Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 667/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom

Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice,

vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46

ods. 1 a práv zaručených v a a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava a jeho prípisom sp. zn. ÚVTOS

a ÚVV-27-1/13-2017 z 15. marca 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. mája 2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených v a 2 a

(ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len „ústav“) a jeho prípisom

sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-27-1/13-2017 z 15. marca 2017.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vykonávajúci trest odňatia

slobody v ústave inicioval „Sťažnostné konanie vedené pred Európskym súdom vo veci

c/a SR“ vedenej ako sťažnosť č. 27683/13 pre namietané porušenie „čl. 3 Dohovoru

a iné v kontexte uloženia neprimerane prísneho trestu odňatia slobody na doživotie“.

V tomto konaní prevzal právne zastúpenie sťažovateľa JUDr. Milan Kuzma, advokát

Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol. (ďalej len „právny

zástupca“). Pretože korešpondencia od právneho zástupcu sa sťažovateľovi vo výkone trestu

odňatia slobody doručovala „otvorená“, a teda dochádzalo podľa jeho slov „k cenzúre

úradnej korešpondencie“, jeho právny zástupca 15. februára 2017 podal ústavu „žiadosť

o upustenie od nahliadnutia do korešpondencie“.

3. Ústav v prípise sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-27-1/13-2017 z 15. marca 2017 mal

sťažovateľovi ako odpoveď uviesť, že „nemá vo svojich informačných systémoch údaje,

ktoré by dokladovali, že právny zástupca je obhajcom sťažovateľa. V takom prípade podľa

príslušných ustanovení o výkone trestu odňatia slobody je

príslušník zboru oprávnený oboznámiť sa s obsahom korešpondencie.“.

4. Sťažovateľ tvrdí, že „rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

c/a SR môže mať pre sťažovateľa zásadný význam. Súd rozhoduje o tom, či bolo uloženie

doživotného trestu primerané vzhľadom na závažnosť trestného činu, pre ktorý bol

sťažovateľ uznaný vinným.

Európsky súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vyzval sťažovateľa, aby si zvolil

právneho zástupcu. Ako je zrejmé, súd komunikuje výhradne s právnym zástupcom

sťažovateľa a následne právny zástupca komunikuje so sťažovateľom formou

korešpondencie.

Z povahy veci vyplýva záver, že obsah korešpondencie medzi právnym zástupcom

a sťažovateľom musí zostať dôverný a utajený výlučne medzi týmito dvoma osobami.

Predmetom utajenia musia zostať nielen skutkové okolnosti, ale i celý spôsob a taktika,

resp. stratégia konania. Pokiaľ dojednaná taktika a stratégia a s nimi spojené ďalšie

skutočnosti (skutkové či právne) oznámené vzájomne medzi sťažovateľom a právnym

zástupcom sú známe inému subjektu, v tomto prípade Ústavu Ilava (a tým nepochybne vláde

SR), jedná sa o zásadné porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.“.

5. Podľa sťažovateľa z listu ústavu z 15. marca 2017 vyplýva, že „personál väznice

cenzuruje korešpondenciu medzi odsúdeným a advokátom z dôvodu, že mu to (podľa jeho

názoru) umožňujú právne predpisy a nie preto, lebo je to nevyhnutné v záujme

predchádzania zločinnosti“. Pritom čl. 8 ods. 2 dohovoru «vyžaduje, aby cenzúra

korešpondencie bola „nevyhnutná“ v tomto prípade „v záujme predchádzania zločinnosti“.

Význam nemo in re sua znamená, že orgány zaväzuje na oprávnenie zasahovať odvolaním

sa na jasné a presvedčivé dôvody a vysvetlenia skutočnej nevyhnutnosti», a to v prípade

sťažovateľa „splnené nebolo“.

6. Sťažovateľ je presvedčený, že pokiaľ by mali platiť uvedené závery,

potom „odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody by so svojimi advokátmi, ktorí ich

zastupujú v občianskoprávnych konaniach, ako aj v konaniach pred Ústavným súdom SR

a ESĽP, nemohli komunikovať bez cenzúry. Takýto záver je celkom zjavne absurdný, nemá

oporu v Ústave SR a už tobôž nie v Dohovore resp. v na to nadväzujúcej judikatúre ESĽP.“.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon

väzby v Ilave zo dňa 15. 3. 2017 pod č. k. ÚVTOS a ÚVV-27-1/13- 2017 bolo porušené.

2. Základné právo na súkromie a zachovanie listového tajomstva

podľa ods. 2 a ods. 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave zo dňa 15. 3. 2017 pod č. k. ÚVTOS

a ÚVV-27-1/13-2017 bolo porušené.

3. Rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

v Ilave z 15. 3. 2017 č. k. ÚVTOS a UVV-27-1/13-2017 sa zrušuje.

4. Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave

sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva na súkromie

a zachovanie listového tajomstva podľa ods. 2

a čl. 8 ods. 1 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.000 eur, ktoré je

Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave povinný vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Ústav

na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave povinný vyplatiť na účet

jeho advokáta JUDr. Milana Kuzmu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

8. Podaním doručeným ústavnému súdu 26. októbra 2017 sťažovateľ predložil prípis

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2

Gn 101/17/1000-7 z 2. augusta 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že sťažovateľ sa 2. júna

2017 podaním označeným ako „Podnet podľa

o prokuratúre“ obrátil na generálnu prokuratúru (ktorá toto podanie po obsahovej stránke

vyhodnotila ako opakovaný podnet), ktorým namietal zákonnosť vybavenia jeho

predchádzajúceho podnetu z 27. marca 2017 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne

(ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. , a to práve

v súvislosti s namietaným „otváraním“ a „cenzúrou“ korešpondencie sťažovateľa.

Generálna prokuratúra opakovaný podnet odložila ako nedôvodný.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom...

11. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

12. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

13. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom tohto návrhu, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

15. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 22

ods. 1 a 2 a v a práva zaručeného v a a 2

dohovoru postupom ústavu a jeho prípisom sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-27-1/13-2017

z 15. marca 2017, ku ktorému malo dôjsť „otváraním“ a „cenzúrou“ korešpondencie

sťažovateľa s jeho právnym zástupcom.

16. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

17. Podľa nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo

iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou,

alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje

tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

20. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

21. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

22. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

23. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

24. Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že ústavnému

súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu ().

25. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zisťoval, či sťažovateľ mal k dispozícii

právny prostriedok, ktorý by mu zákon účinne poskytoval na ochranu jeho základných práv.

26. V zmysle o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby

v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody sa dodržiavali zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy.

27. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

28. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

29. Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup

do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa

zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní

podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

30. Podľa § 36a ods. 2 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet

je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo

opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo

prokurátor.

31. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

32. Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovateľ skutočne

mal k dispozícii právne prostriedky, na použitie ktorých bol oprávnený a ktorými sa mohol

účinne domáhať ochrany svojich základných práv podľa čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1

, ale aj práv podľa a a 2 dohovoru v súvislosti s namietaným

postupom ústavu a jeho prípisom z 15. marca 2017.

33. Z doplnenia sťažnosti, najmä však z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil tieto

jemu dostupné právne prostriedky podľa ustanovení zákona o prokuratúre, ktorými sa reálne

domáhal ochrany svojich základných práv tak, ako ich porušenie namietal v konaní pred

ústavným súdom, a to podnetom, resp. opakovaným podnetom adresovaným príslušnej

prokuratúre.

34. Oprávnením, ale aj povinnosťou krajskej prokuratúry a neskôr generálnej

prokuratúry vo vzťahu k postupu ústavu a jeho prípisu z 15. marca 2017 bolo v prípade

zistenia zásahu ústavu do základných práv sťažovateľa týmto poskytnúť primeranú ochranu.

V danej veci teda existoval orgán verejnej moci, ktorého právomoc poskytnúť základným

právam sťažovateľa individuálnu ochranu predchádzala právomoci ústavného súdu.

V danom prípade ústavný súd teda nemá oprávnenie preskúmavať napadnutý postup

ústavu, ale ani prípis sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-27-1/13-2017 z 15. marca 2017.

Jeho právomoc by nastúpila až vo vzťahu k postupu a prípisu generálnej prokuratúry

(č. k. IV/2 Gn 101/17/1000-7 z 2. augusta 2017), ktorá vo veci sťažovateľa bola činnou

ako ostatný orgán verejnej moci s oprávnením poskytnúť ochranu základným právam

sťažovateľa.

35. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôraznil, že podnet,

ako aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre považuje

za účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ

v sťažnosti (m. m. , ). Podnet, ako aj opakovaný podnet totiž

zakladá povinnosť prokurátora a následne nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať,

vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

36. Aplikujúc princíp subsidiarity na prerokúvanú vec sťažovateľa ústavný súd

konštatuje, že v danom prípade nemá právomoc preskúmavať postup ani prípis ústavu

sp. zn. ÚVTOS a ÚVV-27-1/13-2017 z 15. marca 2017, keďže ich preskúmanie podliehalo

prieskumnej právomoci krajskej prokuratúry na základe podnetu a takisto následne bola

oprávnená a povinná tak urobiť aj generálna prokuratúra na základe opakovaného podnetu.

Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ, zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, konania o podnete a opakovanom podnete

a ich výsledky (prípisy krajskej prokuratúry č. k. -9 z 28. apríla 2017

a generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 101/17/1000-7 z 2. augusta 2017) v konaní pred

ústavným súdom nenamietali (pozri petit – návrh na rozhodnutie – sťažnosti, ktorým je

ústavný súd v zmysle viazaný). Z toho dôvodu bolo

potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa pre jej

neprípustnosť, a to s prihliadnutím na v spojení

s .

37. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2017