Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 473/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, Mieru 312/13,

Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Námestovo, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €

(slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 347,81 € (slovom tristoštyridsaťsedem eur a osemdesiatjeden centov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Vevurku, Mieru 312/13, Námestovo, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, Mieru 312/13,

Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že sťažovateľka 4. februára 2015 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie

sumy 800 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom do jej

osobnostných práv žalovanou , (ďalej len „žalovaná“).

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä

takto:

„Dňa 04. 02. 2015 bol doručený na okresný súd Námestovo žalobný návrh,

na základe ktorého som sa ja sťažovateľka domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy

v sume 800,- eur. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde v Námestove,

pod spisovou značkou .

Dňa 11. 03. 2015 Okresný súd Námestovo doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky

vyjadrenie žalovanej.

Nakoľko právny zástupca sťažovateľky, mal za to, že súd nesprávne právne poučil

účastníkov konania, dňa 22. 06. 2015 oznámil súdu, aby poučil účastníkov konania v zmysle

ustanovenia , z dôvodu, aby nedochádzalo k procesným pochybeniam v rámci

súdneho konania.

... Dňa 12. 01. 2016 právny zástupca sťažovateľky poslal na súd žiadosť o vytýčenie

pojednávania.

Dňa 12. 10. 2016 právny zástupca sťažovateľky opätovne poslal žiadosť o vytýčenie

pojednávania.

... Dňa 23. 01. 2017 právny zástupca sťažovateľky podal predsedovi Okresného súdu

Námestovo sťažnosť v zmysle z dôvodu, že od podania

žalobného návrhu zo dňa 04. 02. 2015 do dnešného dňa nebolo vo veci vytýčené

pojednávanie

Predseda okresného súdu Námestovo na sťažnosť zo dňa 23. 01. 2017 v zákonnej

30 dňovej lehote neodpovedal, nepožiadal o jej predĺženie a Okresný súd Námestovo ani

nevytýčil pojednávanie.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky , upravené čl. 48 ods. 2

, a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Sťažovateľke ... priznáva finančné zadosťučinenie 500,- €

(slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť

do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

4. Sťažovateľke , priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške

347,81 €...“

Uznesením sp. zn. z 25. júla 2017 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval okresný súd, aby

sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 222/17 zo 7. apríla 2017, v ktorom uviedla:

„Po preštudovaní spisu som zistila, že dňa 4. 2. 2015 bol Okresnému súdu

Námestovo doručený návrh/žaloba ... o zaplatenie nemajetkovej ujmy

vo výške 800 eur. Dňa 26. 2. 2015 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručované

potvrdenie o prijatí návrhu spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach

a zároveň bol žalovanej zasielaný návrh na vyjadrenie spolu s poučením o procesných

právach a povinnostiach. Vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 4. 3. 2015 bolo následne

zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne na vyjadrenie. Uznesením zo dňa 14. 3. 2016 súd

poučil účastníkov aj v súlade s ust. . Výzvou zo dňa 30. 11. 2016 súd vyzval

žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh/žalobu, ktorý súdny poplatok

bol zaplatený 7. 12. 2016. V súlade s Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu

Námestovo na rok 2017 bola vec dňa 3. 4. 2017 prevedená na prejednanie a rozhodnutie do

senátu 11C JUDr. Zuzany Krivdovej (prijaté v súvislosti s preložením zákonného sudcu

JUDr. Milana Antala).

Zo sťažnostného spisu som zistila, že sťažovateľka dňa 23. 1. 2017

v zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom podala sťažnosť na prieťahy v predmetnom súdnom

konaní, ktorú som vyhodnotila ako opodstatnenú a nariadila som v konaní dohľad

v pravidelných trojmesačných lehotách, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania.

O výsledku vybavenia sťažnosti bol právny zástupca sťažovateľky upovedomený listom

zo dňa 27. 2. 2017, ktorý mu bol doručený 1. 3. 2017.

K sťažnosti sťažovateľky uvádzam, že z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že

súd od marca 2015 do decembra 2016 nevykonal žiaden úkon smerujúci k ukončeniu veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonný sudca vo veci je od 1. 4. 2017 preložený na iný

okresný súd, nebolo možné v predmetnom konaní po zaplatení súdneho poplatku nariadiť

pojednávanie v mesiacoch január - marec 2017, nakoľko termíny pojednávaní v uvedených

mesiacoch mal zákonný sudca plne obsadené. Po preložení sudcu bola vec dňa 3. 4. 2017

v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2017 pridelená

na konanie inému zákonnému sudcovi tunajšieho súdu, ktorý po vrátení spisu z Ústavného

súdu SR bude pokračovať v konaní.“

Overujúc skutočnosti uvedené v označenom prípise predsedníčky okresného súdu

ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil takýto priebeh

napadnutého konania:

1. Dňa 4. februára 2015 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie

sumy 800 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom

do osobnostných práv sťažovateľky zo strany žalovanej. Vec bol pridelená na prejednanie

a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Milanovi Antalovi.

2. Dňa 20. februára 2015 okresný súd uznesením poučil žalovanú o jej procesných

právach a povinnostiach a uložil jej, aby sa k žalobe sťažovateľky vyjadrila. Toho istého

dňa okresný súd prípisom poučil o procesných právach a povinnostiach aj sťažovateľku ako

žalobkyňu.

3. Dňa 4. marca 2015 sa žalovaná písomne vyjadrila k žalobe sťažovateľky. Toho

istého dňa okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej sťažovateľke na vyjadrenie.

4. Dňa 22. júna 2015 právny zástupca žalobkyne požiadal okresný súd, aby poučil

účastníkov konania aj podľa v tom čase platného a účinného § 118a Občianskeho súdneho

poriadku, „aby nedochádzalo k procesným pochybeniam v rámci súdneho konania“.

5. Dňa 18. januára 2016 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu požiadala

okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

6. Dňa 14. marca 2016 okresný súd uznesením poučil účastníkov konania aj o ich

procesných právach a povinnostiach podľa .

7. Dňa 12. októbra 2016 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu opätovne

požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

8. Dňa 30. novembra 2016 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania, ktorý sťažovateľka zaplatila 7. decembra 2016.

9. Dňa 3. apríla 2017 bola vec vedená okresným súdom pod sp. zn.

pridelená na prejedanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Krivdovej.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 534/17 z 21. augusta 2017

a právny zástupca sťažovateľky v podaní z 18. septembra 2017 ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade

s upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto

práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení

Zb. (najmä z , , a )

a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo Civilného sporového

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1.

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným

zásahom do osobnostných práv tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, ktorú v zásade nemožno považovať za právne alebo skutkovo zložitú. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že ani z vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu doručeného ústavnému súdu v preskúmavanej veci nevyplýva, že by odôvodňovala

zdĺhavý postup súdu v posudzovanej veci jej právnou alebo faktickou zložitosťou. Zložitosť

veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela

k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým

kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného

spisu okresného súdu konštatuje, že z jeho obsahu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že správanie sťažovateľky negatívne ovplyvnilo doterajšiu dĺžku

napadnutého konania.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný

súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy

v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho

neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu

vyplýva, že je poznačené dlhodobou neodôvodnenou nečinnosti okresného súdu, ktorý

okrem procesných úkonov prípravného charakteru v počiatočnej fáze konania (poučenie

strán sporu o ich procesných právach a povinnostiach, zaslanie žaloby na vyjadrenie

žalovanej, výzva na zaplatenie súdneho poplatku) nevykonal žiadny relevantný úkon priamo

smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd v tejto súvislosti zvlášť poukazuje

na skutočnosť, že okresný súd vyzval sťažovateľku ako žalobkyňu na zaplatenie súdneho

poplatku z návrhu na začatie konania až po takmer dvoch rokoch od začatia konania

a vo veci dosiaľ (po viac ako dva a pol roku od začatia konania) stále nevykonal ani prvé

pojednávanie.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti meritórne skončené, ústavný súd v súlade s a

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu konať vo veci

sťažovateľky bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 500 € a svoj návrh na jeho priznanie odôvodňuje najmä takto:

„... uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že

právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam mi spôsobila nielen materiálnu, ale najmä

nemateriálnu ujmu, a to nielen mojej osobe ale aj mojej rodine. Moja ujma spočíva hlavne

v tom, že žalobný návrh sa týkal nemajetkovej ujmy, ktorá mi bola spôsobená žalovanou,

o čom už rozhodol aj Okresný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy

č. k. OU-NO-OVVS-2014/09859-172-P-Ká zo dňa 11.11.2014, tak že žalovanú uznal vinou

za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona

č. o priestupkoch, pričom ja som žalobným návrhom uplatňovala nemajetkovú

ujmu nakoľko žalovaná zasiahla do mojej osobnej cti, dobrej povesti a mena ako i mena

mojej rodiny, keď moju rodinu nazvala, že sme príživníkmi. Žalobným návrhom, v ktorom sa

domáham zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 800,- eur, a ktorú sumu nemajetkovej ujmy

považujem za symbolickú, považujem ako zadosťučinenie sa úmyselné a protiprávne

konanie žalovanej.“

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä doterajšiu dĺžku

napadnutého konania a dlhodobú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu v ňom, ako aj

význam predmetu napadnutého konania pre sťažovateľku, ktorá si v ňom uplatňuje nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv

v sume 800 €, ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zodpovedá

požiadavkám spravodlivosti a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľke v sume 300 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľka si v posudzovanej veci uplatnila nárok na náhradu trov konania

spojených s jej právnym zastúpením v celkovej sume 347,81 €, a to za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Uplatnená

náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 147,33 €,

režijného paušálu za každý úkon vo výške 8,84 € a DPH v sume 62,47 €.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom, a priznal jej úhradu trov konania v sume vyčíslenej jej právnym

zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2017