tomto konaní. Okresný súd Trnava sa vecou vôbec nezaoberal.

Po zriadení Okresného súdu Piešťany podľa účinného odo dňa

01.01.2008 bola sporová vec z Okresného súdu Trnava postúpená na Okresný súd Piešťany

a pridelená pod č.k.: . Zo spisu č.k.: Okresného súdu Piešťany je

zistiteľné, že po podaní žaloby dňa 19.01.2007 bola vec pridelená sudkyne pani Zdenke

Zamecovej, potom po podaní odporu sťažovateľom proti platobnému rozkazu bola vec

pridelená sudkyni pani JUDr. Andrei Tomašovičovej dňa 19.07.2007 pod č.k. ,

po postúpení spisu na Okresný súd Piešťany bola vec pridelená sudcovi pánovi Mgr.

Vladimírovi Zimanymu dňa 01.04.2008 pod č.k.: , aby dňa 23.06.2008 vec

prebral sudca pán JUDr. Ondrej Kekeňák a náhodný výber dňa 01.07.2010 vec pridelil

sudkyni pani JUDr. Renáte Mihalikovej. (...)

Ako je zo spisu zrejmé menovaní sudcovia nekonali. Vo veci súd prvého

stupňa de facto začal konať až po uplynutí 44 mesiacov od podania návrhu na začatie

konania dňa 07.09.2010, keď vydal uznesenie pod č.k.: -64, ktorým vyzval

právneho zástupcu žalobcov o doloženie listín do spisu a dňa 01.08.2013 súd vyhotovil

výzvu adresovanú právnemu zástupcovi žalobcov.

Sťažovateľ bol niekoľkokrát nahliadnuť do spisu a keďže zistil, že konajúci súd je

nečinný podal dňa 23.05.2014 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zák.

č. a žiadal pani predsedníčku súdu JUDr. Andreu Kondlovú, aby vykonala

previerku súdneho spisu č.k.: . Predsedníčka okresného súdu v upovedomení

o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 23.06.2014 pod Spr. 395/14 oznámila sťažovateľovi,

že vo veci (po získaní stanoviska od zákonnej sudkyni) bude rozhodnuté a za vzniknuté

obdobie nečinnosti súdu sa sťažovateľovi ospravedlnila (doručené sťažovateľovi dňa

02.07.2014). Okresný súd Piešťany po podaní sťažnosti na prieťahy vydal dňa 26.06.2014

uznesenie, ktorým konanie zastavil podľa a žiadnemu účastníkovi

nepriznal náhradu trov konania.

Dňa 18.07.2014 podal , advokát bez procesného

splnomocnenia odvolanie za zomrelého žalobcu v 1. rade , za zomrelú

žalobkyňu v 2. rade , rod. , za žalobkyňu v 3. rade , rod.

a tiež za ( ), ktorú označil, ako žalobkyňu v 4. rade v pozícii právnej

nástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade. doložil do spisu splnomocnenie

od , rod. podpísané dňa 01.09.2014 a od ( ) podpísané

dňa 25.08.2014 na výzvu Krajského súdu v Trnave. Sťažovateľ je toho názoru, že odvolanie

podané dňa 18.07.2014 bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený a preto

podľa , odvolací súd mal odmietnuť odvolanie podané

. (...)

Sťažovateľ konštatuje, že vo veci č.k.: z dôvodu nekonania Okresného

súdu Piešťany, s časti aj Okresného súdu Trnava a naposledy Krajského súdu v Trnave

pretrváva stav právnej neistoty sťažovateľa, ako osoby žalovanej, spoliehajúcej na súdnu

ochranu a zákonné rozhodnutie súdu, ktorý jedine môže sporovú vec vyriešiť. Vzhľadom

na doteraz riešenú procesnú povahu veci, keďže neboli do spisu spolu s podaným návrhom

na začatie konania o zaplatenie 356.600 Sk (teraz o 11.836, 95 €) s príslušenstvom doložené

procesné splnomocnenia pre advokáta zastupujúceho žalobcov, ktoré splnomocnenie mali

byť individualizované, identifikované účastníkmi konania, resp. číslom konania, riadne

podpísané a splnomocnencom prijaté, neboli doložené kvalifikované listiny o úmrtí

žalobcov, o dedičskom rozhodnutí, pričom na v k.ú. sú

vedení ako spoluvlastníci aj ku dňu podania tejto sťažnosti pôvodní žalobcovia (žaloba sa

týka vrátenia peňažných prostriedkov získaných sťažovateľom pri správe tohto domu

a následne investovaných do tohto domu t.j. majetku pôvodných žalobcov) má sťažovateľ

dôvodné obavy, že táto sporová vec, ktorá bez žiadnych pochýb by mala byť riešená

s použitím cudzieho práva, po stránke procesnej mohla a mala byť pri konaní súdu bez

zbytočných prieťahov rozhodnutá pred niekoľkými rokmi. Vo veci však súd nekonal a tak

zapríčinil a zodpovedá za komplikácie v tomto spore zatiaľ však len v rovine procesnej,

pričom do dňa podania tejto sťažnosti nebolo nariadené pojednávanie vo veci samej.

Sťažovateľ uplatnený nárok žalobcov popiera a neuznáva. Je teda zrejmé, že v tomto

sporovom konaní je v právomoci súdu rozhodnúť o nároku žalobcov, čo s poukazom

na judikatúru ESĽP mal súd rozhodnúť do troch rokov od podania žalobného návrhu.

Sťažovateľ akceptuje skutočnosť, že táto sporová vec je skutkovo, právne a procesne zložitá

na prejednanie, ale rozhodovať roky len o oprávnení právneho zástupcu procesne

zastupovať žalobcov od roku 2007 je viac ako neprimerané a to aj preto, že

podal návrh na začatie konania ešte na Okresný súd Trnava dňa

31.01.2007 voči bývalým nájomcom tohto domu súp. č. 1721 o zaplatenie 525.000 Sk

s príslušenstvom (t. č. Okresný súd Piešťany č.k.: ) a to s doložením rovnakých

splnomocnení na správu majetku pôvodných žalobcov vo forme úradne overených fotokópií.

Rozhodnutie súdu je však pre sťažovateľa veľmi dôležité a to najmä s poukazom na nároky

žalobcov vyjadrené vo výške uplatnenej v žalobnom petite spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 9,5 % ročne odo dňa 23.12.2006. Sťažovateľ tento spor prežíva veľmi emotívne

a stresujúco, pretože pre prípad, že by žalobcovia boli úspešní, tak podľa žalobného petitu

by ku dňu podania tejto sťažnosti sťažovateľ zaplatil žalobcom len na úrokoch sumu

rovnajúcu sa žalovanej istine plus trovy konania a právneho zastúpenia, pričom dom súp.

č. 1721 vo vlastníctve pôvodných žalobcov na ul. 3 v (zapísaný

na v k.ú. ) spravoval od roku 1999 do roku 2005, ako správca

pôvodných vlastníkov a tento ich majetok zveľadil za vlastné prostriedky vo výške viac ako

jeden milióna Sk. Je pozoruhodné, že pán , ktorý doložil k podanej

žalobe splnomocnenie správcu majetku pôvodných žalobcov odo dňa 31.01.2006, keď

prevzal správu majetku od sťažovateľa sa o tento majetok nestará ako riadny hospodár

a majetok pôvodných žalobcov je nevyužitý, chátra, postupne stráca na hodnote.

Sťažovateľ má dnes 65 rokov a je žalovaný ako advokát. Keďže súd roky nekoná,

sťažovateľ sa dostáva viac a viac pod psychický tlak a hrozba možnej a stále zvyšujúcej sa

sumy je preňho dennodenným stresujúcim sprievodcom. Teda pre sťažovateľa je ukončenie

súdneho konania významná, ako je vyššie uvedené, aj vzhľadom na skutočnosť, že

sťažovateľ ako správca majetku pôvodných žalobcov investoval zo svojho vysoké peňažné

prostriedky na záchranu majetku pôvodných jeho klientov (všetko podložené listinami),

o ktoré peňažné prostriedky už prišiel a má vážnu obavu pre prípad úspechu v tomto spore

na strane žalobcov, že bude musieť zaplatiť sumu, ktorú by de facto dostať mal on, čo je bez

žiadnych pochybností neprijateľné a nespravodlivé.

Podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

každá fyzická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Sťažovateľ nekonaním súdu

nemá možnosť pokojne užívať svoj majetok, pretože je stále v neistote, ako konajúci súd

rozhodne, pričom tento súd nekoná v merite veci a preto zastáva názor, že je jeho právo

na pokojné užívanie jeho majetku porušené. Sťažovateľ svojím správaním nespôsobil

nekonanie súdu v tejto veci. Sťažovateľ je toho názoru, že prieťahy v konaní č.k.:

sú neodôvodnené, zbytočné a majú príčinu na strane konajúcich súdov.

(...) Okresný súd Piešťany svojou nečinnosťou nespochybniteľne porušuje právo

sťažovateľa priznané v a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O ochrane tohto práva sťažovateľa bude

rozhodovať aj Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho opravného

prostriedku, dovolania, ale až vtedy, keď z Okresného súdu Piešťany bude postúpený spis

č.k.: , čo sa do dňa podania tejto sťažnosti nestalo. Sťažovateľ je toho názoru,

že v prípade sťažnosti sťažovateľa nejde o žiadnu svojvôľu a snahu domáhať sa toho, čo mu

nepatrí. Právo na spravodlivosť, zákonnosť a ústavnosť je v právnom štáte všeobecne daná

a jeho sťažnosť - požiadavka nároku na ochranu ústavného práva je preto dôvodná.

(...) Sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie a to vo výške 10.000 €, ktorý návrh odôvodňuje nasledovnými

skutočnosťami: Z dôvodu trvania tejto sporovej veci, s poukazom na dôvody a možné

následky, ako sú opísané v(...) tejto sťažnosti. V neposlednom rade treba poukázať na

skutočnosť, že čas nestojí a sťažovateľ už dosiahol dôchodkový vek a predstava, že súd

doteraz nevykonal žiadne dokazovanie a aj keď existujú relevantné dôkazy, ktoré by

potvrdzovali sťažovateľove tvrdenia, nie je možné ich predložiť súdu, pretože ešte nie je

vyriešené procesné zastúpenie pôvodných žalobcov (...). Vzhľadom na uvedené okolnosti

prípadu, najmä na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť Okresného súdu Piešťany, považuje

sťažovateľ navrhované finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 € za primerané.»

2.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby ústavný súd

po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa (...) na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod č.k.:

porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.:

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

10.000 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou listom sp. zn. Spr. 795/16 z 18. júla 2017

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra

2017.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení opísala chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Predmetom sporu je zaplatenie sumy 11.836,95 eur s príslušenstvom, ktorú mal

použiť žalovaný na splatenie údajnej pôžičky žalobcov z nájomného, ktoré prevzal žalovaný

od 20.1.2004 do 2.1.2006 od .

K prekážkam postupu konania v zmysle uvádzam, že v priebehu konania

žalobkyňa v 2. rade zomrela 22.2.2012 a žalobca v 1. rade zomrel dňa 17.6.2013.

Obdobia nekonania súdu vo veci súviseli zo zmenami zákonných sudcov, kde spis bol

v zmysle rozvrhu práce súdu viac krát prerozdelený ako aj s množstvom vecí v senáte

sudcov (priemerne viac ako 700 vecí v pojednávacej agende).

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania v zmysle ust. , keďže od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

uviedol tieto podstatné skutočnosti:

«Vo veci sťažnosti (...) vedenom na Okresnom súde Piešťany

pod sp. zn.: s poukazom na výzvu Ústavného súd SR zo dňa 30.08.2017

oznamujeme, že súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho

pojednávania v tejto veci podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. (...)

1. Som toho názoru, na rozdiel od pani predsedníčky JUDr. Andrei Kondlovej, že

nekonanie na Okresnom súde Piešťany (a tiež Okresnom súde Trnava) pod sp. zn.

nesúviselo so zmenami zákonných sudcov, ako aj s množstvom vecí

v pojednávacích agendách sudcov; takéto okolnosti ostatne nesmú byť na ujmu účastníkom

konania (stranám sporu) a ani nesmú spôsobovať neodôvodnené prieťahy.

2. Okresný súd Piešťany - po tom, ako ešte na Okresnom súde Trnava prebehlo

štandardné vydanie a doručenie platobného rozkazu a zrušenie platobného rozkazu

podaním odporu (apríl, máj 2007) - začal vo veci konať, resp. prvý procesný úkon vykonal

až dňa 07.09.2010 (uznesenie s výzvou na doplnenie podania o riadne a aktuálne

plnomocenstvo), teda po viac ako troch rokoch a troch mesiacoch od kedy sa sťažovateľ

dozvedel, že je proti nemu ako žalovanému vedené predmetné konanie. Následne bolo znova

potrebné aby na vykonanie ďalšieho, v poradí druhého, procesného úkonu Okresného súdu

Piešťany uplynuli bezmála tri roky (dva roky a jedenásť mesiacov), kedy Okresný súd

Piešťany dňa 07.09.2010 vyzval PZ žalobcu na predloženie riadnych procesných

plnomocenstiev pre advokáta.

3. Konštatujem však, že „prvý“ procesný úkon Okresného súdu Piešťany, ktorý by

bolo možné považovať za smerujúci k skončeniu veci vykonal Okresný súd Piešťany až po

tom, ako sťažovateľ na Okresný súd Piešťany dňa 18.11.2013 doručil svoje stanovisko

k nečinnosti súdu spojené s návrhom na vykonanie dôkazov a dňa 23.05.2014 podal

sťažnosť na prieťahy v konaní. V danej súvislosti len na okraj konštatujem, že pani

predsedníčka Okresného súdu Piešťany JUDr. Andrea Kondlová vo vyjadrení zo dňa

17.08.2017 sťažnosť na prieťahy v konaní podanú sťažovateľom na Okresný súd Piešťany

dňa 23.05.2014 opomína uviesť. Boli to teda predovšetkým žiadosti a sťažnosť sťažovateľa

na základe ktorých začal Okresný súd Piešťany vo veci konať a dňa 26.06.2014 vydal

uznesenie o zastavení konania. Inak povedané - Okresný súd Piešťany v období od nápadu

veci (resp. jej pridelenia z OS Trnava) do zastavenia konania pre procesné dôvody - čo je

cca. obdobie siedmych (7) rokov vykonal až 2 procesné úkony.

4. Zdá sa vo sfére výkonu súdnej moci v Slovenskej republike štandardné, hoci

z pohľadu členstva Slovenskej republiky v európskych štruktúrach ochrany práva a najmä

ľudských práv neprijateľné, že odvolacie súdy o podaných odvolaniach rozhodujú dlhšiu

dobu - tak tomu bolo aj vo veci podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu

Piešťany o zastavení konania zo dňa 26.06.2014, kedy Krajský súd v Trnave o podanom

odvolaní rozhodol až po uplynutí bezmála jedného roku.

5. Mám však za to, že väčší podiel na objektívne existujúcich prieťahoch má

opätovne Okresný súd Piešťany keď sťažovateľom podané dovolanie zo dňa 02.10.2010

predložil na rozhodovanie Najvyššiemu súdu SR dňa 23.06.2016, teda až po deviatich

mesiacoch od nápadu a Najvyšší súd SR rozhodol dňa 29.06.2017.

6. Na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa

01.07.2015 bude súd prvej inštancie povinný opätovne vyhodnotiť plnú moc udelenú

advokátovi žalobcov zo dňa 25.11.2005. Teda aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, resp.

presnejšie povedané aj po uplynutí (ku dňu tohto stanoviska) 10 rokov a 7 mesiacov od

nápadu veci je toto sporové konanie v štádiu riešenia procesných otázok a v situácii kedy

súd prvej inštancie ešte vôbec nepristúpil k dokazovaniu o opodstatnenosti nároku žalobcov

na zaplatenie suma 11.836,95 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne odo dňa

23.12.2006 (výška úroku k dnešnému dňu 06.09.2017 je cca 12.046,12 €). Z uvedeného

možno vyvodiť záver, že súd prvej inštancie pristúpi ku konaniu vo veci samej, s poukazom

na históriu konania v tejto sporovej veci (už dvaja zo žalobcov zomreli), možno aj za

niekoľko rokov, čo dokazuje aj viac ako osemmesačná doba na vypracovanie reakcie

Okresného súdu Piešťany na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

02.12.2016.

7. Podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd každá fyzická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nekonaním súdu nemá

sťažovateľ možnosť pokojne užívať svoj majetok, pretože je stále v neistote, ako súdy

rozhodnú, pričom súdy nekonajú o merite veci a preto zastávam názor, že právo sťažovateľa

na pokojné užívanie jeho majetku porušené bolo a toto porušovanie trvá. Je potrebné

poukázať, že sťažovateľ svojím správaním nespôsobil nekonanie súdu v tejto veci, naopak

podal sťažnosť na prieťahy a na výzvy súdov reagoval bez zbytočných prieťahov.

8. Poukazujem na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, aj

Európskeho súdu pre ľudské práva a dovolím si tvrdiť, že došlo k porušeniu práva

sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote priznaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom konajúcich súdov.

9. (...) Sťažovateľ má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe, preto

navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadrenie Okresného súdu Piešťany zo

dňa 17.08.2017 nebral do úvahy, pretože prekážky postupu konania v zmysle

zapríčinené úmrtím dvoch žalobcov sú irelevantné a to aj preto, že advokát žalobcov bez

plnej moci tieto úmrtia oznámil súdu po uplynutí viac ako roku po ich smrti.

10. Sťažovateľ vzhľadom na uplynutie času od podania ústavnej sťažnosti zo dňa

04.12.2015, s poukazom na ostatné nekonanie Okresného súdu Piešťany, keď dovolanie

zo dňa 02.10.2015 predložil Najvyššiemu súdu SR až dňa 23.06.2016 a na výzvu Ústavného

súdu SR zo dňa 02.12.2016 odpovedal až dňa 17.08.2017, ako aj na neustále rastúce úroky

z omeškania pre neukončený spor v dĺžke trvania viac ako desať rokov, ako aj s poukazom

na dôvody uvedené v samotnej ústavnej sťažnosti zo dňa 04.12.2015, navrhuje priznať

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.500 €.

Na základe uvedeného, ako aj predchádzajúcich mojich písomných podaní

navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky vydal tento nález:

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

12.500 €, ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia v sume 543,13 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a podľa

ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledujúci priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ).

Dňa 19. januára 2007 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh: 1.

, , , (ďalej aj „navrhovateľ 1“); 2.

(ďalej aj „navrhovateľka 2“), a 3.

(spolu ďalej aj „navrhovatelia“), proti advokátovi

, teda sťažovateľovi „na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

356.600,- Sk s príslušenstvom“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola

pridelená na rozhodnutie sudkyni Zdenke Zamecovej.

Dňa 5. marca 2007 Okresný súd Trnava vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 26. apríla 2007 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. -49.

Dňa 24. mája 2007 sťažovateľ podal odpor proti uvedenému platobnému rozkazu.

Dňa 19. júla 2007 bola vec prevedená „do oddelenia Občianskoprávne veci“, bola

zapísaná pod sp. zn. a pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. Andrei

Tomašovičovej.

Dňa 1. januára 2008 Okresný súd Trnava odovzdal vec na prerokovanie a

rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola

pridelená na rozhodnutie sudcovi Mgr. Vladimírovi Zimányimu.

Dňa 26. júna 2008 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr.

Ondrejovi Kekeňákovi.

Dňa 1. júla 2010 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr.

Renáte Mihálikovej.

Dňa 7. septembra 2010 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby

doplnil „riadne a aktuálne plnomocenstvo (...), s tým, že ak bol niektorý z navrhovateľov

splnomocnený iným navrhovateľom na udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi, je

potrebné predložiť aj to pôvodné plnomocenstvo udelené medzi navrhovateľmi navzájom“.

Dňa 13. októbra 2010 právny zástupca navrhovateľov predložil súdu „požadované

dokumenty“.

Dňa 1. augusta 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa

vyjadrili k podanému odporu a aby predložili doklad o tom, že „navrhovatelia v 2. a 3. rade

sú nažive“.

Dňa 3. septembra 2013 sa právny zástupca navrhovateľov písomne vyjadril

k podanému odporu.

Dňa 11. septembra 2013 právny zástupca navrhovateľov oznámil okresnému súdu, že

navrhovateľka 2 zomrela, avšak zatiaľ nemá k dispozícii doklady o jej úmrtí.

Dňa 21. januára 2014 právny zástupca navrhovateľov oznámil okresnému súdu, že

zatiaľ nemá k dispozícii „doklady ohľadom úmrtia pani a pána

“.

Dňa 31. januára 2014 právny zástupca navrhovateľov oznámil okresnému súdu, že

„dedičmi po zosnulých a sú pani

“, a predložil súdu rozhodnutia o pozostalostiach a iné listiny, podľa

ktorých navrhovateľka 2 zomrela 22. februára 2012 a navrhovateľ 1 zomrel 17. júla 2013.

Dňa 26. júna 2014 okresný súd uznesením č. k. -116 konanie zastavil

najmä z dôvodu, že „právny zástupca navrhovateľov napriek výzve súdu nepredložil

plnomocenstvá“.

Dňa 18. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľov (ich

právnych nástupcov) proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.

Dňa 23. júla 2014 okresný súd zaslal uvedené odvolanie navrhovateľov na vyjadrenie

sťažovateľovi.

Dňa 28. júla 2014 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu navrhovateľov.

Dňa 6. augusta 2014 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní navrhovateľov.

Dňa 1. júla 2015 krajský súd uznesením č. k. -141 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 12. augusta 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 2. októbra 2015 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-141.

Dňa 6. novembra 2015 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby

oznámil, či dedička po navrhovateľovi 1 súhlasí so vstupom do konania.

Dňa 1. decembra 2015 právny zástupca navrhovateľov oznámil súdu, že dedička po

navrhovateľovi 1 súhlasí so vstupom do konania.

Dňa 27. januára 2016 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni

.

Dňa 11. apríla 2016 okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľov, aby sa

vyjadril k dovolaniu sťažovateľa.

Dňa 6. mája 2016 právny zástupca navrhovateľov sa písomne vyjadril k dovolaniu

sťažovateľa.

Dňa 23. júna 2016 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.

Dňa 29. júna 2017 najvyšší súd uznesením č. k. -169 dovolanie

sťažovateľa odmietol.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie 356 600 Sk s prísl. (11 836,95 € s prísl.) vedenom pod sp. zn.

(pôvodne na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

) k porušovaniu základného práva sťažovateľa (ako odporcu) na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní po procesnej stránke vykazuje určitú mieru zložitosti (čo „akceptuje“

aj sťažovateľ), pretože išlo o starších navrhovateľov žijúcich v zahraničí, s ktorými bola

komunikácia (prostredníctvom právneho zástupcu) časovo náročná. Dvaja navrhovatelia

počas konania zomreli, bolo teda potrebné úradne osvedčiť ich dedičov a pretlmočiť

dokumenty, aby bolo možné v napadnutom konaní pokračovať. Napriek tomu, že zdĺhavý

priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub zložitosti veci,

na túto okolnosť nemohol neprihliadať pri určení primeraného zadosťučinenia. Po právnej

stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Pokiaľ sťažovateľ proti zrušujúcemu

rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie, ústavný súd pripomína svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných účastníkom konania procesnými

predpismi (napr. v aktuálnom čase podľa ) na uplatňovanie

a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu

konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy (napr. ). Využitím svojich práv na podanie opravných prostriedkov teda

sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní (i keď bolo jeho

dovolanie bezúspešné), avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza

k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že vzhľadom na , ktorým

sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, otázku toho, či bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach

danej veci, posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava a nadobúdajúceho

Okresného súdu Piešťany ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný

súd Piešťany vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že celkové trvanie napadnutého konania bez

meritórneho rozhodnutia 12,5 rokov je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že

vec sa jeden rok nachádzala na krajskom súde (veľmi krátku dobu aj na najvyššom súde).

Tieto obdobia nemožno pripísať na ťarchu krajského súdu, resp. najvyššieho súdu, pričom

postup týchto súdov sťažovateľom napadnutý nebol.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd (predtým aj Okresný súd Trnava) bol

v napadnutom konaní bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantných dôvodov

nečinný v období od 19. júla 2007 do 7. septembra 2010 (tri roky a šesť mesiacov) a od

13. októbra 2010 do 1. augusta 2013 (dva roky a desať mesiacov). Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne 5,5 rokov

(s prihliadnutím aj na obdobie odovzdávania spisov z Okresného súdu Trnava

na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany) okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako odporca v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, resp.

k neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti

veci a v zásade ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na obranu

predsedníčky okresného súdu, že „obdobia nekonania súdu vo veci súviseli zo zmenami

zákonných sudcov (...), ako aj s množstvom vecí v senáte sudcov (priemerne viac ako 700

vecí v pojednávacej agende)“, nebolo možné ani v danej veci prihliadať. Ústavný súd už

v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit.

predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len

dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na tento účel prijali

včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda

vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení okresného súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 12 500 € najmä

preto, že „súd roky nekoná, sťažovateľ sa dostáva viac a viac pod psychický tlak a hrozba

možnej a stále zvyšujúcej sa sumy je preňho dennodenným stresujúcim sprievodcom“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 4 500 €. Ústavný súd

pritom prihliadol na celkové trvanie napadnutého konania, ako i na to, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná

náhrada škody (napr. ), ako aj na určitú procesnú zložitosť veci a na skutočnosť,

že sťažovateľ sa podľa svojho vyjadrenia „po viac ako troch rokoch a troch mesiacoch (...)

sa (...) dozvedel, že je proti nemu ako žalovanému vedené predmetné konanie“, teda

nemohol pociťovať právnu neistotu, resp. ujmu pre zbytočné prieťahy v prvých troch

rokoch napadnutého konania.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti zo 4. decembra

2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 7. septembra 2017). Za dva

úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál

dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2017 prislúcha odmena v sume 147,33 €

a režijný paušál 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 452,61 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 90,52 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkove sumu 543,13 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2017