Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 473/2017
PDF · 214.32 KB
No categories available
II. ÚS 473/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, Mieru 312/13,
Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 49/2015, za účasti Okresného súdu Námestovo, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 49/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 49/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €
(slovom tristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 347,81 € (slovom tristoštyridsaťsedem eur a osemdesiatjeden centov)
na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Vevurku, Mieru 312/13, Námestovo, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2017
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, Mieru 312/13,
Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2015 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 49/2015
vyplýva, že sťažovateľka 4. februára 2015 podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie
sumy 800 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom do jej
osobnostných práv žalovanou , (ďalej len „žalovaná“).
Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä
takto:
„Dňa 04. 02. 2015 bol doručený na okresný súd Námestovo žalobný návrh,
na základe ktorého som sa ja sťažovateľka domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy
v sume 800,- eur. Predmetné konanie je vedené na Okresnom súde v Námestove,
pod spisovou značkou 10 C/49/2015.
Dňa 11. 03. 2015 Okresný súd Námestovo doručil právnemu zástupcovi sťažovateľky
vyjadrenie žalovanej.
Nakoľko právny zástupca sťažovateľky, mal za to, že súd nesprávne právne poučil
účastníkov konania, dňa 22. 06. 2015 oznámil súdu, aby poučil účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 118 O. s. p., z dôvodu, aby nedochádzalo k procesným pochybeniam v rámci
súdneho konania.
... Dňa 12. 01. 2016 právny zástupca sťažovateľky poslal na súd žiadosť o vytýčenie
pojednávania.
Dňa 12. 10. 2016 právny zástupca sťažovateľky opätovne poslal žiadosť o vytýčenie
pojednávania.
... Dňa 23. 01. 2017 právny zástupca sťažovateľky podal predsedovi Okresného súdu
Námestovo sťažnosť v zmysle § 61 zákona č. 757/2004 Z. z. z dôvodu, že od podania
žalobného návrhu zo dňa 04. 02. 2015 do dnešného dňa nebolo vo veci vytýčené
pojednávanie
Predseda okresného súdu Námestovo na sťažnosť zo dňa 23. 01. 2017 v zákonnej
30 dňovej lehote neodpovedal, nepožiadal o jej predĺženie a Okresný súd Námestovo ani
nevytýčil pojednávanie.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky , upravené čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/49/2015
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov.
3. Sťažovateľke ... priznáva finančné zadosťučinenie 500,- €
(slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť
do 15 dní od právoplatnosti nálezu.
4. Sťažovateľke , priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške
347,81 €...“
Uznesením sp. zn. II. ÚS 473/2017 z 25. júla 2017 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyzval okresný súd, aby
sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka
okresného súdu prípisom sp. zn. Spr 222/17 zo 7. apríla 2017, v ktorom uviedla:
„Po preštudovaní spisu som zistila, že dňa 4. 2. 2015 bol Okresnému súdu
Námestovo doručený návrh/žaloba ... o zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 800 eur. Dňa 26. 2. 2015 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručované
potvrdenie o prijatí návrhu spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach
a zároveň bol žalovanej zasielaný návrh na vyjadrenie spolu s poučením o procesných
právach a povinnostiach. Vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 4. 3. 2015 bolo následne
zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne na vyjadrenie. Uznesením zo dňa 14. 3. 2016 súd
poučil účastníkov aj v súlade s ust. § 118a OSP. Výzvou zo dňa 30. 11. 2016 súd vyzval
žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh/žalobu, ktorý súdny poplatok
bol zaplatený 7. 12. 2016. V súlade s Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Námestovo na rok 2017 bola vec dňa 3. 4. 2017 prevedená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 11C JUDr. Zuzany Krivdovej (prijaté v súvislosti s preložením zákonného sudcu
JUDr. Milana Antala).
Zo sťažnostného spisu SprS 2/2017 som zistila, že sťažovateľka dňa 23. 1. 2017
v zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom podala sťažnosť na prieťahy v predmetnom súdnom
konaní, ktorú som vyhodnotila ako opodstatnenú a nariadila som v konaní dohľad
v pravidelných trojmesačných lehotách, ktorého účelom je zabezpečiť plynulosť konania.
O výsledku vybavenia sťažnosti bol právny zástupca sťažovateľky upovedomený listom
zo dňa 27. 2. 2017, ktorý mu bol doručený 1. 3. 2017.
K sťažnosti sťažovateľky uvádzam, že z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že
súd od marca 2015 do decembra 2016 nevykonal žiaden úkon smerujúci k ukončeniu veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že zákonný sudca vo veci je od 1. 4. 2017 preložený na iný
okresný súd, nebolo možné v predmetnom konaní po zaplatení súdneho poplatku nariadiť
pojednávanie v mesiacoch január - marec 2017, nakoľko termíny pojednávaní v uvedených
mesiacoch mal zákonný sudca plne obsadené. Po preložení sudcu bola vec dňa 3. 4. 2017
v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2017 pridelená
na konanie inému zákonnému sudcovi tunajšieho súdu, ktorý po vrátení spisu z Ústavného
súdu SR bude pokračovať v konaní.“
Overujúc skutočnosti uvedené v označenom prípise predsedníčky okresného súdu
ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 49/2015 zistil takýto priebeh
napadnutého konania:
1. Dňa 4. februára 2015 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o zaplatenie
sumy 800 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom
do osobnostných práv sťažovateľky zo strany žalovanej. Vec bol pridelená na prejednanie
a rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Milanovi Antalovi.
2. Dňa 20. februára 2015 okresný súd uznesením poučil žalovanú o jej procesných
právach a povinnostiach a uložil jej, aby sa k žalobe sťažovateľky vyjadrila. Toho istého
dňa okresný súd prípisom poučil o procesných právach a povinnostiach aj sťažovateľku ako
žalobkyňu.
3. Dňa 4. marca 2015 sa žalovaná písomne vyjadrila k žalobe sťažovateľky. Toho
istého dňa okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej sťažovateľke na vyjadrenie.
4. Dňa 22. júna 2015 právny zástupca žalobkyne požiadal okresný súd, aby poučil
účastníkov konania aj podľa v tom čase platného a účinného § 118a Občianskeho súdneho
poriadku, „aby nedochádzalo k procesným pochybeniam v rámci súdneho konania“.
5. Dňa 18. januára 2016 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu požiadala
okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.
6. Dňa 14. marca 2016 okresný súd uznesením poučil účastníkov konania aj o ich
procesných právach a povinnostiach podľa § 118a Občianskeho súdneho poriadku.
7. Dňa 12. októbra 2016 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu opätovne
požiadala okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.
8. Dňa 30. novembra 2016 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania, ktorý sťažovateľka zaplatila 7. decembra 2016.
9. Dňa 3. apríla 2017 bola vec vedená okresným súdom pod sp. zn. 10 C 49/2015
pridelená na prejedanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Krivdovej.
Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 534/17 z 21. augusta 2017
a právny zástupca sťažovateľky v podaní z 18. septembra 2017 ústavnému súdu oznámili,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto v súlade
s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel
k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto
práv neexistuje zásadná odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98), čo umožňuje preskúmať ich
namietané porušenie spoločne.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 221/04).
K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1)
a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z jeho čl. 17 a § 157 ods. 1.
Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157 ods. 1 CSP súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že konanie o uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným
zásahom do osobnostných práv tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, ktorú v zásade nemožno považovať za právne alebo skutkovo zložitú. Ústavný súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že ani z vyjadrenia predsedníčky okresného
súdu doručeného ústavnému súdu v preskúmavanej veci nevyplýva, že by odôvodňovala
zdĺhavý postup súdu v posudzovanej veci jej právnou alebo faktickou zložitosťou. Zložitosť
veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela
k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania (resp. strany sporu) je druhým
kritériom, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného
spisu okresného súdu konštatuje, že z jeho obsahu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že správanie sťažovateľky negatívne ovplyvnilo doterajšiu dĺžku
napadnutého konania.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný
súd pritom vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu
vyplýva, že je poznačené dlhodobou neodôvodnenou nečinnosti okresného súdu, ktorý
okrem procesných úkonov prípravného charakteru v počiatočnej fáze konania (poučenie
strán sporu o ich procesných právach a povinnostiach, zaslanie žaloby na vyjadrenie
žalovanej, výzva na zaplatenie súdneho poplatku) nevykonal žiadny relevantný úkon priamo
smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd v tejto súvislosti zvlášť poukazuje
na skutočnosť, že okresný súd vyzval sťažovateľku ako žalobkyňu na zaplatenie súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania až po takmer dvoch rokoch od začatia konania
a vo veci dosiaľ (po viac ako dva a pol roku od začatia konania) stále nevykonal ani prvé
pojednávanie.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 49/2015 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti meritórne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať vo veci
sťažovateľky bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 500 € a svoj návrh na jeho priznanie odôvodňuje najmä takto:
„... uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že
právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam mi spôsobila nielen materiálnu, ale najmä
nemateriálnu ujmu, a to nielen mojej osobe ale aj mojej rodine. Moja ujma spočíva hlavne
v tom, že žalobný návrh sa týkal nemajetkovej ujmy, ktorá mi bola spôsobená žalovanou,
o čom už rozhodol aj Okresný úrad Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy
č. k. OU-NO-OVVS-2014/09859-172-P-Ká zo dňa 11.11.2014, tak že žalovanú uznal vinou
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom ja som žalobným návrhom uplatňovala nemajetkovú
ujmu nakoľko žalovaná zasiahla do mojej osobnej cti, dobrej povesti a mena ako i mena
mojej rodiny, keď moju rodinu nazvala, že sme príživníkmi. Žalobným návrhom, v ktorom sa
domáham zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 800,- eur, a ktorú sumu nemajetkovej ujmy
považujem za symbolickú, považujem ako zadosťučinenie sa úmyselné a protiprávne
konanie žalovanej.“
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä doterajšiu dĺžku
napadnutého konania a dlhodobú neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu v ňom, ako aj
význam predmetu napadnutého konania pre sťažovateľku, ktorá si v ňom uplatňuje nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv
v sume 800 €, ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zodpovedá
požiadavkám spravodlivosti a primeranosti priznanie finančného zadosťučinenia
sťažovateľke v sume 300 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľka si v posudzovanej veci uplatnila nárok na náhradu trov konania
spojených s jej právnym zastúpením v celkovej sume 347,81 €, a to za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Uplatnená
náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 147,33 €,
režijného paušálu za každý úkon vo výške 8,84 € a DPH v sume 62,47 €.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní
pred ústavným súdom, a priznal jej úhradu trov konania v sume vyčíslenej jej právnym
zástupcom v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2017