Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 479/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Timkom, ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r. o.,

Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -147 z 22. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. septembra 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Timkom, ADVOKÁT JUDr. PETER

TIMKO spol. s r. o., Štefánikova trieda 6, Nitra, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -147 z 22. februára 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva:

«Sťažovateľ (v postavení žalovaného) bol stranou súdneho sporu na Okresnom súde

Nitra (č.k. ), kde sa žalobca (ďalej len

„poľovnícka organizácia“) domáhal zaplatenia sumy 3 000 €.

Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 7.5 2015 č.k.

-111 (ďalej len „prvoinštančný rozsudok“) vyhovel žalobe... Odvolacím

rozsudkom bol potvrdený prvoinštančný rozsudok...

Postup súdov nie je podľa názoru sťažovateľa súladný s konštantne judikovanou

praxou ústavného súdu (aj Európskeho súdu pre ľudské práva ), že vždy je imanentnou

súčasťou garancie práva na spravodlivý súdny proces nárok, aby strana sporu dostala

od súdu dôkladné, zrozumiteľné a najmä právne akceptovateľné odpovede na všetky právne

významné námietky... Súdy vyhodnotili nesprávne právnu stránku veci. Titulom žaloby je

náhrada škody, ktorá je možná len vtedy, ak by najprv existoval platný právny titul na

prijatie peňazí do sféry žalobcu. Takýto titul však od počiatku neexistoval a obom súdom

ušla pozornosti táto významná právna okolnosť... Obaja svedkovia a

(ďalej spoločne len „hostia“) vo výpovedi zhodne uviedli, že sťažovateľ bol

jedinou osobou, s ktorou komunikovali v súvislosti s odovzdaním svojich peňazí na účet

žalobcu. Sťažovateľ nemal štatutárne oprávnenie, aby vyjednával a uzatváral právne úkony

v mene žalobcu a preto nemohol platne zaviazať žalobcu na žiadnu (ani len ústnu) zmluvu

o odplatnom vydaní povolenia na lov zveri. Podľa názoru súdov jediným štatutárnym

zástupcom žalobcu je (resp. bol) . Ten vo výpovedi výslovne uviedol, že jediným

mandátom, ktorý sťažovateľ dostal, bolo iba právo disponovať s peniazmi žalobcu

uloženými na bankovom účte.

Ak súdy argumentujú, že členská schôdza žalobcu nikdy v rámci hospodárskeho

plánu neschválila vrátenie peňazí hosťom, to isté platí aj o prijatí peňazí od hostí. Tento

aspekt úzko súvisí s faktom, že majetok žalobcu sa zväčšil o peniaze, ktoré na účet žalobcu

plnili hostia, ale tento majetkový prírastok nebol opretý o žiadnu platnú zmluvu (dohodu).

Inými slovami, nastalo bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor hostí. Vrátením peňazí

hosťom nedošlo k žiadnej škode na úkor žalobcu, ale iba nastoleniu právne rovnovážneho

vzťahu a odstráneniu vzniknutého bezdôvodného obohatenia.

Sťažovateľ nemohol spôsobiť (ani nespôsobil) žalobcovi škodu, lebo iba reparoval

vadný právny stav. Reparácia spočívala v tom, že sťažovateľ posunul peniaze z majetkovej

sféry žalobcu, kam po práve nepatrili, do majetkovej sféry hosťov, kam po práve patrili

Na tomto postupe niet ničoho, čo by znieslo označenie protiprávne. Samostatné dispozičné

oprávnenie sťažovateľa k bankovému účtu nebolo v konaní nikdy sporné. Neexistoval žiadny

interný predpis určujúci spôsob, akým má sťažovateľ nakladať s peniazmi na účte žalobcu.

Za takej situácie sťažovateľ cez vrátenie peňazí hosťom nemohol spôsobiť (a ani

nespôsobil) žalobcovi žiadnu škodu. Napokon súdy nezohľadnili skutočnosť, že sťažovateľ

(na znak súhlasu) nepodpísal stanový poľovníckej organizácie, čo automaticky má za

následok, že nimi nebol viazaný. Z toho je celkom jednoznačný záver, že sťažovateľ cez

vrátenie peňazí hosťom neporušil stanovy, lebo stanový ho neviazali.

... Na vrátenie peňazí hosťom sa nevyžadovalo predchádzajúce schválenie členskej

schôdze ani výboru poľovníckej organizácie, lebo žiadne stanovy nemôžu odporovať

základným princípom právnej teórie, že každé plnenie, ktorému chýba platný právny titul, je

vadným plnením a na vyrovnanie právnej vadnosti je potrebné navrátiť pôvodný stav.

Predchádzajúce rozhodnutie členskej schôdze by bolo potrebné jedine v tom prípade, keby

presun peňazí od hosťov k žalobcovi mal platný právny titul. Na vrátenie peňazí, ktoré

žalobca prijal od hostí bez platného právneho titulu, nie je potrebný žiadny súhlas členskej

schôdze ani výboru, lebo členská schôdza ani výbor nemajú právomoc rozhodovať o tom, či

platia alebo neplatia elementárne právne princípy.

... Súdy konajúce v sťažnostnej veci opreli svoje závery (okrem iného aj) o rozsudok

Okresného súdu Nitra zo dňa 17.6.2013 č.k. (ďalej len „trestný rozsudok“).

V opačnom prípade by súdy rozsudok necitovali v odôvodňujúcej časti svojich rozhodnutí.

Súdy mali vedomosť, že trestný rozsudok je procesné neprávoplatným rozhodnutím. Napriek

tejto okolnosti súdy z neznámych dôvodov citovali trestný rozsudok, pravdepodobne

s cieľom pokusu o zvýšenie presvedčivosti svojich záverov. Súdy porušili zásadu prezumpcie

neviny a postupovali v rozpore s . Neprávoplatný trestný rozsudok súdy

presvedčil o potrebe vyhovieť civilnej žalobe, hoci trestná vec napokon právoplatne

skončila tak, že sťažovateľ bol v celom rozsahu oslobodený spod obžaloby. Súdy nazerali na

sťažovateľa ako na trestne vinného a v tomto presvedčení riešili aj civilnú stránku veci.

Takýto postoj súdov je neakceptovateľný a odporuje princípom spravodlivého súdneho

procesu. Akýkoľvek rozsudok založený na popretí prezumpcie neviny, nemôže obstáť

a nevyhnutne musí byť zrušený.

... Súdy nesprávne vyhodnotili prejudiciálnu otázku štatutárneho mandátu

a súvisiacu otázku, či vôbec mohol vystupovať v civilnom konaní v mene

a na strane žalobcu. Súdy sa rutinne a formalisticky opreli len o výpis z verejného registra,

ktorého údaje však sú záväzné len dovtedy, kým... nevyjde najavo ich nehodnovernosť.

V tejto súvislosti súdy nepresvedčivo reagovali... na námietku sťažovateľa, že ak

v lehote do 30 dni od členskej schôdze (konanej dňa 20.1.2008) nezaplatil členský

vklad v sume 220.000,- Sk, jeho členstvo v poľovníckej organizácii zaniklo. Za tejto právnej

situácie nemohol v mene žalobcu platne podať žalobu proti sťažovateľovi, resp.

splnomocniť právneho zástupcu, aby konal pred súdom v mene žalobcu.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.2.2017 č.k. -147 bolo

porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

II. Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 22.2.2017 č.k. -147 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 312,34 € do rúk právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v . Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom krajského súdu, ktorým potvrdil rozsudok

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -111 zo 7. mája 2015

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

K namietanému porušeniu označených práv malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že

krajský súd mu nedal dôkladnú, zrozumiteľnú a právne akceptovateľnú odpoveď na všetky

právne významné námietky, a tým, že vec sťažovateľa nesprávne právne posúdil.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd nie je vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:

«Občianske združenie predstavuje jednu z foriem realizácie SR zaručeného

práva združovania sa fyzických, ale aj právnických osôb v spolkoch, spoločnostiach, alebo

v iných združeniach. Okrem je právo každého (fyzických aj právnických osôb,

tuzemských aj zahraničných) upravené v v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ktorý v § 18 definuje, že právnickými osobami sú aj

združenia fyzických a právnických osôb. Z vymedzenia tohto druhu právnických osôb pôjde

jednak o združenia fyzických osôb, združenia právnických osôb, alebo môže ísť aj

o združenia medzi fyzickými a právnickými osobami. Základnou právnou úpravou je zákon

č. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o združovaní občanov“). Občianske združenia sú v zmysle citovaného zákona právnickými

osobami súkromného práva, ktorých vznik nevyplýva zo zákona, ale na základe slobodného

a vážneho prejavu vôle zakladajúcich subjektov združenia. K členstvu v združení nemôže

byť nikto nútení, rovnako tak nemôže byť nikomu občiansky na ujmu, že sa jeho činnosti

aktívne zúčastňuje, resp. že stojí mimo neho.

... Pri konštituovaní občianskeho združenia dochádza na základe dvojstupňového

procesu, a keďže ide o právnickú osobu súkromného práva, ako prvé štádium kreovania

združenia je potrebné chápať jej založenie, ktoré sa uskutočňuje spísaním zakladajúceho

dokumentu - Stanov a až následne sú na mieste úvahy o vzniku združenia, a to vo forme jeho

zápisu do registra občianskych združení, ktorý vedie a aktualizuje Ministerstvo vnútra SR.

... V zmysle § 6 a nasl. zákona o združovaní občanov sa proces vzniku združenia

realizuje v rámci registračného konania. Združenia sú teda právnickými osobami, ktoré

vznikajú registráciou združenia na Ministerstve vnútra SR, Sekcia verejnej správy, Odbor

všeobecnej vnútornej správy. Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania,

z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (prípravný výbor). Návrh podpíšu

členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy

bydliska, pričom uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným

konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy (v dvoch exemplároch) v ktorých musí byť

uvedené: názov združenia, sídlo, cieľ jeho činnosti, orgány združenia, spôsob ich

ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,

ustanovenie o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať

vo svojom mene, zásady hospodárenia. K návrhu je treba pripojiť aj potvrdenie o zaplatení

správneho poplatku.

... Ak návrh nemá náležitosti podľa zákona, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo

nepresné, ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia

návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa

nezačne. Ministerstvo registráciu odmietne, ak z predložených stanov vyplýva, že a/ ide

o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť alebo na

zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo cirkev a náboženské spoločnosti,

b/ stanovy nie sú v súlade so zákonom, c/ ide o nedovolené združenie, ciele združenia sú

v rozpore so požiadavkami zákona.

... Slovenský poľovnícky zväz bol 25.6.1990 zaregistrovaný v zmysle zákona

č. o združovaní občanov ako občianske združenie.

... Podľa § 2 tohto zákona združenia sú právnickými osobami a ich členmi môžu byť

i právnické osoby.

... V súčasnosti platných Stanovách je v § 10 písm. a/ uvedené, že poľovnícke

združenia sú organizačnými jednotkami Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré majú podľa

§ 1 ods.5 vlastnú právnu subjektivitu a konajú vo svojom mene.

... Podľa o poľovníctve, Poľovnícka organizácia vzniká

registráciou dňom, ku ktorému je zapísaná do centrálneho registra poľovníckych

organizácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

... Podľa ods.2 tohto ustanovenia Návrh na registráciu poľovníckej organizácie

(ďalej len „návrh na registráciu“) môžu podať najmenej traja občania Slovenskej republiky

starší ako 18 rokov, ktorí sú držiteľmi platných poľovných lístkov (ďalej len „prípravný

výbor“). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú v ňom svoje meno,

priezvisko, rodné číslo, bydlisko a číslo poľovného lístka a kto z nich je oprávnený konať v

ich mene (ďalej len „splnomocnenec“). K návrhu na registráciu pripoja dva výtlačky

stanov poľovníckej organizácie, v ktorých musí byť uvedené: a) názov poľovníckej

organizácie, b) sídlo, c) pôsobnosť, d) cieľ a rozsah jej činnosti, e) práva a povinnosti

členov, f) orgány poľovníckej organizácie, ich kompetencie, spôsob ich vytvorenia, určenie

orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene organizácie, g) spôsob registrácie

členov a organizačných zložiek, h) ustanovenia o organizačných zložkách, ak sú vytvorené a

ak konajú vo svojom mene, i) zásady hospodárenia.

V mene poľovníckej organizácie až do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2

písm. f) koná prípravný výbor alebo splnomocnenec (ods. 3).

Názov poľovníckej organizácie musí byť odlišný od názvu inej poľovníckej

organizácie, ktorá je už registrovaná (ods. 4).

31.3. Podľa § 34 ods. 1 zákona o poľovníctve Ministerstvo vedie centrálny register

poľovníckych organizácií (ďalej len „centrálny register“), ktorý obsahuje: a) názov

poľovníckej organizácie, b) identifikačné číslo organizácie, c) sídlo, d) pôsobnosť, e) údaje

o štatutárnom zástupcovi, ktorými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu

a kontaktné údaje, f) údaje o organizačných zložkách poľovníckych organizácií, ktoré majú

právnu subjektivitu:1. názov,2. sídlo,3. štatutárny zástupca, meno, priezvisko, rodné číslo,

adresa trvalého pobytu a kontaktné údaje,4. dátum vzniku,5. identifikátor, ktorým je číslo

pozostávajúce z identifikačného čísla poľovníckej organizácie/poradové číslo pridelené

poľovníckou organizáciou, g) dátum vzniku poľovníckej organizácie.

Návrh na registráciu podáva prípravný výbor alebo splnomocnenec okresnému

úradu príslušnému podľa sídla organizácie (ods. 2).

Ak poľovnícka organizácia, ktorá má byť zaregistrovaná, nespĺňa podmienky podľa

§ 32 ods. 1 alebo návrh na registráciu nemá náležitosti podľa § 33, alebo ak sú údaje

v návrhu neúplné alebo nepresné, alebo stanový poľovníckej organizácie neobsahujú

náležitosti podľa § 33 ods. 2, okresný úrad upozorní na to prípravný výbor alebo

splnomocnenca bezodkladne, najneskôr do 10 dní od doručenia návrhu s tým, že ak tieto

nedostatky nebudú odstránené, registrácia nebude vykonaná (ods. 3).

Konanie o návrhu na registráciu sa začne dňom, keď je okresnému úradu doručený

návrh na registráciu, ktorý nemá nedostatky uvedené v odseku 3. O dni začatia konania

okresný úrad bezodkladne upovedomí splnomocnenca alebo prípravný výbor (ods. 4).

... Podľa § 35 ods. l citovaného zákona o poľovníctve Okresný úrad registráciu

nevykoná, ak pod rovnakým názvom je už zaregistrovaná poľovnícka organizácia alebo

návrh nespĺňa podmienky podľa § 33, alebo z predložených stanov vyplýva, že a) nejde

o poľovnícku organizáciu podľa § 32 ods. 1, b) stanovy nespĺňajú podmienky podľa § 33

ods.2. O odmietnutí registrácie rozhodne okresný úrad do 15 dní od začatia konania

o registrácii a rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru alebo prípravnému

výboru (ods. 2). Ak nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie okresného

úradu o odmietnutí registrácie, poľovnícka organizácia vznikne dňom nasledujúcim po

uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného

výboru alebo prípravného výboru mu okresný úrad zašle jedno vyhotovenie stanov, na

ktorom vyznačí deň registrácie (ods. 3).

... Podľa § 37 ods. 1 zákona o poľovníctve Zmenu stanov oznámi poľovnícka

organizácia písomne okresnému úradu do 15 dní od jej schválenia príslušným orgánom

poľovníckej organizácie a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny.

Ak zmena stanov nie je v súlade s § 32 a 33 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo

nepresné, alebo ak by obsah zmeny stanov zakladal dôvody na odmietnutie registrácie

podľa § 35 ods. 1, okresný úrad bezodkladne vyzve poľovnícku organizáciu na odstránenie

nedostatkov. Poľovnícka organizácia je povinná tieto nedostatky odstrániť do 60 dní odo

dňa doručenia upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom upovedomí okresný úrad. Ak tak

neurobí, okresný úrad poľovnícku organizáciu rozpustí (ods. 2).

Ak nie je dôvod na postup podľa odseku 2, zašle okresný úrad poľovníckej

organizácii do 10 dní od doručenia oznámenia podľa odseku 1 jedno vyhotovenie zmeny

stanov, na ktorom vyznačí, že zmenu berie na vedomie (ods. 3). Tento zákon o poľovníctve

nadobudol účinnosť 1.9.2009 a v ustanovení zrušil o poľovníctve

v znení a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č.

... Z Registra poľovníckych organizácií vyplýva, že ,

so sídlom , , vznikla 3.augusta 2007, teda ešte

podľa o poľovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady

č. a , jej

predsedom je a táto spoločnosť je riadne zaregistrovaná.

... Vychádzajúc z uvedeného so sídlom v

, , má vlastnú právnu subjektivitu, má pridelené vlastné

a jeho štatutárnym zástupcom je predseda .

... Odvolací súd poznamenáva, že v tomto konaní bolo z hľadiska právnej subjektivity

žalobcu potrebné vychádzať z výpisu z registra poľovníckych organizácií a nebolo možné

preskúmať otázku vzniku poľovníckeho združenia či dokonca konštatovať, že

, teda žalobca, vôbec nevznikol.

... Podľa o združovaní občanov, ak člen združenia

považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov

podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo

dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať

okresný súd v správnom konaní o jeho preskúmanie. V tejto preskúmavanej veci sa však nič

podobné neudialo, a tak bolo treba vychádzať jednoznačne z toho, že žalobca má právnu

subjektivitu, a teda aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody voči

žalovanému.

... V čase, keď sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, ktorým na škodu žalobcu

neoprávnene uskutočnil prevody peňažných prostriedkov z účtu žalobcu, sa spoločnosť

žalobcu spravovala Stanovami z 19.12.2009, evidovanými Obvodným lesným úradom

v Nitre dňa 13.01.2010. Za dodržiavanie poľovníckej, hospodárskej ,finančnej

a organizačnej disciplíny podľa článku 7 bod 1 písm. b/ stanov žalobcu bol zodpovedný

Výbor PS ako kolektívny orgán a v zmysle písm. f/ tohto článku pre prijatie rozhodnutí

výboru PS pri všetkých hlasovaniach výboru PS bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

všetkých členov výboru PS. Z uvedeného vyplýva, že žiaden člen PS, a to ani štatutárny

orgán PS nemohol disponovať s finančnými prostriedkami PS bez predchádzajúceho

schválenia nadpolovičnej väčšiny členov Výboru PS. Výbor bol výkonným orgánom

a skladal sa z dvoch členov, a to z predsedu a podpredsedu, počet členov výboru a zloženie

určovala členská schôdza, pre prijatie rozhodnutia výboru PS bol potrebný súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých hlasov členov výboru PS a pri rovnosti rozhodoval hlas

predsedu. Predsedom PS bol a podpredsedom PS bol , teda

žalovaný.

... Členská schôdza PS schvaľovala plán hospodárenia a finančného hospodárenia,

schvaľovala aj výšku príspevkov, pričom majetok PS bol tvorený aj prínosmi z inej činnosti,

teda aj peniazmi za povolenky, a výnosmi z poľovníckeho hospodárenia, s ktorými PS

hospodárila podľa plánu schváleného výročnou členskou schôdzou. Žiaden plán finančného

hospodárenia v súvislosti s vrátením plnej sumy peňazí za povolenky hosťom

a nebol schválený na výročnej členskej schôdzi dňa 6.1.2012,

žiadosti týchto dvoch osôb o vrátenie peňazí ani neboli prerokované vo výbore, ani na

členskej schôdzi.

... Žalovaný tak v rozpore so záujmami spoločnosti žalobcu odčerpal finančné

prostriedky žalobcu a dňa 8.1.2012 v rozpore s ich určením uskutočnil prevod peňažných

prostriedkov z účtu žalobcu v pobočke Tatra Banky, a.s. v Nitre na účet v sume

1.500 eur a na účet v sume 1.500 eur, čím spôsobil žalobcovi škodu

v žalovanej výške 3.000 eur, hoci vedel, že podľa už prijatých stanov dňa 6.1.2012 už bola

zrušená jeho funkcia podpredsedu ako aj jeho podpisové právo, a tak bez ohľadu na to, že

Stanovy prijaté dňa 6.1.2012 ešte neboli zaregistrované Obvodným lesným úradom v Nitre,

(zaevidované boli 10.1.2012), nemohol svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami na

účte žalobcu, majúc pritom vedomosť o tom, že došlo k zmene pomerov a podmienok na

odkupovanie povolení na lov zveri.»

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ v sťažnosti iba opakuje námietky, ktoré už

boli predmetom preskúmavania krajským súdom na základe ním podaného odvolania proti

rozsudku okresného súdu, teda sťažnosť je vlastne iba pokračujúcou polemikou s právnym

názorom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovateľ tak stavia ústavný súd do pozície

bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdnictva, keď požaduje, aby ústavný súd vec

opätovne posúdil a stotožnil sa s jeho právnym názorom. Ústavný súd v súvislosti s takto

koncipovanou sťažnosťou pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Citovaný rozsudok krajského súdu obsahuje dostatok skutkových a právnych

záverov, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že krajský súd sa sťažovateľovými námietkami

obsiahnutými v odvolaní, ktoré sú v podstate totožné s námietkami obsiahnutými

v sťažnosti, zaoberal a vysporiadal sa s nimi. Ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým

krajský súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva

z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Ak sťažovateľ namieta, že krajský súd mu nedal právne akceptovateľnú odpoveď

na jeho otázky, ústavný súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného

súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok.

Z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Pretože namietaný

rozsudok nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnený na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii

nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Nad rámec odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo vzťahu k sťažovateľovej

námietke o porušení prezumpcie neviny tým, že okresný súd svoj rozsudok oprel o trestný

rozsudok, hoci mal vedomosť o tom, že nie je právoplatný, ústavný súd uvádza, že okresný

súd a rovnako tak aj krajský súd vo svojich rozsudkoch síce uvádzajú, že vo veci bol

vydaný prvostupňový trestný rozsudok, ktorý uznal sťažovateľa za vinného, avšak zároveň

súdy uviedli, že tento rozsudok ešte nie je právoplatný. Za takejto situácie nemožno ani

uvažovať o porušení prezumpcie neviny tak, ako sa domnieva sťažovateľ.

V závere ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom prezentovaná teória o tom, že iba

reparoval vadný právny stav, keď iba posunul peniaze z majetkovej sféry žalobcu, kam

nepatrili, do majetkovej sféry osôb, kam patrili, je z pohľadu ústavného súdu

neakceptovateľná. V prípade, že by aj skutočne išlo o prípad, že finančné prostriedky boli

poľovníckemu združeniu poskytnuté bez právneho titulu, sťažovateľ nemôže svojvoľne

reparovať podľa jeho názoru vadný právny stav postupom, ktorý odporuje predpisom

poľovníckeho združenia a zákonu. Ústavný súd preto pri rešpektovaní princípov právneho

štátu ochranu sťažovateľových práv poskytnúť nemohol.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru.

S poukazom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2017